Peter Salner

Našli nové domovy v rôznych štátoch a svetadieloch. Postavili tam domy, zasadili stromy, vychovali deti. Napriek všetkému časť ich osobnosti sa spája s krajinou mladosti.Prakticky každý z nich (väčšinou opakovane) už navštívil "svoje mesto". Stretli sa s príbuznými a priateľmi, obnovili spomienky spojené s minulosťou, ochutnali pochúťky, ktoré možno (hoci nie vždy) jesť aj inde, ale najlepšie chutia tu… Napriek všetkým pozitívam však nenašli atmosféru svojej mladosti. Chýbali k nej ľudia: vrstovníci so spoločnými skúsenosťami a zážitkami. V Bratislave totiž ostala len hŕstka Židov povojnovej generácie. Väčšina židovských rovesníkov tiež emigrovala. Práve preto viacerí začali rozmýšľať o Stretnutí tých, ktorí pred rokom 1968 tvorili mladú generáciu židovskej komunity.

Kniha Petra Salnera prináša doteraz neznáme poznatky z prostredia židovských náboženských obcí na Slovensku po druhej svetovej vojne. Autor narába s doteraz nedostupnými archívmi ÚZ ŽNO, ktoré predstavujú jediný a jedinečný zdroj poznatkov o ich vnútornom fungovaní a usporiadaní. Tieto pramene okrem iného dokladajú aj snahu obcí (o niekedy márne) uchovanie zvyškov židovského kultúrneho dedičstva, či židovského spôsobu života v mnohých lokalitách na Slovensku. Dielo navyše ponúka autorov pohľad zvnútra, jidiškajt, ktorý interpretuje „židovské“ videnie vecí a je čitateľom pochádzajúcim z mimožidovského prostredia neznámy.

Spoločenský život Bratislavy vrcholil v období pred 2. svetovou vojnou. Dobová tlač, memoáre i spomienky súčasníkov približujú nezabudnuteľnú atmosféru spoločenskej zábavy a tolerancie. Od začiatku 20. storočia boli v meste obľúbené kaviarne s modernými interiérmi, kvalitnou obsluhou, širokou ponukou káv a rôznych nápojov, domácimi i zahraničnými časopismi, hudobnou produkciou a mnohými inými lákadlami. Denne sem prichádzali pracovať, oddychovať a zabávať sa bratislavskí intelektuáli, ale aj mešťania, obchodníci či remeselníci. Najobľúbenejšie však boli povestné bratislavské viechy. Vinohradníci mali právo predávať vo svojich domoch, označených vystrčenou viechou, dva týždne víno z vlastnej úrody. Za dlhými stolmi v mieri a priateľstve svorne popíjali Slováci, Maďari, Česi a Nemci, zabávali sa bohatí aj chudobní, náhodní hostia aj štamgasti. A sláva bratislavských plesov ostala už len v spomienkach pamätníkov.

Monografia Židia na Slovensku po roku 1989 nedostala podtitul Komunita medzi budúcnosťou a minulosťou náhodou. Autor sa v nej usiluje priblížiť čitateľom komunitu, ktorá má "janusovský" rozmer. Jej príslušníci sa usilujú poznať a pochopiť, čo ich očakáva v dohľadných rokoch či desaťročiach a prispôsobiť sa tomu. Zároveň na nich neustále dolieha minulosť: vplyv slávnej aj ťažkej histórie, antisemitizmus, dôsledky holokaustu, viacnásobné násilné prerušenie, ale aj tlak ortodoxného judaizmu, ktorý pre mnohých dodnes tvorí etalón židovstva. Hoci v praxi väčšinou už nie je funkčný, určuje priebeh sviatkov či bohoslužieb, kultúru a spôsob života veriacich a do určitej miery ovplyvňuje aj ľudí, ktorí sa viery z rôznych dôvodov vzdali. Na margo toho pražský rabín Efraim Karol Sidon uviedol, že Žid "môže sa chovať ako chce, ale vždy bude vedieť, k čomu sa nehlási. Čo opustil. Kultúru, ktorú - márna vec - vytváral Pán Boh. A Žid sa musí rozhodnúť: buď sa vráti, alebo zostane mimo seba"

Judaizmus v tradícii a súčasnosti: Premeny židovskej komunity v 19.-21. storočí. Etnologický pohľad. Autor sa na základe dlhodobých výskumov židovskej komunikty pokúša priblížiť, ako sa vyvíjal individuálny a inštitucionálny vzťah k judaizmu od príchodu slávneho rabína Chatama Sofera do Bratislavy začiatkom 19. storočia až do súčasnosti. Dôraz pritom kladie na situáciu po holokauste, pretože táto tragédia zásadne ovplyvnila ľudí, ktorí ju prežili. Zaujíma ho ich postoj k viere, čo zo svojej minulosti (ne)odovzdali potomkom, ale aj zmeny, ktoré priniesol november 1989.

