Knihy vydané s podporou Fondu na podporu umenia strana 3 z 87
zobraziť:
Život po záručnej dobe
Kniha Život po záručnej dobe prináša 30 príbehov, ktoré nezovšeobecňujú, no napriek tomu poskytujú ucelený obraz o ženách a ich rolách, poslaniach v súčasnej spoločnosti.
Táto úžasná, takmer až sumarizujúca zbierka predstavuje záchytný bod pre všetkých, ktorí majú nutkavú potrebu všetko ustáť, poskytuje silu tým, ktorí chcú bojovať, hoci v ich životných príbehoch cítiť vplyv zdedených vzorcov správania. V opise rôznych stavov unavenej duše a unaveného tela zároveň autorka približuje rôzne spôsoby, ako môže uplynúť záručná doba života.
„Poviedky Ivety Bartalos Tóth dokážu čitateľa na dlhý čas pripútať k sebe, celé dni zamestnávať jeho myseľ. Občas som mala pocit, že by stačilo prijať iba nepatrnú zmenu a životy hlavných postáv by sa dostali do správnych koľají. Toľkokrát som na ne chcela zakričať, že dávaj pozor, nerob to či zobuď sa, nedovidíš ďalej od nosa? Potom som túto nemilosrdnú osudovosť, neľútostnú úprimnosť, tieto príbehy, ktoré by sa ujali aj ako prípadové štúdie, pomaly prijala. Presnejšie, považovala som za osobný úspech, ak hlavná hrdinka napokon prekonala všetky prekážky a našla samu seba.“ (Katalin Juhász, poetka, publicistka)
Pixel
V priestore a čase sa miešajú na seba narážajúce, náhodne sa stretávajúce ľudské bytosti a osudy, no my máme napriek tomu pocit, že tvoria súčasť jedného spoločného tela, ktoré niečo roztrhlo – rovnako ako dvojice, vynárajúce sa v knihe. Hlava, srdce a ruka: ku každej časti tela patrí jeden príbeh. Humor sa strieda s trpkosťou, príbehy, ktoré stavajú jeden na druhom, charakterizuje raz boľavá presnosť približovania sa, inokedy irónia vzďaľovania sa.
Na seba nadväzujúce kapitoly prozaickej zbierky jednej z najčítanejších súčasných autoriek fungujú ako pixlové štvorce: každá kapitola predstavuje autonómny, výnimočný, vzrušujúci celok, no ak si všimneme zložitý systém vzťahov medzi nimi, spoja sa do úplne nového, fascinujúceho, veľkého príbehu. Striedanie princípu sústavného približovania a vzďaľovania, zmenšovania a zväčšovania vedie k tomu, že sa nám pred očami formuje jedinečné a nanajvýš živé textové telo.
Horolezci
Debutová básnická zbierka Aleny Brindovej Horolezci je podľa očakávaní svieža a nad očakávania vyzretá. Poetka vo svojej tvorbe vyjadruje vzácnu okolnosť bytia, a to, že niekam patrí. Vníma sa ako súčasť veľkého rozrôzneného sveta, v ktorom presne cíti svoje miesto. Priznáva sa a ctí si svoj rodinný pôvod, ktorý jej dáva ukotvenie v priestore a čase. Súčasťou jej identity je tiež napojenie na dejiny a realitu sveta žien, ktorý prijíma nielen ako svoje právo, ale aj prednosť. Základom Brindovej básní je výstižný postreh, odhaľovanie skrytých súvislostí a sústredené zamyslenie sa nad vlastnou situáciou a situáciou iných, s ktorými poetku viaže empatické puto. Autorka vychádza z pozície človeka, ktorý vie, kým je, no zároveň potrebuje napredovať, niekedy až unikať do výšok alebo hĺbok, a ak pritom narazí na fyzické hranice, nebojí sa nazrieť aj do metafyzického sveta. I keď má básnické písanie pevne v rukách, je tu stále dosť priestoru na sebairóniu a zdravé pochybnosti, ktoré knihe dávajú rozmer ľudskosti.
