Najnovšie - Fejtóny, rozhovory, reportáže strana 1 z 75
zobraziť:
Neobyčejně obyčejný život
Když mu bylo třináct, nemoc mu obrátila život naruby. Dlouho věřil, že jeho tělo má jasně dané limity. Až později pochopil, že uzdravení začíná změnou vztahu k sobě samému. Rostislav Václavek vypráví o dětství, fungování s hypokalemickou obrnou, vztazích i o dechových technikách, díky kterým objevil nový rozměr fyzických i psychických možností. Jeho příběh ukazuje, že člověk svým odhodláním dokáže víc, než si myslí. Rozhovor doplňuje pohled autorovy manželky, maminky i MMA zápasníka Jiřího BJP Procházky.
Vyjednavač, 2. vydání
Sebevraždy, vyhrocené konflikty, zadržování rukojmích… to vše je pro policejního vyjednavače denním chlebem. Policista Karel Pošíval je jedním z těch, kteří zachraňují lidské životy nasloucháním a mluvením. V otevřeném rozhovoru vypráví o svých nejzajímavějších případech, vysvětluje techniky vyjednávání a ukazuje, jak je využít i v běžných situacích. Poznejte zblízka práci policejního vyjednavače a zjistěte, jak mohou různé vyjednávací postupy obohatit i váš život!
Výstup z tieňa
Hovorili im všelijako. Napríklad nosiči. Miestni horolezci, ktorí sprevádzali prvé západné expedície v najvyšších horách sveta. Mnohí pri tom obetovali svoje životy.
Omrznuté ruky. Nohy. Poškodený zrak. Dejiny himalájskeho horolezectva dlho oslavovali tých, ktorí stáli na vrchole. Táto kniha rozpráva príbehy ľudí, bez ktorých
by sa tam nikdy nedostali.
V tejto knihe sa dozvieš:
– prečo stáli miestni horolezci celé desaťročia v úzadí
– ako sa postupne menil pohľad západných horolezcov na svojich nepálskych či pakistanských partnerov
– ktoré príbehy miestnych lezcov zostali dlho nepovšimnuté a ktoré mená sa dnes dostávajú do popredia
– čo stálo za tým, že dnes patria mnohí miestni horolezci medzi najväčšie osobnosti svetového alpinizmu
– ako himalájske expedície zmenili životy miestnych komunít – a ako tieto komunity zmenili samotné dejiny horolezectva
– ako vyzerá história najvyšších hôr sveta, keď ju rozprávajú ľudia, ktorí v Himalájach vyrastali a dnes píšu jej ďalšie kapitoly
Maurice Herzog vošiel do dejín ako prvý človek na vrchole Annapurny. Málokto však pozná meno Anga Thargjäa, šerpu, ktorý po výstupe niesol ťažko omrznutého Herzoga celé kilometre do bezpečia. Takýchto príbehov sú v dejinách Himalájí desiatky, len sa o nich dlho nerozprávalo. Bernadette McDonald sa vo svojej najnovšej knihe Výstup z tieňa zameriava na minulosť i prítomnosť predstaviteľov miestnych himalájskych komunít.
Od začiatku 20. storočia plnili Šerpovia, Baltiovia, Hunzovia či Bhotiovia pri vysokohorských expedíciách rôzne funkcie: od nosičov, cez sprievodcov, kuchárov až po
súkromných „sluhov“ západných dobyvateľov najvyšších vrcholov sveta, ktorých úctivo titulovali slovom „sáhib“. Niektorí z miestnych sa s mizerným vybavením zúčastnili aj viacerých legendárnych výstupov bok po boku so slávnymi horolezcami.
Dnes je všetko inak. Mnohí domáci horolezci patria medzi svetové celebrity a nájdememedzi nimi aj nejednu ženu, viacerí majú vlastné trekingové agentúry a sprevádzajú na vrcholy kohokoľvek, kto zatúži po dobrodružstve a dobre za to zaplatí. Na príbehu miestnych horolezcov sledujeme tiež premenu svetových veľhôr i spôsobu, akým sa pristupuje k cestovnému ruchu na streche sveta.
