Najnovšie - Knihy vydané s podporou Fondu na podporu umenia strana 7 z 75
zobraziť:
Oceán mimo zákon
Romantické představy o pirátech hoďte přes palubu. Nelidské zacházení s pracovníky rybářských lodí, drancování přírodního bohatství nebo pašování zbraní – zdá se, že nekonečný prostor mezinárodních vod schová všechno.
Reportér The New York Times Ian Urbina se rozhodl trochu víc prozkoumat území, které tvoří tři čtvrtiny zemského povrchu. Výsledkem jeho pětiletého cestování křížem krážem po světě je nejen kniha reportáží The Outlaw Ocean, ale i stejnojmenná nezisková organizace rozkrývající bezpráví v mořích a oceánech. Investigativní novinář strávil týdny na lodích ekologických organizací, které stíhají lovce velryb. Zažil bezčasí dlouhých plaveb i nebezpečné střety s piráty. Mluvil s lidmi nasazujícími vlastní život při vysvobozování novodobých otroků v rybářském průmyslu. Upozorňoval na luxusní mnohapatrové jachty s bazény vypouštějící všechny odpady přímo do oceánu. Přesto se v jeho reportážích objevují i okamžiky okouzlení divokou krásou živlu, který lidé nikdy nedokáží zkrotit – a bohužel ani ochránit.
dostupné aj ako:
Svet beží
Cestovateľ, pokúšajúci sa ujsť z hlučnej a strakatej biedy Váránasí, stretne na brehu Gangy tučného muža rozjímajúceho nad podstatou kvapky vody. Detský robotník z portugalského mramorového lomu na jeden deň unikne zo svojho života, z ktorého nemá šancu sa vyslobodiť. Opitý tlmočník v útrobách šanghajskej obrej križovatky pochopí vlastnú túžbu aspoň raz uvidieť vodopád. Psychiatrický pacient snuje konšpiračnú teóriu o Gagarinovi, ktorý uvidel, že raj je na zemi. Maliar verí, že v ženskom dekolte sa skrýva jeho milovaný rodný kraj. Nerovný boj policajtov a tuláka na stanici berlínskeho metra, starí priatelia v luxusnom ukrajinskom bordeli, dementný Nietzsche v Turíne...
Zbierka textov, nad ktorými vládne ON, rozprávač. Reční, prednáša, spomína, mudruje alebo rozpráva príbehy, a kým nás napokon zanechá s krátkou poetickou rozlúčkou, venuje nám text, ktorý nevidíme. Vety sa rozpínajú a my postupne uveríme autorovmu presvedčeniu, že inak sa to napísať ani nedá. Filozofické úvahy a existenciálne otázky vyvažuje trpkou, ale oslobodzujúcou iróniou, vzdialené približuje, univerzálne ozrejmuje v jedinečnom. To, čo ho zaujíma, je zúfalstvo človeka ochromeného v ohrození, na pokraji zániku, rezignovaného v spomienkach a zabúdaní, zatiaľ čo veľký svet beží ľahostajne ďalej a jeho drobnú tragédiu si ani nevšimne. To sme presne my, raz opantaní sami sebou, potom zasa pokorení vedomím, že tu nič neznamenáme, no predsa zakaždým s kvapkou nádeje, „že raz v nejakej krajine, v najhlbšej kráse a zániku budeme môcť zazrieť niečo: niečo, čo sa nás týka“.
dostupné aj ako:
56, či?
Pod úsečným názvom sa tentoraz skrývajú krátke texty a textové fragmenty rôznych štýlov. V každom z nich sa Ja prevteľuje do inej podoby – Táto žena, Penelope, Jane, Salome... či Pandora. Autorský preklad nanovo skúma rozmanitosť jazykového výrazu i vizuálne stránky textu. Prelína sa tu smutné a úsmevné, nízke a vysoké, poetické a prízemné, dojímavé a uštipačné, tragické a ironické. Proces písania knihy sledoval reálne plynutie roka, ktorý okrem osobných katastrof postihla i globálna pandémia: Čo týždeň, to text, a ešte dačo navyše.
