Verbis

Básnická zbierka renomovaného vedca prináša čitateľom nielen zrelé básne, ale tiež prvýkrát predstavuje korešpondenciu autora s významnými umelcami doby, od ktorej uplynulo viac ako pol storočia. Kniha obsahuje analýzu doteraz nepublikovaných listov významných umelcov ako Martin Benka, Eugen Suchoň, Janko Alexy, Katarína Lazarová, Mária Medvecká a iní, ktoré boli adresované autorovi.

Kniha je autobiografickým pohľadom jednej z najvýraznejších osobností slovenského priemyslu Jozefa Uhríka. Na pozadí svojich životných osudov popisuje cestu slovenského strojárenstva doslovne od tankov k Tuaregu.

Kniha prof. Carla H. Hahna je autobiografickým pohledem bývalého vrcholového představitele koncernu VW. Prostřednictvím osobního pohledu na jednotlivé okruhy problémů budování koncernu definuje prof. Hahn filozofii růstu úspěšného evropského automobilového koncernu v podmínkách globalizovaného světa 21. století. Kniha obsahuje množství detailů o působení značek VW a jejich úspěších na trhu. Popisuje globalizační politiku koncernu, překonávání protichůdných názorů při distribuci výrobních kapacit do jiných krajin. Předkládá zásadní informační bázi pro manažery automobilového průmyslu o zásadách a filozofii řízení tohoto odvětví.

Ak niekto z vás nemal v živote šťastie a nikdy sa mu nepodarilo nič vyhrať, konečne nastal čas to zmeniť! Nová kniha autorky Zuzany Olešovej vám umožní si aspoň sprostredkovane vychutnať luxusný pobyt v štvorhviezdičkovom hoteli Kaskády, po dobu piatich úžasných dní s piatimi ženami. Bude to päť dni plných emócii, irónie, humoru, ale aj sĺz. Narazia na seba ich rozdielne povahy, životné osudy, nazrieme do ich vnútra a do ich tajomstiev. Tajomstva, ktoré ich rozdelia, ale aj zblížia. Rozosmejú, rozhnevajú, doženú ku kriku či plaču. Ostáva na vás, na čiu stranu sa pridáte, komu dáte za pravdu a či sa vám podarí to s nimi prežiť bez ujmy na zdraví a so smiechom v tvári.

Kniha zachytáva zážitky a atmosféru piatich rozdielnych ciest známeho novinára a fotografa Ivana Janka s bohatým fotodokumentačným materiálom.

Príbeh malého chlapca a šimpanza,ktorý ušiel zo ZOO.

Hrdina sa pohybuje v priestore určenom poznateľnými reáliami, a predsa jeho život plynie aj akoby nad ním alebo pod ním, ako ponorná rieka.Skutočný, zaznamenateľný svet sa prelína s rozprávkou, túžbou, snom.Autor sa nespoľahol na to, čo je viditeľné zrakom, a hoci jeho hrdina je z mäsa a kostí, podstatu príbehu ľudského jestvovania nesie to, čo je za.

Autor sa okrem iného venuje definícii nepočujúceho dieťaťa, klasifikuje poruchy sluchu, porovnáva vzdelávanie nepočujúcich detí v minulosti a dnes. V publikácii nechýbajú ani vlastné skúsenosti autora, ktorý sa už takmer 50 rokov zaberá problematikou nepočujúcich.Kniha poukazuje na problematické stránky a nedostatky v rámci vzdelávania nepočujúcich detí u nás. Hoci na Slovensku existuje zákon o posunkovej reči ešte z roku 1995 na ktorom participoval aj autor publikácie do dnes neexistujú potrebné vykonávacie predpisy.Uherík v knihe upozorňuje aj na to, že nepočujúce dieťa je postihnuté iba sluchovým defektom a v podstate je porovnateľné s počujúcim dieťaťom toho istého veku. Kniha je určená všetkým, ktorí sa s podobným diťeťom stretávajú a chcú ho pochopiť.

Možno aj pre neznášanlivosť politikov je v našich životoch až príliš veľa negatívnej energie. Rozprávaním o človeku, ktorý máva cudzie ľudské srdcia doslova na dlani a vstupuje do životov iných ľudí na hrane života a smrti, sa čitateľom odovzdá posolstvo o mužovi, ktorého je najvyššou politikou ľudský život. O lekárovi, ktorý s vlastným srdcom na dlani úprimne priznáva aj to, čo iní nepriznajú a presviedča o nevyhnutnosti konať dobro, lebo ono sa vám určite vráti.

