Peter Salner strana 2 z 2

Kniha Premeny židovskej Bratislavy po roku 1945 mapuje na základe autentických materiálov vývoj židovskej komunity po holokauste. Autor kladie dôraz na relatívne krátky časový úsek rokov 1945-1953. Do tohto obdobia spadá emocionálne nesmierne náročné vyrovnávanie sa s fyzickými a psychickými dôsledkami holokaustu, ale aj hľadanie stratégií budúcnosti a sklamanie z reality komunistického režimu. Osobitnou kapitolou sú emigračné vlny v rokoch 1945-1949 a po auguste 1968, ale aj fungovanie komunity počas normalizácie. Peter Salner sleduje vývoj religiózneho povedomia v podmienkach ateistickej ideológie. Opisuje osud religióznych dominánt - ortodoxnej a neologickej synagógy, cintorína Chatama Sofera a uvažuje o perspektívach bratislavskej židovskej komunity po roku 1989.

Budúci rok v Bratislave... Tieto slová sú viac než len parafrázou každoročného pesachového požehnania. Stali sa názvom knihy, najmä však tmelom fóra židovských emigrantov, ktorí odišli zo Slovenska po auguste 1968. Nápad stretnúť sa opäť v miestach svojej mladosti sa dlho javil ako krásny, no nesplniteľný sen. Keď sa v máji 2005 napokon vytúžené stretnutie úspešne uskutočnilo, zdalo sa, že skupina stratila dôvody ďalšej existencie. Staré spomienky, nostalgia mladosti i nové priateľstvá, posilňované pravidelnými kontaktami cez internet však boli silnejšie. Po stretnutiach v Košiciach a na Táloch nasledoval spoločný týždeň v Izraeli. Tento pobyt i ďalšie aktivity fóra slovom aj obrazom dokumentuje kniha nazvaná Minulý rok v Jeruzaleme.

Chatam Sofer (1762-1839) patrí medzi najväčšie autority ortodoxného judaizmu. Od jeho smrti uplynuli takmer dve storočia, dodnes je vďaka nemu Pressburg známy v celom židovskom svete. Paradoxne v jeho pôsobisku sa o ňom vie len málo. Kniha mapuje živ ot a dielo tohto významného rabína, ale aj osudy miesta jeho posledného odpočinku. Najstarší zachovaný židovský cintorín v Bratislave bol počas holokaustu a v období komunizmu zničený. Zachovalo sa len 23 hrobov tzv. rabínskeho okrsku. Tie neskôr zak ryli betónovým stropom a nad hrobmi vybudovali zastávku električky. Po novembri 1989 Medzinárodný výbor pre záchranu hrobov mudrcov z Pressburgu vyvinul iniciatívu na záchranu tohto významného religiózneho miesta. Odstraňovanie koľajníc a budovanie n ového memoriálu sa zmenili na napínavú detektívku vďaka zdanlivo nevinnej podmienke: pri všetkých prácach je nevyhnutné dodržiavať halachu. Tieto židovské náboženské predpisy zakazujú na cintoríne používať väčšinu tradičných stavbárskych postupov...

Spoločenský život Bratislavy vrcholil v období pred 2. svetovou vojnou. Dobová tlač, memoáre i spomienky súčasníkov približujú nezabudnuteľnú atmosféru spoločenskej zábavy a tolerancie. Od začiatku 20. storočia boli v meste obľúbené kaviarne s modernými interiérmi, kvalitnou obsluhou, širokou ponukou káv a rôznych nápojov, domácimi i zahraničnými časopismi, hudobnou produkciou a mnohými inými lákadlami. Denne sem prichádzali pracovať, oddychovať a zabávať sa bratislavskí intelektuáli, ale aj mešťania, obchodníci či remeselníci. Najobľúbenejšie však boli povestné bratislavské viechy. Vinohradníci mali právo predávať vo svojich domoch, označených vystrčenou viechou, dva týždne víno z vlastnej úrody. Za dlhými stolmi v mieri a priateľstve svorne popíjali Slováci, Maďari, Česi a Nemci, zabávali sa bohatí aj chudobní, náhodní hostia aj štamgasti. A sláva bratislavských plesov ostala už len v spomienkach pamätníkov.

Kniha si všíma formy pohrebov príslušníkov židovskej komunity v súčasnosti. V úvodných kapitolách autor približuje bratislavskú židovskú komunitu a jej cintoríny. Ťažiskom publikácie je stav tradičného pochovávania do zeme (podľa ortodxného aj neolog ického rítu). Osobitnú pozornosť venuje kremácii. Túto formu pochovávania ortodoxný judaizmus odmieta, ale po holokauste sa rozšírila aj v bratislavskom prostredí. Dnes patrí k bežným formám pohrebu a urny možno ukladať do kolumbária na neologickom cintoríne. Posledná kapitola si všíma individuálne a kolektívne spomienky na zosnulých.

Židovské cintoríny v Bratislave

Etnológ Peter Salner skúma vývoj Bratislavy v období rokov 1939-1993. Autor píše v úvode, že 20. storočie prinieslo obyvateľom Bratislavy viac histórie než pokoja, museli sa adaptovať na nové štátne útvary a neraz principiálne odlišné politické systémy. "Spoznali monarchiu, demokraciu, fašizmus, komunizmus, zažili rozpad socialistického zriadenia a radosti i problémy budovania pluralitnej demokracie. …Prezentovaný materiál nechce a nemôže interpretovať dejiny Bratislavy v 20. storočí. Cieľom nie je podať jediný správny obraz mesta v opisovanej dobe. Skôr naopak. Uvádzané pramene sa pokúšajú vytvoriť akúsi mozaiku, ktorá má čitateľovi ilustrovať polarizáciu spoločnosti a tak priblížiť, ako tieto roky prežívali rôzne skupiny Bratislavčanov," vysvetľuje autor zámer publikácie. Text ilustrujú dobové čierno-biele fotografie. Kniha obsahuje zhrnutie v nemeckom a anglickom jazyku.

Etnológ Peter Salner skúma vývoj Bratislavy v období rokov 1939-1993. Autor píše v úvode, že 20. storočie prinieslo obyvateľom Bratislavy viac histórie než pokoja, museli sa adaptovať na nové štátne útvary a neraz principiálne odlišné politické systémy. "Spoznali monarchiu, demokraciu, fašizmus, komunizmus, zažili rozpad socialistického zriadenia a radosti i problémy budovania pluralitnej demokracie. …Prezentovaný materiál nechce a nemôže interpretovať dejiny Bratislavy v 20. storočí. Cieľom nie je podať jediný správny obraz mesta v opisovanej dobe. Skôr naopak. Uvádzané pramene sa pokúšajú vytvoriť akúsi mozaiku, ktorá má čitateľovi ilustrovať polarizáciu spoločnosti a tak priblížiť, ako tieto roky prežívali rôzne skupiny Bratislavčanov," vysvetľuje autor zámer publikácie. Text ilustrujú dobové čierno-biele fotografie. Kniha obsahuje zhrnutie v nemeckom a anglickom jazyku.