Marenčin PT strana 84 z 103

Rozhovory s Petrom Gregorom vychádzali v denníkoch, časopisoch a zborníkoch od začiatku sedemdesiatych rokov. Dominujú témy autorskej tvorby, literatúry a umenia, postoja umelca k dianiu v spoločnosti, ale aj móda, ženy či Dunaj. Takmer v každom rozhovore sa ho redaktori pýtajú na jeho impozantný a nápadný zovňajšok a zakaždým ponúka inú odpoveď. Vskutku, Gregor sa vždy majstrovsky obliekal. Súhra topánok, nohavíc, saka, košele, hodiniek, účesu, okuliarov, tabatierky, zapaľovača či spony do kravaty a svojho času aj súhra oblečenia s veľkou dogou, bola vždy dokonalá. K tomu všetkému vlastnil a pestoval telo a chôdzu, ktoré nedovolia karikovať nespočetné kombinácie odevov. Sám však na túto tému hovorí: „Pre satirika naozaj nie je ani výhodné, ani bezpečné byť nápadným len svojím oblečením. Vystavuje sa riziku, že ho satirici budú považovať za módneho satirika a módni panáci za satiru v móde.“ Peter Gregor (1944, Prešov). Básnik, dramatik a satirik patrí – podľa vlastných slov – „k najmladším predstaviteľom nezadržateľne starnúcej strednej literárnej degenerácie“. Debutoval básnickou zbierkou Potreba visieť (1968). Po nej nasledovali: Nebeský policajt (1970), Rozhovor alebo Fackovací panák a morská panna (1975), Delta (1979), poetický skicár slávnych i menej známych osobností Odniesť si oheň z horiaceho domu (1989), zbierka humoresiek a aforizmov Malé maléry (1990), zbierka básní Zberateľ hodín (1992), epicko-filozofická skladba Muž menom Jób (1993), výber z rozhlasových hier pod názvom Smrť v Aténach (2000), poviedkový triptych Denník nebožtíka (2001), výber z básní o láske Listy zo záhrady Eden (2004), súhrnná zbierka aforizmov Etudy alebo Malá prechádzka veľkým lunaparkom (2010) a Idiotár (2013). Je autorom pôvodných rozhlasových hier a dramatizácií literárnych predlôh.

Na poli pohltia ženu plamene. Jej telo pod oblohou bez jediného mráčika vzplanie ako fakľa. Krátko nato neďaleko juhošvédskeho mesta Ystad nájdu zavraždeného politika s oskalpovanou hlavou. Rovnaký osud postihne aj pochybného obchodníka s umením. Švédsko zažíva nezvyčajne horúce leto. Ľudia sa nevedia odtrhnúť od obrazoviek a víťazného ťaženia svojich miláčikov na majstrovstvách sveta vo futbale. Sériový vrah spáchal prvú vraždu. Komisár Wallander sa ujíma vyšetrovania, ktoré čoraz väčšmi pripomína nočnú moru. Uvedomuje si, že ďalším hrôzam sa mu nepodarí zabrániť. Ktosi práve dokončuje svoju premenu. Z reproduktorov znie dunenie bubnov, bojovník robí ešte posledné ťahy štetcom na tvári. Potom skontroluje, či je zbraň dobre nabrúsená, a nehlučne vyjde z miestnosti. Vyráža do ďalšieho súboja. Román Falošná stopa kritici aj čitatelia pokladajú za jednu z najlepších častí Mankellovej detektívnej série o komisárovi Wallanderovi. Henning Mankell (1948, Štokholm) je najčítanejší švédsky autor. Na celom svete sa predalo tridsať miliónov jeho kníh. Veľa cestuje, žije striedavo vo Švédsku a v Mozambiku. Preslávil sa sériou o komisárovi Wallanderovi, v ktorej sa odráža jeho „snaha o pochopenie nášho strašného sveta a hľadanie spôsobov, ako ho zmeniť“.

Opustená farma, krvavé jatky, starý muž, ktorého utýrali a ubili na smrť. Jeho žena leží pri ňom na zemi polomŕtva. Jedného chladného januárového rána o piatej hodine zavolajú vyšetrovateľa Wallandera na miesto činu. Myslí si, že je to rutinný výjazd. Keď však dorazí na farmu, nájde dve obete nezmyselného násilia. Tak to vyzerá na začiatku. Wallanderov život je v troskách, žena ho opustila, dcéra sa s ním nerozpráva a ani jeho starnúci otec nemá preňho pochopenie. Stále pracuje, zle sa stravuje, noci prepije sám v opustenom byte. Teraz však musí zabudnúť na svoje problémy a pustiť sa do boja s časom. Henning Mankell (nar. 1948, Štokholm) je najčítanejší švédsky autor. Na celom svete sa predalo tridsať miliónov jeho kníh. Veľa cestuje, žije striedavo vo Švédsku a v Mozambiku. Preslávil sa sériou o komisárovi Wallanderovi, v ktorej sa odráža jeho „snaha o pochopenie nášho strašného sveta a hľadanie spôsobov, ako ho zmeniť".

