E-knihy - Slovenská beletria strana 1 z 37

Kniha Otrasy od Tomáša Vojteka je príbehom stredoškolského študenta žijúceho v nešpecifikovanom meste v USA. Je plná symbolov a autor v nej výrazne rieši témy ako kinematografia, história, geografia a politika, ale predovšetkým pojmy ako čistá duša a hriechy. Rozoberá tiež témy ako bezstarostné kamarátstvo, stredoškolská láska, milostný trojuholník, potláčaná sexuálna túžba či LGBTI otázka. „Túžim zmeniť uvažovanie spoločnosti. Kniha má otriasť ľudským chápaním a nasmerovať nás všetkých na cestu, na ktorej sa staneme natoľko silnými, že dokážeme poraziť hriechy, ktoré nad nami vládnu. Nechcem však robiť prednášky, ani kázať, preto v príbehu nechýba ani humor – vulgárny i suchý, na úrovni či primitívny,“ konštatuje Tomáš Vojtek. V jeho netradične vyrozprávanom príbehu hlavný hrdina žije relatívne bežný študentský život, avšak čoskoro sa ocitáme v tom najčistejšom šialenstve. Bojuje o holý život, ale zároveň si v tom všetkom chaose uvedomuje, čo je v živote najdôležitejšie. V závere sa spolu s ním ocitáme pred najdôležitejším rozhodnutím našich životov. A to ako sa rozhodneme, bude záležať na tom, do akej miery nami Otrasy otriasli.

Niektoré sny sa v živote splnia, iné ostanú snami navždy. Svoje o tom vie aj Ester. Tie jej sa jeden po druhom stávali realitou. No kým stihla na skutočnosť zmeniť ten najväčší z nich, v jej živote nastal zlom a všetko, čo dovtedy získala, pre ňu stratilo akúkoľvek hodnotu. Jej šťastný život sa zmenil na osamelé putovanie čiernobielym svetom, plným ohňa, vzrušenia, tvrdej muziky a rôznych pokušení. To všetko s jediným cieľom: zabudnúť. Keď už sa úspešne lúči aj s poslednými bolestivými spomienkami, ako blesk z jasného neba sa objaví on. Prízrak z minulosti, o ktorom už dlho nič nepočula. Staré, dávno zabudnuté emócie a spomienky sa zrazu prederú z hlbín pamäte späť na svetlo a ona sa ocitá na začiatku. Akú veľkú moc má čas? Ako veľmi sa dokážu ľudia časom zmeniť? Môžu vôbec láska a nenávisť vzdorovať času? A čo všetko sme ochotní obetovať, aby sme to zistili? Líškou jednou hrdzavou sa všetko začalo. Teraz nastal čas nasadnúť do malej obytnej dodávky a za zvuku starého rocku sa vydať na kľukatú cestu do minulosti za hľadaním odpovedí. A, ktovie, možno sa aj stretnúť so starými známymi.

Dej sa odohráva hlavne v Snežných horách a osade Welensterg - prvá čarodejnícka osada na svete. Miška a Tomáš, Alexis a Peter spoločne čelia novej hrozbe. Všetci začnú spoločne hľadať spôsob, ako odvrátiť koniec sveta, ktorý pomaly ale isto prichádza. Existuje nejaká šanca, ako tomu zabrániť? Jedna možnosť tu je, ale skoro všetkým pripadá neuskutočniteľná. Miška, Tomáš, Alexis a Peter stoja pred životnou skúškou.

„Koľko ľudí denne stretneme bez toho, aby sme ich spoznali? Bez toho, aby sme zistili, ako veľmi by sme si mohli rozumieť? Ja som sa to rozhodol zistiť...“ Dvadsaťdvaročný Ben sa v živote rozhodne nenudí. Od prepustenia z polepšovne už síce prešli štyri roky, no život akoby stále pripomínal sínusoidu vzletov a pádov. Najnovšie sa musí vysťahovať zo sociálneho bytu – štát totiž rozhodol, že už zarába dostatočne na to, aby mu prestal pomáhať s platením nájmu. Ešteže má Jakuba, najlepšieho kamaráta z detstva, ktorý má vždy poruke nejaký šialený nápad. Čo takto podniknúť cestu ich života? Bez plánov a takmer bez peňazí sa k nemu Ben pridáva. Počas cestovania po Amerike stretáva neobyčajných ľudí, prekonáva predsudky a zažíva jedno dobrodružstvo za druhým. Ako dlho sa však dá unášať na krídlach náhody? Okolnosti Bena prinútia ostať na Ostrove a všetko sa konečne zdá byť v najlepšom poriadku. Ibaže to by sa mu do cesty nemohla pripliesť Vicky, ktorá sa rozhodne otvoriť si na Ostrove malú pizzeriu, aby si zarobila na nahrávacie štúdio... Môžu za to svrčky je príbeh o hľadaní svojho miesta vo svete, o slobode, dobrodružstve, sile priateľstva, prekonávaní predsudkov a o láske. Príbeh o tom, čo všetko sme ochotní riskovať kvôli milovanému človeku, a o tom, čo všetko dokážeme trpieť tým, ktorí v našom živote zlyhali.

