Zuzana Bilavská

Sú ľudia, ktorí to majú v sexe radi pekelne horúco. Takí sú aj Alexander a Júlia. On túži byť prísnym pánom, ktorý vládne pevnou rukou nad svojou otrokyňou, ona oddanou služobníčkou, ktorá bude milovaná cez bolesť. Nájde pán svoju subinku, a ona svojho pána? Keď sa zoznámia Alexander, majiteľ siete hotelov, a študentka Júlia, okamžite zistia, že majú rovnaké potreby. Uzavrú medzi sebou dohodu, podľa ktorej bude ona dva mesiace posledných prázdnin na vysokej škole tráviť u neho, a poslúchať svojho pána. Pre Júliu sa začína leto, ktoré sa razom zmení na chvíle vášnivého milovania. Za každé neuposlúchnutie pánových prianí nasleduje trest, ktorý ona musí splniť. A urobí to veľmi rada... Počas vášnivých chvíľ sa Júlia do Alexandra zaľúbi, neskôr však zistí, že je ženatý. Jeho dobehne minulosť, keď si uvedomí, že Júliu pozná. Odhalí jej pravú identitu a zisťuje, že jej ide o život... Dokážu spoločne prekonať prekážky, ktoré sa im začali stavať do cesty? Čo urobí Alexander, keď zistí, že vo svete, kde milujem ťa sa nevraví, už nejde len o vášnivý sex, ale že Júliu naozaj ľúbi? On však pravú lásku doteraz nepoznal, a nevie, ako s ňou narábať. Dokáže získať dievča svojho srdca, subinku oddanú pánovi, alebo spolu s letom skončí aj dohoda, ktorú medzi sebou uzavreli, a ich cesty sa navždy rozídu? Ukážka z textu Sylvia sa zastavila medzi veľkými dvojkrídlovými dverami, ktoré viedli do centra diania prepychovej noci, aby si pohľadom dokonale namaľovaných očí premerala miestnosť, ktorá sa trblietala v zlatistých odleskoch luxusu päť hviezdičkového hotela. Hotel Metropol hostil vyberanú smotánku. Hostia prichádzali priamo z kresiel svojich štylistov a módnych poradcov. Muži, ktorí prišli so svojimi manželkami, už boli o pár tisíc eur ľahší, no nie spokojnejší. A potom tu boli tí, ktorí prišli sólo. Bez snubných prsteňov, alebo ich odložili do náprsnej tašky na mieru šitého saka, boli pre Sylviu tými najdôležitejšími hosťami. Orlím pohľadom preletela miestnosť. Vnútorná potreba skontrolovať dokonalosť dnešnej noci ju na chvíľu upokojila. Zlato krémové steny, vysoké stropy, obrazy dôsledne rozmiestnené po všetkých svetových stranách boli osvetlené desiatkami krištáľových svetiel. Niečím jej to pripomínalo domov - vzdialené Rusko. Prepych, prehnaný luxus, všetkého tu bolo až priveľa. Zhlboka sa nadýchla. Spokojná zdvihla bradu, vzpriamila dokonalú postavu a elegantným krokom vykročila medzi stovky hostí. Prekĺzala pomedzi nich a zdravila ich pohľadom, nepatrným gestom skrytým v úsmeve. Jej pery vraveli - rada vás vidím. Konečne si to namierila k najdôležitejšej osobe dnešnej noci. Uvidela ho, ako svoje vysoké, možno trochu unavené telo, opiera o zábradlie na poschodí. Orlím zrakom, zdalo sa jej, že spokojným, sledoval všetko, čo sa pod ním odohrávalo. Takto sa mu to páčilo. Mať všetko pod kontrolou patrilo k jeho prirodzenému postoju v živote. „Blahoželám.“ Šampuskou štrngla o jeho už takmer vyprázdnený pohárik a skopírovala ležérny postoj, akým sa opieral o zábradlie a sledoval divadlo pod sebou. Bol pekný, tento muž, ktorého v skutočnosti nikdy nemala. Pil whisky a sám bol ako ten nápoj - horký, ostrý, vzrušujúci, nepriehľadný. Bol vlakom, ktorý dávno zmeškala. „Vlastne sa to ničím nelíši od poslednej akcie.