Knihy vydané s podporou Fondu na podporu umenia strana 1 z 87
zobraziť:
Chatam Sofer – Veľký zázrak sa stal
Rabín Chatam Sofer je dnes súčasťou multikultúrneho panteónu osobností Bratislavy. Po desiatkach rokov zabudnutia v podzemnej hrobke pri Tuneli sa dočkal poštovej známky, pamätnej striebornej mince, uličky s názvom Sóferove schody ako aj po ňom pomenovanej zastávky MHD. Dopravné značenie, ktoré víta návštevníkov pri vstupoch do mesta, upozorňuje na unikátny areál, kde je pochovaný spolu s ďalšími významnými bratislavskými rabínmi a učencami. Kto bol Chatam Sofer? Vlastným menom Moše Schreiber (1762 – 1839) patrí k najväčším duchovným autoritám tradičného judaizmu. Počas života bol označovaný titulom „gaon“ (génius), čo poukazovalo na jeho brilantné intelektuálne schopnosti a rozsiahle vedomosti Tóry a židovského zákona.
Dôležitou činnosťou hlavného bratislavského rabína Chatama Sofera bolo pôsobenie na čele Prešporskej ješivy. Ako roš ješiva ju pozdvihol na špičkovú úroveň a vo svojej dobe patrila k najprominentnejším vzdelávacím inštitúciám v židovskom svete. Za tri desaťročia jeho pôsobenia vychoval novú generáciu študentov – rabínov, ktorí jeho učenie šírili po celom svete. Iba v samotnom Uhorsku bolo asi sto rabinátov obsadených jeho žiakmi.
Uplynulo viac ako 20 rokov od slávnostného otvorenia Pamätníka Chatama Sofera. Židovská komunita aj bratislavská verejnosť tak môže obdivovať moderný objekt, ktorý rešpektuje prísne náboženské tradície judaizmu. Kniha prezentuje rôzne pohľady na zničenie, obnovu, súčasnú prevádzku pamätníka, prináša autentické spomienky, v ktorých priami aktéri hovoria o úspechoch, ale aj problémoch stavby.
dostupné aj ako:
Ríša chirurgov
Prežite na vlastnej koži prerod chirurgie z krvavého strašiaka na modernú a bezbolestnú medicínsku disciplínu. Pokračovanie obľúbenej knihy Storočie chirurgov od Jürgena Thorwalda ponúka ďalšie príbehy pozoruhodných dejín medicíny. Pripravte sa, hviezdne hodiny chirurgie práve začínajú!
Šestnásteho októbra 1846 sa v Massachusetts General Hospital v Bostone podarilo uskutočniť prvú bezbolestnú operáciu pod narkózou. Začína sa tak bezprecedentný vývoj modernej chirurgie. Jürgen Thorwald opisuje jej rozhodujúce etapy prostredníctvom pôsobivých príhod, ktoré stáli na počiatku nových medicínskych poznatkov a metód. Rozpráva o boji za uznanie, o víťazstvách, ale aj o porážkach priekopníkov chirurgie.
Knihy Jürgena Thorwalda predstavujú populárno-vedeckú literatúru v tej najlepšej podobe. S veľkým rozprávačským majstrovstvom nám predstavuje svety medicíny či kriminalisticky z tých najnezvyčajnejších uhlov pohľadu. Ríša chirurgov, ktorá pôvodne vyšla v roku 1958, predstavuje pokračovanie obľúbenej knihy Storočie chirurgov. Thorwald sa v nej venuje boju chirurgov o „biele miesta“ ľudského tela – srdce, pľúca, štítnu žľazu, miechu a mozog. Dejiny chirurgie v knihe Ríša chirurgov siahajú až do najmodernejších čias a atraktívne sú aj vďaka pohnutým ľudským osudom odohrávajúcim sa na ich pozadí a dramatickým životným príbehom, ktoré stoja za každým novátorským chirurgickým činom. Narkóza pomocou éteru, antisepsa
či asepsa položili základy chirurgie, akú poznáme dnes. Ak politici hovoria o ríšach, ktoré tvorí vojenská a hospodárska moc, Thorwald hovorí o ríši, ktorá vznikla z boja o život človeka. Jej hrdinami sú lekári a lekárky.
