Matej Rumanovský

Leonie sa narodila do sveta bez otcov. Keď do jej života vstúpi nevlastný otec Franz, nečaká ich okamžité zblíženie, ale dlhá, kľukatá cesta. Na spoločných túrach – skutočných aj symbolických – sa medzi nimi pomaly tká krehké puto. Keď sa rodina neskôr presťahuje a nanovo si buduje život v cudzej krajine, Leonie prichádza na to, že domov nie je pevný bod na mape, ale neustály, niekedy až bolestivý pohyb. Pohyb medzi hľadaním nového a strácaním starého. Blízkosť je poetický príbeh o mužovi, ktorý sa rozhodol byť otcom, o dcére, ktorá sa učila kráčať v jeho stopách, kým neobjavila svoje vlastné, a o žene, ktorá to obom umožnila. Príbeh o hľadaní domova v ľuďoch, o tichu, čo spája, a o tom, že blízkosť nie je vytýčený cieľ, ktorý možno dosiahnuť, ale horizont, ku ktorému sa oplatí kráčať celý život.

Blízkosť nie je cieľ, je to horizont, ku ktorému kráčame celý život Leonie sa narodila do sveta bez otcov. Keď do jej života vstúpi nevlastný otec Franz, nečaká ich okamžitá náklonnosť, ale dlhá, kľukatá cesta. Prostredníctvom spoločných „túr“ – skutočných aj tých symbolických – sa medzi nimi pomaly tká krehké puto. Keď sa rodina neskôr sťahuje a buduje všetko nanovo, Leonie zisťuje, že domov nie je iba pevný bod na mape, ale neustály, niekedy až bolestivý pohyb. Pohyb medzi hľadaním a strácaním. Blízkosť je magický, poetický román o mužovi, ktorý sa rozhodol byť otcom, a o dcére, ktorá sa učila kráčať v jeho stopách, kým neobjavila svoje vlastné. Je to príbeh o hľadaní domova v ľuďoch, o tichu, ktoré spája, a o tom, že blízkosť nie je cieľ, ktorý možno dosiahnuť, ale horizont, ku ktorému sa oplatí kráčať celý život. Autor Matej Rumanovský debutoval románom Príbeh nekonečných koncov (Marenčin PT, 2022), za ktorý v roku 2023 získal Prémiu Ceny Ivana Kraska za najlepší debut a v roku 2025 mu vyšla kniha Chopinova platňa.

Leonard žije svoje stereotypy. Počúva platňu Chopina, sleduje život spoza okna, túla sa po uliciach… Odrazu mu však do života vstúpia udalosti a situácie, ktoré si nevie logicky vysvetliť. Zrazu akoby už nič nedávalo zmysel – jeho realita získava stále novú podobu a tá zároveň popiera čokoľvek predtým. No čo ak je práve to lekcia, ktorú sa má Leonard naučiť? Čo ak mu jeho spomienky a myšlienky bránili v tom, aby videl skutočný svet bez prívlastkov? A kde je vlastne ten „skutočný“ svet? Chopinova platňa je román o snení, román o zabúdaní, ale asi zo všetkého najviac román o neustálom prebúdzaní a hľadaní podstaty vecí.

A kde je vlastne ten „skutočný“ svet? „Všetko, čo vidíme alebo súdime, je obyčajný sen v sne.“ Edgar Allan Poe Leonard žije svoje stereotypy. Počúva platňu Chopina, sleduje život spoza okna, túla sa po uliciach... Odrazu mu však do života vstúpia udalosti a situácie, ktoré si nevie logicky vysvetliť. Zrazu akoby už nič nedávalo zmysel – jeho realita získava stále novú podobu a tá zároveň popiera čokoľvek predtým. No čo ak je práve to lekcia, ktorú sa má Leonard naučiť? Čo ak mu jeho spomienky a myšlienky bránili v tom, aby videl skutočný svet bez prívlastkov? A kde je vlastne ten „skutočný“ svet? Chopinova platňa je román o snení, román o zabúdaní, ale asi zo všetkého najviac román o neustálom prebúdzaní a hľadaní podstaty vecí.

Audiokniha Príbeh nekonečných koncov, ktorú napísal Matej Rumanovský. Mal to byť román o Larsovi, no nakoniec je to román pre Larsa. On sa stáva hlavným pozorovateľom, ale i príčinou všetkých udalostí a myšlienok, ktoré román tvoria a ktoré sa nakoniec zlievajú do jediného obrazu. Román o koncoch a začiatkoch, o začiatkoch a umení, o umení a ľudskom bytí.

Kde začína tento príbeh? V hotelovej izbe, v ktorom sa stretnú dvaja neznámi ľudia? V malom byte, kam prichádza Lars za svojou matkou? Alebo v zapľuvanej krčme, v ktorej Boris vábi ďalšiu z jeho, zdanlivo nepodstatných, známostí? Keď si nemôžeme byť istí jeho začiatkom, ako potom môžeme vedieť, kde presne a kedy naozaj skončí? A čo ak nie je o týchto postavách a udalostiach, ale je oveľa viac o bežnom človeku žijúcom svoj život? Mal to byť román o Larsovi, no nakoniec je to román pre Larsa. On sa stáva hlavným pozorovateľom, ale i príčinou všetkých udalostí a myšlienok, ktoré román tvoria a ktoré sa nakoniec zlievajú do jediného obrazu. Román o koncoch a začiatkoch, o začiatkoch a umení, o umení a ľudskom bytí.

Kde začína tento príbeh? V hotelovej izbe, v ktorom sa stretnú dvaja neznámi ľudia? V malom byte, kam prichádza Lars za svojou matkou? Alebo v zapľuvanej krčme, v ktorej Boris vábi ďalšiu z jeho, zdanlivo nepodstatných, známostí? Keď si nemôžeme byť istí jeho začiatkom, ako potom môžeme vedieť, kde presne a kedy naozaj skončí? A čo ak nie je o týchto postavách a udalostiach, ale je oveľa viac o bežnom človeku žijúcom svoj život? Mal to byť román o Larsovi, no nakoniec je to román pre Larsa. On sa stáva hlavným pozorovateľom, ale i príčinou všetkých udalostí a myšlienok, ktoré román tvoria a ktoré sa nakoniec zlievajú do jediného obrazu. Román o koncoch a začiatkoch, o začiatkoch a umení, o umení a ľudskom bytí.