“ „Zdal si sa mi spokojný, no zrejme som sa mýlila.“ „Som spokojný.“ „Naozaj potrebuješ zmenu, alebo to, že si znudený iba hráš?“ Pozrel na ňu, no jeho pohľad nevravel nič. „Ako sa máš, Sylvia?“ „Dobre. Ďakujem za opýtanie.“ „Tak si to opakuj stále dokola. Ak ma budeš štvať svojimi rečami, akože by mi nezaškodil relax, alebo svoj ďalší hotel mám postaviť v štýle feng šuej, už sa dobre mať nebudeš. Inak vyzeráš úžasne a krásne. Ako vždy.“ „Vďaka, arogantný muž,“ prehodila ledabolo, akoby tie reči predtým ani nepovedal. „Ani ty dnes nie si na zahodenie.“ Žmurkla naňho a vložila do toho viac, ako by v tú noc mohla dostať. Vedela, že jej stále neodpustil. Nikdy jej neodpustí... Pohľad opäť vrhol do čoraz viac prebúdzajúcej sa noci. Čas sa pre neho na okamih zastavil, jeho telo strnulo, pretože ju uvidel a okamžite spoznal. Chvíľu sa na ňu zahľadel, zdalo sa, že onemel. Okolie pre neho prestalo existovať. Bol si istý, že je to ONA. Zaujala ho rovnako intenzívne, ako vtedy večer, keď svoje telo opieral o barovú stoličku a brnkal na gitaru v zafajčenej miestnosti nočného baru. To dievča tam dole len tak postávalo. Zdalo sa, že sa necíti vo svojej koži. Napriek tomu na svojej tvári vždy vyčarilo úsmev, častokrát len zdvorilý. Pod chvíľou sa pri nej niekto zastavil, prehodil zopár slov a opäť ju tam zanechal stáť. Bola čarovná. Áno, to bolo to pravé slovo, lebo jeho srdce sa prudko rozbúchalo. To sa mu už dávno nestalo. Nie, už nepodliehal svojim citom ako chlapec na strednej škole. Srdce sa mu rozbúchalo nádejou, že snáď by to mohla byť tá, na ktorú už tak dlho čaká. Plavé vlasy, ktoré si v bare omotávala okolo prsta, dnes mala zopnuté do uzla stiahnutého na jednu stranu. Spoznával úsmev, rovnako nádherný, ako v tú noc, keď nenabral odvahu vyrušiť ju z objatia toho chlapca. Na chvíľu zamrzol. Ten chlapec. Bol to niekto, s kým by si nedokázal poradiť? Neurobil by to pre ten pohľad dvoch smaragdových očí, ktorý tak krásne klopila? Spôsobil, že na malú chvíľu prestal vnímať prítomnosť a preniesol sa do svojej dominantnej ríše, kde vládol pevnou rukou, a toto dievča pred ním kľačalo na kolenách a poslušne načúvalo jeho potrebám. „Vidím, že už máš svoj objav,“ poznamenala ironicky Sylvia, možno dokonca v tej irónii skryla svoj hnev s kvapkou žiarlivosti. Alebo sa v nej iba opäť ozval pocit, že tú maličkú musí chrániť? Zahladil si dokonalé blond vlasy falošným gestom a povedal: „Zdá sa, že si konečne našla, čo ja som už dlho nemohol nájsť.“ Vystrel svoje napäté telo, voľnou rukou zovrel okraj zábradlia, až mu zbeleli hánky, a odhalil tak značkové hodinky, ktoré doteraz ukrýval pod manžetkami z bieleho zlata. Bolo niečo málo po polnoci. „Kde si ju doteraz ukrývala?“ spýtal sa, akoby obaja vedeli, o ktorej plavovláske je reč. „To vieš. Žena má svoje tajomstvá.