Rudolf Laban - vizionár tanca a teoretik pohybu
Kniha Rudolf Laban, vizionár tanca a teoretik pohybu prináša ucelený pohľad na život a dielo jedného z najvýznamnejších predstaviteľov tanca 20. storočia, na ktorého sa odvolávajú alebo naňho nadväzujú mnohé tanečné osobnosti aj predstavitelia hudby či výtvarného umenia.
Autorka Marta Poláková týmto dielom završuje dlhoročný výskum diela významného choreografa, tanečníka a teoretika tanca Rudolfa Labana. Jeho osobnosti sa venuje programovo a neúnavne: ako vysokoškolská pedagogička, choreografka a teoretička. Ako zakladateľka Labanovho Ateliéru Bratislava zase Labana preniesla do širšieho povedomia odbornej a laickej verejnosti.
Monografia je rozdelená na dve časti. V prvej sa autorka venuje významným udalostiam počas Labanových začiatkov v Bratislave za čias monarchie cez štúdium vo Francúzsku až po jeho pôsobenie v Nemecku, vo Švajčiarsku a v Anglicku. Autorka nerozvíja len faktografickú stránku: uvádza predovšetkým dobové súvislosti. Predostiera sled udalostí a zástup osobností, ktoré sa s choreografom navzájom ovplyvňovali. Labanova neúnavnosť a húževnatosť v práci, pričom výsledky sa v tom čase javili neisté, radia Labana medzi najvýznamnejšie umelecké osobnosti minulého storočia. Prvá časť je doplnená dobovými fotografiami.
V druhej časti sa autorka zameriava na teoretickú oblasť a výskum spoločenských a filozofických východísk, ktoré kreovali jeho pohľad na pohyb ako na neoddeliteľnú súčasť ľudského bytia. Autorka sústredí pozornosť na jednotlivé súčasti metodiky a prehľadne vysvetľuje javy v pohybe a Labanovu dynamickú a priestorovú teóriu. Labanovým hlavným cieľom bolo zdokumentovať tanec, bolo to jeho celoživotné poslanie. Kodifikáciou, teda zápisom choreografických diel do písomnej podoby, chcel pre generácie budúcich tvorcov a v neposlednom rade aj pre divákov zachovať pohybovú tvár choreografií. Na lepšie pochopenie definovaných teórií poslúži obrazový materiál.
František Studený
Prvú monografiu maliara Františka Studeného pripravila Nitrianska galéria v spolupráci s Vydavateľstvom SLOVART. Publikácia sa pokúša o doteraz najkomplexnejší pohľad na dielo a život autora, zároveň je i prehodnotením inštitucionálnych dejín a vzťahu Nitrianskej galérie k umelcovi. Textami do publikácie prispeli: Ján Abelovský, Katarína Kišová, Alexandra Kusá, Renáta Niczová a Ľudmila Kasaj Poláčková. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom publikácie. Kniha vyšla s finančnou podporou Nitrianskeho samosprávneho kraja.
33x Karol D. Horváth
Máte radi čierny humor, grotesku a hlasný smiech? Tak to si musíte prečítať 33 poviedok Karola D. Horvátha, v ktorých každý dostane to, čo si žiadal, akurát tie želania naberú nečakané pokračovania a neželané konce. ExEdícia získala Národnú cenu za dizajn.
Jednoduchý, často banálny príbeh dokáže Horváth katapultovať do neuveriteľne komických rozmerov, zvrtnúť rozprávanie nečakaným smerom, prevrátiť jazyk naruby alebo všetko zakončiť dokonale absurdnou pointou. Horváthove zmnožené parodické zobrazenie reality má korene vo vzájomnom prestupovaní viacerých módov písania, vo svojrázne deformovanom (grotesknom) subjektivizme a deskriptivizme, ktorý sa dá považovať aj za (intertextuálny) návrat k ére nemého filmu. Dôležitú úlohu v Horváthových textoch zohráva využitie vulgarizmov, chladnokrvne (jasnozrivo) vykalkulovaných naračných postupov a nelegálne použitých schém (syntaxe) myslenia, charakteristických pre neliterárny prehovor.
