W Press

Kniha prináša exkluzívne informácie zo zákulisia médií a politiky. Prečo vznikol .týždeň? Bol Dzurinda podobný Mečiarovi? Škrtnutý Fico alebo prečo sme chceli ovplyvniť voľby. Môže sa realita Boha odraziť v časopise? Kto zhasol Lampu a prečo je stále tŕňom v oku? Moja milovaná Amerika. Sokol verzus Bezák, temno verzus otvorenosť. Krásno v .týždni, čo máme spoločné s Pohodou a čím ma priťahujú svetové galérie. Je šport podobný poézii a prečo verím na hokej v nebi. Závistlivé Slovensko, odkopnuté osobnosti a nádej na zmenu. Osobná spoveď Štefana Hríba. Je to kniha o sporoch počas 10 rokoch časopisu .týždeň, o tvorbe a neustálych problémoch diskusnej relácie Pod lampou, ale najmä o vzostupoch a pádoch Slovenska po roku 1989.

Po Jednom výdychu koňa a Dvoch hrboch ťavy vychádza tretia kniha textov Martina Mojžiša uverejnených pôvodne v rubrike .veda časopisu .týždeň. Desať päťčlánkových sérií, ktoré spolu obsahujú až 52 článkov. Ako je to možné? Tri hlavy Draka vám to prezradia.

Kniha obsahuje DVD s dokumentárnym filmom Aleny Čermákovej - Anton Srholec. Dva otvorené rozhovory Antona Srholca so Štefanom Hríbom, desať jeho osobných textov, a najmä legendárne kázne večného rebela z obdobia komunistickej diktatúry. Táto kniha prináša nový pohľad na Antona Srholca. Najmä jeho doteraz nepublikované kázne ukazujú, aký duchovný poklad tu mal - najskôr z vôle komunistov a neskôr z rozhodnutia biskupa Sokola - ostať zakopaný.

Dokumentárny film Aleny Čermákovej

Nová kniha Štefana Hríba je ideálnym dovolenkovým čítaním. Prečítajte si výber jeho dvanástich najlepších rozhovorov z .týždňa. Kedy slovenský prezident plakal? Kto uniesol túto krajinu? Kde sa stratila láska a ako sa tu bez nej žije? Čo spôsobilo referendum o rodine? Prečo Putin nakoniec prehrá? Ako sa biskup bráni prázdnote? Prečo herečke nestačí sláva? V čom je Západ kresťanskejší ako Východ? Čo urobilo z beznádejného hokejistu hviezdu NHL? Prečo rakúsky kardinál nechápe náš chlad? Je Pišťankov Rác minulosťou a ako sa mafián hral? Môže sa tehotnej žene podariť scitlivenie Sulíka?

Na Slovensku prebehne ročne 54 000 pôrodov, ale chýba na trhu akákoľvek publikácia, ktorá informuje budúce rodičky o tom ako prebiehajú pôrody v slovenských podmienkach, čo môžu očakávať a aké majú pritom možnosti. Kniha "Ešte netlačte (Všetko, čo potrebujete vedieť o rodení na Slovensku)", opisuje jednanie a praktiky zdravotníckeho personálu, komunikáciu s rodičkami v slovenských pôrodniciach, opíše práva a nároky, ktoré rodička má a prostredníctvom citátov a príbehov je doplnená o reálne skúsenosti žien, ako aj rozhovory s odborníkmi. Na Slovensku je veľké množstvo literatúry, ktorá je návodom ako sa pripraviť na tehotenstvo alebo ako sa starať o dieťa po pôrode. Ale žiadna knižka, ktorá by rodičku pripravila na to, čo ju čaká po príchode do pôrodnice. Pôrod dieťaťa je jedinečná a nezabudnuteľná chvíľa. To, ako sa dieťa narodí, ovplyvňuje dieťa, matku aj celú rodinu na dlhé obdobie. V slovenskom pôrodníctve však stále pretrvávajú praktiky a prístupy z minulosti, ktoré sú rozporuplné a často aj škodlivé. Kniha Ešte netlačte mapuje prax v slovenských pôrodniciach, pomenováva problémy a prináša reálny obraz slovenského pôrodníctva. Prostredníctvom citátov žien sprostredkováva aj priamu skúsenosť tých, ktorých sa to najviac týka.