James Boundaries: Stratený syn
Vstúpte do vesmírnych dobrodružstiev Jamesa Boundariesa – chlapca, ktorý uveril vo svoje sny a schopnosti. Jedného dňa sa rozhodol prekonať všetky hranice a začal si stavať vlastnú kozmickú loď. Nie náhodou jej dal meno svojej najlepšej kamarátky Anny. S úspešným štartom rakety sa začína Jamesova epická cestovateľská odysea. Na planéte Rexus získa nezvyčajného priateľa, spoločne sa púšťajú do objavovania nových svetov a nebojácne čelia výzvam, ktoré im vesmír prináša. Prekonajú mnoho nebezpečenstiev, na planéte plnej drakov dokonca prídu o raketu... Ich hviezdne potulky naberú nový smer, keď zachytia signál S.O.S. a letia na pomoc zničenej kozmickej lodi. Odrazu sa pred nimi otvára nový svet, chladný a nebezpečný, svet vesmírnych pirátov a ich temných vládcov. Tma sa rozmáha, hrozí pohltiť všetko živé.
Ester a jej zápisky o živote
Komiks podľa skutočného rozprávania jednej tínedžerky
Mať trinásť, štrnásť či pätnásť rokov vie byť náročné, a čo ešte len, keď chodíte do školy v bohatej štvrti a sami nie ste bohatí, keď sú chalani najprv najhorší na svete a potom zrazu nie (ale aj tak sú divní), keď máte dvoch bratov, keď svet ovládne pandémia, nosíte strojček, umrie vám škrečok, čakajú vás prijímačky na strednú, riešite párty, randenie, rodičov, spolužiakov a spolužiačky, celebrity a koniec koncov vlastne úplne všetko vrátane zmyslu života.
Ester aj jej zápisky sú skutočné zápisky mladej Francúzky menom Ester, ktoré pôvodne vychádzali týždeň čo týždeň v populárnom magazíne L’Obs. Prerozprával a prekreslil ich výtvarník a komiksový tvorca Riad Sattouf, ktorého môžete v našich končinách poznať ako autora šesťdielneho komiksu Jednou budeš Arab. Riad Sattouf je držiteľom mnohých ocenení a v roku 2023 získal Grand Prix na najprestížnejšom medzinárodnom festivale komiksovej tvorby v Angoul?me.
Motýľovci
Baladický príbeh z východného Slovenska.
Od rána mi niečo našepkávalo, že bude zle. Aj bolo. Ale nepredbiehajme. Aj keď to viem, vôbec mi to nepomôže. Celý deň bývam v napätí. Viem, že príde búrka a chovám sa čudne. Bývam veľmi nervózny. Je to zvláštny dar. Starký šiel kosiť. Babička ho varovala: „Nechoď.“ Šiel. Zabil ho blesk.
Búrka od Poľska. Najprv len mierny vánok, potom sa začnú
obracať listy na stromoch. A mne sa vtedy robia kruhy pred
očami. Srdce sa mi rozbúcha. Nič s tým neurobím.
Napísanie a vydanie knihy podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
dostupné aj ako:
Severské mýty
Zemitá poézia Oľgy Gluštíkovej nerozlišuje medzi krásnym a škaredým, vysokým a nízkym. Odkrýva korene drsného oravského regiónu, zapustené do jeho obyvateľov po celé generácie. Súčasne poukazuje na symbiózu medzi človekom a krajinou, pri ktorej je existencia jedného organizmu podmienená bytím toho druhého. Krajina v Gluštíkovej básňach je totiž len zdanlivo anorganická: pulzuje, preniká, odovzdáva sa, prijíma i berie. Stáva sa predĺžením tela tak, ako sa telo stáva prirodzeným pokračovaním krajiny. Prestupovanie jedného druhým neraz pripomína obrad, rituál, pri ktorom telo zapĺňa medzery v hline, nechá zo seba vystúpiť drobné živočíchy a vracia ich tam, odkiaľ prišli. Hlina uzemňuje telo, ktoré súčasne upevňuje hlinu. Vzájomná závislosť sa pritom neriadi princípom moci, potreby ovládnutia jedného druhým, ale elementárnou potrebou byť. Jestvovanie, prežitie je neustále sprevádzané obraznými i doslovnými zosuvmi pôdy, priehlbinami v zemi a zároveň spomienkami na predkov, zosnulých blízkych i známych, ktorí často neumreli prirodzenou smrťou (telo nájdené vedľa cesty, telo v zákopoch, zmrznuté, zavalené, ležiace telo v útrobách oravskej krajiny). Gluštíkovej básne sú vynikajúcim príkladom toho, že mágiu nemusíme hľadať len na horách a nížinách Škandinávskeho polostrova. Rovnako pulzujúca, divoká, tajomná a starobylá môže byť aj zem na severozápade Slovenska. (Lenka Šafranová)
Posledný človek
Mary Shelleyová (1797 – 1851) si v máji 1824 napísala do denníka: „Posledný človek! Presne tak, pocity tejto osamelej ľudskej bytosti viem opísať veľmi dobre. Sama si totiž pripadám ako posledný pozostatok milovanej rasy, keďže sa moji spoločníci do jedného pominuli ešte predo mnou.“ Autorka slávneho Frankensteina sa po smrti manžela P. B. Shelleyho vrátila do Anglicka, rozhodla sa spravovať jeho literárnu pozostalosť, no popritom nezabúdala ani na vlastné spisovateľské aktivity, ktorými si nepochybne kompenzovala všetky osobné straty. Okrem manžela jej totiž umreli aj deti (spolu tri – Clara, Clara Everina a William), ostal jej len syn Percy Florence. Autorka v priebehu desiatich rokov z romantického ošiaľu, ktorý sa niesol aj v znamení (nielen) jej osobnej sexuálnej revolúcie, zdá sa, celkom vytriezvela. Už to nebola len neplnoletá intelektuálka, dcéra známych spisovateľov W. Godwina a M. Wollstonecraftovej, plachá kráska s knihou v ruke, ktorej počaruje ženatý básnik pochybnej povesti. Rozhodla sa bojovať s nepriazňou osudu a postarať sa o posledného člena novej rodiny, aký jej ešte zostal, úplne sama.
