Miroslav Majerník

Poviedková kniha vyše dvoch desiatok príbehov s názvom Preteky s časom a podnázvom Príbehy ktoré sa nestali legendami vychádza z reálnych udalosti prežitých v reálnom prostredí reálneho malého východoslovenského mestečka, žijúci si svoj život kdesi v ústraní hlavných politických a spoločenských zmien v polovici minulého storočia. Autor ako rozprávač sa snažil už ako dieťa načúvať rôznym príbehom a historkám zo života ľudí okolo seba, ktoré ako dospelí sa pokúša vykresliť svojim čitateľom. Medzi ľuďmi nachádza čaro života a vecí, poukazuje šťastie a nešťastie a na to, ako sa môže zmeniť jedno aj druhé. V humorne podfarbených príbehoch, ktoré nám rozohrejú srdce, dáva autor dôraz na citovú reakciu čitateľa a nie na hodnotenie literárneho kritika. Vie, že humor nezabíja, ale lieči a humor ktorý nám pripomína samých seba nemôže uškodiť. Jedná sa o príjemne čítanie pre všetkých, ktorí radi nahliadnu za oponu dejín ospalého malomesta a jeho obyvateľov, nachádzajúcich sa kdesi ďaleko za obzorom hlavných spoločenských udalosti z pohľadu na míle vzdialenému prístupu a hodnotenia kabinetných historikov.

Táto nenápadná knižka, ktorá sa vám dostáva do rúk, nie je len bežný klasický dovolenkový príbeh. Autor v ňom využil aj prvky bedekru popretkávaného detektívnou zápletkou. Vonia predovšetkým dobrodružstvom, aj s neodmysliteľným bezprostredným humorom, dominuje v ňom priateľstvo, čestnosť a morálka troch priateľov, ktorí sa so skúseným kapitánom vydávajú na malej námornej plachetnici plniť si svoje detské sny. Doteraz ich poznali len z dobrodružných románov o živote odvážnych morských vlkov, na ktorý nebol v bežnom živote čas. Rovnako mohli iba snívať o tom, aké je to započúvať sa od mora k pobrežiu do prenikavej hudby morských vetrov, svištiacich lán a burácajúcich vĺn, obdivovať krásu Jadranu, jeho členitého pobrežia, malých ostrovných marín, prírodných scenérií, skalistých ostrovov a nezvyčajne modrého mora. Nadišla chvíľa, keď majú svoj chlapčenský sen ako na dlani. Všetci spoločne zažívajú navonok všedné dobrodružstvá dovolenkových námorníkov, stretnutia s bežnými domorodcami aj bohatými návštevníkmi, doplnené rozprávaním vlastných príbehov aktérov počas rekreačnej plavby po Jadranskom mori, ale ako niť sa celou cestou vinie príbeh záhadnej tuláčky… Ako sa skončí táto vysnívaná, a predsa reálna plavba troch kamarátov? Pozývame vás, milí čitatelia, aby ste si túto viac ako len dobrodružnú cestu prežili spolu s nami a pripomenuli si nezabudnuteľné chvíle práve vašej letnú dovolenke.

Autor v cykle piatich beletrizovaných dobrodružných príbehov, na základe menej známych skutočných historických udalostí, podáva plastický obraz o živote svojich hrdinov, mocných a bohatých, chudobných i bezvýznamných, ktorí ovplyvnili beh dejín na terajšom východnom Slovensku v období od 15. do začiatku 20. storočia. Je to pohodové čítanie pre všetky vekové kategórie, ktoré majú rady vzrušenie popretkávané láskou, intrigami, zradou, späté s napätím a poznaním vlastnej histórie. Deje príbehov majú historický základ a odvíjajú sa od skutočných udalostí, ktoré sa odohrávali v malom mestečku, jeho mocnom kamennom hrade a v podhradí, na terajšom severovýchode Slovenska, v jeho bývalých historických župách, odkiaľ prenikali do významných kráľovských miest a opevnených hradov mocných feudálnych rodov vtedajšieho uhorského kráľovstva. Autorovi sa podarilo vystihnúť dobové reálie, v ktorých dominuje spojenectvo ľudí veriacich v dobro, čestnosť a zmysel pre povinnosť, ale nevyhýba sa ani takým zákernostiam, ako je podlosť, zrada a vražda, ktoré v boji o moc a bohatstvo platia, žiaľ, aj v súčasnej rozdelenej spoločnosti.