Výstup z tieňa nie je len knihou o horách. Je predovšetkým príbehom ľudí, ktorí celé desaťročia niesli himalájsky svet na vlastných pleciach a až teraz konečne dostávajú
priestor rozprávať vlastné dejiny svojimi vlastnými slovami.
Biological War - A Scenario
There is an invisible weapon among us.
By the time you know you are a victim, it has turned you into a killer.
A compelling, fast-paced, ticking clock non-fiction thriller from the author of the bestselling Nuclear War: A Scenario.
A lab accident, a bio-attack, a global pandemic, and the collapse of human society. In this explosive new book, based on dozens of new interviews with experts with high-level political, governmental, medical, and military responsibility, Annie Jacobsen examines this very scenario.
There is no mushroom cloud, no shock wave or blast. Instead, the scenario that could end the world as we know it begins with something so small and malicious, that when used for evil, only evil can result.
This is what could happen; a roadmap to the hours, days, and weeks following the release of a biological agent, that serves as the most essential, forward-looking journalism in preparation for urgent societal upheaval.
Najlepší hotel v Kábule
Jeden hotel. Päť desaťročí dejín moderného Afganistanu.
Keď v roku 1969 na kopci nad Kábulom otvorili luxusný hotel Inter-Continental, stal sa symbolom nádeje. Afganistan sníval o modernosti, otvorenosti a spojení so svetom. O viac než polstoročie neskôr hotel stále stojí, no jeho steny sú zjazvené stopami dejín – vojnami, prevratmi, okupáciami aj návratom Talibanu.
Renomovaná novinárka a hlavná zahraničná korešpondentka BBC Lyse Doucetová sa do Inter-Continentalu vracia už od roku 1988. Prostredníctvom jeho príbehu rozpráva podmanivú históriu moderného Afganistanu – nie cez politické deklarácie, ale cez životy ľudí, ktorí hotelom prešli, pracovali v ňom a prežili jeho éru slávy aj úpadku.
Je to príbeh Hazrata, oddaného upratovača zo zlatých čias hotela, Abidy, prvej ženy-šéfkuchárky po páde Talibanu, aj mladej generácie, ktorá vyrastala v nádeji krehkej demokracie, len aby sledovali jej náhly zánik.
Najlepší hotel v Kábule je dojímavá, hlboká a mimoriadne živá kronika krajiny, ktorá napriek desaťročiam násilia a neistoty nikdy neprestala bojovať o dôstojnosť a budúcnosť. Je to príbeh jedného čarovného hotela a zároveň príbeh celého afganského národa.
Šnorchel observer
Kniha fejtónov – vtipná a zábavná. Známy novinár Ján Füle si fejtóny začal písať miesto denníka pre svojho syna Janka (ale nielen pre neho!). Syn postupne múdrie a jeho otec sa s ním snaží držať krok i témy...
Prečo Šnorchel? Keď sa chlapovi pred päťdesiatnikovi narodí syn, myslí si, že je mu všetko jasné, dokonca aj to, že v tom brušku (postupne) brušisku dýcha šnorchlom. A keď sa dostane von, je observer. A je taký zaujatý, že otec začne písať. Lebo čo už...
Vyšlo v edícii ARCUS. Ilustrácie Ján Füle ml., dizajn Matúš Chalupa.
Všetci sme anarchisti
Mesiáš z backstageu, anarcho-kresťan, trubadúr lásky aj drzá držka. Vlajkonosič utópie, otec scény, Nietzscheho pravnuk, sezónny okultista, stalker Beatles, polovičný Róm, samozvaný Cigán, filozof zo zadných radov.
Denis Bango najprv založil punkových The Wilderness, potom vkĺzol do chiméry Fvck_Kvlt. Platňová diskografia sa blíži k desiatke, fanúšikovia aj kritika dávajú palec hore. Hrá pred tisíckami ľudí na festivaloch, vo vypredaných sálach aj v malých punkových kluboch.
11 stretnutí, 25 hodín materiálu. Dvaja ľudia, ktorí sa predtým nepoznali, vedú intenzívny dialóg o hudbe a stave sveta. V štrnástich tematicky zameraných kapitolách príde okrem iného reč na punk, trap, rock’n’roll, Beatles, Sex Pistols, Dostojevského, Hegela, Boha, GG Allina, Biafru, duchovno, psychické diagnózy, lásku, násilie, rómstvo, working class, anarchizmus, okultizmus, socializmus, fašizmus, revolúciu, politickú imagináciu, Garáže, gitaru, klavír, mamu, otca aj brata.