Protiklady sa navzájom priťahujú... Je to naozaj tak? Po rokoch manželstva sa často stáva, že to, čo nám kedysi imponovalo, nás zrazu vytáča do nepríčetna. Ako ďalej? Dá sa znova nájsť tá povestná iskra? Alebo sa vzťah skončí rozvodom? Štyri sestry (Diana, Táňa, Gabriela a Kristína), každá iná, problém však majú rovnaký... Až do chvíle, kedy sa manželstvo Diany odrazu stáva ukážkovým. Zvedavosť Táne a Gabriely ich dovedie k tajomnému projektu, ktorý sľubuje zázračné účinky vo vzťahu. Čo všetko sú ochotné podstúpiť pre záchranu svojich manželstiev? Ako znie zadanie miestami až divokých úloh? A kto stojí v pozadí organizácie, ktorá projekt „Šiesty level" organizuje? Začína sa cesta snahy o záchranu manželstva, ktorá je pretkaná humornými situáciami a nutnosťou vystúpenia z komfortnej zóny všetkých zúčastnených :-).

Témou zatiaľ poslednej knihy Anny Lackovičovej sa znovu stal akčný senior túžiaci po zmenách. Hlavné postavy jej noviel žijú síce obklopené rodinami, ale nie vždy sa v nich cítia komfortne. Ivan, ľahký muž, ako ho nazýva jeho vzorná švagriná, by aj po ženbe z vypočítavosti najradšej žil ako za slobodna. Ženy ho milujú, no on ani nevie ako, zhreší práve s takou, od ktorej iní bočia. Ženatý údržbár penzista Plank zasa pookreje, keď sa na počítačovom kurze (Samozvanec Samo Sato) zoznámi s mladučkou Maďarkou Žuži. Spoločné návštevy pivárne vyzerajú viac než sľubne... V novele Nič to, že kokceš robí spočiatku nasilu moderná matka, neskôr staromódna babka všetko preto, aby si udržala pozíciu bytosti, bez ktorej sa rodina nezaobíde. Svoje pedagogické vzdelanie najprv uplatňuje na dcére, neskôr na vnučke s miernym hendikepom. No nitky, ktorými poťahuje, sa často zauzľujú. Našťastie, neroztrhnú sa. Príbehy Aniny Lackovičovej iskria šťavou, jemným humorom a porozumením. Kto má rád ozajstnú literatúru, bude sa k nim určite neraz vracať.

Tie najväčšie veci v živote prichádzajú často celkom nepozorovane. V zasnežených Alpách niekoľko detí prekonáva prvotnú nedôveru a pomaličky buduje priateľstvá na celý život. Kým Denis sa túla po horách, Lena číta upírske romány a Connor sa zasa raz zamiloval. O mnoho rokov neskôr už sú roztratení po svete, ale ich cesty sa predsa len ešte pretnú... Román o tom, že svet je zázrak, ak sa naň dokážeme dívať s otvoreným srdcom.

Po autorovom úspešnom knižnom debute Dídžej prichádza voľné pokračovanie príbehov z barov a klubov, pozorovaných spoza mixážneho pultu. Autor opäť spomína na mafiánske historky z bratislavských podnikov a delí sa aj o vtipné, niekedy až bizarné zážitky z osemdesiatych rokov. Priama skúsenosť s ŠtB, nákupy v tuzexe či osobné spomienky na priateľstvo s Miroslavom Žbirkom zaujmú nielen priaznivcov populárnej hudby, ale čitateľov každého veku.

