Marenčin PT

Spomienky na život v Prešporku v prvej polovici 19. storočia sú vrúcnym a láskyplným vyznaním mestu, ktorému autor podľa vlastných slov celý život vďačil za svoj zmysel pre krásu. Na základe svojich spomienok, listov a denníkových zápiskov rodičov opisuje každodenný život v Prešporku v rokoch, ktoré predchádzali revolučným udalostiam marca 1848. Vďaka kontaktom svojho otca – významného portrétneho maliara, prichádzal von Leinburg do kontaktu s uhorskou šľachtou, cirkevnými predstaviteľmi, umelcami, intelektuálmi či poslancami snemu, ktorý v meste zasadal až do roku 1848. Opisuje však aj svoje dojmy z kontaktov s mestskou chudobou, život na prešporských perifériách a v okolitých dedinách, zvyklosti v meštianskych či viecharskych rodinách, významné aj drobné udalosti v živote mesta. Dramatický politický, národnostný, kultúrny, technický a umelecký vývoj tých rokov je samozrejmou kulisou dní, ktorých spoločenský význam pochopil až v dospelosti, ktorý v ňom ale navždy zanechal hrdosť na svoj uhorský pôvod a pýchu na svoje starobylé a legendami opradené mesto. Raj jeho detstva je Prešporok, do ktorého prichádza železnica, koncertuje v ňom Richard Strauss a Franz Liszt, na Uhorskom sneme reční Ľudovít Štúr a Lajos Kossuth, v petržalských nivách sa rozprestierajú lúky a háje, v Dóme sv. Martina naposledy korunujú uhorských kráľov, vo svetovej premiére odznie Beethovenova Missa Solemnis, v divadle Aréna hosťujú viedenské súbory a rakúske časopisy opisujú Prešporok ako „najkrajší chrám múzy Tálie“.

JUDr. Milan Hodža (* 1878, Sučany, Rakúsko-Uhorsko – † 1944, Clearwater, USA), slovenský politik, štátnik a publicista. Bol úradujúci prezident Česko-slovenskej republiky, jedenásty, prvý slovenský, predseda vlády Česko-Slovenska a viackrát minister. Napriek tomu, že v slovenskej, ale aj v česko-slovenskej politike, bol ojedinelým zjavom, veľa sa o ňom nevie, nepublikuje. Sám bol zapálený novinár a žurnalistike sa venoval už od svojich dvadsiatych rokov, o sebe toho veľa nenapísal. Zrejme však hlavná príčina tkvie v tom, že žiadnemu režimu celkom nevyhovoval. Pre ľudákov bol počas slovenského štátu čechoslovakista. Pre komunistov po roku 1948 bol predstaviteľ buržoázie a jeden z vinníkov Mníchovskej dohody. Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa pri jeho mene spomínali mnohé „smrteľné“ politické hriechy, ale nakoniec ho vzali na milosť. No, ako sa hovorí v jednej anekdote, zlý dojem, aj po vysvetlení situácie, zostal. Kniha približuje čitateľovi život a politické pôsobenie Milana Hodžu v novodobých slovenských dejinách.

Slovenská ľudová rozprávka nie je len príbehom pre deti, ale mapou liečenia ľudskej duše. Autor číta príbehy Pavla Dobšinského cez optiku jungiánskej psychológie a modernej traumatológie a odhaľuje, že draci, zakliate hory či zlaté panny nie sú len rozprávkové obrazy, ale presné symboly našich najhlbších vnútorných zápasov. Kým Zakliata hora rozpráva o strate identity a hľadaní cesty z krajiny tieňov, Mahuliena zlatá panna nás vedie ešte hlbšie – k samotnému jadru traumy, kde sa rodí rozštiepenie duše, ale aj túžba po jej uzdravení. Kniha ukazuje, ako vnútorné obrany, ktoré nás mali chrániť, môžu človeka uzavrieť do „kamenného väzenia“ funkčnej depresie a provizórneho života. Toto jedinečné spojenie folklóru, analytickej psychológie a klinickej skúsenosti ponúka nový pohľad na to, prečo si často sami podkopávame vzťahy a ako môže odvaha pozrieť sa do vlastnej rany prebudiť silu, ktorá nás vedie späť k celistvosti. Je to kniha o tom, že skutočná premena neprichádza víťazstvom ega, ale návratom duše tam, kde kedysi stuhla od bolesti.