Štyri medzihry vo forme posluchových jukeboxov testujú Denisov hudobný rozhľad. Body pozbiera takmer za všetko.
Páni nás sem presídlili
Chcete spoznať Škandináviu z trochu iného uhla? Zabudnite na fjordy či polárnu žiaru, pátrajte po príbehoch ľudí a po jazvách, ktoré v krajine zanechali dejiny. Elin Anna Labba skúma osudy severných Sámov, ktorým do cesty vstúpili nové hranice, a narušili ich prirodzené migračné koridory. Spôsob ich života sa pre moderné štáty stal prežitkom. A keďže nomádi sú podľa definície ľudia, ktorí putujú z miesta na miesto, úrady si mysleli, že ich môžu jednoducho presunúť. Kniha Páni nás sem
presídlili je nezvyčajne poetickou reportážou o bolestivých osudoch severnej Európy.
V tejto knihe sa dozvieš:
– ako žili severní Sámovia pred nútenými presídleniami a ako prijali rozhodnutie, že musia opustiť svoje domovy
– ako vyzerali ich každoročné presuny medzi letnými a zimnými pastvinami
– prečo mnohí Sámovia o tejto temnej histórii dlhé roky mlčali a až ich potomkovia sarozhodli rozprávať
– či sa dá celá stará kultúra jednoducho „presťahovať“ na nové miesto, najmä ak je založená na migrácii a pamäti predkov
– ako na Sámov vplývali ich nové pôsobiská, kde sa cítili nechcení a ako to ovplyvnilo ďalšiegenerácie
– v čom sú tieto príbehy univerzálne a aktuálne aj dnes
Nehodili sa do modernej doby, ktorá prichádzala. Nehodili sa do sveta, ktorý rozdelili nové hranice. Pred viac ako sto rokmi sa Nórsko osamostatnilo a Sámovia, pôvodní obyvatelia ďalekého európskeho severu, ktorí sa po stáročia voľne pohybovali so svojimi sobmi medzi letnými a zimnými pastvinami, sa zrazu stali tŕňom v oku. Boli považovaní za cudzí prvok, prežitok, a navyše – nórski poľnohospodári potrebovali pôdu. Preto v roku 1919 Švédsko a Nórsko uzavreli dohodu o obmedzení migrácie zvierat a ľudí medzi oboma krajinami. Takto vyzerá pozadie jednej z temnejších kapitol moderných severských dejín. S cieľom vykoreniť kočovné zvyky Sámov nariadili švédske úrady v rámci „dislokácie“ premiestnenie chovateľov sobov z ďalekého severu do južnejších oblastí. Bol to brutálny zásah do životov kočovných Sámov. Ak je totiž niekto nomádom, neznamená to, že nemá domov a môže žiť kdekoľvek ho postavíte. Nomád skrátka len putuje medzi svojimi domovmi.
Kniha Páni nás sem presídlili zobrazuje dramatické a tragické udalosti späté s presídľovaním Sámov: stratu sobov, ktoré naďalej inštinktívne putovali na sever, odchod sámských detí k príbuzným, rozpad celých rodín i systematickú rasovú diskrimináciu. Elin Anna Labba zozbierala spomienky, fotografie, listy i úryvky z tradičných piesní – jojkov, aby skúsila vyrozprávať hlboký a osobný príbeh ľudí, ktorí prišli o všetko, no napriek tomu neprestali veriť, že raz znovu uvidia svoj domov.
Kniha Páni nás sem presídlili vychádza v preklade Adriany Gondárovej.
dostupné aj ako:
Holtak vallatója
Dr. Richard Shepherd, a nagyszerű igazságügyi patológus több mint 23000 boncolást végzett. A maga módján detektív, furcsa, gyakran megmagyarázhatatlannak látszó halálesetek rejtélyeit kell megoldania…
Az igazságot kutatva sorozatgyilkosokat buktatott le, természeti katasztrófák következményeit vizsgálta, „tökéletes gyilkosságokról” rántotta le a leplet, szokatlan vagy valószínűtlen balesetek körülményeit derítette fel. Az általa szolgáltatott bizonyítékok gyilkosokat juttattak rács mögé, ártatlanok szabadságát adták vissza, kézenfekvőnek tűnő megoldási kísérleteket döntöttek romba. Tette mindezt nem kis személyes áldozatok árán.
