Michal Habaj

Az égbolt gyökerei Michal Habaj szlovák költő egyik legfontosabb verseskötete, poszthumanista hangvétele máig friss, eredeti hangot képvisel. Ez a kulcsfontosságú verseskötet 2020-ban változatlan formában újra megjelent a Kiborgok éneke című gyűjteményben. „Ha egy versben azt kérdezem, a víz fekete-fehér vagy színes képet közvetít-e, az egy hiteles és őszinte kérdés, amelyre abban a pillanatban nem tudtam válaszolni. Ha azt mondom, hogy nézd meg a régi könyvekben, nézd meg a régi festményeken, az annak a következménye, hogy a metarealitás – ami a médiarealitás egyik arca – sokkal inkább kéznél van, mint maga a valóság. És a világban, amelyről Az égbolt gyökerei című kötetben írok, az egyetlen lehetőség, hogy megtapasztaljuk az igazságot azokról a dolgokról, amelyeket a kiborg már csak ősrégi könyvekből, festményekből vagy videofelvételekből ismer. A kiborg nem a jövő, a kiborg ma már ott csírázik bennünk.” (Michal Habaj)

Je báseň, ktorá vás pohladí. A báseň, ktorá vám exploduje v rukách. Michal Habaj píše, ako keby sa svet končil – a možno sa už naozaj končí. Kruté, halucinogénne, apokalyptické, pornografické a mystické. Kde sa sex stretáva s koncom kapitalizmu. Kde sa ľudstvo predáva na aukcii za jedno kliknutie. Kde aj svätci defilujú na móle. Poézia Michala Habaja. Jej čítanie vás nezachráni. Ale aspoň budete vedieť, čo vás zabíja. (Giulio Frangioni, redakcia STC) Po desiatich rokoch od vydania doteraz poslednej, doma i v zahraničí oceňovanej básnickej zbierky Caput Mortuum, prichádza autor s novou básnickou knihou Poézia. Torzo. Michal Habaj opäť ponúka básnicky originálny obraz nášho sveta plný znepokojujúcej imaginácie osnovanej okolo takých tém ako sú krása, sexualita, komodifikácia, identita, technológie, budúcnosť človeka a sveta či existenciálne otázky. Na ďalšej rovine zbierka reflektuje proces transformácie a reinterpretácie umeleckého diela. Michal Habaj (1974) básnik a literárny historik. Vydal básnické zbierky 80-967760-4-5 (1997), Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej (1999), Korene neba. Básne z posledného storočia (2000), Básne pre mŕtve dievčatá (2003), Michal Habaj (2012, 2. vyd. 2018) a Caput Mortuum (2015, 2. vyd. 2017). Posledné dve zbierky získali ocenenie Kniha roka v ankete denníka Pravda, zbierka Caput Mortuum tiež Prémiu Literárneho fondu v kategórii poézia. Reedícia prvých štyroch zbierok vyšla v súbornom vydaní pod názvom Spevy kyborgove (2020). Je držiteľom medzinárodných cien za poéziu Velikaja premija Bereznevi koti (Užhorod, 2014) a Cena Václava Buriana (Olomouc, 2018). Pod gynonymom Anna Snegina publikoval zbierky poézie Pas de deux (2003) a Básne z pozostalosti (2009). Je jedným zo spoluautorov experimentálneho básnického projektu Generator X: Hmlovina (1999) a Generator X_2: Nové kódexy (2013). Je tiež spoluautorom básnickej knihy The European Constitution in Verse (2009). Jeho básne boli preložené do väčšiny európskych jazykov a zaradené do mnohých medzinárodných antológií. Samostatné knižné výbery z jeho poézie vyšli v Mexiku Nostalgia o Invierno en Bratislava (2018) a v Nemecku Erwachen (2021), zbierky Caput Mortuum, Michal Habaj a Korene neba boli vydané v maďarskom preklade (2019, 2020, 2025).