V živote každej ženy sú chvíle, o ktorých nerada hovorí, alebo ich ukrýva kdesi v hlbinách svojej duše. Sú to malé tragédie, ktoré neotrasú svetom, ale hlboko zasiahnu do osudu a konania ženy, ktorá ich zažíva. Kristína si nesie životom jedno veľké tajomstvo. Mladá, navonok vyrovnaná žena kráča po boku úspešného právnika. Dospievajúca dcéra Soňa dopĺňa obrázok šťastnej modernej rodiny. Ale ako to už v živote býva, šťastie ukáže aj svoju odvrátenú tvár. Kristínino tajomstvo sa po rokoch prezradí a rodinu ohrozí aj manželova nevera. A k tomu všetkému jej najlepšia priateľka Angela sa nečakane postaví na stranu Reného. Kristína stojí na rázcestí ako v rozprávke. Ktorú cestu si vyberie?

Autorka v krátkych kapitolách rozpráva príbehy pamiatok a pamätihodností Prešporka-Bratislavy. Sú to napríklad zaujímavosti o kráľovskej pokladnici či o zasadaní uhorského snemu v budove Kráľovskej uhorskej komory na Michalskej ulici, o oslave víťazstva nad Turkami, o Kalvárii, o protinapoleonských valoch neďaleko nákupného centra v Petržalke, o kaplnke sv. Rozálie v Lamači, ktorou sa poďakovali obyvatelia mesta za ochranu pred morom, o Balassovom paláci bez krídel na Panskej ulici, o cintoríne v záhrade kláštora milosrdných bratov, o prepriahacích staniciach a zájazdných hostincoch, zaujímavosti z Podhradia – ľadovňa, prístav, Arsenál, o kúpeľoch Grossling, o predmestí Blumentál v 18. storočí, kde sídlil gróf Sedlitz, o rozlúčkovej kaplnke a fabrike na súkno, niečo z histórie cintorína v Slávičom údolí, kde na počiatku boli drevené kríže... a mnohé ďalšie príbehy. Autorka sa venuje pamiatkám a histórii Bratislavy. Jednotlivé príbehy dokumentuje množstvom unikátnych archívnych dokumentov, fotografií, plánov, ktoré sa jej podarilo nájsť v mestských archívoch. PhDr. Viera Obuchová, CSc. (1951, Bratislava), vyštudovala históriu na FiF UK v Bratislave. Od roku 1974 pracuje ako historička v Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave. Je autorkou a spoluautorkou odborných a populárno-náučných publikácií o histórii Bratislavy.

V malomeste plynie život podľa svojich vlastnych pravidiel - čo sa však stane, keď naložíš tomu nesprávnemu náckovi? Vlado Valas, mladý skrachovaný filozof, uteká zo svojho rodného mesta a vydáva sa na podivuhodnú cestu do Bratislavy, plnú pochybných existencií a stroskotancov, kráčajúc po stopách svojej spackanej mladosti, aby zistil, že každé dno sa dá nakoniec preraziť. Rauš je temná paródia na motivačné romány o pozitívnom myslení, a zároveň psychedelický výlet do slovenského podzemia, kde aj náckovia môžu byť obete a pankáči pekní hajzli... Egor Indiani sa narodil 3. augusta 1983 v stredoslovenskej Hnúšti. Študoval na FF UK v Bratislave Slovenský jazyk a literatúru, no nedoštudoval. Vystriedal mnoho rôznych povolaní od predajcu v antikvariáte v Britskom Walese, až po fotografa na výletných lodiach v Karibiku. V r. 2013 natočil gonzo dokument DFF: Lost in Poland. Rauš je jeho literárny debut. Momentálne žije v Prahe.