Tento strhujúci, historický a dobrodružný je vzrušujúci protivojnový román, ktorý je štvrtou autorovou knihou, sa začal rodiť už v jeho detstve, keď autor často počúval rozprávanie starého otca a jeho rovesníkov o zážitkoch z prvej svetovej vojny. Ich príbehy keď mladý muži plní nadšenia zanechávajúc doma svoje lásky, manželky a blízkych mohli preukázať česť svojej vlasti a cisárovi ho fascinovali. Vtedy tieto spomienky na časy keď títo starci boli mladí budúci spisovateľ ako malý chlapec vnímal ako zábavu, rozprávku ktorá akoby vychádzala z akýchsi dávno zabudnutých čias a v nijakom prípade nemôže byť pravdivá, lebo toľko toľkých zvratov a krutosti sa nemohlo v živote prihodiť nikomu. Neskôr, ako dospelí sa zahrúžil do štúdia historických faktov pochopil, že všetko, čo v detských rokoch zažíval ako fantazírovanie starých mužov, bolo tragickou skutočnosťou v boji o moc, ovládnutie sveta aj za cenu nezmyselných nevinných obetí prostých ľudí. Neuveriteľne strastiplnú vojnovú cestu svojho starého otca, dragúna Franca, ponúka autor čitateľovi v drsnej, krvavej, neľútostnej, niekedy i láskavo-humornej autentickosti, napriek všetkému plnej odvahy i nádeje, čo azda pomáhalo i pomohlo tieto krutosti prežiť.

Jako školák bydlící nedaleko ošuntělého vesnického hostince, který byl tak trochu i kulturním centrem naší ulice, jsem byl přímým svědkem všeho, co určovalo tehdejší společenský život, od vesnických pitek, přes uliční schůze, sobotní taneční zábavy a promítání černobílých filmů. Nejraději jsem však měl nedělní odpoledne. Tehdy jsem se často s dědečkem dostal do hospody k jeho vrstevníkům, kteří si, kouříce při pivu, krátili sváteční chvíle vyprávěním příhod ze svého mládí. Příběhy, které jsem si tam často vyslechl, byly různé, obvykle začínaly dívkami, úspěchy a zklamáními v lásce, ale to mě jako školáka v té době ještě velmi nezajímalo. Mou dětskou pozornost si vyprávějící upoutali až zážitky z první světové války, kterými staří chlapi, účastníci těchto krvavých jatek, končili své hrdinské zážitky svého bouřlivého mládí. V té době jsem jejich dobrodružné příběhy, plné různých nesmyslných zvratů a krvavých scén, bral jako zábavu, která jako by vycházela z jakýchsi dávno zapomenutých časů a v žádném případě nemůže být pravdivá, protože tolik krutosti se nemohlo v životě přihodit nikomu. Později, jak jsem dospíval a ponořil se do studia historických faktů této doby, kdy už moji vypravěči opustili tento svět, jsem pochopil, že to všechno, co jsem v dětských letech zažíval jako fantazírování starých mužů, bylo tragickou skutečností v boji o moc, ovládnutí světa i za cenu nesmyslných nevinných obětí prostých lidí. A tak jsem se rozhodl vzdát hold všem bezejmenným obyčejným mužům, kteří umírali a prolévali krev a svým románem jim postavit malý pomník, aby ten náš moderní svět na ně nezapomněl a byl ve střehu, protože chyby dějin se rády a často opakují.

Autor, podobne, ako v predošlých svojich literárnych dielach, aj tu dokazuje, že je výborný rozprávač príbehov, so zmyslom pre detail, dramatické zápletky, ktoré adekvátne prepletá humornými prídavkami, odpozorovanými z reálneho života. Už samotný názov knižky i ústredného príbehu Ježiško na bicykli napovedá, že nejde len o vyrozprávanie príbehov s takmer detektívnymi zápletkami, autor na ich pozadí alebo paralelne s nimi odhaľuje celú spleť ľudských vzťahov v spomienkových návratoch do čias jeho detstva, mladosti, ale aj do pranierovania súčasnosti. Čitateľ sa stáva akoby aktérom toho všetkého, lebo často musí premýšľať, že nejeden jeho príbeh akosi zapadá aj do jeho života, len možno v iných súvislostiach a s inými osobami. S Ježiškom na bicykli prežívame nostalgicky krásnu realitu čias, ktorú my aj naše deti poznajú len z rozprávania starých rodičov, ale chceli by sme ju azda zažiť aspoň jediný raz v živote. Spolu tŕpneme zo strateným malým chlapcom. Zamýšľame sa nad dôsledkami nežno - revolučných udalosti ktoré nám všetkým zmenili život a v konečnom dôsledku okrem proklamovaného hesla, že „láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou,“ pripravili nám súčasníkom tragikomické situácie dnešných čias. Príbehy ktoré vás určite záujmu tak v tomto kontexte nadobúdajú realistické rozmery, pravdaže, so šťastným koncom, ale čitateľa nepriamo nútia sa aj zamýšľať, že čo keby... že stačilo tak málo... a človek nevie, či sa má smiať alebo plakať, lebo to čo sa odohráva v jeho príbehoch, je také autentické.

