Marenčin PT strana 3 z 84

„Aký je arabský svet v skutočnosti? Ako to v ňom vyzerá? Aké sú vzťahy medzi mužmi a ženami? Má každý Arab štyri ženy? Musí byť každý Arab muslimom? Musí byť každý muslim Arabom? Je vôbec možné naučiť sa po arabsky? Sú všetci muslimovia náboženskí fanatici?“ Kniha Arabský svet – Iná planéta? je realistický pohľad na arabský svet v súčasnosti. Autorka vyberá témy, ktoré Európanov zaujímajú najviac, ale aj také, ktoré sú tabu: o arabskej sexualite, mužsko-ženských vzťahoch, obriezke, poverčivosti, kastovaní spoločnosti, o rozpoznávaní hraníc života a smrti, rituáloch, drogách a alkohole. Témy predkladá aj z pohľadu ženy, ktorá dlhodobo žila a pracovala v arabských krajinách. Ženy, ktorá prichádzala do kontaktu väčšinou s mužmi. Emíre Khidayer (1971) sa narodila v Piešťanoch, ukončila štúdium arabistiky a islámistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako diplomatka pôsobila v Egypte, Kuvajte a Iraku. Po ukončení diplomatickej kariéry pracuje v oblasti obchodu a informačných technológií. Venuje sa etnografii, kulturológii a politike krajín Blízkeho východu. Prostredníctvom aktivít občianskeho združenia Pro Oriente, ako aj rozhlasovými reportážami približuje arabský svet slovenskému publiku. Je advokátkou medzikultúrneho dialógu.

Príbehy obsiahnuté v tejto knihe majú pozoruhodne všeplatné ponaučenie. Ich nositelia – Július Tóth a Peter Muszka, Róbert Holub, Holáň alias Gorila, Papa Joe, Ošo Kucmerka, Borženský a Kolárik, Alojz Kromka alias Čistič, Jozef Roháč alias Potkan, nájomný vrah Adamčo a nakoniec Mikuláš Černák – sa v 90. rokoch zviditeľnili tým ako sa brutálnym terorom a zastrašovaním pokúšali ovládnuť Slovensko. Sú to príbehy plné krvavých súbojov, brutálneho teroru voči bezbranným, bratstva zabijakov aj zrady najbližších, okamihov všemocnosti a zábleskov krutého vytriezvenia v spŕške smrtiacich striel. Doba sa zmenila. Tam kde oni tasili zbraň, ich nasledovníci vyťahujú zlatú kreditnú kartu. Dnes stačí jeden vládny tender, kde vybraný minister v úlohe novodobého bieleho koňa síce neporuší zákon, ale poteší vopred vybrané firmy a miliardy prejdú do tých správnych rúk... Ale to už prekračuje predstavivosť bežného občana. V 90. rokoch sa bál, ale vedel koho a prečo. Dnes sa už nebojí, lebo nevie kto a

V 90-tych rokoch sa Bratislava stala hlavným mestom organizovaného zločinu na Slovensku. Bolo to kruté obdobie Divokého Východu s najhoršími prejavmi brutálneho zločinu, ktorý zdanlivo nemal kto potrestať. Táto kniha, skladajúca mozaiku dobových správ, ako prvá prináša ucelené svedectvo tejto dekády, kedy sa zločin dočkal aj svojho trestu.

Vrátime sa o viac ako štyridsať rokov späť, aby sme vychutnali pôvaby a atmosféru staršej a veru aj originálnejšej Bratislavy ako je dnes. Zažijeme neopakovateľný závan slobody a nádeje, ktorú potom tak brutálne potlačili sovietske tanky a doničil normalizačný komunizmus. Autor spomína mnoho vecí, na ktoré sme už dávno zabudli, miesta, kam sa chodievalo, ľudí, udalosti, detaily každodenného života, ktoré odvial čas do nenávratna. Ako spomína Milan Lasica: `Šesťdesiate roky boli lepšie ako päťdesiate a lepšie ako sedemdesiate - to je moja charakteristika 60. rokov. V roku 1967 ma najviac ovplyvnilo, že som si kúpil Fiat 600 D. Na to, že som nikdy predtým žiadne auto nemal, to bolo dobré auto. Vtedy leteli Beatles - je jasné, že to počúval každý, tomu sa nedalo uniknúť. Pokiaľ ide o módu tohto obdobia, nosili sa úžasné košele, ktoré nebolo treba žehliť - len sa vyvesili na vešiak a uschli. Volali sa dederónové lebo boli z DDR. To bol posledný výkrik módy z východného Nemecka. Okrem to

