Matej Rumanovský

Kde začína tento príbeh? V hotelovej izbe, v ktorom sa stretnú dvaja neznámi ľudia? V malom byte, kam prichádza Lars za svojou matkou? Alebo v zapľuvanej krčme, v ktorej Boris vábi ďalšiu z jeho, zdanlivo nepodstatných, známostí? Keď si nemôžeme byť istí jeho začiatkom, ako potom môžeme vedieť, kde presne a kedy naozaj skončí? A čo ak nie je o týchto postavách a udalostiach, ale je oveľa viac o bežnom človeku žijúcom svoj život? Mal to byť román o Larsovi, no nakoniec je to román pre Larsa. On sa stáva hlavným pozorovateľom, ale i príčinou všetkých udalostí a myšlienok, ktoré román tvoria a ktoré sa nakoniec zlievajú do jediného obrazu. Román o koncoch a začiatkoch, o začiatkoch a umení, o umení a ľudskom bytí.

Kde začína tento príbeh? V hotelovej izbe, v ktorom sa stretnú dvaja neznámi ľudia? V malom byte, kam prichádza Lars za svojou matkou? Alebo v zapľuvanej krčme, v ktorej Boris vábi ďalšiu z jeho, zdanlivo nepodstatných, známostí? Keď si nemôžeme byť istí jeho začiatkom, ako potom môžeme vedieť, kde presne a kedy naozaj skončí? A čo ak nie je o týchto postavách a udalostiach, ale je oveľa viac o bežnom človeku žijúcom svoj život? Mal to byť román o Larsovi, no nakoniec je to román pre Larsa. On sa stáva hlavným pozorovateľom, ale i príčinou všetkých udalostí a myšlienok, ktoré román tvoria a ktoré sa nakoniec zlievajú do jediného obrazu. Román o koncoch a začiatkoch, o začiatkoch a umení, o umení a ľudskom bytí.

Príbeh Leonarda, starého pána žijúceho svoje stereotypy (spolu s počúvaním platne s Chopinovou hudbou). Do života sa mu začali priplietať udalosti a situácie, ktoré si nevie logicky vysvetliť a keď začne pátrať, zisťuje, že sa vlastne ani nemohli stať, pretože (nová) realita pred ním je znovu iná, popierajúca čokoľvek predtým. Chopinova platňa je určitým symbolom, stopou v Leonardovej pamäti, ktorý prostredníctvom opätovného počúvania a ďalších udalostí v živote objavuje spôsoby, akými sa pozeral a pozerá na život, a že spomienky a myšlienky mu okrem nostalgických chvíľ môžu častokrát brániť v tom, aby videl skutočný svet bez prívlastkov. Mnohé udalosti sa spočiatku javia ako zmätok Leonardovej mysle a sveta, ktorý stráca akúkoľvek logiku, no všetko napokon smeruje k rozuzleniu. Chopinova platňa je román o snení, román o zabúdaní, ale asi zo všetkého najviac román o neustálom prebúdzaní a hľadaní podstaty vecí.