Keď v roku 1965 mi vo Vydavateľstve Slovenskej akadémie vied vyšla kniha pod názvom Bioelektrická aktivita kože a v roku 1978 ďalšia kniha Psychofyziologické vlastnosti človeka, ani vo sne sa mi nemohlo zdať, že ešte aj v roku 2014 budú tieto knihy aktuálne a využiteľné. Prečo aktuálne a prečo využiteľné? Lebo sa zaoberajú výskumom tých fyziologických, resp. elektrofyziologických procesov (zmeny kožného odporu, dýchania, tepovej frekvencie, krvného tlaku, ale aj elektrickej aktivity mozgu), ktoré sú súčasťou aj tzv. detektora lži, ktorý práve pomocou nich vraj je schopný odhaliť, či vyšetrovaný hovorí pravdu alebo klame. Na napísanie tejto knihy som bol vyprovokovaný udalosťami, ktoré sa u nás odohrali v rokoch 2007 až 2014. Boli to práve udalosti spojené s využívaním detektora lži v našich podmienkach, ale hlavne fakt, že tento „objektívny“ ukazovateľ pravdovravnosti používajú v hojnej miere naše štátne inštitúcie, akými sú Ministerstvo vnútra SR a Národný bezpečnostný úrad. Keďže počas 40 rokov vedecko-výskumnej práce v Slovenskej akadémii vied (na psychofyziologickom pracovisku Ústavu experimentálnej psychológie SAV, ktoré som v roku 1970 minulého storočia založil ako prvé a jediné pracovisko v Československu), nenašiel som žiadne poznatky o význame týchto ukazovateľov pre odhaľovanie lži, bolo mojou morálnou povinnosťou, aby som príslušné štátne inštitúcie upozornil, že pri využívaní detektora lži majú dočinenia s pavedou a nie s vedecky podloženou metódou odhaľovania lži. A tak sa aj stalo a bolo to v roku 2008. Ako sa to skončilo, dočíta sa čitateľ v texte pod nadpisom „ Detektor lži v našich podmienkach“ Musím na tomto mieste ešte zdôrazniť, že výskum v tejto psychofyziologickej oblasti bol nielen mojím povolaním, ale aj koníčkom. Na prvej spomínanej knihe som výskumne pracoval 11 rokov a má okolo 500 citácií autorov z celého sveta. Druhá kniha bola výsledkom 14-ročnej výskumnej práce, obsahuje vyše 900 citácií svetových renomovaných autorov v tejto problematike a bola mi za ňu udelená najvyššia vedecká hodnosť doktora vied (DrSc.). No a v roku 2008 sa objavila kauza Cervanová (zavraždená medička pred 38 rokmi a otázka, či odsúdení za vraždu sú ozaj vinní) a v roku 2013 dokumentárny film pod názvom Kauza Cervanová, v ktorom je pasáž o nevine odsúdených, čo dokázalo vraj aj vyšetrenie pomocou detektora lži. Toto sú teda tie dôvody, prečo vznikla táto kniha. Nuž, milý čitateľ, pustím sa do dokazovania, že z hľadiska vedeckého vlastne detektor lži neexistuje a že jeho využívanie, ale hlavne závery nemajú vedeckú hodnotu a sú nebezpečné pre nevinného vyšetrovaného.

Kniha „Dračia pieseň labutia“ je pokračovaním debutu Lojza Marsinu „ Podobenstvo o dome Danielovom“, ktorý bol vydaný vydavateľstvom „Verbis s.r.o.“ v roku 2011 a ktorý bol nominovaný na cenu Jána Johanidesa. Autor v tejto knihe voľne nadväzuje na svoju prvotinu so svojou vášňou k magickému a surreálnemu svetu, s láskou ku všetkému nespojiteľnému, ako je grécka mytológia, dynastia mačiek z cisárskeho Ríma, absurdná politická, takmer divadelná sci- fi a dedinka Vyšehradné, ležiaca tam na najhornejšej Hornej Nitre. A vždy všetko so všetkým aj tak súvisí, aj keď mačka menom Agrippina číta Ernesta Hemingwaya.

Už názov knihy dáva tušiť, že bude reč o poznaní, presnejšie o nepoznaní či nepoznateľnosti sveta, v ktorom žijeme, ale aj sveta, ktorým žijeme. Teda sveta, ktorým je človek. Pre úvahy na tému ľudského poznania a jeho limitov rozhodol som sa pre nezvyčajný experiment, ktorým som spojil stáročia obdivované umenie renesančných majstrov s poznatkami vedy, ktorá sa pokúša, no dosť márne, odhaľovať tajomstvá ľudskej duše a ľudského mozgu. Tie tajomstvá, ktoré sú prítomné u každého z nás bez rozdielu. Nikoho nepoznáme, nevieme, kde je skrytý ten ľudský génius, ktorý hýbe technickým pokrokom, ale ani ten, ktorý vytvoril umelecké diela už v dávnej minulosti a ktoré s neutíchajúcou intenzitou obdivujú celé generácie ľudstva. Mona Lisa, ktorá je na obálke knihy, symbolizuje tieto záhady, to nepoznané. A otázka „kto si“ vyjadruje odveké túžby človeka po poznaní, ale často aj chcenie nemožného. Aký to paradox. Toto nepoznané, ba až nepoznateľné, nebráni nám, aby sme s úžasom a pokorou obdivovali výtvory ľudského génia vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Na túto skutočnosť, na tento nemenný jav, ktorý sa tiahne celou históriou ľudstva, chcem upozorniť aj touto knižkou, ktorej ambíciou je dať čitateľovi informáciu o možnostiach a obmedzeniach ľudského poznania sveta, v ktorom žije, ale aj o stave poznania človeka samého a to všetko na pozadí umeleckých výtvorov renesančných majstrov, ale aj majstrov baroka a romantizmu. To, že sa vraciam do renesancie, má svoju logiku. Totiž, vedecký pohľad na vzťah duša – telo (psychika – mozog) sa začal uplatňovať práve v období renesancie, teda vtedy, keď aj výtvarné umenie zaznamenalo nebývalý rozmach, nie iba akúsi obrodu antického umenia, ale jeho koncepčné povýšenie na kvalitatívne vyššiu úroveň. Navyše, obidve tieto oblasti sa v tom čase navzájom výrazne ovplyvňovali. Tento prienik umenia a vedy som sa pokúsil vyjadriť aj vo veršoch niekoľkých básní, ktoré sú vložené do textu knihy. Tieto básne poetickou formou zdôrazňujú ten odveký filozofický, gnozeologický, umelecký, ale aj morálny aspekt ľudského konania, teda nielen konania vedcov a umelcov. Konania toho človeka, ktorého dokonca už filozofi gréckej antiky považovali za homo philosophicus, teda človeka mysliteľa – filozofa.