Medzi mladými manželmi Kamilou a Dušanom to v poslednom čase poriadne škrípe. Dcéra Vanesska bola donedávna pre oboch centrom vesmíru, no po tom, ako Dušana žena upodozrieva, že si našiel milenku, rodina sa rozsypáva. Žiarlivá Kamila sa dopúšťa fatálnych chýb v snahe zachrániť manželstvo. Je hysterická a koná skratovo. Na nálade jej rozhodne nepridáva Ivona, bývalá manželka Dušana, ktorá ju neustále prenasleduje. Opitá jej v noci vyvoláva, obťažuje ju na ulici i v práci. Raz sa jej vyhráža, inokedy jej zavolá len preto, aby sa jej posmievala a pripomenula, že sa Kamile vrátilo len to, čo urobila ona jej. Ukradla jej muža. Keby nemala Kamila skvelých švagrovcov, keby sa Viktor, brat jej manžela nestal jej bútľavou vŕbou, asi by to vzdala. Keď sa zdá, že sa zo všetkého vymoce, že našla človeka, ktorému na nej naozaj záleží, odrazu šok a všetko je inak. A oveľa horšie, ako si dokázala pripustiť. Dana Hlavatá (1957, Bratislava) vyštudovala FiFUK – odbor televízna žurnalistika. Napísala desiatky rozhlasových hier a dramatických pásiem, televíznych scenárov, rozprávok, stovky kriminálnych i životných príbehov, fejtónov, poviedok. Vydala niekoľko kníh. Venuje sa aj výtvarnej tvorbe. Získala literárne ocenenia doma aj v zahraničí. Pracuje v Slovenskej televízii ako dramaturgička. Je matkou dvoch synov, vďaka ktorým sa pozerá na svet cez prizmu humoru.

Ako Michal Dočolomanský pristál s vetroňom na futbalovom ihrisku v Dolných Orešanoch? Ako Emília Vášáryová vzkriesila Vladimíra Menšíka? Ako Marián Labuda pašoval peniaze cez hranice v detskom autíčku? Čo je to Jurajova Slezáčkova peristaltika ciev? Tieto a stovky ďalších príbehov nájdete v knihe dlhoročného člena Činohry SND a čerstvého osemdesiatnika Olda Hlaváčka, ktorá tvorí pestrý kaleidoskop spomienok na takmer štyridsať jeho hereckých kolegov doplnených o ich originálne recepty a anekdoty. Narodil sa 26. januára 1934 v Bratislave. Prvé skúsenosti zbieral na doskách Ľudovej scény mesta Žiliny. Úžasné divadlo. Činohra, orchester, balet, speváci... a všetko ochotníci! Ukončil štúdium Pedagogického gymnázia v Žiline a vošiel do dvier Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Absolvoval postavou Arlechina v hre Prefíkaná vdova. Predstavenie vtedy vysoko ocenila umelecká kritika. Truffaldina – Sluhu dvoch pánov hral v Prešove. Odtiaľ sa presťahoval sa do svojho rodného mesta Bratislavy, kde v SND hrá dodnes. Temperament, šarmantný pohyb v charakterovej a situačnej komike, groteskne decentný a dynamický prejav, to je jeho život na javisku. Truffaldino, Arlecchino, Pišta husár, Števko, Čert sú jeho nezabudnuteľné postavy, ale dokázal presvedčivo stvárniť švihákov, diktátorov a manipulátorov. Napísal celý rad rozhlasových a televíznych programov a aj si v nich zahral. V roku 1973 mu Český literárny fond udelil cenu za vynikajúcu spoluprácu pri výrobe televíznych zábavných programov. Rozhlasové rozprávanie gazdov Hlaváčka a Krajíčka v hostinci „Pod gaštanom“ si ešte aj dnes ľudia radi vypočujú.

Siete sú super, dokiaľ sa v nich nezamotáte. Keď už klamať, tak presvedčivo a nezanechávať stopy. Ak už sa klamstvo odhalí, tváriť sa, že sa nič nedeje. Tak také jednoduché to však Dano nemá. Manželka chce vedieť stále viac a donúti ho odkryť celý svoj niekoľkoročný virtuálno-reálny život. Keďže nie je v poriadku ani ona, nedaruje nikomu nič. Chúdence deti. A manžel. Ak chcete vedieť, čo a ako sa dá hľadať a nájsť na sociálnych sieťach a najmä, o čo sa tam dá prísť, vitajte na fakbuku. Monika Pálušová (1.1.1978, Považská Bystrica) Od pätnástich sa stále sťahuje, takže nevedno, kde sa teraz presne nachádza. Naposledy ju videli v Púchove. Po dokončení štúdia slovenského jazyka a estetiky na FF PU učila na cirkevnom gymnáziu, potom utiekla do lokálnej televízie, novín, preletela rozhlasom aj súkromnou televíziou a nezastavil ju ani manžel a dve deti. Písať začala zo zúfalstva, keď už nebolo možné tak rýchlo unikať (zbaliť chlapa nie je také ťažké, ako zbaliť dve deti). Dodnes žije v naivnej nádeji, že sa písaním dá uživiť. Nechajme ju v tom.