Lovci & zberači: päť literárnych jázd po svete popkultúry a reklamy. Dvojica chorobne závislá od sledovania sitkomov. Tajomná supermodelka obeťou nezvyčajného sprisahania. Okultné vraždy vo veľkomeste, ktorého história je celkom iná, než si myslíte. Bizarné odhalenie zákulisia street parties a demonštrácií proti globalizácii. Hypermarkety budúcnosti, kde nie my konzumenti zháňame produkty, ale tovar si kupuje nás. Pretože podľa správania ľudí v obchodných palácoch je zrejmé, že v jadre sme zostali Lovci & zberači.

Evanjelický cintorín pri Kozej bráne bol založený koncom 18. storočia a nachádza sa uprostred evanjelickej štvrti, ktorú ohraničuje Župné námestie, Suché mýto, Palisády, Kozia a Šulekova ulica. Leží v blízkosti evanjelických kostolov, bývalého evanjelického lýcea a nemocnice. Mená na náhrobkoch svedčia o bohatej histórii tejto časti mesta: ležia tu známe osobnosti z obdobia národného obrodenia, významní profesori T. G. Schroer, Kováč-Martiny, J. Grosz, M. Schevrlay, S. H. Glatz, Š. Boleman, S. Tamasko, S. Wölfel, J. Kvačala, J. Pettko, A. Fuchs, F. J. Grailich, V. Michaelis, S. Markusovszký, historik B. Varsík. Nájdeme tu náhrobky predstaviteľov mesta (A. Steckelhuber, J. Lederer ), mestských inštitúcií (I. Daxner, E. Forbát, L. Dobrovits), obchodníkov (T. E. Mader, Ludwigovci), podnikateľov (A. Steltzer, M. Dax , Hackenbergovci, Feitzelmayerovci), kníhtlačiarov (Wigandovci, G. Haeckenast), majiteľov tovární, ktorí sa ako mecenáši zaslúžili o kultúrny a spoločenský rozvoj nášho mesta (Habermayerovci, Jurenákovci, Grünebergovci, Reidnerovci, Slubekovci, Royko), vedcov a vynálezcov, (Bahýľ, J. A. Bäumler), architektov (Ch. Ludwig, J. Merganc), kultúrnych pracovníkov (A. Güntherová, M. Pietor, M. Martinček, J. L. Bella, G. Koričanský), evanjelických farárov (P. Rázga, J. V. Jarius, J. Ch. Tremmel, K. A. Raabe, L. Szeberényi, J. Drobný, M. Bodický) , lekárov (K. Kanka, Ľ. Valach, F. Celler), šľachticov (de Apadia, gróf d´Annecourt), generála R. Viesta, rodiny Kutlíkovcov, či mecéna robotníkov Juraja Schulpeho a stovky dnes už zabudnutých mien spojených s osudmi nášho mesta. Čaro tohto pôvabného cintorína utopeného v zeleni uprostred mesta umocňujú nádherné sochy a náhrobky od známych umelcov akými boli Rigele, Mahr, Feigler, Rumpelmayer, Lipšic, Márton, Mack, Majerský, Bahna, Gibala, Ondruš, Vika, Motoška a ďalší.

Tomáš Janovic svoju novú knižku smutných anekdot venoval Julovi Satinskému, ktorý v predstavení L+S Soirée hovoril: " A vtedy sem si uvedomil, jaké je to umení mocné! Že nepoučuje, neusmernuje, len tak jemne človeka pinkne." Aj preto nás Tomáš Janovic vo svojom Pinkaní len jemne postrkuje, aby sme si všimli tie svinstvá a svinstvičká, s ktorými denne uzatvárame dohody. Tomášovi do nás stačí pinknúť, nepotrebuje rozdávať pravé národné búchance.