“ Nemohol si pomôcť. Ešte raz sa na ňu musel pozrieť. Zrazu k nemu nečakane zdvihla zrak. Odolávala skúmaniu muža, ktorý po dlhej dobe v živote stratil reč. To magické spojenie však netrvalo dlho. Bol to len okamih, počas ktorého si uvedomil, že ju musí mať. Okamžite chcel ovládnuť to, čo k nemu pohľad toho dievčaťa vysielalo. „Nikdy predtým som ju u teba nevidel.“ „Je nová. Napriek tomu, že vyžaruje všetko, čo ti už dlhé noci nedáva spávať, pochybujem, že ju dnes dostanem až k tebe.“ „Čo tým chceš povedať?“ „Možno je submisívna, Alex, ale je veľmi zásadová a hlavne, vo svojich zásadách neoblomná. A okrem toho, je čistá. Je tak veľmi čistá, že jediné, čo jej spôsobíš, bude bolesť.“ „To určite áno,“ mľaskol, spokojný sám so sebou. „Tak som to nemyslela.“ Sylvia sa vzpriamila, nahnevaná, že ju neberie vážne. Znova ju opantal dotieravý pocit, že to dievča musí chrániť. „Nemusíš mi s ňou pomáhať. Zvládnem to sám. Už len to, že si ju sem priviedla, stačí.“ Pohol sa na odchod a ona ho hneď zastavila. „Počkaj.“ Sylvia si stále nebola istá tým, že je to dobrý nápad. „Myslím si, že ona nie je to správne dievča.“ „A ja si myslím, že sa mýliš.“ Ešte raz, skôr, ako povolil zovretie zábradlia, upriamil pohľad dole do sály, akoby sám potreboval zvážiť Sylviinu výstrahu. Svoje inštinkty nikdy nebral na ľahkú váhu. Skôr, ako vytiahol bič, snáď stokrát sa uistil, že ho použije správne. Nemohol si však pomôcť. To malé dievča preňho stelesňovalo dokonalosť na kolenách. Submisivita a oddanosť z nej priam vyžarovali, sršali z každého jej póru dokonalej pokožky, tak stvorenej pre stopy po ranách. Bude pre neho roniť slzy, och áno, bude pritom prosiť a on ju urobí šťastnou. Alexander sa k nej otočil tvárou v tvár s jedinou otázkou na perách: „Povedz mi jeden argument, Sylvia, obháj si svoju istotu, že ona nie je to správne dievča, a ja ti sľubujem, že sa jej ani nedotknem.“ „Nedokážem to vysvetliť. Je to iba silný pocit. Akoby som ju už dávno poznala a všetko o nej vedela. Viem, že mám pravdu.“ Sylvia si zrazu bola svojimi slovami viac než istá. Možno až príliš. Opäť zatúžila to dievča ochrániť, cítila, že musí. Nerozumela tomu. Možno to bolo tým, že Alexandra až príliš dobre poznala. „To nie je argument.“ „Alex,“ opäť ho chytila za rukáv dokonale naškrobeného saka. „Nechaj ju. Prišla si sem iba zarobiť peniaze. Túži po dokonalých posledných prázdninách. Neber jej ilúzie.“ Alexander mal slovo nevinná veľmi rád. Odisťovalo v ňom rozbušku, ktorú mohol pochopiť iba naozaj dominantný muž. Opäť pozrel do miestnosti. Objekt jeho záujmu sa strácal z dohľadu jeho zraku. Uvidel ju vychádzať z miestnosti, a tak si pomyslel, že toto je jeho príležitosť

"Diaľnica číslo 16 je súčasťou diaľničného systému Trans-Kanada a s najväčšou pravdepodobnosťou na nej stretnete viac medveďov než áut. Nádherná príroda, čerstvý vzduch a žiarivé vodopády. Cesta je svojím krásnym a zároveň zlovestným aspektom tým najlepším priateľom samotného diabla a miestni obyvatelia jej nepovedia inak ako DIAĽNICA SĹZ. Prezývku dostala zaslúžene. Už po desaťročia na nej miznú dievčatá a ženy, ktoré zostali navždy nezvestné, alebo sa ich telá našli zohavené v jej blízkosti. Napriek niekoľkým podozrivým zostáva