Silný poviedkový výber od komikov a komičiek zo zoskupenia Silné reči. Spoznajte elitu slovenskej stand-upovej scény tak, ako ste ju doteraz nepoznali. Bez mikrofónov a pódiových svetiel. V ich textoch sa skrýva nielen jedinečný spôsob myslenia a nazerania na svet, ale aj literárna kvalita, ktorá pulzuje v ich vystúpeniach pred živým publikom. Každá z poviedok vás zavedie úplne inam a predstaví vám vašich obľúbených zabávačov ako autorov príbehov, ktorí chcú nielen pobaviť, ale majú aj čo povedať. Tomáš Hudák · Jakub Zitron Ťapák · Jano Gordulič · Martin Hatala · Diana Renner · Marián Psár · Milan Sedliak · Matej Adámy · Matej Makovický

Objavenie osobných vecí autorovho strýka Ondreja Hirscha a jeho zápiskov z terezínskeho geta spustilo pátranie po osudoch ďalších rodinných príslušníkov. Jeho druhý strýko Armin Hirsch sa zapojil do Slovenského národného povstania, bol zajatý a popravený v Kremničke. Prastarí rodičia sa po vypuknutí povstania skrývali v podkroví štátnej pošty na Lúkach pod Makytou. Nevydržali psychický tlak a pár dní pred prechodom frontu sa dobrovoľne vydali do rúk žandárov. Pri pátraní po osudoch blízkych príbuzných sa vynoril širší kontext udalostí, ktorých sa oni stali obeťou. Predovšetkým, ako vznikol militantný antisemitizmus, aké sú jeho korene a prejavy a najmä príčiny? Je ľudská zloba historicky limitovaná iba antagonizmom menšinovej (židovskej) a kresťanskej, moslimskej, či inej väčšinovej kultúry? Je násilie vlastné človeku? Autor sa pokúsil formulovať východiská, globálne aj individuálne možnosti riešenia otázky Dobra a Zla.

Viac ako tridsať poviedok, ktoré autor napísal v istom časovom rozmedzí, inšpirovaný neustálym dianím v okolí a pozorovaním správania ľudí. Nie je to opis. Dej vtiahne čitateľa tak, že si sám vytvorí prostredie. Sú to príbehy s príchuťou magického realizmu, od takmer kriminálnych zápletiek, cez napínavé trilery až po krutú realitu.

Keď sa noc mení na pascu a detský strach nadobúda fyzické kontúry, Kristínka čelí bytosti, ktorá možno ani neexistuje. Je to len spánková paralýza, alebo niečo temnejšie? Napínavý psychologický triler o rodine, vine a neviditeľnom zle, ktoré sa plazí aj za bieleho dňa, a nikdy úplne nezmizne.

túto knihu píšem 66 rokov prečítate ju za hodinu stlačený čas ako polievka v maggi kocke ako sperma dinosaura v ľadovcovej kvapke

Obec Jesenské bola v prvej polovici 20. storočia okresným mestom v Gemersko-Malohontskej župe. V rokoch 1938 až 1945 bola pripojená k Maďarskému kráľovstvu. Pre židovskú komunitu na juhu Slovenska platili protižidovské zákony. Židia v Jesenskom počas storočného pôsobenia prispeli k spoločenskému, ekonomickému a kultúrnemu rozvoju obce a regiónu, zapájali sa do kultúrneho a športového života. V roku 1940 tu žilo 69 Židov. Všetci boli deportovaní do koncentračného tábora Osvienčim. Po vojne sa ich vrátilo len 33 a väčšina z nich sa neskôr vysťahovala. Dnes už v obci nie je ani jeden obyvateľ židovského pôvodu. Žila tu napríklad sesternica herca Tonyho Curtisa aj otec Evy Mosnákovej. Autorka cez spomienky a archívne dokumenty približuje život tejto dnes už zabudnutej židovskej komunity.