dostupné aj ako:
Všetky temné miesta
Autor slávneho románu pre deti Chlapec v pásikavom pyžame tentoraz vrhá svetlo do temných zákutí dlhého života Brunovej staršej sestry. Táto kniha je však určená dospelým čitateľom. Deväťdesiatnička Gretel býva vo Winterville Court v centre Londýna. Keď sa do bytu na prízemí nasťahujú noví susedia s deväťročným Henrym, ožijú v nej najbolestnejšie spomienky nielen na brata. Gretel sa vo svojich spomienkach znovu ocitá v povojnovom Paríži či v Sydney, ale aj na „tom hroznom mieste" v Poľsku a na sklonku života sa odhodlá na čin hodný gréckej tragédie.
Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
dostupné aj ako:
Nie je čo závidieť
Severná Kórea je dokonalým zhmotnením orwellovskej antiutópie z románu 1984. Milióny Kórejčanov a Kórejčaniek však žije túto surreálnu realitu ako svoju každodennosť a navyše – mnohí z nich sú presvedčení o tom, že zvyšku sveta naozaj nemajú čo závidieť. Pretože sami žijú v raji. A presne o tom je táto kniha.
Režim Kórejskej ľudovodemokratickej republiky nastolený v roku 1945 je nepochybne najtvrdším a najtotalitnejším systémom v súčasnom svete. Americká reportérka Barbara Demick nás vo svojej knihe Nie je čo závidieť pozýva na exkurziu do životov obyčajných Kórejčanov a Kórejčaniek, do ich obyčajnej každodennosti, o ktorej väčšina z nás nemá ani poňatia. A práve cez príbehy tých najobyčajnejších preniká Barbara Demick severokórejskému režimu hlboko pod kožu.
Kniha zachytáva chaotické obdobie po smrti Kim Ir-sena, keď sa k moci dostal jeho syn Kim Čong-Il a v krajine nastal nepredstaviteľný hladomor, ktorý zabil pätinu obyvateľstva a zásadne zvýšil počet ilegálnych utečencov z tohto komunistického raja.
Barbara Demick skladá portrét Severnej Kórey z príbehov šiestich hrdinov a hrdiniek z mesta Čongdžin, ktorým sa napokon podarilo z krajiny utiecť. Rozpráva o vplyve propagandy, o falšovaní reality, o sile zvyku, ktorá je často mocnejšia ako zdravý rozum. Barbara Demick, prvá šéfka redakcie Los Angeles Times v Pekingu, strávila pri práci na tejto knihe šesť rokov. Na základe rozhovorov s utečencami, prepašovaných fotografií či videozáznamov zrekonštruovala život v krajine, ktoré nie je dostupné pre nikoho, okrem jeho obyvateľov. A ponúka nám zároveň aj pozoruhodný portrét Čongdžinu, tretieho najväčšieho severokórejského mesta.
Každodennou severokórejskou realitou je bezhraničné uctievanie vodcu a strany, práca za mizernú alebo žiadnu mzdu a všadeprítomný strach. Kto neudáva, bude udaný. Kto neutečie, zomrie vo falošnej viere, že svoj život prežil v raji.
Výnimočná reportážna kniha Barbary Demick Nie je čo závidieť vychádza v preklade Samuela Marca
dostupné aj ako:
Tasmánia
Sú chvíle, keď sa v našich životoch zrazu všetko zmení. Niečo sa stane, čosi sotva badateľné, a rieka, v ktorej odjakživa plávame, odrazu prúdi iným smerom. Hovoríme tomu kríza. Hlavnou postavou nového románu Paola Giordana je mladý muž, ktorý si myslel, že veda mu dá odpoveď na všetky otázky, no namiesto toho sa ocitol pred múrom ďalších otázok. A nielen on, ale aj Lorenza, Novelli, ktorý skúma tvar oblakov, kňaz Karol, ktorý nachádza Boha tam, kde ho nehľadal, temperamentná Curzia či Giulio. Tasmánia je román o vytúženej i obávanej budúcnosti, ktorú stále môžeme zmeniť, lebo ju celý život vytvárame.
Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
dostupné aj ako:
Čísla (Ako čísla utvárajú svet, v ktorom žijeme)
Predstav si svet bez čísel. Ako by sme si vypýtali tri kopčeky zmrzliny? Prečo má vlastne minúta 60 sekúnd, a nie 100? Kde sa vzala nula a akému jazyku rozumejú počítače? Naprieč storočiami sa ľudia snažili prísť na rôzne spôsoby ako použiť čísla, aby sme mohli lepšie porozumieť svetu navôkol, stavať mestá, nájsť si nový domov a tak ďalej. Nechajte sa vtiahnuť do príbehu tohto prelomového objavu prostredníctvom ilustrovanej knihy (nielen) pre deti, pretože Čísla je zábavná kniha, ktorá vám pomôže uvedomiť si, aké fascinujúce a zábavné môžu čísla byť.
1, 2, 3, štart!
Židovská Štiavnica
Žili medzi nami. Ich osudy zmenila nenávisť. Druhá svetová vojna vymazala z Banskej Štiavnice takmer celú židovskú komunitu. Aká bola Štiavnica, keď tam ešte žili, akí to boli susedia? Kniha opisuje osudy rodín, ktoré boli súčasťou baníckeho mesta a mnohí z nich tento región presiahli.
Osudy židovských rodín Pollákovcov, Barokovcov, Gemeinerovcov, Hoffmannovcov, Goldbergerovcov, Wassermannovcov, Horovitzovcov, Welwardovcov, Sušických, Deutschovcov, Hellovcov, Ungárovcov, Heitlerovcov, Wetzlerovcov, Wintersteinovcov, Erdössovcov a ďalších, autorka zozbierala počas rozhovorov s príbuznými, preživšími a s tými, ktorí si ešte dobu pred vojnou pamätali. Sú to životné príbehy z čias, keď nástup vojny bol ešte čímsi nepredstaviteľným.
dostupné aj ako:
Devy. Maidens
Raný cyklus slovenskej umelkyne emigrantky z roku 1968 Oľgy Urminskej je o mladých ženách z prostredia amerických komún, v ktorých autorka žila. Vysoko štylizované lyrické opisy pracujúce s rytmom a opakovaním majú skoro až piesňový charakter a odkrývajú škálu emócií, životných postojov a hodnôt týchto žien a sú na nich vidieť vplyvy ženskej beatnickej poézie. Bilingválnu knihu sprevádzajú autorkine ilustrácie z jej archívu. V preklade Samuela Vahovského.
Tambora. Rok bez slnka
Debutová poetická kniha prináša fascinujúci obraz katastrof, úkazov a kalamít v novodobých dejinách. Revoltujúce oceány, skaly a sopky, tento širší obraz a príbeh novodobých dejín prináša poetka v tradícii veľkých krajinárskych maliarov a organicky ich prepája s príbehmi samotárov mužov a žien, neznámych svätých, ktorí prežívajú na troskách týchto katastrof.
Zvádzanie rozumu
Básnická kniha o zlomenom srdci a možnosti druhej šance ako ich ponúka posledný román Jane Austenovej Persuasion (1818) je emocionálnou a intelektuálnou cestou, akousi stredoeurópskou ženskou Grand Tour alebo sentimentálnou cestou s literárnou hrdinkou knihy aj jej autorkou. Osobná skúsenosť sa vynára v kontraste so súčasnou imagináciou aj celou austenomániou. Dominantnú poetickú formu 18.storočia, epigram, ktorú Austenová využila vo svojom prozaickom písaní, autorka vracia späť do súčasnej poézie na reflektovanie klasických tém - sesterskej lásky, prílišnej citovosti a schopnosti zachovať si úsudok.