První svazek nové edice Dějiny Evropy podává přehled dějinné epochy, ve které se položily základy pro pozdější evropské dějiny: řeckého a římského starověku. Autorský kolektiv pod vedením J. Bednaříkové si všímá toho, jak souvisely politické, hospodářské i kulturní dějiny s podobou krajiny, sleduje zásadní podněty v oblasti organizace státu, právního systému, filosofie i umění. Pozornosti neuniká ani svět na okrajích antických civilizací, tedy svět tzv. „barbarů“.

Prečo sa náš rok začína 1. januára? Odkiaľ sa vzalo sedem dní v týždni? Podľa čoho sa volajú mesiace a dni? Ako vznikol náš obraz o čase, jeho delení a meraní? Na tieto a podobné otázky týkajúce sa nášho súčasného vnímania času odpovedá kniha Antické hry s časom. Ponorte sa do príbehu, ktorý sa odvíja v starovekých civilizáciách Mezopotámie, Egypta, Grécka a Ríma. Sledujte osudy významných postáv, ako boli Solón, Caesar či Augustus, a nahliadnite do dávnej minulosti, ktorá dodnes tvorí základ našich predstáv spojených s časom. Knihu dopĺňa preklad diela: Censorinus/O dni narodenín

Život, doba a význam najväčšieho vojvodcu staroveku V rukách držíte druhé, rozšírené vydanie jedinečnej knihy slovenskej literatúry a historiografie o Alexandrovi Veľkom. Autori tohto velikána rozoberajú zo všetkých strán, sprevádzajú nás dobou, vykresľujú jeho život a nechávajú nás nahliadnuť do súkromia, zvykov, vášní a radostí najslávnejšieho Macedónca. V druhej časti knihy osvetľujú jeho význam pre neskoršie dejiny Európy i Slovenska. Alexander Veľký sa nedožil ani tridsiatich troch rokov. Zanechal však po sebe úchvatné dedičstvo. Stihol zmeniť Grécko, vyvrátiť Perziu, založiť desiatky miest, ovplyvniť dejiny Strednej Ázie a Indie, zrýchliť vývoj matematiky, zoológie, botaniky či vojenskej techniky. Premenil umelecké trendy celého starovekého sveta, vytvoril priestor pre nové kulty v Európe, Afrike i Ázii. Geografické poznatky antiky sa jeho výpravou prakticky zdvojnásobili. Zmenil demografický, sociálny a kultúrny vývoj sveta od Balkánu až po Indus. Alexander zohral podstatnú úlohu nielen v priestore, ale i v čase. Videli sa v ňom rímski cisári, stredoveká šľachta, ale je vzorom aj pre dnešných generálov a štátnikov. Tento muž je súčasťou európskej civilizácie a vďaka tejto knihe patrí už aj slovenskému čitateľovi.

Medzipriestory modernizmu

Komentovaná antológia DAV. Próza slovenskej ľavicovej avantgardy obsahuje prozaickú tvorbu členov hnutia DAV z rokov 1922 až 1926 (J. Tomášik-Dumín, A. Sirácky, D. Okáli, J. Poničan, L Novomeský, E. Urx, J. Elen, J. Zindr, P. Jilemnický). Modernizačné úsilia poprevratovej literárnej generácie a jej zápas o modernú podobu slovenskej prózy nachádzali jeden z najvýraznejších prejavov práve v tvorbe davistov; tá predstavuje v mnohých prípadoch výrazovo, tvarovo a ideovo to najambicióznejšie, čo v slovenskom literárnom kontexte prvej polovice dvadsiatych rokov 20. storočia vôbec môžeme nájsť: od generačného nástupu v rokoch 1922 – 1923, cez vrchol v rokoch 1924 a 1925 až po doznievanie v roku 1926. Všetky poviedky davistov boli pôvodne publikované iba časopisecky, viaceré z nich vychádzajú knižne prvý raz až v našej antológii. K jednotlivým prózam sú priradené odborné komentáre obsahujúce kompletnú bibliografickú informáciu o prvom časopiseckom vydaní a prípadných knižných vydaniach, analytickú interpretáciu textu s literárnohistorickými súvislosťami, súčasťou je i blok vysvetliviek. Publikácia obsahuje tiež edičnú poznámku vysvetľujúcu realizované editorské postupy a princípy textologických úprav, biograficko-bibliografické portréty autorov, obrazovú prílohu s fotodokumentáciou a záverečnú syntetizujúcu vedeckú štúdiu. V nových kontextoch a súvislostiach upozorňuje na fenomén ľavicovej avantgardy v slovenskej literatúre, kultúre a spoločnosti medzivojnového obdobia. Autor: Michal Habaj (1974) je básnik a literárny historik. Vyštudoval odbor Slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV.