Táto kniha vznikla ako pripomienka 75. výročia povstania väzňov vo vyhladzovacom tábore Sobibor a následného zničenia tohto miesta utrpenia a smrti. Tábor má osobitný význam pre Slovensko. Ako ukazujú najnovšie výskumy, práve tu bolo totiž zavraždených najviac Židov, deportovaných z územia vojnovej Slovenskej republiky. Autormi ôsmich kapitol sú významní odborníci z výskumných a univerzitných pracovísk na Slovensku aj v zahraničí. Ich texty ponúkajú čitateľom viac než len všeobecné informácie o tábore. Ťažisková úvodná kapitola, ktorej autorom je izraelský historik David Silberklang z Jeruzalema, sa zaoberá organizáciou Akcie Reinhard, čo bola najväčšia vyvražďovacia akcia počas holokaustu. Poľský bádateľ Tomáš Oleksy-Zborowski analyzuje vybrané aspekty dejín tábora. V nasledujúcej kapitole historička Sara Berger, ktorá pôsobí v talianskej Fondazione Museo della Shoah, prináša zaujímavé a dôležité podrobnosti o individuálnych a kolektívnych profiloch ľudí, ktorí spáchali neuveriteľné zločiny. Dieter Pohl z univerzity v rakúskom Klagenfurte rozoberá priebeh súdnych procesov, ktoré s páchateľmi prebehli v rôznych štátoch západnej Európy. Ján Hlavinka, pracovník Historického ústavu SAV, spracoval na základe vlastných výskumov priebeh deportácií z územia vojnovej Slovenskej republiky. S využitím výskumnej metódy oral history a s použitím filmovej techniky český historik, filmový dokumentarista a diplomat Lukáš Přibyl približuje spomienky pamätníkov z obcí v okolí tábora. V záverečných kapitolách dvaja autori z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV) obrátili pozornosť na Slovensko. Kým Zuzana Panczová analyzuje fenomén konšpiračných teórií o holokauste, Peter Salner si všíma súčasné reflexie holokaustu na Slovensku. Vďaka širokému spektru a kvalitnému spracovaniu jednotlivých kapitol kniha predstavuje dôležitý príspevok k hlbšiemu poznaniu smutnej kapitoly nedávnych dejín Slovenska. Autori: Sara Berger, Fondazione Museo della Shoah, Taliansko • Ján Hlavinka, Historický ústav SAV / Dokumentačné stredisko holokaustu, Bratislava, Slovensko • Tomasz Oleksy-Zborowski, Muzeum i Miejsce Pamięci w Sobibórze · Niemiecki nazistowski obóz zagłady (1942-1943) Oddział Panstwowego Muzeum na Majdanku, Poľsko • Zuzana Panczová, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave, Slovensko • Dieter Pohl, Alpen-Adria Universität Klagenfurt, Rakúsko • Lukáš Přibyl, Ministerstvo zahraničních věcí České republiky • Peter Salner, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave, Slovensko • David Silberklang, Yad Vashem, Jeruzalem, Izrael

Dvojrozhovor predstavuje vzájomný dialóg dlhoročných kolegov a priateľov. Monika Vrzgulová kladie svoje zvedavé otázky Petrovi Salnerovi, aby si vzápätí úlohy vymenili. Spektrum otázok a odpovedí smeruje k tomu, čo vedia alebo si pamätajú o svojich predkoch, cez spomienky na bratislavské, resp. trenčianske prostredie v období detstva a dospievania, študentských rokov, no nechýbajú ani informácie o osobných záujmoch či názoroch, ktoré vyplývajú z ich dlhoročnej vedeckej práce. V dialógu sa postupne vynárajú asociácie, udalosti a súvislosti, ktoré si zdanlivo nepamätali alebo neuvedomovali a v rozhovore vyústia do prekvapivého poznania.

Spomienku na holokaust nemožno obmedziť na formálnu sondu do nie tak dávnej minulosti. Pochopenie jeho následkov vyžaduje nielen poznať osudy, počty a mená zavraždených. K následkom je potrebné zaradiť tiež, ako toto historicky relatívne krátke obdobie ovplyvnilo život preživších a ich potomkov. Ako sa zmenila židovská komunita? Koľko židovských tradícií stratilo nositeľov? A ako tieto straty (ne)vníma majoritná spoločnosť? Niekdajšie hrôzy zároveň varujú pred možným opakovaním. Veď pokusy rehabilitovať režim a vedúce osobnosti vojnového slovenského štátu predstavujú aj dnes aktuálny problém slovenskej spoločnosti.

Etnológ Peter Salner sa pokúša definovať problémy židovskej komunity na Slovensku. V siedmich kapitolách prináša odborný (etnologický), ale aj osobný pohľad na sedem problémov súčasnej židovskej kultúry. Zaoberá sa radosťami a problémami etnologického výskumu židovských tém, časom a rozdielmi v jeho vnímaní, dobrovoľnou, ale najmä vynútenou migráciou židovskej komunity. Rozsiahly priestor venuje reflexiám na obdobie holokaustu a komunistickej moci. Predmetom jeho výskumu sú osudy synagóg a cintorínov, ktoré ostali opustené po holokauste, premeny židovskej rodiny a sviatkov. V závere sa venuje židovskej identite, vrátane humoru, ktorý tvorí jej neodmysliteľnú súčasť.