A Holtak vallatója nem pusztán a számára legtöbb vívódást okozó holttestekről és esetekről szóló beszámolók gyűjteménye; azt is bemutatja, milyen egy élet, amelynek minden pillanatában jelen van a halál.
Prípitok na predkov
Niektoré miesta na svete sú možno priďaleko. Ukrývajú sa za vysokými horami.
Niektoré miesta na svete sú možno priďaleko. Ukrývajú sa za vysokými horami. Alebo sú príliš cudzie. Skrátka – nepoznáme ich. Tri krajiny Južného Kaukazu, Arménsko, Azerbajdžan a?Gruzínsko medzi ne celkom určite patria. A?je to škoda, lebo spoznať ich osobitosť, históriu a?kultúru určite stojí za to. Ideálnym sprievodcom po tomto regióne môže byť kniha Wojciecha Góreckého Prípitok na predkov. Len ťažko by sme našli niekoho povolanejšieho.
V?tejto knihe sa dozvieš:
– ako sa na Južnom Kaukaze stretáva Európa s Áziou a čo to znamená pre ľudí, ktorí tam žijú
– kde pramenia konflikty a napätia medzi krajinami Južného Kaukazu a ako ich tam môžeme cítiť dodnes
– čo prezrádzajú kaukazské tradície, prípitky a úcta k predkom o mentalite miestnych ľudí
– ako vnímajú obyčajní ľudia veľké dejiny svojich krajín a?ako vplývajú na ich každodenný život
– akým spôsobom Sovietsky zväz formoval dnešnú identitu, hranice a vzťahy na Južnom Kaukaze a?ako v?tejto tradícii pokračuje súčasné Rusko
– čo všetko môže človek pochopiť o?Južnom Kaukaze cez osobné stretnutia, cestovanie do odľahlých končín a vyrozprávané príbehy
Nikto nám doposiaľ neporozprával o?kaukazských krajinách, ich dejinách, mýtoch a?prítomnosti s?takou múdrosťou a?rozprávačskou eleganciou, ako legendárny poľský reportér Wojciech Górecki. Jeho kniha Prípitok na predkov ponúka fascinujúci pohľad na históriu i súčasnosť troch štátov v?regióne Južného Kaukazu – Azerbajdžanu, Arménska a?Gruzínska.
Sú to krajiny, v?ktorých neustále tlejú neurovnané spory, no nezhasína v?nich ani túžba po lepšej budúcnosti, krajiny, kde rodina znamená všetko, no ešte dôležitejší je hosť, ktorý vám nečakane zaklope na dvere.
Wojciech Górecki čerpá zo svojich dlhoročných skúseností s?týmto regiónom pričom originálnym spôsobom prepája historické fakty, súčasnú politiku a kultúru s?vlastnými zážitkami z?ciest nielen po veľkých mestách, ale aj do tých najodľahlejších kútov. Na pozadí jednotlivých príbehov známych i celkom anonymných hrdinov postupne spoznávame minulosť, kultúru i mentalitu obyvateľov troch krajín Južného Kaukazu, kde na seba neustále narážajú európske a ázijské vplyvy, medzi ktorými Azerbajdžan, Gruzínsko a Arménsko každodenne bojujú o?svoju vlastnú identitu. Na každom kroku sa prirodzene stretávame aj s dedičstvom, ktoré v regióne zanechal Sovietsky zväz, ako aj?s?problémami, ktoré tu spôsobuje súčasné Rusko.
Prípitok na predkov Wojciecha Góreckého vychádza v?preklade Karola Chmela.
Vydanie knihy je spolufinancované z?prostriedkov Európskej únie.
dostupné aj ako:
Na život není nikdo sám
Empatický člověk s otevřeným srdcem pro každého. Tak mluví o olomouckém arcibiskupu Josefu Nuzíkovi, jedné z klíčových osobností katolické církve v naší zemi, jeho přátelé a známí.