Horváth nikdy nenudí a tam, kde by sa už mohlo zdať, že je vyčerpaný, nastúpi fantazmagorická alebo chimérická vízia, ktorá nás uistí, že „pravidlá hry“ vôbec nechápeme a samu hru nikdy neovládneme.
(Patrik Oriešek)
S Horváthovou prozaickou vervou priam vtrhlo do slovenskej prózy niečo nesmierne moderné, čo už ani nepolemizuje s postmodernistickými výdobytkami posledného desaťročia, ale rovno na ich pozostatkoch stavia textualitu, ktorá literatúru vytrháva z bezradnej skepsy a vracia myšlienkam ich priebojnosť.
(Alexander Halvoník)
Sila poviedok Karola D. Horvátha spočíva v mimoriadne rozmanitom a otvorenom jazyku. Humor a horor, paródia a drastickosť, obscénnost a politikárčenie ústi do živého, nepokojného, ??mnohovrstvového jazyka.
(Zoltán Németh v doslove k maďarskému prekladu knihy)
100x Peter Uličný
Peter Uličný je z tých básnikov – piesňových textárov, ktorí majú dar napísať spievateľnú poéziu a dať populárnej piesni aj hlbší zmysel. Táto kniha z ExEdície je súbor jeho 100 piesňových textov v rokov 1988-2022. Nie sú to banality, ale regulárna poézia, niektoré texty spoznáte a bude vám pri nich hrať v ušiach hlas Richarda Müllera či Pavla Haberu. ExEdícia získala Národnú cenu za dizajn.
Peter Uličný je z tých básnikov – piesňových textárov, ktorí majú dar napísať spievateľnú poéziu a dať populárnej piesni aj hlbší zmysel. Táto kniha je súbor jeho 100 piesňových textov v rokov 1988-2022. Nie sú to banality, ale regulárna poézia, niektoré texty spoznáte a bude vám pri nich hrať v ušiach hlas Richarda Müllera či Pavla Haberu. Ale keď ich budete čítať bez melódie a hlasu, zistíte, že táto mestská, hravá, inteligentná poézia je zázoveň trochu smutná a nostalgická. Občas jemne morbídne pripomína memento mori (Človek nevie dňa ani hodiny / a zrazu ho presadia do hliny), ale najmä majstrovská. Kniha 100x Peter Uličný (alebo Amnestia v blázninci) navyše vychádza v ExEdícii, čo je elegantné výnimočné balenie autorov blízkych Kolomanovi Kertészovi Bagalovi a jeho vydavateľstvu.
(Denník SME, Magazín o knihách)
Žijeme časy, ktoré majú dosť ďaleko od poézie. Ak si ju teda veľmi nemôžeme dopriať v bežnom živote, doprajme si ju aspoň v pesničkách. Keby autori piesní rezignovali na takúto možnosť, bol by svet ešte šedivejší a surovejší, než v skutočnosti je. Ak by som mal parafrázovať názov nového albumu Richarda Müllera, už by sme si nemohli vychutnať tú magickú hodinu medzi psom a vlkom, preto je na svete poézia, a preto som sa snažil aspoň čosi z nej prepašovať aj na tento album.
(Peter Uličný)
S rozkošou paroduje, ale aj paráduje najmä mäsmédiá (Jack Rozprávač, Romeo a Fúria, Sedem spiatočných, Mária Televízia, Gina Lolofrigida). Berie si na mušku jazykové i názorové klišé, s ľahkosťou používa bohemizmy (= výrazy zo slovnej zásoby bohémov), anglicizmy, amerikanizmy, youtubizmy, facebookizmy, aby ich vzápätí zho(vä)dil: „Nevieš kto je FREE a kto len DUTÝ“. Vytvára nelogizmy i neologizmy (mužolapka, láskovičky), ale nie sú to lacné slovné hračky. Jeho parafrázy nie sú ani parou, ani frázami, aj keď sa s bravúrou pohybuje v labyrintoch frazeologizmov.