Tri rôzne pohľady na historické korene a súčasné reflexie vojnového slovenského štátu a holokaustu predstavujú dôležitý prínos k hlbšiemu poznaniu nedávnej minulosti Slovenska a jej presahov do súčasnosti. Napriek časovému odstupu, postupnému odchodu posledných svedkov doby, napriek dostupným historickým faktom, ostáva tento režim aj trištvrte storočia po jeho zániku stále aktuálnym problémom našej spoločnosti. Zuzana Panczová sa zaoberá Protokolmi sionských mudrcov a ich šírením v slovenskom prostredí. V tridsiatych rokoch 20. storočia prispel tento konšpiračný falzifikát k formovaniu antisemitskej propagandy a protižidovského zákonodarstva vojnového slovenského štátu a podieľal sa tak na tragických osudoch desaťtisícov jeho židovských obyvateľov. Daniel Luther sa zaoberá súčasnými reflexiami vyhnania príslušníkov českej menšiny, ku ktorému došlo na prelome rokov 1938 – 1939 už v prvých mesiacoch existencie vojnového štátu. Soňa Gyárfáš Lutherová reflektuje dôsledky arizačných zákonov, ktoré vstúpili do platnosti v roku 1940 a viedli k úplnému ožobráčeniu príslušníkov židovskej komunity na Slovensku. Vydanie tejto knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Rabín Chatam Sofer je dnes súčasťou multikultúrneho panteónu osobností Bratislavy. Po desiatkach rokov zabudnutia v podzemnej hrobke pri Tuneli sa dočkal poštovej známky, pamätnej striebornej mince, uličky s názvom Sóferove schody ako aj po ňom pomenovanej zastávky MHD. Dopravné značenie, ktoré víta návštevníkov pri vstupoch do mesta, upozorňuje na unikátny areál, kde je pochovaný spolu s ďalšími významnými bratislavskými rabínmi a učencami. Kto bol Chatam Sofer? Vlastným menom Moše Schreiber (1762 – 1839) patrí k najväčším duchovným autoritám tradičného judaizmu. Počas života bol označovaný titulom „gaon“ (génius), čo poukazovalo na jeho brilantné intelektuálne schopnosti a rozsiahle vedomosti Tóry a židovského zákona. Dôležitou činnosťou hlavného bratislavského rabína Chatama Sofera bolo pôsobenie na čele Prešporskej ješivy. Ako roš ješiva ju pozdvihol na špičkovú úroveň a vo svojej dobe patrila k najprominentnejším vzdelávacím inštitúciám v židovskom svete. Za tri desaťročia jeho pôsobenia vychoval novú generáciu študentov – rabínov, ktorí jeho učenie šírili po celom svete. Iba v samotnom Uhorsku bolo asi sto rabinátov obsadených jeho žiakmi. Uplynulo viac ako 20 rokov od slávnostného otvorenia Pamätníka Chatama Sofera. Židovská komunita aj bratislavská verejnosť tak môže obdivovať moderný objekt, ktorý rešpektuje prísne náboženské tradície judaizmu. Kniha prezentuje rôzne pohľady na zničenie, obnovu, súčasnú prevádzku pamätníka, prináša autentické spomienky, v ktorých priami aktéri hovoria o úspechoch, ale aj problémoch stavby.

Tradičný judaizmus akceptuje výlučne pochovanie pozostatkov do zeme a zásadne odmieta pohreb spopolnením. Napriek tomu v posledných desaťročiach sa stále častejšie stáva, že príslušníci židovskej komunity uprednostňujú kremáciu. Etnológ Peter Salner v tejto knihe na základe svojich výskumov priam detektívnym spôsobom analyzuje dôvody a následky tohto v minulosti zakazovaného a prakticky neznámeho trendu.

Tradičný judaizmus akceptuje výlučne pochovanie pozostatkov do zeme a zásadne odmieta pohreb spopolnením. Napriek tomu v posledných desaťročiach sa stále častejšie stáva, že príslušníci židovskej komunity uprednostňujú kremáciu. Etnológ Peter Salner v tejto knihe na základe svojich výskumov priam detektívnym spôsobom analyzuje dôvody a následky tohto v minulosti zakazovaného a prakticky neznámeho trendu. PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí. 

Kniha o vzťahoch medzi komunistickou mocou a židovskou komunitou v rokoch 1945-1992. Autori sa opierajú o poznatky z historických, archívnych a etnologických výskumov, využívajú aj údaje z umeleckej a memoárovej literatúry a autentické spomienky pamätníkov, ktoré vytvárajú pestrý a presný pohľad na povojnové obdobie až do roku 1992. Skúmajú situáciu v židovskej komunite krátko po oslobodení, po návrate Židov, ako sa vyrovnávali s následkami holokaustu, ale aj ich kontakty s inštitúciami štátnej moci. Samostatná kapitola je venovaná politickým procesom na Slovensku, ale tiež sebaobranným reakciám židovských inštitúcií a jednotlivcov (emigrácia, „život s maskou“, lojalita atď.). V ďalšom texte sa autori zaoberajú reflexiami šesťdesiatych rokov, obdobím normalizácie a situáciou židovskej komunity po novembri 1989.