Satanské tango
Na odľahlej rovine sužovanej vetrom a neustálym dažďom žije bezútešne posledných niekoľko členov upadajúceho hospodárstva a bezmocne čakajú na zázrak, ktorý by im prinavrátil stratenú budúcnosť. Medzitým spriadajú intrigy, navzájom sa špehujú, podvádzajú, okrádajú. Až jedného dňa dostanú správu, že do osady sa vracia Irimiáš, ktorý bol považovaný za mŕtveho. To vzbudí v malej komunite osadníkov rozporuplné reakcie – u jednej to vyvolá nečakanú nádej pripisovanú príchodu mesiáša a druhí sa obávajú pomsty a zatratenia. Autor všetko udržiava dôsledne zahalené v neprestajnej hmle, a tak tento apokalyptický, parodický román, ktorý inšpiroval Bélu Tarra ku kultovému rovnomennému filmu, nestráca svoju hrozivú aktuálnosť.
O tme a veľkom človeku
Každá poriadna mestská Tma pohltí príbytky v momente, keď ich obyvatelia zhasnú svetlá. Čo ak sa jej to nedarí? V byte na Nočnej ulici sa už tri noci po sebe svieti. V práci má problémy, hrozí jej trest a predstavená Kolégia nočnej tmy zúri. Za všetkým stojí istý Konštantín…
Nápaditá kniha pre deti od 8 rokov s ilustráciami Nicol Hochholczerovej.
Dračia šupina
Zabudnuté povesti z čias našich predkov, kedy ešte Všehomíru vládli veľkí bohovia, po oblohe krúžili draci a v lesoch šantili víly. Tieto príbehy odkrývajú neľahký osud nielen ľudí, ale aj čarovných bytostí. Večný boj za lásku a mier odhaľuje pravé povahy hlavných hrdinov a na priadzi utkanej Rožanicami ich posúva v ústrety neľahkému osudu.
Kruté súboje a podmanivé čary sa striedajú na každej strane. Temní besi, trpaslíci a bludičky striehnu na krehké duše. Morana chladným dychom ovanie krajinu, Perún udrie hromom a Svarog zahreje slnečným lúčom. Ozveny zabudnutých čias znova zahučia roklinami, lesmi i našimi srdciami. Stačí trocha odvahy, zdvihnúť nohu a spraviť prvý krok. Svety našich predkov ťa vítajú...
Dom
Stačí rok – a opustený dom zatuchne. Ako keby tušil, že potomkovia sa ho veľmi rýchlo vzdajú. Lenže jeho steny nie sú obyčajné. Sú nasiaknuté spomienkami. Čoskoro tak pochopia, že opustiť ho nebude vôbec ľahké.
Dojemný grafický román Dom španielskeho autora a ilustrátora Paca Rocu nás privádza do jedného letného domu na španielskom vidieku. Rok po otcovej smrti sa v ňom stretáva trojica súrodencov, aby spoločne so svojimi rodinami pripravili nehnuteľnosť na rýchly predaj. Peniaze sa predsa zídu. A dom je aj tak príliš ďaleko. Veď kto z nich by mal toľko času, aby sem mohol pravidelne chodievať?
Tento dom však žije vlastným životom a zakrátko každému z nich premietne pred očami pestrý filmový pás plný tých najosobnejších spomienok. Stačí jeden pohľad na starý bazén, aby sa z neho vynorila vôňa záhrady a príbeh z dávnych letných prázdnin. Stačí zájsť do garáže, aby začuli otca, ktorý všetko obetoval pre svoju rodinu.
Napriek pragmatickému prístupu k otcovmu milovanému domu však v súrodencoch postupne začnú hlodať pochybnosti. Nemali by si ho predsa len nechať?
Dom pred nás kladie otázku, na ktorú skôr či neskôr bude hľadať odpoveď zrejme každý z nás. Je to naozaj „len“ dom? Alebo je to niečo viac?
Paco Roca patrí medzi najvýznamnejších španielskych komiksových tvorcov. Za svoj grafický román Dom získal v roku 2020 prestížnu cenu Eisner Award za najlepší zahraničný komiks publikovaný v Spojených štátoch. Eisner Award sa považuje za ekvivalent filmových Oscarov.