Pocit opustenosti položila na papier v knihe Posledný človek (The Last Man, 1826), v ktorom vzdáva hold ľudskosti v jej neuveriteľnej krehkosti. O svojom diele sa vyjadrila slovami: „Musím povedať, že Posledného človeka mám spomedzi svojich literárnych počinov najradšej, no chyby rozhodne neprehliadam.“
Román je príbehom priateľstva, je to filozofická úvaha o ľudskej náture, o zmysle života v spoločnosti, o duchovnom i intelektuálnom vyzrievaní v čase prevratných spoločenských zmien na pozadí katastrofy globálnych rozmerov. Dielo pôsobí v pandemickej ére priam prorocky. Po prvom vydaní v roku 1826 kniha zapadla prachom, vo svete ju vylovili z archívu až v roku 2008 a konečne si ju môžeme prečítať aj v prvom slovenskom preklade.
dostupné aj ako:
Spreneverené nebo - Príbeh slúžky
Román Spreneverené nebo vznikol vo veľmi krátkom časovom období mája až júna roku 1939, teda v pochmúrnej atmosfére všadeprítomnej hrozby nacizmu. Franz Werfel spracoval skutočný životný „príbeh slúžky“ – ako znie aj podtitul knihy – kuchárky Agnes Hvizdovej, ktorá pracovala v domácnosti hudobného skladateľa Gustava Mahlera. Hlavná postava románu pochádzala z moravskej obce Hustopeče a počas služby v Rakúsku si uchovávala katolícku zbožnosť rodného prostredia. Pre Tetu Linekovú bola pozemská existencia len dlhou prípravou na večný život. Robila teda všetko pre to, aby sa jej túžba po dobrom mieste v nebi splnila. Jej cesta za spásou a teda „do neba“ bola pre ňu nesmierne zložitá a plná omylov, nie však zbytočná. Román mal u čitateľov veľký úspech a bol niekoľkokrát sfilmovaný.
dostupné aj ako:
Práce a dni Hvizdonova, Bombocciada
Konstantin Vaginov (1899 – 1934) – ruský básnik a prozaik, popredný a svojrázny predstaviteľ ruskej sovietskej postavantgardy a predchodca ruskej postmodernej literatúry, sa narodil v Petrohrade, ktorý bol preňho štvrtým Rímom a pre jeho poéziu a prózu sa stal celoživotnou témou. Jeho otec, žandársky podplukovník Konstantin Vagengejm (Wagenheim), pochádzal z povolžských Nemcov a keď sa začala prvá svetová vojna a v Rusku sa zdvihla vlna patriotizmu a protinemeckých nálad, požiadal o zmenu priezviska: výsledkom poruštenia nemeckého priezviska bolo priezvisko Vaginov. Vaginov patril takmer do všetkých petrohradských poetických združení a krúžkov (Cech básnikov N. Gumiľova, Kruh M. Bachtina, OBERIU a i.). Jeho básnická i prozaická tvorba sa pre svoju ironickosť, zložitosť, nesúdobosť, osobitosť a nezaradenosť do oficiálneho prúdu stretávala s odmietavým postojom angažovanej sovietskej kritiky. Zrejme preto ostal po smrti na dlhé roky zamlčaný, zabudnutý, vyradený z oficiálneho literárneho života až do r. 1989, keď začal v Rusku opäť vychádzať a pre priaznivcov náročnej, experimentálnej a slobodnej literatúry sa stal takmer kultovým autorom. Je jedným z tých ruských autorov, ktorých tvorba predbehla svoju dobu.