(Daniel Hevier)
Túto knihu možno považovať za plnohodnotnú básnickú zbierku. Uličný je zručný a nápaditý básnik, je mu vlastný jazykový humor a neobáva sa ani vyslovovania krutých právd. V jeho jazyku je neustále prítomná jemná irónia. A tá je zrejme tou najpravdivejšou “maskou človeka”.
(Martin Kasarda)
3x Viliam Klimáček
Bratislavská trilógia – zábavná alternatívna história, prítomnosť i blízka budúcnosť hlavného mesta v troch humoristických románoch rešpektovaného kráľa slovenskej divadelnej postmoderny. ExEdícia získala Národnú cenu za dizajn.
Čítať Klimáčka znamená nenudiť sa. Atraktivitu jeho textom dodáva osobitý štýl, nasiaknutý až rozprávkovou magickosťou, hravým poskakovaním ponad hranicu reálnosti a fantázie a v neposlednom rade groteskná optika, cez ktorú pozoruje a opisuje svet svojich postáv.
(Martin Boszorád)
Panic v podzemí je fiktívny životopis hlavného hrdinu, ktorému telo začne obrastať perím a ktorého posadnutosť ženami vyženie do zatopeného pressburgského metra, odkiaľ podniká svoje výpravy na pomedzí sna a možného. Príbeh začína v roku 1956 v dome na kopci, uprostred višňového sadu, vzducholodí a juvenílnej erotiky. Presúva sa do Pressburgu, sužovaného vlnami prisťahovalcov, bojmi gangov Panterov a Romantikov, aby sa zakončil v blízkej budúcnosti pred Katedrálou, kde tisíchlavý dav očakáva nový zázrak odpustenia
Váňa Krutov je síce aj o problémoch hercov, kultúre záchodov, vykrádaní autorov, ale je to najmä taký slovenský orwellovský román, veľmi čierna groteska z mečiarovských rokov. Mám jednu vlastnosť, že nezabúdam. Vtedajšia vláda nás takmer izolovala od Európy a nie je zlé byť na pozore pri každej ďalšej vláde.
Naďa má čas – v tejto ezoterickej detektívke z dnešnej Bratislavy pátra dvojica kriminalistov po Jazykárovi, ktorý svoje obete najprv skúša z vetného rozboru a keď urobia chybu, vytrhne im jazyk. Vatikánska rozviedka otvorí v Bratislave tajnú pobočku – sleduje tunel pod hradom, v ktorom miznú ľudia aj električky.
(Viliam Klimáček)
45x Pavol Rankov
Fascinujú vás poviedky s tajomstvom, bizarné príbehy a prekvapivé, silné pointy? Zbierka 45 poviedok slovenského autora, laureáta významných zahraničných ocenení, vás doslova uriekne. Táto antológia vychádza v ExEdícii, ktorá získala Národnú cenu za dizajn..
Čítanie poviedok Pavla Rankova vyvoláva vnútorný nepokoj – nedá sa len tak jednoducho zavrieť knihu a prejsť k niečomu inému. Môže to tak byť preto, že jeho postavy nám pripomínajú nás samých, s našimi túžbami, pocitmi a úzkosťami – lenže oni idú vždy o krok ďalej, ako by sme sa odvážili my.
(Milena Schefs, Nowe książki, Varšava)
Hlavnú úlohu tu zohrávajú obyčajné medziľudské vzťahy – „tesné“ vzťahy, ktoré prebúdzajú zvedavosť, príťažlivosť, žiarlivosť, provokatívnosť... Ale nebol by to Rankov, keby medzi riadkami nevystrkovali rožky žánre ako detektívka, sci-fi, psychologická dráma, triler.
(Barbora Škovierová, Hospodárske noviny)
To, čo u Rankova nazývam filozofickým tajomstvom, tkvie v nezodpovedaných a azda aj nezodpovedateľných hádankách, ktoré sa u každého dobrého autora obyčajne rodia z banálnych situácií či anekdot. Anekdota odrazu prerastie do hrôzostrašných rozmerov, jej vyústenie vyvolá existenciálnu tieseň.