Existuje tu dnes niekto, kto by vedel o vesmíre, hmote a čase hovoriť tak zanietene a zároveň fundovane ako Jiří Grygar? Tak, že si po prečítaní rozhovorov s ním všetky tie veci o hviezdach, galaxiách, čiernych dierach alebo čiernych superdierach zamiluje aj laik? Grygar dokáže hovoriť ľahko aj presne, pútavo i poučne, je až neuveriteľné, ako nás dokáže vtiahnuť do tajomstva minulosti vesmíru. Stojí za to prečítať si o tom, čo je to skrytá hmota vesmíru, ktorým z dvoch druhov smrti by zomrel Einstein, keby vletel do čiernej diery, aký koniec asi čaká náš vesmír a prečo je človek zázrakom vesmíru. Táto kniha patrí do rúk každému, kto chce spoznať, v akom vesmíre žije. Rozhovor je oveľa pútavejšia a prístupnejšia forma, pre čitateľa zaujímavejšia ako dlhý náučný text. Dobré otázky z nás vydolujú aj to, čo by sme sami nenapísali, takže o sebe a svete viac prezradíme. A ako to hovorí aj Jiří Grygar o tejto knihe, tak ako Štefan Hríb sa ho ešte nikto nepýtal.

Prečo sneh pod nohami vŕzga? Prečo nikdy nevidíme padať rosu? Komu zobral Kolumbus vietor z plachiet? Ako vytvára husľový sláčik hudbu? Sú veľrybie piesne naozaj piesne? Čo všetko urobil Einstein v zázračnom roku 1905? Ktoré čísla sú väčšie, nepredstaviteľne veľké alebo nevýslovne veľké? Prečo je teflonová panvica lepšia ako obyčajná? Odkiaľ máme bryndzové halušky? Sú moria námesačné? Kde má brehy Golfský prúd?Prečo je nebo modré? Prečo je dúha kruhová? Kniha je doplnená o nové texty a obohatená o ilustrácie.

Kto sú najväčšie celebrity medzi číslami? Dá sa človeku vidieť do hlavy? Načo slúži pri meraní tlaku fonendoskop? Ako zapadá Mickey Mouse do Darwinovej evolučnej teórie? Prečo Inkovia nedobyli Španielsko? Koľko dimenzií má vesmír? Ako sa dá nakresliť 1,2618595...rozmerný obrázok? Prečo sa vodík nevolá kyslík? Dá sa v skoku o žrdi prekonať desaťmetrová hranica? Prečo sa plavecké rekordy uvádzajú nepresne? Kde sa pretínajú rovnobežky? Ktoré pravdy sú naozaj hlboké? Šíri sa tma rýchlejšie ako svetlo? Koľko Nobelových cien má hélium? Mohli jaskynní ľudia faxovať? Načo je slovám toľko hlások? Kniha je doplnená o nové texty a obohatená o ilustrácie.

Päť rozhovorov s ľuďmi, ktorí sa dlhodobo venujú životu a dielu Milana Rastislava Štefánika, odkrýva rôzne stránky jeho osobnosti. Dozvedáme sa, ako sa časom menili Štefánikove politické postoje, ako kolísal medzi konzervatívnymi a liberálnymi hodnotami, medzi monarchiou a republikou, vierou a ateizmom. Sledujeme jeho kroky v Prahe, v Paríži, v Ríme a v iných kútoch sveta. Zisťujeme, čím sa zaoberal ako hvezdár, aké pokroky robil vo svojej vedeckej práci a čo všetko k profesii astronóma v tom čase patrilo. Takmer ho vidíme, ako trikrát vystupuje na Mont Blanc, ako sa vydáva na rôzne expedície, ako sa usiluje pozháňať si na to všetko peniaze, ktorých nikdy nemal dosť. Nachádzame ho v nemocniciach, sanatóriách a v kúpeľoch, kde sa lieči po vážnych zdravotných problémoch, najmä so žalúdkom. Počúvame o jeho láskach, o ženách, ktoré miloval a ktoré milovali jeho, o zásnubách a ťaživých rozchodoch, o ideáli ženskej krásy, ktorý sa nie vždy zhodoval s jeho skutočnými vzťahmi. Pozorujeme ho na jeho diplomatických cestách a po vypuknutí prvej svetovej vojny sledujeme aj jeho neuveriteľne rýchly kariérny postup z obyčajného pešiaka na desiatnika, podporučíka a napokon až generála. Vidíme ho na jeho vojenských misiách v Srbsku, neskôr na diplomatických cestách v Rusku, v USA, v Taliansku a v mnohých ďalších krajinách. Náhle sa pred nami odkrýva niekoľko rýchlych rokov, ktoré vyplnilo množstvo zahraničných ciest po celom svete. Nakoniec sa ocitáme pri obrovskom lietadle Caproni, do ktorého štvrtého mája 1919 nastupuje pri talianskom meste Udine a s ktorým už nedoletí do Vajnor. Máme pred sebou trosky, štyroch mŕtvych letcov, skrivenú generálsku šabľu, obhorenú leteckú bundu i rozbitý trup lietadla. Dávam pozor na kroky vyšetrovateľov, no takisto si všímame promptné utváranie mýtu o hrdinovi, ktorý si zaslúži hrob a pamätník, aký patrí iba významným ľuďom. Vstupujeme do útrob Mohyly na Bradle, sledujeme tie úzke priestory, ktoré sú už sto rokov zabetónované a neprístupné. Dívame sa po tomto všetkom do mnohých tvárí Milana Rastislava Štefánika a hľadáme v nich záchytný bod, ktorý najlepšie vystihuje jeho osobnosť. Toto všetko sa k nám dostáva prostredníctvom piatich rozhovorov. Michal Kšiňan, Vojtech Rušin, Bohumila Ferenčuhová, Miloslav Čaplovič a Matúš Valihora rozprávajú pútavo aj o tom, čo sme už mnohí o Štefánikovi vedeli, a ešte viac o tom, čo nás azda aj prekvapí. Milan Rastislav Štefánik nebola osobnosť, ktorú sa dá jednoducho zaškatuľkovať. Nebola to komplikovaná, ale komplexná osobnosť.