táto záhada po desaťročia nevyriešená a obetí stále pribúda…" "Predstavte si miestnych obyvateľov, ako sa každé ráno lúčia so svojimi blízkymi. Dcéry, manželky, priateľky. Odchádzajú do práce, na nákupy, do školy a vy nikdy neviete, či nezmeškajú posledný autobusový spoj. Stáva sa to často, lebo verejná doprava tu jazdí zriedkavo. Zmeškáte, máte smolu. Vtedy sa uchýlia k stopovaniu alebo sa vyberú po vlastných. Je ťažké určiť, ktorá možnosť znie horšie, no vždy si s úľavou vydýchnete, keď ich začujete prejsť cez prah dverí. Sú doma a vy môžete ísť pokojne spať. " Raymond sa zastavil v rozprávaní a pohliadol na žltú tabuľu vyčnievajúcu z kríkov. V pravom dolnom rohu sa vynímali fotografie dievčat, ktoré sa stali obeťami diaľnice. Nad ich tvárami sa do oblúka tiahla výstraha: DIEVČATÁ, NESTOPUJTE NA DIAĽNICI SĹZ! VRAH NA ÚTEKU! Zo slov padali modré kvapky znázorňujúce slzy. Telom novinára Dona Sheltona prešla mrazivá triaška. Bolo to, akoby cítil ich mŕtve dotyky volajúce o pomoc. Každý si občas pomyslí, že to, čo sa stane ostatným, jeho nikdy nestretne. Diaľnica sĺz číslo 16 predstavuje fiktívny príbeh vytvorený na základe skutočných faktov. Hlavnou postavou je šéfredaktor novín The Seattle Times, Don Shelton. Uprostred noci obdrží telefonát, v ktorom mu príslušník Kanadskej kráľovskej jazdnej polície oznamuje zmiznutie jeho dcéry. Don odchádza do Kanady a zúčastňuje sa pátrania po nezvestnej Madison. Počas vyšetrovania postupne odhaľuje príbehy dievčat a žien, ktorých zmiznutia a vraždy zostali zahalené tajomstvom a jeho nádej na nájdenie dcéry tak slabne každým dňom.

Krásna spisovateľka Sara, s francúzsko-slovenskými koreňmi, úspešne rozbieha svoju kariéru v New Yorku. Ale hoci má šťastie v pracovnom živote, v láske sa jej nedarí. Nesie totiž so sebou temné tajomstvo, ktoré jej nedovolí nadviazať bližší vzťah k mužom. Aj ich miluje, aj ich nenávidí zároveň. Do jej života sa však pripletie krásny a bohatý Staton, s ktorým prežije mnoho vášnivých chvíľ, až zrazu zistí, že sa do neho zaľúbila. Začne zo vzťahu cúvať, pretože sa mu nedokáže otvoriť. Staton však má tiež svoje tajomstvo, ktoré jej doslova vyrazí dych. Dokáže Sara prijať to, kým je? A prezradí mu na oplátku svoje tajomstvo, aby si mohli vybudovať vzťah, ktorý za niečo stojí? Alebo ich vzťah nemá s láskou nič spoločné a ide čisto len o sex?

Krásna spisovateľka Sara, s francúzsko-slovenskými koreňmi, úspešne rozbieha svoju kariéru v New Yorku. Ale hoci má šťastie v pracovnom živote, v láske sa jej nedarí. Nesie totiž so sebou temné tajomstvo, ktoré jej nedovolí nadviazať bližší vzťah k mužom. Aj ich miluje, aj ich nenávidí zároveň. Do jej života sa však pripletie krásny a bohatý Staton, s ktorým prežije mnoho vášnivých chvíľ, až zrazu zistí, že sa do neho zaľúbila. Začne zo vzťahu cúvať, pretože sa mu nedokáže otvoriť. Staton však má tiež svoje tajomstvo, ktoré jej doslova vyrazí dych. Dokáže Sara prijať to, kým je? A prezradí mu na oplátku svoje tajomstvo, aby si mohli vybudovať vzťah, ktorý za niečo stojí? Alebo ich vzťah nemá s láskou nič spoločné a ide čisto len o sex?