Matej Rumanovský

Leonie sa narodila do sveta bez otcov. Keď do jej života vstúpi nevlastný otec Franz, nečaká ich okamžité zblíženie, ale dlhá, kľukatá cesta. Na spoločných túrach – skutočných aj symbolických – sa medzi nimi pomaly tká krehké puto. Keď sa rodina neskôr presťahuje a nanovo si buduje život v cudzej krajine, Leonie prichádza na to, že domov nie je pevný bod na mape, ale neustály, niekedy až bolestivý pohyb. Pohyb medzi hľadaním nového a strácaním starého. Blízkosť je poetický príbeh o mužovi, ktorý sa rozhodol byť otcom, o dcére, ktorá sa učila kráčať v jeho stopách, kým neobjavila svoje vlastné, a o žene, ktorá to obom umožnila. Príbeh o hľadaní domova v ľuďoch, o tichu, čo spája, a o tom, že blízkosť nie je vytýčený cieľ, ktorý možno dosiahnuť, ale horizont, ku ktorému sa oplatí kráčať celý život.

A kde je vlastne ten „skutočný“ svet? „Všetko, čo vidíme alebo súdime, je obyčajný sen v sne.“ Edgar Allan Poe Leonard žije svoje stereotypy. Počúva platňu Chopina, sleduje život spoza okna, túla sa po uliciach... Odrazu mu však do života vstúpia udalosti a situácie, ktoré si nevie logicky vysvetliť. Zrazu akoby už nič nedávalo zmysel – jeho realita získava stále novú podobu a tá zároveň popiera čokoľvek predtým. No čo ak je práve to lekcia, ktorú sa má Leonard naučiť? Čo ak mu jeho spomienky a myšlienky bránili v tom, aby videl skutočný svet bez prívlastkov? A kde je vlastne ten „skutočný“ svet? Chopinova platňa je román o snení, román o zabúdaní, ale asi zo všetkého najviac román o neustálom prebúdzaní a hľadaní podstaty vecí.

Leonard žije svoje stereotypy. Počúva platňu Chopina, sleduje život spoza okna, túla sa po uliciach… Odrazu mu však do života vstúpia udalosti a situácie, ktoré si nevie logicky vysvetliť. Zrazu akoby už nič nedávalo zmysel – jeho realita získava stále novú podobu a tá zároveň popiera čokoľvek predtým. No čo ak je práve to lekcia, ktorú sa má Leonard naučiť? Čo ak mu jeho spomienky a myšlienky bránili v tom, aby videl skutočný svet bez prívlastkov? A kde je vlastne ten „skutočný“ svet? Chopinova platňa je román o snení, román o zabúdaní, ale asi zo všetkého najviac román o neustálom prebúdzaní a hľadaní podstaty vecí.

Audiokniha Príbeh nekonečných koncov, ktorú napísal Matej Rumanovský. Mal to byť román o Larsovi, no nakoniec je to román pre Larsa. On sa stáva hlavným pozorovateľom, ale i príčinou všetkých udalostí a myšlienok, ktoré román tvoria a ktoré sa nakoniec zlievajú do jediného obrazu. Román o koncoch a začiatkoch, o začiatkoch a umení, o umení a ľudskom bytí.

Kde začína tento príbeh? V hotelovej izbe, v ktorom sa stretnú dvaja neznámi ľudia? V malom byte, kam prichádza Lars za svojou matkou? Alebo v zapľuvanej krčme, v ktorej Boris vábi ďalšiu z jeho, zdanlivo nepodstatných, známostí? Keď si nemôžeme byť istí jeho začiatkom, ako potom môžeme vedieť, kde presne a kedy naozaj skončí? A čo ak nie je o týchto postavách a udalostiach, ale je oveľa viac o bežnom človeku žijúcom svoj život? Mal to byť román o Larsovi, no nakoniec je to román pre Larsa. On sa stáva hlavným pozorovateľom, ale i príčinou všetkých udalostí a myšlienok, ktoré román tvoria a ktoré sa nakoniec zlievajú do jediného obrazu. Román o koncoch a začiatkoch, o začiatkoch a umení, o umení a ľudskom bytí.

Kde začína tento príbeh? V hotelovej izbe, v ktorom sa stretnú dvaja neznámi ľudia? V malom byte, kam prichádza Lars za svojou matkou? Alebo v zapľuvanej krčme, v ktorej Boris vábi ďalšiu z jeho, zdanlivo nepodstatných, známostí? Keď si nemôžeme byť istí jeho začiatkom, ako potom môžeme vedieť, kde presne a kedy naozaj skončí? A čo ak nie je o týchto postavách a udalostiach, ale je oveľa viac o bežnom človeku žijúcom svoj život? Mal to byť román o Larsovi, no nakoniec je to román pre Larsa. On sa stáva hlavným pozorovateľom, ale i príčinou všetkých udalostí a myšlienok, ktoré román tvoria a ktoré sa nakoniec zlievajú do jediného obrazu. Román o koncoch a začiatkoch, o začiatkoch a umení, o umení a ľudskom bytí.