(Adam Bžoch, Dotyky)
Schopnosť predostrieť dostatočne dramatickú zápletku, stvoriť „vierohodné“ postavy a zasadiť ich do sugestívneho prostredia a atmosféry, toto všetko Rankov vie až márnotratne a je si toho vedomý, preto si môže dovoliť urobiť onen povestný ďalší krok, ktorý jeho texty vyzdvihuje nad štandardnú produkciu.
(Miroslav Zelinský, Tvar, Praha)
Rankova zaujíma život človeka v zajatí obsesií, neprekonateľných tráum, v podvedomí zakorenených fixných ideí – a najmä zdĺhavé, zložité a predovšetkým bezvýchodiskové vyrovnávanie sa, presnejšie poddajná zžitosť s takýmito komplexmi.
(Zoltán Rédey, Revue aktuálnej kultúry)
Pod strohou vecnosťou, ktorou sa na prvý pohľad texty vyznačujú, ožíva priestor kultivovane navrstvovanej poetiky prekvapenia a šoku. Čitateľovej fantázii sa medze nekladú, naopak, bez jej účasti by sa stratila výrazná časť svojského čara Rankovových poviedok.
(Dana Kršáková, Romboid)
33x Márius Kopcsay
Profesor Valér Mikula označil Kopcsayov debut ako jednu z najlepších slovenských knižiek prelomu storočí. Začítajte sa do reedície prvých troch autorových zbierok poviedok, neočakávajte však veľa optimizmu – protagonistami sú predsa len Trtkovia, Bojkovia, Muchovia – a pripravte si bránice na škodoradostný smiech. ExEdícia získala Národnú cenu za dizajn.
Smiech je Kopcsayova najsilnejšia stránka, ten robí z jeho debutu možno jednu z najlepších slovenských knižiek prelomu storočí. A nejde pritom len o čierny, „cynický“ humor, autor sa nebojí „neprieberčivo“ využívať celú jeho škálu – od intelektuálneho až po ten lacný. Veď aká tam prieberčivosť v dobe, ktorá si tiež v ničom nevyberá? Kopcsay si „učenlivo“ osvojil jazyk i ducha doby – len ako to robí, že po všetkom tom „osvojení“ nám svet, ktorý zobrazuje a v ktorom žijeme, pripadá ešte cudzejší a čudnejší? A prečo oveľa viac chápeme jeho neúspešného hrdinu ako tých úspešných?
(Valér Mikula)
Nech už autor nazve svojho protagonistu Spáč, Pisár, Paľo Kriak-Tŕnistý, Štefan Lístok-Cviknutý alebo len jednoducho Muž, naďalej pokračuje v biografii outsidera našej doby. Opätovne ho vybaví tučnotou, nepochybne závažnými zdravotnými problémami s nábehom na hypochondriu, neznesiteľným rodinným zázemím – „globálne nespokojnou“ manželkou, dvoma svokrami (svojou a manželkinou), neutešenou finančnou situáciou slabomyseľnými nadriadenými a hlúpym a zaťažujúcim zamestnaním. Oproti predchádzajúcim prózam ho nechá splodiť ďalšieho syna a odsťahovať sa na vidiek. Naďalej mu dopraje žiť „ilúziu blbého života“ a túžiť po živote „skutočnom“, napĺňa ho frustráciou zo zbytočnosti a prázdnoty vlastnej existencie, z faktu, že „vyvrcholenie“ životného príbehu nie a nie prísť. Ponecháva mu iba život ako „údel“, „bremeno“ a zúfalú túžbu prekonať vlastnú situáciu, pálčivé želanie, aby veci boli inak.
(Ivana Taranenková)
14x Tomáš Horváth
Autor je literárny vedec a dokonale ovláda teóriu písania v rôznych štýloch. Vo svojich poviedkach svoj pozorovací talent naplno rozvinul a ak milujete paródie, nielen to, čo je napísané ale hlavne ako, zamilujete si aj túto knihu. ExEdícia získala Národnú cenu za dizajn.
Horváthovo písanie, to je koncert nápadov, žartíkov, skečíkov, ktorých je niekedy v jedinej poviedke toľko, koľko u iných v siedmich knihách, konštatujem trpko a znechutene sa mračím pred zrkadlom. Ak Horváth žije, tak žije literatúrou, v literatúre, je to ohurujúce, presvedčivé, ale aj perverzné, deviantné, podozrivé, máme dočinenia so sociopatom?