Komentovaná antológia DAV. Próza slovenskej ľavicovej avantgardy obsahuje prozaickú tvorbu členov hnutia DAV z rokov 1922 až 1926 (J. Tomášik-Dumín, A. Sirácky, D. Okáli, J. Poničan, L Novomeský, E. Urx, J. Elen, J. Zindr, P. Jilemnický). Modernizačné úsilia poprevratovej literárnej generácie a jej zápas o modernú podobu slovenskej prózy nachádzali jeden z najvýraznejších prejavov práve v tvorbe davistov; tá predstavuje v mnohých prípadoch výrazovo, tvarovo a ideovo to najambicióznejšie, čo v slovenskom literárnom kontexte prvej polovice dvadsiatych rokov 20. storočia vôbec môžeme nájsť: od generačného nástupu v rokoch 1922 – 1923, cez vrchol v rokoch 1924 a 1925 až po doznievanie v roku 1926. Všetky poviedky davistov boli pôvodne publikované iba časopisecky, viaceré z nich vychádzajú knižne prvý raz až v našej antológii. K jednotlivým prózam sú priradené odborné komentáre obsahujúce kompletnú bibliografickú informáciu o prvom časopiseckom vydaní a prípadných knižných vydaniach, analytickú interpretáciu textu s literárnohistorickými súvislosťami, súčasťou je i blok vysvetliviek. Publikácia obsahuje tiež edičnú poznámku vysvetľujúcu realizované editorské postupy a princípy textologických úprav, biograficko-bibliografické portréty autorov, obrazovú prílohu s fotodokumentáciou a záverečnú syntetizujúcu vedeckú štúdiu. V nových kontextoch a súvislostiach upozorňuje na fenomén ľavicovej avantgardy v slovenskej literatúre, kultúre a spoločnosti medzivojnového obdobia. Autor: Michal Habaj (1974) je básnik a literárny historik. Vyštudoval odbor Slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV.

Sparťania pretvorili za stáročia svoju domovinu na ojedinelú obec bojovníkov a ich jediným záujmom sa stalo umenie víťaziť. Sparta vďaka tomu zostala (až na krátke obdobia) najdôležitejším a najsilnejším štátom starovekého gréckeho sveta. Nepriatelia o nej hovorili s rešpektom a obdivom. Sparťania sa preslávili príbehmi svojich hrdinov, ako boli Pausanias, Lysandros alebo Agesilaos. Nesmrteľným pomníkom zostáva tristo padlých Sparťanov vedených Leonidom, ktorí sa postavili veľkej perzskej presile v Termopylách. Spartská výchova, strohosť či typický lakonický spôsob vyjadrovania lákali aj neskoršie generácie; inšpiráciu priniesli rôznorodým osobnostiam od Augusta cez Napoleona až po Hitlera. A Sparta dodnes patrí medzi najznámejšie symboly nepoddajnosti a odhodlanosti. Knihu dopĺňa prvý preklad Plutarchovho diela Výroky Sparťanov do slovenčiny, ktorý čitateľa prenáša do dobového sveta Sparty, jej hodnôt a propagandy.