Láska, boj, vášeň, čary... Jedno prepletené s druhým na pozadí historických reálií. Uhorsko, rok 1467. Kráľ Matej konečne zúčtuje s bratríkmi, mnoho rokov sužujúcimi krajinu. Mladý považský zeman Gašpar Suňog sa do likvidácie poslednej bratríckej pevnosti vo Veľkých Kostoľanoch zapletie viac, než plánoval, a dostáva sa i so svojím druhom Jánom Podmanickým do pozornosti panovníka. Mladíci priťahujú ako magnet dobrodružstvá, v ktorých ide o život. Pátrajú po nezvestnom Jánovom strýkovi Blažejovi, ktorý zradil bratríckeho kapitána Švehlu, po desiatkach záhadne unesených dievčat, bojujú so zbojníkmi, ktorí sužujú žilinských mešťanov a čelia pomste. Ich cesta je plná dobrodružstva, odvahy, priateľstva a lásky, ale i zrady a nenávisti. Dostanú sa napokon pod ochranné krídla kráľa, ktorý má v rodovom erbe havrana, alebo ich púť predčasne ukončí ruka nepriateľa?

Iľu už nebaví dusiť sa v preplnenom dome lenivých ľudí, do ktorého sa privydala. Možnosti sú dve: prelomiť pasivitu príbuzných alebo ujsť. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Pálenka jakákolvěk zostává v každém spůsobu jedem. Zachovajte si to! Pálenka neslouží k zahašení smědu, ale na opak rozmnožuje žižeň. Poznať to po opilcech, kteří čím vícej zalévají, tím vícej v nich hoří. — Ona neslouží ani k živnosti, nebo nemá v sobě ničeho, coby člověku k poživě býti mohlo. Nepřispívá tedy k zachování života, jak se mnozí domnívají, ale ho kazí.“ Klasika ze Zlatého fondu SME.

„... vždy som predpokladal, že spravodlivá vec dozrie ako prirodzené ovocie, ale teraz vidím, že daromné boly moje nádeje, bezzákladné moje túžby, a prichodím k presvedčeniu, že len ráznosť, rozhodnosť, činnosť a húževnaté spoludržanie homogenných živlov vydobyje si platnosti, a preto: do boja!... Najmä mládež nech sa strojí do statného boja, lebo my sa pominieme, ale bojište zanecháme vám!“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Tri nerozlučné priateľky, Otília, Katarína a Jozefína. Dočká sa niektorá z nich veľkého šťastia? Klasika zo Zlatého fondu SME.

Od havárie jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyle uplynuli už desaťročia. Málokto však vie, že o deväť rokov skôr došlo k jadrovej havárii v Jaslovských Bohuniciach, kedy po prvý krát vo svete prišli o život ľudia. O rok na to bol skolabovaný reaktor A1 prekrytý betónovým sarkofágom, ako príklad riešenia neskoršej černobyľskej havárie. Na základe týchto faktov i vlastných odborných skúseností vnikol román, ktorý prináša nové a aj prekvapujúce pohľady s cieľom osloviť širokú verejnosť. Dramatický príbeh dopĺňajú populárnou formou citované odborné štúdie, ktoré približujú problematiku jadrovej energetiky aj laikovi tak, aby sa jej nebál a naopak zdôrazňuje jej výhody pre ľudskú spoločnosť.

Dvadsaťjeden skvelých príbehov. Zo života. Zažité na vlastnej koži. Budete sa smiať, budete ich prežívať. Budete cestovať s autorkou v čase. Vrátite sa krok do minulosti a obzriete sa za fantastickými zážitkami akoby z inej doby. Život je plný krásnych príbehov. Sme ich tvorcami.

Sexi čili poviedky sú pre všetkých, ktorí sa neboja popustiť uzdu svojej fantázii a v ktorých sa ukrýva Kráska a drieme Zviera, sú romantickí aj divokí a vedia sa tak vžiť do poviedok, akoby boli ich súčasťou. Keďže číslo 15 je v erotickej mytológii číslo sexu, vášne a oddávania sa, aj sexi čili poviedok je presne 15. Otvorte svoju myseľ a vojdite do sveta bez hraníc a predsudkov.