(Balla)
Tomáš Horváth prepája vo svojom písaní profesionálne literárnovedné školenie s vlastnou čitateľskou záľubou poklesnutých žánrov. Predstavuje typ „neosobného“ písania s akcentom na tézu, že autor ako inštitúcia je mŕtvy a suverenita patrí slovu. Jeho autorská stratégia je založená na intertextuálnej a intelektuálnej hre, v rámci ktorej sa v priestore literárneho diskurzu transformujú a inovujú žánrové a štýlové postupy tzv. nízkej literatúry (klasická detektívka, dobrodružný a kriminálny príbeh, gotický román a i.) a populárnej kultúry (akčný film, počítačové programy), a to v podobe parafrázy, napodobeniny, imitácie (pseudožánre). So zreteľným odstupom (paródia, irónia, perzifláž, mystifikácia) sa preberajú konštrukcie, obraznosť i slovná zásoba týchto žánrov, aby boli vzápätí konfrontované konštrukciami a výrazmi odlišnej sémantickej úrovne (literárna teória, filozofia). Významným tematickým plánom je sebareferencia, tematizácia písania a epických kategórií, opakujúcim sa motívom je vytváranie a generovanie textu, princíp kombinatoriky a cyklickosti. Horváthove prózy simulujú príbehy s tajomstvom, no ostávajú otvorené a významovo neurčité, prevláda v nich absurdita a iracionalita. Zodpovedajúcou pocitovou kulisou sú znepokojivé, napäté, vzrušené a paranoidné stavy postáv.
(Dana Kršáková)
Autor otvára priestor pre rozmanitého čitateľa: od naivného, ktorého upúta ustavičným hyperbolizovaním a karnevalizovaním javov a udalostí, až po fajnšmekra, ktorý ocení absenciu tradičného rozprávania a zgustne si na textovaní.
(Braňo Hochel)20
Iba Fišer!
Hlavnému hrdinovi (volajme ho Fišer) zo dňa na deň zhorí duša a teraz musí skúsiť žiť bez nej. Absurdno-realistický román o tom, ako sa z človeka, ktorý dozrieva, vytráca bližšie nedefinovateľná energia, je rozprávaný cynickým rozprávačom, ktorý neberie vážne skoro nič a najmenej seba samého.
Ukážky:
Poznáte to? V noci sa zobudíte a cítite, že niečo horí. „Preboha, horí dom!“ je vaša prvá myšlienka. Lenže všade navôkol je (obvyklé) ticho a (obvyklá) tma. A potom to príde: je noc, temná noc, noc, aká býva len raz za storočie, noc, ktorú zažijete len raz za život. Temno stŕpne noc znocnie o odtieň hlbšie a vy si pomyslíte poviete si ste o tom presvedčení: „To horí moja duša!“ Vypijete asi liter vody, no nepomáha to. Zjete penu na holenie a stále nič. Zadržíte dych na hodinu a pol. Bez účinku…
Dnes sa už také veci nevyrábajú. Dnes už nie. Keby som si chcel kúpiť obyčajné zrkadlo, aby som sa do neho pozeral, či nemám na tvári vyrážku alebo či som súci do boja, išiel by som do jedného z tridsiatich piatich obchodov s nábytkom a zrkadlami
a vybral by som si také, v ktorom sa najlepšie odrážam. Ale keď chcem zrkadlo, do ktorého keď sa pozriem, neuvidím seba, ale uvidím históriu ľudstva, nevšímam si vyrážku na čele, ale precíznu prácu rezbára, ktorý zhotovil rám, musím zájsť do obchodu, ktorý existuje iba pár minút vznikne tesne predtým, než do neho vstúpite, a zanikne v momente, ako s kúpeným predmetom zahnete za prvý roh. Reklamácia nie je možná, záručný list je vaše vlastné svedomie.
