TU právnická fakulta

Výklad udalostí roku 193 (tzv. rok piatich cisárov), ktorý je obsahom 74. knihy Rímskych dejín Cassia Diona, pomerne prominentného rímskeho senátora severovského obdobia a významného historiografa, sa začína Pertinakovou aklamáciou a predstavuje vlastne najstaršiu ukážku Dionovej historickej spisby. Hoci ide o očité svedectvo a dejiny vlastnej súčasnosti, k textu, ktorý máme k dispozícii, nemožno pristupovať bez určitej dávky opatrnosti a kritickosti prinajmenšom z dvoch dôvodov. Prvým je nezakrývaná politická motivácia v pozadí Dionovej ranej literárnej činnosti, ktorú prezrádza ako sám autor, keď sumarizuje v jednej pasáži svoju literárnu činnosť, tak i sám text tým, že veľmi dobre vyhovuje tzv. severovskej propagande. Druhým je skutočnosť, že nemáme k dispozícii pôvodný Dionov text, ale len jeho rekonštrukciu na základe oveľa mladšieho výťahu, ktorý pripravil v druhej polovici 11. storočia Ióannés Xifilinos, synovec byzantského mnícha, právnika a cirkevného spisovateľa, neskôr aj patriarchu toho istého mena. Predkladaná kniha, ktorá je prepracovanou a doplnenou verziou autorovej dizertačnej práce, sa delí na dve časti. Prvá časť mapuje život a dielo historika a rímskeho senátora gréckeho pôvodu Cassia Diona, v druhej čitateľ nájde preklad 74. knihy jeho Rímskych dejín a porovnanie jej obsahu s inými podaniami tých istých udalostí. O čosi mladší je rovnako v gréčtine napísaný výklad Héródiana, prostredie latinskej literatúry reprezentujú dve biografie zo zbierky cisárskych životopisov známej pod názvom Historia Augusta.

Toto dielo predstavuje ambiciózny pokus autora o tvorbu takého konceptu kristológie, ktorý je vytváraný prednostne z filozofického hľadiska, a to osobitne z pohľadu jeho konceptu experienciálno-vývojovej, stvoriteľsko-vývojovej a kenotickej filozofie, ktorého základy položil vo viacerých svojich predchádzajúcich prácach. Filozofický prístup tu neredukuje na jednoduchý metodologický nástroj pre teologické myslenie, ale ho poníma ako autonómne východisko i ako nenahraditeľný horizont porozumenia skúmaného problému. V tomto diele teda predovšetkým ide o jeho osobitý náčrt filozofickej kristológie. Potreba tvorby takéhoto konceptu vzišla z jeho stretnutí prírodovedca a filozofa a v neposlednom rade i z jeho stretnutí veriaceho kresťana so skutočnosťou Krista. Z nich vystupovala čoraz zjavnejšie idea univerzálneho Krista, ktorá presahovala náboženské a teologické podanie a nástojčivo sa dožadovala vedeckého a filozofického uchopenia a odôvodnenia. Po spätnom obhliadnutí autor dospel k poznaniu, že celé jeho filozofické i vedecké úsilie bolo od samého začiatku v tých najzákladnejších intenciách uvedomeným a stále narastajúcim hľadaním a poznávaním Krista, ako aj jeho dialógom s Kristom viery. Po mnohých rokoch nahliadol, že všetko jeho doterajšie myšlienkové úsilie, pokiaľ bolo poctivé, v čoraz explicitnejšej podobe konvergovalo ku Kristovi. S týmto zámerom autor už začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia napísal z problematiky kristológie niekoľko prvých náčrtov. Odvtedy mu išlo predovšetkým o takú kristológiu, ktorá vychádza z evolučnej paradigmy myslenia. Pritom nesledoval len rešpektovanie základného evolučného rámca vzťahujúceho sa na vesmír a na ľudstvo ako celok, ako to vidíme napríklad u P. Teilharda de Chardin a i., ale aj o rozvinutie vývojového chápania každého ľudského jedinca ako osobnosti. Preto v diele kladie veľký dôraz na jedinečnosť vývojovej a kenotickej ontogenézy konkrétneho človeka, osobitne však Ježiša Krista. Vo svojom koncepte kristológie reintepretuje zúžené chápanie Krista na základe božsko-ľudskej prirodzenosti a, vychádzajúc z teórie multidimenzionálnosti a všedimenzionálnosti Boha ako absolútnej Lásky, dospieva k záveru, že aj Kristovi je vlastná multidimenzionálna prirodzenosť, v ktorej osobitne vystupuje pre nás do popredia jeho božská a ľudská prirodzenosť. Takto porozumený Kristus patrí svojím implicitným základom všetkým autentickým náboženstvám, hoci si to nemusia vždy uvedomovať, no osobitne a zjavne patrí kresťanskému náboženstvu, z ktorého vzišiel. Presahuje však všetky tieto náboženstvá, je teda aj transnáboženský a má tendenciu sa stať – jedným svojím pólom – nadnáboženským. V Kristovi a skrze Krista sa bude postupne v dejinách ľudstva prekonávať dualizmus sekulárneho a profánneho. Praktickým cieľom predkladaného diela je prehĺbenie a hlbšie zdôvodnenie kristocentrickej a teocentrickej spirituality v ich jednote a hľadanie spoločného základu pre ľudský étos. Univerzálny Kristus porozumený v tejto spiritualite sa v plnšej miere a presvedčivosti ako doteraz môže stať zjednocujúcim základom i dušou pre všetko opravdivé ľudské poznanie, myslenie a konanie; teda základom pre všetku ľudskú kultúru duchovnú i materiálnu. Filozofia, vyvinutá až na úroveň kristovskej filozofie sa takto stane spolu s teológiou najvyššou reflexiou pre zdôvodnenie tohto úsilia. A univerzálny Kristus svojou implicitnou a čoraz väčšmi explicitnou inhabitáciou vo všetkých náboženstvách sa postupne stane jednotiacim základom i dušou náboženského ekumenizmu. Túžba ľudstva po zjednotení v pokoji, spravodlivosti a láske nájde v ňom svoje hlbšie zdôvodnenie a skrze neho účinnejší výraz a naplnenie.

