Príbeh nekonečných koncov

Na túto autorovu prvotinu som čítala celkom dobré hodnotenia, ale aj napriek tomu som od nej nemala žiadne očakávania. V prvej časti sa čitateľ zoznamuje so šesťdesiatnikom Larsom a jeho matkou a tie ďalšie sa vám môžu zdať, že s nimi ani navzájom spolu nesúvisia. Veď čo by taký obyčajný Lars mohol mať spoločné s velikánmi, akými boli kamaráti básnik Miro V. a prozaik Pavel V.? Keď sa k nim ešte pridá Milan K., no povedzte? Lenže sedem častí, ktoré by kľudne mohli byť aj samostatnými poviedkami, sa postupne zlievajú v jeden celistvý román, v ktorom autor premýšľa a filozofuje nad životom i smrťou. Kedy sa začína život? Ak poznáme jeho začiatok, poznáme aj jeho koniec? Je ním skutočne smrť?
,,Po smrti už neexistuje koniec." - a možno práve toto je tá pravda. V knihe nájdeme rôzne polemiky o smrteľnosti, koncoch, čase a jeho plynutí, a čo majú všetky malé príbehy spoločné, je ich uveriteľné realistické poňatie.
Ja som touto knihou očarená. Dostala sa mi do ruky v správnom čase, prinútila ma premýšľať a vychutnala som si ju. Nechcem povedať, že maximálne, pretože ju chcem čítať ešte mnohokrát a myslím si, že stále od nej dostanem niečo iné a možno aj omnoho viac. Autor miestami pôsobí ako sprevádzač príbehu, inde akoby ani nebol prítomný. Tak, ako aj niekoho smrť ešte nemusí byť jeho konečnou stanicou, pretože medzi nami stále ostávajú presahy z jeho života. Na druhej strane však život ostatných ide ďalej. Tento román je viacvrstvový a nájdete v ňom odkazy aj na iné témy, či už na umenie, lásku alebo materstvo. Mňa si táto kniha podmanila, je veľmi zaujímavo písaná a nachádzajú sa v nej veľmi vyzreté a trefné myšlienky. Jedno jej prečítanie nie je dostačujúce a ja pevne verím, že autor nám ešte prinesie veľa skvelých kníh.

Mileniál Matej Rumanovský so svojou prvotinou týmto schoval do vrecka boomerov i husákove deti... Tak takto sa to píše: moderný román, ktorý je správne namiešaný s dávkou humoru, satiry, nosného príbehu i filozofických úvah... Radosť čítať!