Ak by mal pondelok nejakú chuť, chutil by ako kebab. Pravidelne raz do mesiaca si zakážem fastfood a poviem si, že už nikdy to nevložím do úst. No kam inam by som to potom dával? Je ho na svete tak veľa, predsa to musí niekto zjesť. Keby sme ten fastfood tak hromadne a často nekonzumovali, načisto by nás pohltil.
Domov je tak ďaleko. A každým ďalším krokom je ďalej a ďalej. Vlastne by som sa tam ani nemal snažiť dôjsť. Mal by som si sadnúť rovno tuto, na lavičku, a počkať do rána. Zajtra možno príde štvrtok aj keď v mojom prípade si ani týmto nemôžem byť istý a všetko sa vyrieši. Vo štvrtok sa vždy všetko vyrieši.
Kráčam po ulici major, vietor mám na hlave, dýcham smotanu z lámp, tak už to je, keď je sobotná noc a nič z ľudí ide von. Iba niekoľko krokov som sám, lebo potom sa stane niečo, čo sa akosi nezhoduje s mojou teóriou, že všetci sú predpokladateľní a Ilona je jedna z nich. „Fišer?“ začujem jej hlas za mojím chrbtom. Otočím sa a čakám bodnú ranu do brucha nejakou inou šalátovou vidličkou. No Ilona lebo je to ona, komu patrí hlas, čo ma oslovil nedrží bodnú zbraň ani žiadnu inú. Sama je zbraň. Stojí tam a pozerá na mňa divými očami.
Rozlomená pečať
V básnickej zbierke Rozlomená pečať z pera významného slovenského básnika Jána Švantnera, sa stretá pradávna japonská lyrika päťveršovej tanky a kresťanská symbolika čísla 33 vyjadrujúceho bolesť i nádej. Hoci každá báseň je tematicky relatívne samostatnou výpoveďou s vlastným obrazom, jednotný autorský tón umožňuje prirodzené plynutie motívov, ktoré podčiarkuje ideový základ celej zbierky – autorovo presvedčenie, že iba sloboda a pravdivé poznanie, ktoré zo slobody vyplýva, sú kľúčom k autentickému životu.
Švantner vo svojich veršoch prechádza z vonkajšieho sveta dovnútra, pod povrch vecí a javov, čo je jednak odvekou úlohou poézie, no zároveň pred nami predostiera pásmo premenlivých a predsa stálych obrazov, ktoré pôsobia ako voľná meditácia v pohybe. V pohybe, ktorý zjasňuje zrak a upokojuje srdce i myseľ.
Adamko, zachránené prasiatko
Pre Adamka, ktorý je s množstvom ďalších prasiatok natlačený v rýchlo sa pohybujúcom nákladiaku, to nevyzerá dobre. Nevie, kam idú, no jeho rypáčik tuší, že tam vonku je niečo lepšie. A tak sa Adamko dramatickým skokom – vlastne skôr pádom – vydá na prasiatkovské dobrodružstvo, ktoré ho dovedie k novej najlepšej kamarátke, dievčatku menom Sofia.
„Nech Adamko pomôže ľuďom vidieť, akými úžasnými osobnosťami prasiatka naozaj sú.“
Sy Montgomery, autorka knihy The Good Good Pig
dostupné aj ako:
Anička, zachránená sliepočka
Anička strávila celý život vo veľkom kurníku na znášanie vajec – preto vie len veľmi málo o tom, čo všetko sliepočky dokážu. Osudové tornádo prevráti jej svet hore nohami a zanechá ju na novom, neznámom mieste, ktoré sa na kurník vôbec nepodobá. Na každom kroku na ňu číha nebezpečenstvo, no vďaka dôvtipu a sliepočkovským superschopnostiam sa im Anička úspešne vyhýba. Napokon nájde ochranu a priateľstvo u chlapca menom Matej. Anička s Matejom spoločne zisťujú, aká neobyčajná je v skutočnosti obyčajná sliepočka.