V knižním rozhovoru mluví otevřeně o svých rodinných a krajových kořenech, o tom, jak víru zdědil a jak ji osobně rozvíjí, o životě za reálného socialismu i o svém kněžském povolání. Knížkou se v souladu s jeho mottem „Hlásat radostnou zvěst“ prolíná každým dnem tříbená důvěra v Boha, přátelství a vytváření prostoru pro druhé, stejně jako spolehnutí se na společenství církve. Snad tedy nikoho nepřekvapí jeho velká otevřenost vůči mladým lidem i vůči různým podobám víry v současném světě i pevná naděje navzdory mnoha problémům kolem nás.
Součástí publikace jsou desítky unikátních fotografií ze soukromého archivu Josefa Nuzíka i z veřejných akcí.
Úvodní slovo napsal generál Josef Bečvář, dlouholetý přítel pana arcibiskupa.
dostupné aj ako:
Hétvégi orvlövészek
A gyerekek jelentették a legértékesebb trófeát… az időseket ingyen lehetett megölni. Szarajevó ostroma (1992–96) alatt a nyugati világ minden tájáról érkező gazdag külföldiek hatalmas összegeket, akár egy lakás mai árát fizettek azért, hogy hétvégente a boszniai szerb hadsereg mesterlövészeivel együttműködve védtelen civileket lőhessenek agyon Bosznia fővárosának utcáin, majd utána hazatérhessenek, és büntetlenül élhessék tovább luxuséletüket.
A Hétvégi orvlövészek lapjain az oknyomozó újságíró szerző, Ezio Gavazzeni megbízható források, érintettek és korábban nem kihallgatott tanúk vallomásait tárja az olvasók elé, amelyek borzalmas teljességükben mutatják be ezeket a "szafarikat", a szervezéstől a lebonyolításig.
Farár, ktorý zostal v Gaze
V srdci Gaza City, uprostred trosiek a bombardovania, sa nad mestom stále týči kríž. Pod ním stojí malý kostol – a v ňom kňaz, ktorý odmieta odísť. Po vypuknutí vojny mu pápež František telefonoval každý večer o ôsmej hodine. Dnes nachádzajú v jeho kostole útočisko stovky ľudí. Chýba voda, jedlo je na prídel a budúcnosť je neistá. Volajú ho Abúna – náš otec. Napriek bombardovaniu, chorobám a smrti zostáva so svojou malou kresťanskou komunitou v Gaze. V tejto knihe nájdete jeho denníkové zápisky z rokov 2023 až 2025 – deň po dni. Miestami majú reportážny charakter, keď opisuje okolnosti a udalosti vojnou zmietanej Gazy, inde otvára svoje srdce a dovoľuje nám nazrieť do tajomstva Kristovej prítomnosti medzi tými, ktorí trpia. Ide o jedinečné svedectvo viery, nádeje a ľudskej odvahy v jednej z najťažšie skúšaných oblastí súčasného sveta.
The Making of the Modern Middle East
Jeremy Bowen, the International Editor of the BBC, has been covering the Middle East since 1989 and is uniquely placed to explain its complex past and its troubled present. In The Making of the Modern Middle East he offers a gripping and invaluable guide, showing how it came to be and what its future might hold.
In part based on his acclaimed podcast, 'Our Man in the Middle East', Bowen takes us on a journey across the Middle East and through its history. He meets ordinary men and women on the front line, and their leaders, whether brutal or benign. He explores the power games that have so often wreaked devastation on civilian populations as those leaders, whatever their motives, jostle for political, religious and economic control.
Clear throughout is Bowen's deep understanding of the political, cultural and religious differences between countries as diverse as Erdogan's Turkey, Netanyahu's Israel and Palestine, whether Hamas-controlled Gaza or the West Bank. His long experience of covering events in the region make this an extraordinarily powerful account of one of the world's greatest problems.
Lékařem v zemi spícího krokodýla
Ondřej Šimetka se mezi lety 1999–2019 pětkrát vracel do Východního Timoru. Celkem zde strávil více než tři roky života. Přijel do země zničené konfliktem a chudobou, kde mezi běžné diagnózy patřily podvýživa, malárie, dengue a panovala tu nejvyšší mateřská úmrtnost v Asii. Novorozenecký život byl spíš otázkou štěstí než medicíny. Byl svědkem budování nové země doslova z popela.