Vzrušujúci príbeh troch hlavných protagonistov sa začína v roku 1981. Hlavné postavy zažijú krátku, oslnivú kariéru počas komunizmu, ale po nežnej revolúcii sa ocitnú na dlažbe. Potom však odhodia všetky zábrany. Ich podnikateľské aktivity končia na hrane či za hranou zákona. Prežijú vydieranie mafiou, kupovanie poslancov, založia si televíziu, aby sa nakoniec stali jednou z najvplyvnejších finančných skupín na Slovensku, ktoré dostali pomenovanie finanční žraloci. Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA, pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom mesačníka POP HORIZONT, založil reklamnú agentúru AURUM, teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech…, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha a romány Posledné varovanie a Nádenník pera vo francúzskych službách. Žije v Bratislave.

Autentický portrét autora od detstva v Bratislave cez príbeh rozvetvenej rodiny až po narodenie syna. Putovanie po Slovensku aj po svete od Michaloviec cez Palermo až do Kábulu. Keď chcete vedieť, načo výrazný prozaik svojej generácie myslí kade chodí, čítajte Spamäti. Michal Hvorecký sa narodil roku 1976. Vyštudoval estetiku. Píše poviedky, romány a blogy. Jeho knihy vyšli v šiestich jazykoch. Z nemčiny prekladá prózu a divadelné hry. Je ženatý, má syna. Žije v Bratislave. Jeho web je www.hvorecky.sk

Ing. JUDr. Jozef Majský sa narodil 15.5.1946 v Hlohovci. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú a Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pred rokom 1989 pracoval ako učiteľ, neskôr ako námestník v strojárskej fabrike OBAL, š.p. v Novom Meste nad Váhom, od roku 1982 až do roku 1990 ako námestník riaditeľa v bratislavskej Matadorke. Po novembri 1989 založil spoločnosť SIPOX Holding a so 40 firmami, ktoré vlastnil, sa stal jedným z prvých slovenských veľkopodnikateľov. Okolo roku 1998 sa dostal do problémov a v súvislosti s kauzou Horizont a BMG si vo väzbe odsedel dva roky. Stretnutie novinárky a spisovateľky Ivany Havranovej s Jozefom Majským, s človekom a podnikateľom, ktorý prešiel traumou policajného vyšetrovania a dvojročným väzením dalo podnet na vznik tejto knihy. Podnikanie, privatizácia, rodina, ženy, kauzy Horizont a BMG, väzenie, poľovačky, médiá a politici – to sú hlavné témy ich rozhovorov. Na priame otázky autorka dostáva odpovede, ktoré ešte nezazneli v nijakom médiu. Je to verejná spoveď Jozefa Majského. Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala v denníku Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov a reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov (Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a ďalšie). Je autorkou štyroch kníh poviedok a troch románov. Žije a tvorí v Bratislave

Príbehy o dnes už legendárnych postavách bratislavského podsvetia 90. rokov minulého storočia plné nových faktov a detailov. Kto stál za násilnou smrťou Deáka, Čongrádiho, Sýkoru a Svobodu? Ako skončili tak dlho nedotknuteľné klany sýkoriek a takáčovcov, ktoré ovládali organizovaný zločin v hlavnom meste Slovenska takmer až do týchto dní? A je tu aj celkom nový príbeh gangu piťovcov od jeho vzniku až po ich dramatické zatknutie a súd. S odstupom dvoch desaťročí už môžeme dorozprávať pozoruhodnú sériu „hviezdnych“ kariér popredných bratislavských mafiánov 90-tych rokov. A opísať vzostup i pád, dúfajme, že posledného gangu mladých mužov, ktorí sa tu ku šťastiu prebíjali päsťami i nožmi. Nové svedectvá, rozsudky, tragické konce. Donedávna nejasné sa stáva samozrejmým, ako sa po rokoch rozhovorili noví utajení svedkovia, či pamätníci. Príslovečné Božie mlyny konečne domleli aj toto hrubé zrno krvi, bolesti a zločinu? Gustáv Murín (1959, Bratislava) vydal 29 kníh (6 v češtine, 1 vo francúzštine, 1 v hindí a 1 po chorvátsky): román, novelu, zbierky poviedok a esejí, zbierku článkov o kultúre a médiách, vedecko-popularizačné štúdie o biológii, o dlhovekosti, o manželstve, štúdie o podsvetí v hlavnom meste a na Slovensku deväťdesiatych rokov, popularizačné encyklopédie a zbierky cestovných príbehov. Kniha Mafia na Slovensku získala cenu Panta Rhei Awards za najpredávanejšiu knihu roku 2009. Romány a knihy literatúry faktu vydal na pokračovanie aj v novinách (Pravda, 2007), na internete (gasbag.wz.cz, 2005; SME.sk: 2008, 2010 a 2011), v audio-verziách (1991, 2008, 2010 a 2011) a ako e-knihy (2011x4). Viac ako 260 textov autora bolo preložených do 49-tich jazykov a publikovaných v krajinách ako Afganistan, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Egypt, Grónsko, Tajvan, Ukrajina, USA a ďalších. Literárne prezentácie absolvoval v 25 krajinách Európy, Ázie a Ameriky. Viac informácií o autorovi na http://gustavmurin.webgarden.cz.