Kniha bola nominovaná na literárnu cenu Anasoft litera 2012. "Kdesi medzi príbehy magického realizmu a smutné príbehy zo slovenskej provincie patrí Ballova novela V mene otca. Koho nadchne, ten zhltne pomerne útlu knižku za tri hodinky a bude si pochvaľovať, lebo si ozaj dobre počíta." (Juraj Fellegi) "Ballov autorský rukopis má svoje nezameniteľné, typické znaky vo všetkých jeho knihách, a to v rovine formovania jazyka i v rovine spôsobu stvárňovania skutočnosti. V ôsmej knihe došlo do istej miery k zmene najmä v oblasti lexiky. O tejto Ballovej próze sa hovorí ako o novele, alebo poviedke, ale v skutočnosti na neveľkej ploche ide o generačný román. Motivickým základom príbehu je dom a jeho predaj po tom, čo v ňom žili tri generácie rodiny. „Aj ja som mal kedysi otca," ktorý mal koňa radšej ako syna. „Moji synovia nevedia byť synmi" - uvažuje Ballov personálny rozprávač, štyridsiatnik, ktorý charakterizuje vlastnú generáciu ako „neurotické, frustrované, zostarnuté decká". Rozprávač líči svoj vzťah s rodičmi, zvláštny vzťah s bratom - „záhadnou" postavou, ktorá splnila svoju úlohu postavením domu („Postavím dom a bývanie v tom dome bude zmyslom života!") a osobitne vzťah s manželkou, ktorá po rokoch „začala strácať dôstojnosť i sebaovládanie", „začínalo jej šibať" a aj preto „moje manželstvo bolo v troskách," hovorí protagonista na svoju obranu. Nie dobré vzťahy v rodine privádzajú rozprávača k iracionálnym úvahám i činom. Takmer celý text má tendenciu byť výčitkami svedomia protagonistu v súvislosti so vzťahom k synom, ubitých „atmosférou v dome, kde denne pozorovali rovnako ubitých rodičov". Vzťah otca a jeho dvoch synov je viacnásobne zložitý: „Roky som synov nevidel, roky sme sa nezhovárali, všetko, čo bolo, vybledlo, zmizlo,...". Spôsob myslenia, názory, postoje - to sa v kolobehu života človeka i generácií opakuje: „Zmysel života, ktorý mne a mojej rodine malo poskytovať bývanie v našom dome, nikdy neexistoval. Žili sme bez zmyslu,... ako všetci ostatní... Sami sme si mali vytvárať zmysel, no nerobili sme to." Je to teda kniha aj o nevyužitej možnosti slobodného rozhodovania: „Ten dom mal urobiť všetko za vás? Mysleli ste si, že vy osobne sa nemusíte starať o nič?" Dom je tu symbolom nielen rodiny a vzťahov, ale aj symbolom spoločnosti: „Podstatná časť stavby sa nachádzala pod zemou, aby v susedoch nevzbudzovala závisť, zvonku dom pôsobil skôr skromne..." Dejiny, spoločnosť a politiku nájdeme v knihe v podtexte, zväčša ironizujúco, v druhom pláne, ako jednu veľkú metaforu o vyhostení človeka z rodiny, z domu, zo spoločnosti. V knihe je niekoľko kľúčových motívov, ktoré symboliku domu umocňujú. Ide napr. o motív klčovania stromu pod domom, v ktorom vyrástli tri generácie; dom sa ide predávať. Ballova kniha je plná symbolov, je v nej veľa vnútorných monológov, naturalizmu, no autor je racionálny, netabuizuje, jeho protagonista nie je patetický, odľahčuje skoro všetko vážne, ba možno hovoriť o akomsi drsnom sentimente napr. v motíve umierania matky: „Konečne to bola tvár matky, ktorú v tvári svojej matky od detstva márne hľadal." Jedna z najúchvatnejších častí knihy je opis chorej a pomätenej ženy, jej spôsob žitia a bezmocnosť, čo je zintenzívnené aj opisom zdevastovaného a špinavého prostredia. Autor má zmysel pre detail i kontrast súčasne, výborne vykresľuje prostredie a atmosféru, veľmi dlhé priraďovacie súvetia, obsahujúce rytmus, vytvárajú obraz bezvýchodiskovej situácie. V mene otca je próza bez rámca, jednotlivé kapitoly sú spomienkami, minulosť a dávna minulosť sa prelína s prítomnosťou, niekedy i budúcnosťou pomocou predstáv a snov protagonistu. Reč postáv autor sporadicky oživil niekoľkými maďarskými výrazmi a celý text knihy je popretkávaný výbornými sentenciami. Balla si na vysvetlenie príbehu nevystačil s personálnym rozprávačom, ale vytvoril dve pomocné postavy. S jednou z nich protagonista v závere románu komunikuje takto

Sedemnásť poviedok zbierky GRAVIDITA talentovaného prozaika čitateľa zavedie do tajomných zákutí ľudskej existencie, do krajiny temna, osamelosti či čierneho humoru. A to všetko prostredníctvom brilantného jazyka, ktorý vie prefíkane šľahnúť, keď treba byť ironický, ktorý vie byť kaviarenským tárajstvom, keď si próza vyžaduje kaviarenské táranie, ktorý je zrazu dynamický, keď sa začne akcia a ktorý sa vie aj zadrhávať, keď rozprávač tápe. Dobrým spisovateľom Ballu robí práve schopnosť vyjadriť jazykom to, čo je za jazykom.