Nádherne ilustrovaný grafický román Dom Paca Rocu vychádza v preklade Terézie Hurajovej.
Vladykova pomsta
Fantasy o pomste, ktorá zaslepuje. Ale aj o láske, ktorá by možno dokázala liečiť.
Bratia v zbrani si pozreli do očí, plamienok zdieľanej nenávisti medzi nimi preskočil a rozpálil okolie. Ako na povel sa rozbehli k miestu, odkiaľ sa ešte niesla bojová vrava. Zbehli dole schodiskom, rovno do hodovnej siene. Hodovalo sa vo veľkom. Krv striekala, ľudia ručali a vrieskali. Obaja muži však zastali na poslednom schode. Váhali. Ako spoznajú, kto je nepriateľ, a kto by mohol bojovať s nimi?
Ľahko! Karoliho ľudia len čo zočili vladyku, rozbehli sa mu v ústrety, na seč očividne pripravení.
Sekeráš zrazil päty, prstami zovrel rukoväť svojho Pomstiteľa a sekeru nechal, nech sa mu zahniezdi v dlani. Potešila sa.
dostupné aj ako:
Cesty hrdinov
Humorná fantasy o sile priateľstva, viery a odhodlania a o presvedčení, že osud je vlastne iba výsledkom prílišnej kreativity bohov!
O čom môže byť príbeh, ktorého hlavný hrdina umrel skôr, ako sa vôbec začal? Baltar sa vďaka ľsti vracia z podsvetia, odhodlaný vziať svoj život do vlastných rúk. Vlastne iba jednej, pretože tá druhá mu ostala nehmotná. Čo je to za bojovníka, ktorý nemôže používať jednu ruku? Aby sa Baltar opäť stal celým človekom, musí sa vydať v ústrety výzvam, aké si dovtedy nedokázal ani predstaviť, ale predovšetkým musí niesť následky za svoje činy. Pretože oklamať démona asi nebol najlepší nápad. Po tŕnistej ceste našťastie odvážny bojovník nekráča sám. Zvládne sa tvárou v tvár fantastickým tvorom, hordám nepriateľských armád či miske s kláštornou obilnou kašou zachovať vždy správne a zlomiť tak démonovu kliatbu? Zistí jeho verný spoločník Kail, ako to v skutočnosti bolo s Veľkým hlodavcom a dokáže Tarja získať trón Klaaspenu pre právoplatného dediča? Začítajte sa, určite nájdete svoje odpovede.
Ženy, ktoré zostali
Migrácia nie je len o odchode človeka za hranice. Neoddeliteľnou súčasťou tohto fenoménu sú aj ženy a deti, ktoré zostali v domovských krajinách po tom, ako odišli ich muži, otcovia či synovia. Čo je s nimi? Ako vyzerajú ich bežné dni od Mexika, cez Senegal, Etiópiu, Indiu, až po Rumunsko či Slovensko?A aké vedú životy zoči-voči globálnym výzvam, ktoré prinútili ich mužov k odchodu? Aj o tom je kniha slovenskej reportérky Magdalény Rojo Ženy, ktoré zostali.
Toto je kniha o migrácii. No možno je skôr o materstve? Alebo o detstve bez otcov? O živote bez manželov? O starnutí bez detí? Všetci tí anonymní presúvajúci sa majú svoje ľudské tváre a príbehy. Sú to príbehy, ktoré sa odohrávajú za chrbtom veľkého sveta. Slovenská reportérka Magdaléna Rojo sa na túto globálnu tému pozerá z opačnej strany – z krajín, kde sa problém rodí a cez optiku žien, ktoré zostali. Spoločne s ňou sa pozrieme do Mexika, Senegalu, Etiópie, Indie, ale aj do Rumunska či na Slovensko. Všade tam žijú rodiny, ktoré svojich členov vyprevádzajú na dlhšie či kratšie cesty, aby im zabezpečili dôstojné živobytie, všade tam zostali ženy a deti, ktoré musia ďalej žiť svoje životy. Magdaléna Rojo bola zvedavá, ako ich žijú, a preto sa tieto osudy rozhodla zbierať. Výsledkom je jej intímna zbierka reportáží s názvom Ženy, ktoré zostali.