Hovorí sa, že v Bratislave existujú tajné cesty, ktoré poznajú len kuriéri. Kto na ne raz vstúpi, môže sa vrátiť v čase a napraviť niečo zo svojej minulosti. Je posledná noc v roku, no nie každý má dôvod na oslavu. Kuriérka Valéria brázdi ulice Bratislavy v zúfalej snahe nájsť svoju nezvestnú priateľku Tori. Za volantom starej Mazdy, sprevádzaná len hlasom tajomnej dispečerky, preniká stále hlbšie do spletitého podsvetia a vlastnej minulosti. Tajné cesty sú surovou aj citlivou noir novelou o strate kontroly a neúprosnosti času.

Jedna noc. Jedno rozhodnutie. A tajomstvo, ktoré môže zničiť všetko. Urobila som niečo, čo malo zostať navždy skryté. Od tej chvíle ma sprevádza tichý, neúprosný strach. Každý pohľad môže byť hrozbou, každé ticho varovaním. Snažím sa ísť ďalej, no minulosť má schopnosť vracať sa. Koľko pravdy unesie láska, kým sa pod jej váhou nezlomí? Napínavý psychologický príbeh o strachu, vine a sile ženy, ktorá musí prejsť dlhú cestu za slobodou.

Dezső Kosztolányi (1885-1936) na sklonku svojho života Písal najmä novely. Posledné kompletné súborné vydanie ich obsahuje 242. Kosztolányi do knižného vydania v roku 1933 zaradil 35 noviel. Tie vyšli v slovenskom preklade Karola Wlachovského pod názvom Večerné romance. Zostavenie nového slovenského výberu pod názvom Nevšedné príbehy, urýchlila vedecká monografia Kosztolányi Dezső od Mihálya Szegedy-Maszáka.

Tri životné príbehy žien, ktoré sa pretínajú v baroch, bytoch a tmavých uličkách. Tamara, učiteľka s cynickým pohľadom na spoločnosť, ktorá popri filozofických úvahách tajne pestuje marihuanu. Betka, jej kamarátka, knihomoľka a skladníčka, ktorá má v sebe viac, než na prvý pohľad ukazuje. A Ela hlučná, provokatívna a bez zábran. Vulgarizmy, sex a peniaze sú pre ňu zbraňou aj maskou. Príbeh sa odohráva v kluboch, taxíkoch a pri lacných drinkoch, kde sa striedajú výbuchy smiechu s dusivým tichom. Kým Tamara hľadá únik v romantickom vzťahu a Betka balansuje medzi minulosťou a budúcnosťou, Ela kráča po hrane. Príbeh mieša erotiku, cynizmus a sociálnu kritiku. Drsný, vulgárny a zároveň znepokojivo úprimný obraz generácie, ktorá sa učí prežiť.