Kniha získala ocenenie Northerm Lights Book Award za výnimočnú detskú literatúru
Zabudnuté hrady
Slovensko možno nazvať aj ako krajinu hradov. Z takmer 300 hradov zostalo však dodnes ani nie sto zrúcanín či malých ruín. Kniha učiteľa dejepisu Tomáša Grančaya predstavuje takmer 40 hradných lokalít východného Slovenska, kde nájdeme už len torzá kedysi významných stavieb našej histórie. Vo výbere sú niektoré známe lokality, ale aj také, o ktorých verejnosť takmer nič nevie.
Trilógia Stratené Slovensko
Kniha je súčasťou trilógie Stratené Slovensko (Zabudnuté hrady, Kostoly a ich pohnuté osudy a Zaniknuté kúpele).
V knihách nájdete zaniknuté či pustnúce stavby, ktoré čaká neodvratný zánik. Stavby, ktoré sú sprevádzané smutnými príbehmi či tajomné pamiatky s nejasným pôvodom.
Stavby, ktoré poznačili chátrania, prestavby, boje či rabovania. Niektoré by sme v krajine už hľadali márne, iné si naliehavo pýtajú záchranu.
Knihy z trilógie nám priblížia našu históriu a vezmú nás na prehliadku týchto stratených miest, o ktorých nás pravdepodobne na hodine dejepisu neučili...
Na sklonku dní
Vydanie vzájomnej korešpondencie medzi akademickou ma- liarkou Máriou Medveckou, rusistom Júliusom Rybákom a le- károm Pavlom Straussom z posledných štyroch rokov jej živo- ta, ktoré rozrušuje jej ideologický deformovaný obraz, ktorý, žiaľ, pretrváva vo verejnosti až dodnes.
Z recenzného posudku prof. Róberta Letza: „Korešpondencia má vysokú literárnu, historickú a estetickú úroveň… citli- vý dialóg, toto hlboko ľudské zdieľanie sa je výrazom túžby po osobnej a tvorivej slobode v čase totalitného režimu. Jed- ným z významov tohto dialógu je práve to, že tvorí nezávi- slú zónu, ktorá uniká oficiálnym požiadavkám kladeným na umenie a umelcov a vymyká sa oficiálnemu klišé. Ume- nie sa ukazuje v daných pomeroch ako spôsob komunikácie, ako azyl v normalizácii, útecha, hľadanie, nachádzanie… Pod vonkajším pancierom, pod náhrobkom, ktorým bola priva- lená a zaživa pochovaná ľudská osoba, predsa pulzuje život, plný očakávaní a nádeje.“
Pripravili a vydali Ladislav Tkáčik, Július a Lea Rybákovci
Básne
Pavol Ondrík je básnik, ktorý doslova stojí uprostred priesečníka Božej horizontály a vertikály.
Pretože iba "láska - zmysel žitia v čase, / láska - zmysel v jeho zavŕšení.../ Láska , ktorá krížom rastie, / s krížom kráča, / k nemu smeruje - / a len cez kríž sa premení..." ( Modlitba pri ňom...).
Ján Gálik
Obálka : Dizajn, sadzba Ladislav Tkáčik
Poviedka 2022
Zborník najlepších poviedok 26. ročníka literárnej súťaže.
Hlavnú cenu získal Kristián Lazarčík. Prémiami boli ocenení: Terézia Fabianová, Mária Figurová, Marek Grajciar, Dorota Hinštová, Peter Hoferica, Pavol Kuspan, Kristína Lenart, Zuzana Vasičáková Očenášová a Pavol Weiss.
V knihe je okrem všetkých ocenených poviedok publikovaný aj predslov predsedníčky poroty Ivany Gibovej, štatistické údaje a zoznam všetkých súťažných prác, ktoré postúpili do druhého a tretieho kola. Na konci knihy je prihláška do nasledujúceho ročníka súťaže.
Porotkyne, ktoré posudzovali 367 súťažných prác a aj príspevky v predchádzajúcich ročníkoch sa zhodli, že kvalita textov má stúpajúci trend, o čom svedčí fakt, že do druhého kola postúpil dvojnásobný počet poviedok ako vlani. Rozhodovanie bolo preto zložité a množstvo zaujímavých poviedok sa do finále nedostalo – ich názvy sú označené v doslove zborníka, aby porota povzbudila ich autorov k ďalšej tvorbe.