Pracoval jako tropický lékař, porodník, školitel porodních asistentek i lékařů. Po dvaceti letech se stal svědkem mimořádné proměny: poklesu mateřské úmrtnosti o více než 75?%, vymýcení malárie i spalniček a návratu naděje do míst, kde dříve chybělo téměř vše – kromě lidské síly přežít.
Po celou dobu si psal deníky, příběhy a postřehy z každodenní praxe. V této knize je sdílí s nadhledem, humorem i pokorou – skrze silné osudy pacientek, absurdní situace v tropickém zdravotnictví i drobné momenty, které rozhodují o životě a smrti. Text doplňuje historickými a kulturními souvislostmi, které dávají těmto příběhům hlubší smysl.
A szárnyszegő
Hogyan lesz egy tehetséges költőből kommunista propagandista, majd "szárnyszegő"? Hogyan alakítják át a gyerekkori, fiatalkori traumák a személyiségünket? Mi köze a holokausztnak Erdős Péter későbbi döntéseihez? Mennyire változtat meg minket a hatalom, egy valódi diktatúra? Hogyan lehet úgy írni Erdősről, hogy közben a lányát a mesterünknek tartottuk? Ezekre a kérdésekre keresi a választ Mező Gábor kötetében, amelyet elolvasva végigkövethetjük a címszereplő életét és a különböző tiltott, tűrt és támogatott együttesek és előadók történetét. Szóba kerül sok más művész mellett Bródy János, Cserháti Zsuzsa, Török Ádám és Koncz Zsuzsa, az Illés, az LGT, az Omega, a P. Mobil, a Neoton, a Kati és a Kerek Perec sorsa. Megismerhetjük a punkok lázadásának, önsorsrontó bátorságának históriáját, és közben meghallgathatjuk a szerző legkedvesebb magyar dalait.
Merhaba. Reportáže z Turecka s praktickým slovníkom na cesty
Niečo na tom Turecku asi bude, inak by na jeho pláže nesmerovali desaťtisíce
Slovákov ročne. Ak patríte medzi nich, určite by vám v kufri nemala chýbať kniha
Merhaba. Witold Szabłowski sa doslova vyžíva vo všetkých tureckých kontrastoch,
rozporoch i nezmieriteľných protikladoch. Príbehy o krajine rozkročenej medzi
Áziou a Európou prezradia o Turecku viac než akýkoľvek turistický bedeker.
V tejto knihe sa dozvieš:
– ako môžete v Turecku podľa fúzov určiť, ku ktorému politickému táboru človek patrí
– ako sa mení pohľad mladých Turkov na náboženstvo, slobodu a vzťah k Európe
– ako sa žije v meste, odkiaľ pochádza atentátnik na pápeža Jána Pavla II.
– prečo v niektorých regiónoch Turecka prežíva fenomén vrážd zo cti aj v 21. storočí
– ako môžu turecké ženy uniknúť tradičným očakávaniam, a aké prekážky musia prekonať
– ako sa z tureckých telenoviel stal fenomén, ktorý dobyl televízne obrazovky naprieč
Európou
Turecko je krajina, kde sa pri jednom stole stretáva minulosť s prítomnosťou, Východ so
Západom, tradícia s modernosťou, Európa s Áziou, svetská každodennosť s
konzervatívnym islamom. Totálna schizofrénia.
Witold Szabłowski, jeden z najvýraznejších súčasných poľských reportérov, sa v knihe
Merhaba ponára do srdca tohto rozporuplného sveta. Turecko spoznal na vlastnej koži
a dokonale pochopil špecifiká tejto obrovskej krajiny roztrhnutej na dve polovice. Cez
príbehy konkrétnych ľudí a ich osudov rozpráva o tom, čo je v Turecku krásne i škaredé, o
tom, čo funguje i čo sa stráca v nezmyselných paradoxoch rozpoltenej spoločnosti. Každý
príbeh odhaľuje inú tvár Turecka a spoločne vytvárajú mozaiku krajiny plnej kontrastov,
napätia, ale aj humoru a ľudskosti.