Magdaléna Rojo sa približuje k svojim hrdinkám s citlivosťou skúmajúcej antropologičky a s trpezlivosťou reportérky, ktorá chce v kvapke vody ukázať celý vesmír. Odkrýva pred nami každodenný život rodín, z ktorého hmatateľne vytŕčajú obavy i neistota, ba dokonca napätie. Svet má mnoho farieb, no dôvody na migrovanie sú viac-menej podobné. A podobné sú aj obrazy, ktoré dopady migrácie na rodiny sprevádzajú. Nedostavané domy. Tváre čoraz cudzejších mužov na displejoch smartfónov. A často každodenné pečenie chleba, ktorý je vždy ten istý, bez ohľadu na to, či sa volá čapátí, tortila, alebo indžera.
Autorom originálnych fotografií v knihe Ženy, ktoré zostali je dokumentárny fotograf Noel Rojo.
dostupné aj ako:
Staviteľ Juraj Hudec 1858 – 1920
Po Ladislavovi Eduardovi Hudecovi predstavuje C.A.L.E.H. n.o. verejnosti jeho otca Juraja Hudeca, ktorý patril medzi významné osobnosti Banskej Bystrice na prelome 19. a 20. storočia. Juraj Hudec bol predovšetkým staviteľom, ale podieľal sa na stavbách aj ako projektant a reštaurátor. Okrem toho bol členom Obchodnej a priemyselnej komory, Uhorského karpatského spolku, viacerých mestských komisii a pri magistráte zastával funkciu mestského staviteľa a hospodárskeho inšpektora. Prelom storočí jeho povolaniu prial, keďže mestá a mestečká prechádzali veľkým stavebným rozmachom a modernizáciou. Juraj Hudec získaval zručnosti vo firmách Cserey a Wünsch, ktoré neskôr zúročil vo vlastnej firme založenej spolu s Ľudovítom Rosenauerom. Firma Hudec a Rosenauer patrili medzi dôležité spoločnosti pri rozvoji mesta. V prehľade Hudecovej stavebnej činnosti vidíme širokú škálu stavieb - od verejných budov, cez vily až po zázemie elektrárne a turistické útulne.
Výskum ku knihe potvrdil Hudecovu odbornosť, všestrannosť a inovatívnosť, ktoré ho spolu s dobrými kontaktmi predurčili na úspešnú profesionálnu dráhu, aj keď iba v rámci provinčného mesta, akým bola Banská Bystrica na prelome 19. a 20. storočia. Komplikovanosť daného obdobia mohla byť príčinou, prečo sa na meno Juraja Hudeca v priebehu 20. storočia vytratilo. Jeho stavby ale pretrvali a môžeme ich dodnes obdivovať – väčšina budov postavených Jurajom Hudecom stále stojí a mnohé plnia podobnú funkciu ako za jeho života.
Prebal knihy je zároveň mapou, na ktorej nájdete všetky spomínané stavby spolu s krátkym popisom v slovenskom a anglickom jazyku. Vďaka tomu môžete stavby Juraja Hudeca na Slovensku spoznávať nielen prstom na mape.
Sklenená záhrada
Tamara Pavlovna si v detskom domove vyberie dievčatko, ktoré síce nerozpráva jej jazykom, no najviac vydrží. Totiž jedine s vytrvalosťou a zaťatosťou, obklopená drobnými radosťami z pestrého života na dvore jedného bytového domu v Kišiňove, nájde dospievajúca Lastočka spôsoby, ako sa vyrovnať s cudzím jazykom, neľahkými podmienkami, pocitom viny z túžby po vlastných rodičoch... Dej románu Sklenená záhrada sa vracia do rokov perestrojky a glasnosti, do rokov konca sovietskej éry a začiatku hľadania samostatnej moldavskej identity. Tatiana ?îbuleac zaň v roku 2019 získala Cenu Európskej únie za literatúru.