dostupné aj ako:
Melanchólia
„Pre tých, ktorí žijú vo svete snov, je skutočný svet tou najnepravdepodobnejšou ríšou.“
Päťročný chlapec, ktorého mama sa nevrátila z nákupu, počas dlhých dní, mesiacov a možno aj rokov uzavretý v byte skúma jeho strnulosť a po nociach sa vyberá na iniciačné cesty po lávkach, predznamenávajúcich jeho postupné osamievanie. Osemročný Marcel z poviedky Líšky cíti ťaživú zodpovednosť za svoju chorú sestru Izabelu a na jej záchranu neváha podstúpiť najväčšiu obetu – čelí svojmu vlastnému strachu. Tínedžer Ivan z poviedky Kože odhaľuje vďaka láske k poézii a priateľstvu s Dorou tajomstvo žien, no ani toto poznanie ho neuchráni pred nevyhnutnou osamelosťou. Tri texty zbierky Melanchólia spája čosi spoločné: rozostrenie dospelých a zaostrenie na vnímanie detí. Dva rámcujúce texty prológu a epilógu sú podobenstvami o možnostiach a hraniciach ľudského poznania. Mircea Cărtărescu opäť svojim čitateľom a čitateľkám servíruje pomalý, filigránsky opis monumentálnej obraznosti maličkého sveta: vnútorného prežívania ľudského údelu osamelým človekom, ktorý, ako ukazuje v piatich poviedkach, nie je vyhradený len dospelým, ale začína sa už v hlbokom detstve v organickom prepojení sna, fantázie a svojsky videnej skutočnosti.
„Ak sa tieto poviedky vzpierajú nášmu porozumeniu, je to preto, že prehovárajú v prvom rade k našim citom. Aby nás povzbudili obnoviť silu detskej predstavivosti, ktorá dokáže každým pohľadom znovu vytvoriť svet a spútať všetko zlo, ktoré sa v ňom nachádza, aby bol o čosi znesiteľnejší…“
– Alexis Brocas, Le Journal du Dimanche
„Rumunský spisovateľ Mircea Cărtărescu je známy svojimi hrubočiznými surrealistickými románmi o svete. Zbierka poviedok Melanchólia ponúka skvelú esenciu jeho diela.“
– Sigrid Löffler, Süddeutsche Zeitung
Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
The book was financially supported by The Romanian Cultural Institute — The National Book Centre.
dostupné aj ako:
Detektív Očko a jeho zábavné príbehy 2
Úplne nová kniha úplne nových komiksov, ktorá poteší prívržencov Očka, Psa, Fifíka a Bobiny. Očko je štvrták a chce byť detektívom. Ktovie, či sa mu to podarí, on si to však zatiaľ všade píše. Očko si všíma záhady, zažíva veselé, bláznivé i strašidelné príhody. Učitelia a rodičia vôbec nemajú s Očkom ľahký život.
Komiks pre deti od 7+
Autorka: Gabriela Futová
Ilustrácie: Miroslav Regitko
Faust
Fernando Pessoa patrí medzi portugalských literárnych géniov a neprestáva fascinovať literárnych vedcov na celom svete. Jeho najznámejšia veršovaná dráma Faust, preložená do viacerých svetových jazykov, sa inšpiruje mýtom o slávnom doktorovi Faustovi. Tak ako mnohé Pessoove diela, aj Faust sa našiel vo fragmentárnej podobe a je dlhé roky predmetom literárneho bádania. V spolupráci s odborníkom na toto dielo a literárnu postavu Fausta Carlosom Pittellom a na základe jeho niekoľkoročného intenzívneho výskumu prinášame po prvýkrát Pessoovu dramatickú tvorbu v slovenčine.
Preklad a vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Môj príbeh sa ešte nekončí
Anton Baláž sa rozhodol obzrieť za doterajším životom. Opisuje svoje životné univerzity, prvé literárne pokusy, štúdium novinárstva, zošrotovanie knižného debutu, viacročný zákaz publikovania a návrat k historickým príbehom. Novinárska činnosť mu prinášala podnety, ktoré spracoval románoch. Ich filmové a televízne spracovanie mu umožnili nazrieť za kulisy ateliérov na Kolibe a v Mlynskej Doline. Osobné a tvorivé kontakty s generačnými príslušníkmi opisuje v portrétoch (Mitana, Ballek, Buzássy, Strážay, Števček, Turčány, Petrík, Veigl, Blažková). Solženicynov román Súostrovie Gulag ho inšpiroval k napísaniu románu Tábor padlých žien. Stretnutie s Arnoštom Lustigom na festivale Kafkove Matliare bolo podnetom pokračovať v tvorbe – napriek tomu, že si kladie rovnakú otázku ako iný slovenský prozaik Pavel Vilikovský: „Ale koho to zaujíma?“ Literatúra pre neho zostáva cestou, ako túto autorskú skepsu prekonať.