Vladimír Clementis sa narodil v roku 1902 v Tisovci. Bol slovenský politik, právnik, spisovateľ a prekladateľ. Vyrastal v učiteľskej evanjelickej rodine. Študoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V roku 1924 vstúpil do Komunistickej strany a spolu s ďalšími ľavicovými intelektuálmi začali vydávať časopis DAV. V roku 1939 emigroval do Francúzska, kde v prítomnosti Viliama Širokého kritizoval uzavretie paktu Molotov-Ribbentropp a odsúdil napadnutie Fínska Sovietskym zväzom. Neskôr ho jeho priateľ, ruský spisovateľ Ilja Erenburg, varoval, že Stalin si takéto veci pamätá a neodpúšťa, ale už bolo neskoro. Široký sa postaral o to, aby sa na ne nezabudlo. Ako štátny tajomník ministerstva zahraničia ČSR sa po vojne zaslúžil o to, že Jarovce, Rusovce a Čunovo pripadli Slovensku. Mal tiež veľkú zásluhu na tom, že Československo v roku 1948 dodávalo novovzniknutému štátu Izrael zbrane. Bez nich by sa pravdepodobne neubránil arabskej presile. Clementis patril k bohémom a k ľavicovej intelektuálnej elite. Mal veľký podiel na zavedení komunistického režimu, ktorého sa nakoniec sám stal obeťou. V roku 1952 bol v procese s Protištátnym sprisahaneckým centrom pod vedením Rudolfa Slánského odsúdený na smrť a popravený. Kniha je románovým príbehom tejto výraznej osobnosti našich novodobých dejín.

Izrael je krajina, štát, ale aj fenomén – geografické centrum duchovného sveta všetkých židov. Je to „spojnica pozemského a nebeského sveta“. Centrálne miesto troch svetových náboženských systémov. Krajina s bohatou minulosťou aj prítomnosťou. Uprostred orientálneho sveta predstavuje na Blízkom východe kus „západu“, kus Európy, dokonca Strednej Európy. Je to aj úspešný a bezprecedentný príklad prerodu bývalej kolónie na krajinu, ktorá je špičkovou vedeckou, technologickou, zdravotníckou aj kultúrnou veľmocou. Na Izrael sú upreté oči židov na celom svete. Aj občania Slovenska sledujú dianie v Izraeli so zvýšeným záujmom. Väzieb je mnoho, v Izraeli žije niekoľko tisíc ľudí, ktorých korene sú na Slovensku, majú tu rodinu, priateľov, nechali tu kus svojho života. Platí to aj naopak, aj na Slovensku je niekoľko tisíc ľudí, ktorí majú v Izraeli príbuzných, alebo priateľov. O Izraeli, dejinách Izraela, o vzniku kresťanstva, o židoch, často viac známych vo svete ako na Slovensku, hovorí text tejto knihy.

Ako sa stať zradcom a ako ním nebyť? To je otázka, ktorú si kladie hrdina príbehu, ktorý zároveň pracuje pre francúzske Gestapo aj odbojovú sieť. Táto dilema ho privedie k mučeníctvu, jedinému možnému úniku. Román Patricka Modiana Nočná hliadka (La Ronde de nuit), spolu s románmi Námestie Étoile a Okružné bulváre tvoria tzv. Okupačnú trilógiu – tri romány, odohrávajúce sa v Paríži počas okupácie v rokoch 1940-1944. Z nich práve Nočná hliadka najprenikavejšie odhaľuje temné stránky spoločnosti a jednotlivcov. Osamelosť a vykorenenosť jednotlivca vystaveného na jednej strane bezuzdnému vyčíňaniu kolaborantov, profitérov a francúzskeho Gestapa, a na strane druhej prázdnym gestám a alibizmu francúzskeho dôstojníctva v ilegalite, ktoré sa považovalo za jediných oprávnených predstaviteľov odboja – za predpokladu, že skutočnú “špinavú prácu” za nich odvedie niekto iný. Rozprávač sa stáva dvojitým agentom, aby mohol ochrániť dve bezbranné bytosti. Jeho skutočnú identitu sa čitateľ nedozvie: pozná len dvojicu krycích mien – podľa toho, ktorá zo strán o ňom práve hovorí. Patrick Modiano touto prekvapivo nežnou i krutou prózou nastavil Francúzsku pravdivé, hoci nelichotivé zrkadlo. Vykonal tým istý druh exorcizmu národa z pohnutého obdobia, ktoré sám nezažil, no ktorého posledné záchvevy citlivo vnímal v dobe písania, a ktoré sú podnes prítomné.