Viaceré z tureckých textov Witolda Szabłowského dnes patria v Poľsku do kánonu
literárnej reportáže. Reportáže zo zbierky Vrah z mesta marhúľ Szabłowski dopĺňa
rozsiahlym praktickým slovníkom, v ktorom cestovateľom smerujúcim do Turecka
približuje potrebné turecké výrazy, odporúča niekoľko zaujímavých výletov, pomáha
zorientovať sa v širokom svete tureckých predkrmov, ale taktiež vystríha pred situáciami,
ktorým sa je lepšie v Turecku vyhnúť.
Merhaba Witolda Szabłowského vychádza v preklade Juraja Koudelu a Karola Chmela.
dostupné aj ako:
Nepromarnit ani vteřinu
Kniha shrnuje desetiletou sérii rozhovorů, které vedla básnířka a redaktorka Simona Martinková Racková s českými spisovateli pro literární obtýdeník Tvar.
Cigánske evanjeliá
Dva silné „rómske“ rozhovory o minulosti, pádoch až na dno, ale aj o radostnej každodennosti dvoch mužov, ktorým sa podarilo začať odznova.
Nevšedné príbehy Viktora a Františka, z ktorých miestami mrazí, prináša rozhovor s kňazom a spisovateľom Štěpánom Smolenom. Hovoria bez príkras o drogách, ženách, násilí, okultizme, chudobe, opletačkách so zákonom aj o bojoch s temnými silami.
Keď mali pätnásť rokov, František opustil základnú školu a Viktor splodil dieťa s prostitútkou. Jeden lámal dievčatám srdcia, druhý chlapcom kosti. Putovali životom, až sa napokon stretli zlomení na výrobnej linke. A tam sa začali diať veci.
Kniha Cigánske evanjeliá ukazuje, čo sa stane, keď do života ľudí, ktorí zakúsili svoje dno, vstúpi Boh. Viktor a František vyrastali v rómskej komunite a ich životy poznačila chudoba, pád aj temnota. Ich záchranou sa stalo stretnutie s milujúcim Kristom, ktorý im dal šancu začať odznova.
Čakajú vás románové rozhovory o temnej minulosti a radostnej každodennosti dvoch mužov vytiahnutých zo dna. Kniha obľúbeného českého kňaza Štěpána Smolena získala nomináciu za najlepšiu dokumentárnu knihu na MFDF Ji.hlava 2021.
Fejtóny, rozhovory a reportáže patria medzi dôležité žánre literatúry, ktoré sa zaoberajú dokumentárnym spracovaním udalostí, spoločenských tém a ľudských skúseností. Tieto žánre poskytujú čitateľom hlboký vhľad do rôznych aspektov sveta, ktoré nám pomáhajú pochopiť a analyzovať okolitú realitu.
Fejtóny sú krátke literárne diela, ktoré často kombinujú humor, ironiu a osobné postrehy autora. Ich cieľom je pobaviť čitateľa a donútiť ho sa zamyslieť sa nad rôznymi témami a situáciami. Fejtóny môžu mať rozmanité formy - od krátkych esejí a anekdotických príbehov po reflexie a komentáre.
Rozhovory predstavujú konverzáciu medzi novinármi a osobnosťami z rôznych oblastí, ako sú umenie, politika, vedy a iné. Tieto rozhovory poskytujú autentický pohľad na myšlienky, názory a skúsenosti významných osobností.
Reportáže sú žánrom, ktorý sa zameriava na objektívne spravodajstvo a dokumentáciu udalostí. Reportéri zbierajú informácie prostredníctvom výskumu, rozhovorov a terénnych prác a následne ich prezentujú prostredníctvom článkov, časopisových reportáží alebo kníh. Reportáže majú často sociálnu, politickú alebo kultúrnu tému.
Fejtóny, rozhovory a reportáže sú dôležitými žánrami, ktoré obohacujú literárnu scénu. Ich autentický prístup a schopnosť analyzovať a interpretovať rôzne aspekty ľudskej existencie nám umožňuje rozšíriť naše obzory, vnímať svet z rôznych perspektív a hlbšie porozumieť spoločnosti.
K najznámejším autorom fejtónov patria Mark Twain, Dorothy Parker, Milan Lasica, či Miroslav Marcelli.
Reportážam sa venujú autori ako Truman Capote, či Hunter S. Thompson.