Čo bolo červené
Rocco sa vracia z Berlína za svojou matkou, ktorá žije v Kolíne. Práve sa dozvedela, že jej dávna priateľka Lucia zomrela. Ako mladé Talianky bojovali za lepšie zajtrajšky v komunistickej strane, ale rozdelila ich zrada. Rocco sa vydáva spoločne s matkou na pohreb do Ríma, kde sa prvýkrát otvorene konfrontuje s jej minulosťou a skladá si mozaiku nielen o jednom veľkom ženskom priateľstve, ale aj o vzťahu svojich rodičov.
Enrico Ippolito napísal román o osude dvoch žien, ktoré v 70. rokoch osudovo spojili komunistické ideály. V texte strieda minulosť s prítomnosťou, rozpráva o feministických snahách, homofóbii, kritizuje tradičné koncepty a prostredníctvom pátrania hlavného hrdinu po politickom živote jeho rodičov prináša aj pohľad na vybrané momenty taliansko-nemeckej histórie.
Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
dostupné aj ako:
Už len nejaké MY nás môže zachrániť
„V 90. rokoch niekto na sochu Marxa a Engelsa v Berlíne nasprejoval nápis – Wir sind unschuldig/My sme nevinní. Chcel tým zrejme povedať, že teoretici komunizmu nie sú zodpovední za zločiny režimu, ktorý sa nimi inšpiroval.“
Čo všetko sa udialo v mene Marxa? Na pozadí historických udalostí, intelektuálnych dejín 20. storočia a vybraných filozofov autor ukazuje, čo z marxizmu bolo zodpovedné za krach marxizmu, ale tiež ako sa vždy nanovo a revolučne pokúša rehabilitovať nielen ako metóda, ale aj spoločenská prax pri stále sofistikovanejších formách útlaku. V závere ponúka nový pohľad na to, prečo je MY dnes, v ére fosílnej ekonomiky a klimatickej krízy, opäť potrebné.
Lov zázrakov: Zo španielskeho života
Ján Zambor v knihe Lov zázrakov. Zo španielskeho zošita prináša básne inšpirované španielskym i španielskoamerickým prostredím či básne s odkazmi na život a tvorbu hispánskych autorov a literárne reportáže zo Španielska. Očarenie touto krajinou, jej kultúrnou bohatosťou a pestrosťou, sa stretá s problémovým videním reality zahŕňajúcim aj výbušnú neistotu súčasného bytia. Súbor dopĺňajú preklady básní hispánskych a ruských tvorcov s motívom emblematickej postavy španielskej kultúry Dona Quijota.
Autorom výtvarného sprievodu knihy je Peter Pollág.
dostupné aj ako:
Zberateľ okamihov
Súbor fejtónov a glos, ktorými autor nadväzuje na svoju knihu Sviatočne obyčajné dni. Texty tematizujúce každodenné veci, situácie a udalosti, sú publicistickými aktualitami i literárnym žánrom, pričom azda najbližšie majú ku krátkej poviedke. Nechýba im hra so slovom, nečakaná pointa, mierna irónia, sebairónia a najmä literárne remeslo, vďaka ktorému predstavujú zbierku vzácnych čitateľsko-zberateľských okamihov.
Autorom doslovu je prof. Tibor Žilka, knihu graficky upravil Matúš Chalupa.
Šepot života
Marian Škotka vo svojom knižnom debute Šepot života ponúka deväť poviedok o zložitých medziľudských vzťahoch v modernom svete. Deväť osudov ovplyvnených ľudským egom, vášňami, slabosťami, láskou, ale aj náhodou. Pútavo napísané príbehy sú akoby vystrihnuté zo života, možno sa odohrávajú aj pred našimi očami, len ich vnímame z úplne iného uhla. Sú autenticky súčasné, no svojou hĺbkou odrážajú nemenné a opakujúce sa ľudské snaženie o naplnenie vlastných predstáv o živote rešpektujúc alebo ignorujúc mravný zákon.