Emigrácia, to divné cudzie slovo ktoré na súčasného bežného človeka útočí denne z každej strany. Slovo, ktoré nerešpektuje nijaký čas, sa vám čoraz hlbšie vrýva do podvedomia. Začína to hneď zrána, len čo si k rannej káve zapnete rádio. Prostredníctvom tlače útočí na vás cez deň z každých novín. Príde večer unavený, chcete si oddýchnuť, zapnete televíziu a emigrácia vám nedá pokoj ani v televíznych správach. Po nejakom čase bežný občan už na to slovo nereaguje, ale skúmavý Slovák, ako autor tohto románu, sa pozrie do Wikipédie. A čo a zistí, že emigrácia je v podstate vysťahovalectvo. Číta ďalej, veď to nie je nič nové, vysťahovalectvo tu bolo skôr ako potopa. Ľudia sa sťahovali z miesta na miesto v behu dejín stále. Jedni boli nespokojní s chudobnou krajinou, ktorá ich nedokázala uživiť. Druhí so zlými vládcami, ktorí im zakázali myslieť a iní iba preto, aby si život obohatili novým poznaním a prežili nezvyčajné dobrodružstvo. Tento neduh nespokojnosti, keď človek opustí svoju vlasť, neobišiel ani maličký národ v strede Európy. Len čo vrchnosť v polovici devätnásteho storočia uvoľnila opraty poddanstva, tak sa národ z pod Tatier sa začal sťahovať najčastejšie pre chudobu. Znova prišla bieda a Slováci sa sťahovali aj za prvej republiky. Za lepším životom sa sťahovali aj za čias budovania socializmu, ale najväčším paradoxom je, že so sťahovaním pokračujeme v ére demokracie až doteraz. A práve sťahovanie za lepším životom v čase budovania socializmu, teraz už z čisto historického pohľadu, zaujalo autora tejto knihy, ktorá sa vám dostáva do rúk. Aké boli pohnútky aktérov jeho príbehu pri odchode za hranice a či sa naplnili ich predstavy o lepšom živote v ďalekej cudzine?

Tento dobrodružný historický román plný intríg a zvratov v boji o uhorský trón, z druhej polovice pätnásteho storočia, je z pera slovenského spisovateľa Miroslava Majerníka a bude pre čitateľa poučnou investíciou k spoznaniu málo známych historických udalostí v pohnutých stredovekých dejinách na súčasnom území Slovenska. Spisovateľ, ako znalec tisícročnej slovenskej histórie, ktorá sa formovala v područí spoločného Uhorského kráľovstva, v svojom románe detailne vykresľuje charaktery stredovekých mocných uhorských veľmožov, vysokého kléru, ale aj bežných nájomných vojakov, remeselníkov i robotných ľudí, ktorí sa zúčastnili na poľskom sprisahaní proti dosadenému uhorskému kráľovi Matiašovi Korvínovi. Autor s precíznosťou jemu vlastnou sleduje večné ľudské slabosti vtedajších mocných v boji o moc a dáva ich ako negatívny príklad nám, súčasníkom. No zdá sa, že ľudstvo sa vekmi nepoučilo a zrejme ani nepoučí. Ľudská bytosť, ktorú Boh stvoril na svoj obraz sa, česť výnimkám, nemení. Človek ako taký bol a bude v každej epoche svojho bytia bažiaci po moci a bohatstve neštítiac sa intríg, podrazov, ale ani zrady a vraždy, len aby sa dostal k cieľu, kde bude ešte mocnejší, ešte bohatší. Zamyslime sa nad tým, lebo história sa v rôznych obmenách stále dookola opakuje.