Vydavateľstvo Q111

Otcovia a pancharti

V roku 2017 v súťaži Básne (Literárny klub, Spoločnosť Aleco solution, Modrý Peter, Kertész Bagala...) získala Martina Boleková tretie miesto, rok predtým sa umiestnila na prvom. Píše prózu, no predovšetkým poéziu. Tvorbe sa venuje popri práci, je učiteľkou na gymnáziu v Púchove. Tam vedie dva tvorivé študentské krúžky a jeden časopis, takže na svoju tvorbu má zároveň aj spätnú väzbu mladých. Ona sama hovorí, že písanie nie je jej cieľavedome pestovaný proces - píšem, lebo mi nedá nepísať. Téma jej poézie je večná: vzťah medzi mužom a ženou. No v aktuálnej civilizačnej realite je výrazne súčasná, vymyká sa konvencii. Predkladaná zbierka Lom má podobu nekončiaceho monológu adresovaného JEMU. Jej pohľad a citové prežívanie sú otvorené, bez opôn, bez pretvárky. Čitateľovi dobre padne, že aj vo výpovedi o vážnych či vypätých situáciách v jej lexike nechýba hravosť, prekvapujúce vtipné zámeny a zmeny ustálených slovných spojení, vtipné využitie synonym... (...na stole je prestreté predstieranie...// čo človeka nezabije, to ho sfosilní...// v diaľke sa plazí vlak a na vinyle noci prehráva všetky stanice... Vydavateľka je presvedčená, že rozhodnutie vydať zbierku Martiny Bolekovej bola správna vec.

Čítate poéziu? Alebo je pravda, že je u nás viac básnikov ako tých, čo básne z vnútorného popudu čítajú, preciťujú ich, čo ich porebujú pre obnovovanie samého seba ? Autor Tomáš Záborský, vnuk milovníka poézie a slávneho recitátora Viliama Záborského, sám ešte pomerne mladý, sa svojou tvorbou orientuje na mladých - mladých duchom. Preto si ako formu zvolil to, čo je duchu mladosti blízke. Piesňovú formu. Avšak nie tupých textov typu: nemôžeš ma vymeniť ako rúž, som tvoj muž... alebo: ...raz mi odpustíš, potom si nájdem tajnú skrýš... ktoré hučia z médií a banalitou rozpúšťajú v mnohých i tú trošku náklonnosti k dobrej poézii. Záborského piesnenie nie je bez srdca, no jeho verše sú nepovoľnou, drsnou a prenikavou poéziou diania dneška: jednak videním a hodnotením sveta, jednak výrazovými prostriedkami: ...vyprahnutá zem duševných púští/ hominidi v sakách žerú suši / vymýšľajú pre nás hrôzy nočných správ / štatistici smrtí odnikiaľ... //&// ... chaotikon - všetky srdcia naruby / utajené priedomia a pohľadnice z Aruby / chaotikon – šelmám brúsky na zuby / anestéza svedomia a ovciam zámky na huby... //&// ...drahý môj priateľu, rýchle sú naše životy / nevycítim z knihy tvárí, či si to naozaj ty / drahý amicenko príď k nám na staré miesto aspoň na chvíľu / príď tam sám pešo bez notbuku a mobilu... //&// drahý môj priateľu, príď prosím ako v tie dávne dni / keď hlavou, srdcom, dušou, telom analógovo sme boli prítomní / príď na to tajné miestu bez signálu GPS / kde nám amicenko bolo krásne aj keď tam už zdochol pes... Pred pár rokmi som vydala knihu Piesne a iné texty Milana Lasicu, Záborského verše mi ich v tom najlepšom zmysle slova pripomínajú.

Trafi a Rafi je detská kniha slovenského autora, ktorý od detstva žije v Nemecku. Tam študoval a tam aj žije. Jeho ilustračná tvorba je originálna, na vysokej výtvarnej úrovni, no zároveň očarujúca pre dieťa aj pre dospelého. Text je v slovenčine a angličtine, je hravý aj s prvkom dobrodružstva, ale aj s peknou myšlienkou: malí či veľkí, detský protagonista či kocúriky, majme sa radi, nebojme sa jedni druhých, strávme spolu pekné chvíle.

Multitalentovaná Tsui Yungyen je publikovanou ilustrátorkou a aj slávnou sochárkou. Po ukončení štúdia na MZVU na Národnej umeleckej univerzite v Tchaj-pej je autorkou niekoľkých kníh pre deti a jej práce s dvojrozmernými aj trojrozmernými médiami sa predstavili na výstavách po celom svete.