Predkladaná publikácia obsahuje príspevky z medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa na túto tému konala 28. a 29. septembra 2017 v Konferenčnom centre Slovenskej akadémie vied v Smoleniciach v rámci XIII. Lubyho právnických dní organizovaných Nadáciou Štefana Lubyho a Právnickou fakultou Trnavskej univerzity.

Toto dvojzväzkové dielo k trnavským novovekým meštianskym závetom vykazuje znaky jasne vyprofilovanej právnohistorickej analýzy a syntézy, ktoré sú prezentované v monografickej časti.Edícia prameňov bude môcť byť využitá v ďalšom vedeckom výskume aj vo výuke dejín práva, event. vo všeobecno-historických disciplínach/pomocných vedách historických ect. Celá historická/právnohistorická obec na Slovensku tak bude mať pre budúcnosť k dispozícii obsiahlu edíciu právnych prameňov, hoci len rozsahu regionálneho, tzn.trnavského mestského právneho okruhu.Autorka obsiahla základné dedičskoprávne zásady a majetkoprávne a dedičskoprávne vzťahy uhorského meštianskeho práva, ktoré bolo zdrojom príprav budúcich kodifikácií, a preto v predloženom diele ide de facto o jeden, ale nie jediný z predobrazov moderného dedičského práva na Slovensku.

Predložený učebný text Praktikum k dejinám štátu a práva na Slovensku I. (od najstarších čias do roku 1848) obsahom aj systematikou vychádza z prvého zväzku reprezentatívnej edície prameňov práva s názvom Pramene práva na území Slovenska I. (od najstarších čias do roku 1790). Hlavným poslaním vydanej edície prameňov je jej praktické, zrozumiteľné a prehľadné prepojenie na výklad Dejín štátu a práva na území Slovenska do roku 1848. Predloženým učebným textom sa tak autorky pripájajú k snahe o zrozumiteľné a prehľadné spracovanie našej štátoprávnej histórie, ktorej poznanie by malo byť nielen znakom, ale aj požiadavkou výkonu akejkoľvek právnickej profesie.