Virtuálny sprievodca po časti Bratislavy (Rybné námestie, Židovská a Zámocká ulica), kde žili prevažne Židia nám pomôže rozpamätať sa na dnes už „Stratené mesto“. Počas vojnového Slovenského štátu boli bratislavskí Židia deportovaní a mnohí zavraždení v koncentračných táboroch. V 60. rokoch 20. storočia celú štvrť s Rybným námestím a synagogou zbúrali. Stratili sa tak aj kulisy, ktoré pripomínali židovskú Bratislavu. Najvýznamnejšou rabínskou osobnosťou v dejinách prešporskej židovskej komunity bol Chatam Sofer. Narodil sa 24.9.1762 vo Frankturte nad Mohanom a zomrel 3.10.1839 v Bratislave. Bratislava je v židovskom svete známa ako mesto Chatama Sofera, k jeho hrobu putujú Židia v celého sveta. Jeho potomkovia ako rabíni stáli na čele židovskej ortodoxnej komunity v Bratislave až do roku 1939, kedy odišli do Palestíny. V Jeruzaleme pokračuje tradícia „Pressburger Ješiva“ doteraz. V roku 2012 si Bratislava pripomína 250. výročie narodenia Chatama Sofera.

Ako sa šoféruje v arabskom svete? S čím treba rátať na arabských cestách-necestách? Ako funguje vízum? Čo všetko Arabi oslavujú? Je tanec hriešny? Ako Arabi bývajú? Chodia muži na rodičovské združenie? Toto všetko, ale aj o zákulisí arabskej rodiny, gastronómii, obliekaní, o intímnej hygiene, cenzúre a o mnohých faux-pas, ktorých sa dopustíme, keď nepoznáme túto „inú“ kultúru.

Novela Ernsta Jüngera Sturm (1923) patrí k prozaickým dielam o prvej svetovej vojne a v mnohom čerpá z autorovej vlastnej skúsenosti na západnom fronte. Pôvodne vychádzala na pokračovanie v istých hanoverských novinách a až po druhej svetovej vojne ju autor opäť objavil a zaradil do svojich Zobraných diel. Súčasný nemecký filozof Karl Heinz Bohrer, ktorý toto dielo považuje za jeden z najlepších príkladov „estetiky hrôzy“, o Jüngerovej próze napísal: „Sturm je kniha mimoriadnej literárnej kvality a nepochybne jedno z najlepších literárnych svedectiev o prvej svetovej vojne. Prevyšuje takmer celú vojnovú literatúru dvadsiatych rokov, lebo štylisticky, motívmi a historickou tematikou predstavuje rozhodujúci obrat v dekadentnej literatúre.“

Keď sa v Blackebergu zjaví tajomné zlo, spočiatku si to nikto neuvedomuje. Je neskorá jeseň roku 1981 a život v tejto prímestskej oblasti plynie ako zvyčajne. No keď sa nájde telo mladého chlapca, ktorého celkom zbavili krvi, začne sa šíriť správa o rituálnej vražde. Ešte ani vtedy nikto netuší, o čo v skutočnosti ide. Unikátny triler zo švédskeho predmestia o láske, pomste a vampíroch.

V priebehu niekoľkých mesiacov som sa stal svedkom dvoch udalostí, ktoré ma desia najviac na svete: smrť dieťaťa pre jeho rodičov a smrť mladej ženy pre jej deti a manžela. Niekto mi vtedy povedal: ty si spisovateľ, prečo nenapíšeš náš príbeh? Bola to objednávka, ja som ju prijal. A tak sa stalo, že som začal rozprávať o priateľstve medzi mužom a ženou. V tejto knihe sa hovorí o živote a smrti, o chorobe, o krajnej chudobe, o spravodlivosti a najmä o láske. Všetko je v nej pravdivé...“