Knihou Svet starovekého Grécka vstupujeme do života starých Grékov, do ich každodenných radostí, úspechov aj strastí. Spoznávame život v mestách, na poliach, v horách, dostávame sa medzi roľníkov, rybárov, remeselníkov, intelektuálov, športovcov, ale aj medzi prostitútky. Nahliadame do vývoja vojenstva, kultúry i náboženstva, do verejného aj súkromného priestoru rodín. Zisťujeme, ako žili otcovia rodín, čo zažívali matky a aké detstvo a starobu mali Gréci. Kniha poodhaľuje spôsob myslenia ľudí, vysvetľuje tradície, ktorými sa v živote riadili, poukazuje na celé obce i jednotlivcov. Rozpráva príbeh všedného života od dennej práce cez oslavy, náboženské rituály, sex, násilie až po smrť.

Michal Habaj az 1990-es évek második felében robbant be a szlovák költészet első vonalába, és vált annak meghatározó figurájává. A címként is a szerző nevét viselő kötetben (Michal Habaj: Michal Habaj, avagy a második kiadás szerint: Michal Habaj2) lélektani és természeti költészet, formai újítások és klasszikus formák, naplószerű és biblikus hangütésű szövegek hoznak létre sajátos költői szintézist. A szerző és az olvasó egyetlen, kanyargós ösvényen vág neki a kulturális hagyomány megismerésének és az önmegismerésnek - egy olyan lírai univerzumban, amelyben a szépség, a fantázia, az önmagunk és a másik iránti kíváncsiság központi szerepet tudnak játszani. A kötet első kiadása 2012-ben elnyerte a szlovák Pravda napilap közönségszavazásának fődíját. Fordította: Merva Attila

Súborné vydanie prvých štyroch básnických zbierok jedného z najvýznamnejších európskych básnikov, ktoré pôvodne vyšli v rozmedzí rokov 1997 2003: 80-967760-4-5, Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej, Korene neba. Básne z posledného storočia, Básne pre mŕtve dievčatá. Ich spoločným vydaním sa v novom kontexte sprítomňuje autorovo hľadačstvo v prvom období jeho účinkovania v slovenskej poézii. Pre súčasné hodnotenie tejto básnikovej tvorby sú typické figúry, ktoré jej priznávajú, že ovplyvňovala... a určovala... Na pomedzí deväťdesiatych a nultých rokov tieto zbierky prichádzali z okraja našej literatúry bez cielených vyhliadok na prestížnu pozíciu a s nie práve veľkým publikom. Už tento rozdiel v prijímaní a hodnotení je pre cestu, ktorú medzitým básnik Habaj prešiel, príznačný. Súčasťou knihy je doslov literárneho kritika Jaroslava Šranka, ilustrácie Jána Šicka, autorova poznámka a edičná poznámka k faktografii prvých vydaní jednotlivých zbierok a jazykovej úprave reedície.

Ponorte sa do slávneho obdobia gréckych dejín, ktoré môžeme označiť i za úvodnú kapitolu európsky písanej histórie. Objavilo sa tu mnoho slávnych postáv, ktoré sa stali hrdinami veľkých príbehov. Európa prijala prostredníctvom Grékov písmo, vznikli nové formy literatúry, histórie či filozofie. Spísali sa prvé európske zákony, vytvorila sa osobitá architektúra a rozšírili sa znalosti plavby.

