Marenčin PT strana 84 z 84

V minulosti kolorit Topoľčian výrazne dotvárala početná, hospodársky a spoločensky významná židovská komunita. K obrazu Topoľčian zo začiatku 20. storočia patrilo námestie lemované židovskými obchodmi či pôsobivá stavba synagógy, ktorá patrila k najkrajším svojho druhu na Slovensku. Rozvoj topoľčianskej židovskej komunity násilne ukončili vojnové roky a holokaust. Čo je však zarážajúce, protižidovské nálady pretrvali v Topoľčanoch aj po skončení druhej svetovej vojny a vyústili do udalostí, ktoré sa do dejín zapísali pod označením židovský pogrom. Kniha približuje osudy židovských rodín Büchlerovcov, Friedovcov, Bachnárovcov, Braunovcov, Deutelbaumnovcov, Grünwaldovcov a ďalších, ktoré autorky spracovali na základe osobných stretnutí a rozhovorov s preživšími, ktorí boli obyvateľmi nášho mesta. Z Topoľčian pochádzal Walter Rosenberg, známy pod menom Rudolf Vrba, ktorý v roku 1944 s Alfrédom Wetzlerom utiekli z Osvienčimu. Významným spôsobom k histórii židovských náboženských obcí prispel Robert Jehošua Büchler, autor Encyklopédie židovských náboženských obcí na Slovensku.

Súbor poviedok je autorovým literárnym debutom. Témy sú duševné poruchy, alkoholizmus, kríza stredného veku či samovraždy – avšak sú podávané s humorom, ktorý ich robí oveľa znesiteľnejšími. Tento humor nie je jemný, ani láskavý či súcitný podobne, ako život sám. Autor v jednej z poviedok píše: "...najdôležitejšie je smiať sa, pretože smiechom sa zažehnáva aj najväčšie zlo." A vysmieva sa smrti, zlu, hlúposti a aj sám sebe.

Spisovateľ na sklonku života, večer pred spaním hľadí na knižné police, vyberá knihy, zaznamenáva svoje dojmy, kladie si otázky, vynárajú sa mu zabudnuté udalosti dlhého života. Komentuje udalosti doma i vo svete. Kniha v 26 kapitolách odhaľuje vnútorný vývoj autora. Skúma tajomstvá románu, načrtáva profily prozaikov ako Proust, Joyce, Faulkner, Greene. V časoch marx-leninského útlaku študuje kresťanských filozofov (Augustín, Pascal, Marcel, Mounier), v debatách sa vyznáva zo svojich pochybností. Načrtáva profily kontroverzných osobností našich dejín (Tiso, Husák, Dubček), uvažuje o našich vzťahoch k Maďarom, Čechom. Nevyhýba sa existenciálnej téme smrti, s ľahkou iróniou bilancuje vzťahy so ženami, spomína osudy svojich rodičov počas búrlivého dvadsiateho storočia. Skúsený autor a esejista predkladá mozaiku svojho života, ktorá zaujme čitateľa kritickým pohľadom na dnešok.

Vladimír Clementis sa narodil v roku 1902 v Tisovci. Bol slovenský politik, právnik, spisovateľ a prekladateľ. Vyrastal v učiteľskej evanjelickej rodine. Študoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V roku 1924 vstúpil do Komunistickej strany a spolu s ďalšími ľavicovými intelektuálmi začali vydávať časopis DAV. V roku 1939 emigroval do Francúzska, kde v prítomnosti Viliama Širokého kritizoval uzavretie paktu Molotov-Ribbentropp a odsúdil napadnutie Fínska Sovietskym zväzom. Neskôr ho jeho priateľ, ruský spisovateľ Ilja Erenburg varoval, že Stalin si takéto veci pamätá a neodpúšťa, ale už bolo neskoro. Široký sa postaral o to, aby sa na ne nezabudlo. Ako štátny tajomník ministerstva zahraničia ČSR sa po vojne zaslúžil o to, že Jarovce, Rusovce a Čunovo pripadli Slovensku. Mal tiež veľkú zásluhu na tom, že Československo v roku 1948 dodávalo novovzniknutému štátu Izrael zbrane. Bez nich by sa pravdepodobne neubránil arabskej presile. Clementis patril k bohémom a k ľavicovej intelektuálnej elite. Mal veľký podiel na zavedení komunistického režimu ktorého sa nakoniec sám stal obeťou. V roku 1952 bol v procese s Protištátnym sprisahaneckým centrom pod vedením Rudolfa Slánského odsúdený na smrť a popravený. Kniha je románovým príbehom tejto výraznej osobnosti našich novodobých dejín.