Ústrednou postavou desiatich rozhovorov Antona Vydru a Petra Zajaca je slovenský spisovateľ a disident Dominik Tatarka. Okolo jeho osobnosti sa odvíjajú dialógy, ktoré prechádzajú aj k otázkam slovenskej literatúry, výtvarného umenia, politického a tiež občianskeho života. Dominik Tatarka je tmelom, ktorý tieto úvahy drží pokope. Máme ho pred sebou ako syna, ktorý si musel svojho otca doslova celého vymyslieť, pretože ho nepoznal a v rodine zaujať jeho miesto muža, otca a manžela. No je tu aj jeho vzťah k matke a sestrám, od ktorého sa odvíjajú takmer všetky jeho vzťahy k iným ženám: k manželke, priateľkám, k literárnym aj neliterárnym milenkám. Aký typ ženy ho fascinoval a ako si dokázal získavať ich srdcia? Dôležitou časťou rozhovorov je Tatarkov štýl písania a jeho premeny, no takisto vášeň pri prepisovaní vlastných textov. Stretneme sa s Tatarkom ako presvedčeným a presvedčivým komunistom, ktorý rýchlo prichádza na to, že tvoriť v duchu socialistického realizmu nie je nič preňho a že celý komunizmus je slepou uličkou, takže sa rozhodne pre celoživotné disidentstvo a život na okraji spoločnosti. Z Tatarku je naraz človek, ktorému totalitný režim znemožňuje publikovať a jeho meno mizne z učebníc dejín slovenskej literatúry. Jedinou záchranou sa mu zdá byť archív. Tatarka opustil v mladosti Katolícku cirkev, no v starobe sa do nej vrátil. Prečo spravil toto rozhodnutie? Okrem záujmu o spisovateľské remeslo bol Tatarka náruživý obdivovateľ moderného výtvarného umenia. No naozaj prijímal všetko nové, s čím výtvarní umelci prichádzali? Aké diela uprednostňoval a do akých konfliktov s umelcami neváhal vstúpiť a prečo? Medzi základné charakteristiky Tatarkovej osobnosti patrí schopnosť obdarovať iných. Čo preňho znamená dar a ako ho prejavoval svojim blízkym? Tatarka bol entuziasta, ktorý sa vedel vášnivo vrhnúť do vecí, ktoré ho zaujímali, čím sa stal opakom postoja väčšinovej spoločnosti, pre ktorú je typická skôr ľahostajnosť alebo oportunizmus. Bol v tom Tatarka národným hrdinom alebo to bola z jeho strany čisto zámerná póza? Hoci Démon súhlasu nie je ani zďaleka Tatarkovým vrcholným dielom, predsa len je najznámejším z jeho románov. Prečo ho však tak veľmi zaujímali démoni, akí boli tí jeho osobní a čo všetko stálo za popularitou témy o démonoch - súhlasov či nesúhlasov? Poslednou veľkou témou rozhovorov je smrť, s ktorou sa Tatarka konfrontoval po celý život: zomrel mu otec, zomierali priatelia počas partizánskych bojov, zomrela mu matka a on sám sa tiež čoraz viac približoval k poslednej hranici svojho života. Umiera krátko pred Nežnou revolúciou, ktorá by mu priniesla vytúženú slobodu. Kniha desiatich rozhovorov necháva čitateľa spoznať život Dominika Tatarku, no zároveň mu kladie otázky, na ktoré si musí nájsť odpovede čitateľ sám.