Od druhej polovice 90-tych rokov 20. storocia autorova tvorba vyrazne ovplyvnila podobu slovenskej poezie a urcovala jej dalsie smerovanie. Básnická kniha s eponymickým názvom Michal Habaj otvorila v roku 2012 nove tvorive obdobie autora a znamenala obrat v sposobe a charaktere jeho basnickeho vyjadrenia. V knihe najdeme spiritualnu poeziu, prirodnu lyriku, experimentalne basnicke formy, basne s tradicnou poetikou, spolocensky angazovanu poeziu, narativne pasma, kratke vychodne formy, velku biblicku poemu, basnicky serial i oddiel dennikovych zaznamov. Heterogenny charakter knihy sa utvara v interakcii mnozstva kodov a stylizacii autorskeho/lyrickeho subjektu, ktore sa navzajom doplnaju a podporuju, aby vytvorili jeden kompaktny a organicky celok, syntezu. Z tohto hladiska je zbierka polyfonna a nachadza sa v nej netradicne pestra kombinacia basnickych stylov a zanrov, na co odkazuju uz klucove slova v uvode knihy (mystika beat koncept experiment gyc pop teoria). Pritomne su tiez biograficky kodovane texty, ktore v sulade s eponymickym nazvom navadzaju citatela k tomu, aby knihu cital (potencialne) v auto/biografickom kluci. Autor sa tymto gestom hlasi k tradicii umeleckych koncepcii, ktore programovo pracovali s ideou sebatvorby cloveka, pricom tento spiritualne motivovany prieskum ma svoju vopred danu metodologiu. Kazdodennost a profannost je tu konfrontovana s cnenim po presahu do nadprirodzenej sfery. Knihu mozeme chapat ako basnicky dokument ludskej pute za poznanim. Umelecky prinos takehoto pristupu mozeme vidiet v snahe opatovne zdovodnit a dokladovat legitimnost a hodnovernost basnickeho textu vlastnym zivotom autora. Prepojenie zivota a poezie sa tu vnima ako prirodzeny vztah, ktory sa posobenim literarnej postmoderny oslabil, az miestami celkom zanikol, a ktory je nutne revitalizovat. Zaroven sa tu pripominaju take otazky ako su vztah diela k svojmu autorovi alebo tvorcu k svetu, ktory ho obklopuje. Autor sa pusta do skumania zmyslu krasy, oblasti v sucasnej poezii obozretne obchadzanej. Praca s imaginaciou v zmysle slobodneho pohybu reci dokladuje navrat k prirodzenosti a pravdivosti basnickeho obrazu. Cielom takto stavanej lyrickej situacie je, aby po knihe siahali rozni citatelia, ktori dokazu nachadzat zmysel a krasu v mnohosti a diferencovanosti obsahov i foriem sveta a poezie, v permanentnej vyzve mysliet inak, avsak autenticky, a nechavat sa vzdy nanovo prekvapovat vlastnou zvedavostou, sebou samym ako i moznostami basnickeho vyjadrenia. Prvé vydanie knihy v roku 2012 zvíťazilo v ankete denníka Pravda Kniha roka.

Reprezentatívna knižná publikácia slovenskej modernistickej prózy medzivojnového obdobia. V jednom zväzku prináša prózy publikované v časopisoch Svojeť, Mladé Slovensko a i., ako aj vydané knižne v dvadsiatych rokoch 20. storočia, niektoré s oneskorením. Vo viacerých prípadoch ide o verejnosti nedostupné či ťažko dostupné tituly. Antológia predstavuje syntézu toho najlepšieho, čo v moderne medzi rokmi 1920 1930 na Slovensku vzniklo. Zostavovateľ Michal Habaj okrem záverečnej štúdie Druhá moderna doplnil tento výber o komentáre a vysvetlivky k jednotlivým prózam a krátke portréty autorov: Janko Alexy, Tido J. Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš, Ivan Minárik, Kvetoslav Urbanovič, Milan Thomka Mitrovský, Štefan Letz, Ján Poničan, Jarko Elen, Vlado Wagner, Ervín Holéczy a Imro Frits.

Atlantída, Thule, Karpaty či Británia? Ako vznikli tieto pojmy, ktoré pravidelne používame? Prečo človek odpradávna hľadal na západe krajinu blažených alebo ako vznikla naša predstava o jednorožcovi? Na tieto a ďalšie otázky odpovedá vôbec prvá kniha v slovenskom prostredí, ktorej zámerom bolo vyrozprávať príbehy starovekých objaviteľov. Objavné cesty staroveku prevádzajú dobrodružstvami Egypťanov, Feničanov, Grékov a Rimanov plaviacich sa či pochodujúcich oceánmi a púšťami, a na pozadí týchto ciest vykresľujú fascinujúci príbeh toho, ako sa starovekému človeku rozrastal svet pred očami, ako sa poznatky o Stredomorí postupne premenili na predstavu o zemskej pevnine tiahnucej sa od západnej Afriky až po Čínu. Knihu dopĺňa cenný a u nás vôbec prvý preklad Pseudo-Skylakovho periplu do slovenčiny.