Ing. JUDr. Jozef Majský sa narodil 15.5.1946 v Hlohovci. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú a Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pred rokom 1989 pracoval ako učiteľ, neskôr ako námestník v strojárskej fabrike OBAL, š.p. v Novom Meste nad Váhom, od roku 1982 až do roku 1990 ako námestník riaditeľa v bratislavskej Matadorke. Po novembri 1989 založil spoločnosť SIPOX Holding a so 40 firmami, ktoré vlastnil, sa stal jedným z prvých slovenských veľkopodnikateľov. Okolo roku 1998 sa dostal do problémov a v súvislosti s kauzou Horizont a BMG si vo väzbe odsedel dva roky. Stretnutie novinárky a spisovateľky Ivany Havranovej s Jozefom Majským, s človekom a podnikateľom, ktorý prešiel traumou policajného vyšetrovania a dvojročným väzením dalo podnet na vznik tejto knihy. Podnikanie, privatizácia, rodina, ženy, kauzy Horizont a BMG, väzenie, poľovačky, médiá a politici – to sú hlavné témy ich rozhovorov. Na priame otázky autorka dostáva odpovede, ktoré ešte nezazneli v nijakom médiu. Je to verejná spoveď Jozefa Majského. Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala v denníku Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov a reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov (Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a ďalšie). Je autorkou štyroch kníh poviedok a troch románov. Žije a tvorí v Bratislave

Len nenaplnenie dokáže lásku umocniť až na posadnutosť. Lebo žiadna skutočnosť by nebola taká úžasná, ako predstava o nej. Kvôli takej láske sa rúcajú mosty a vracia sa späť na záchrannom člne, lebo inak sa nedá existovať. Aj Tesy takú zažila. Vykašľala sa na kariéru i domov a odišla do rodnej dediny, kde stretá Dana, maliara, ktorý sa práve vrátil z Japonska a zaumieni si napísať knihu. Ako sa v úzkoprsom prostredí vidieka rozvinie vzťah tak protichodných osobností a či úprimná ľudská náklonnosť dokáže nahradiť spaľujúcu túžbu po mužovi z minulosti, to sa dozviete v príbehu. Števa Opremčáková (1957, Rožňava) vyštudovala sociálne právo. Autorka projektu azylového domu pre bezdomovcov a sociálnej kliniky pre týrané matky s deťmi. Za podpory pražskej Armády spásy a Nadácie dobrej vôle Oľgy Havlovej uviedla tieto projekty do života aj v Košiciach. Autorka bestsellerov Zatiaľ navždy, Židovská krv, V Írsku prší inak a Planisko. Viac na http://www.facebook.com/stefania.opremcakova a

Stolička na poľnej ceste, na nej sedí bábka v ľudskej veľkosti. Právnik dupne na brzdu a vystúpi z auta. Nič viac už v živote nestihne. Komisár Wallander je psychicky na dne. Pri svojom poslednom prípade zastrelil človeka. Depresiu teraz utápa v alkohole. Rozhodne sa odísť z polície. Navštívi ho však starý priateľ Sten Torstensson, ktorý ho požiada o pomoc pri vyšetrovaní tragickej nehody svojho otca. Najprv odmietne, no keď onedlho ktosi Torstenssona brutálne zavraždí, komisár Kurt Wallander sa vracia...