Marenčin PT strana 85 z 92

Prvý mestský obvod je pôvodnou a najstaršou časťou Bratislavy. Historické jadro bolo kedysi obkolesené hradbami s obrannými vežami, cvingrami a baštami. Po stáročia si zachovalo pôvodný pôdorys, ulice a námestia v takmer nezmenenej podobe. Prechádzka Starým mestom vedie Michalskou ulicou k Rybárskej bráne a odtiaľ popri bývalých hradbách okolo Dómu Sv. Martina, kostolov a kostolíkov, palácov a pamätníkov a ukončí sa na Hlavnom a Primaciálnom námestí. V tomto priestore sa tvorili dejiny mesta a v najslávnejších dobách aj dejiny Rakúsko-Uhorska. Sídlili tu významné inštitúcie, bývala tu uhorská šľachta, korunovali kráľov, zasadal Uhorský snem. Ortvay podrobne popisuje históriu domov, palácov, ulíc a námestí, spomína osobnosti a udalosti, ktoré ovplyvnili dejiny mesta.

Je koniec devätnásteho storočia v Japonsku a sedemnásťročný Juko Akita sa venuje umeniu haiku. Chcel by sa stať básnikom snehu, fascinovaný jeho krásou a bielobou. Hoci sú Jukove básne krásne, sú zúfalo biele, a tak odchádza na juh krajiny za majstrom Sósekim, aby zavŕšil svoje vzdelanie a naučil sa používať vo svojej tvorbe farby. Pri prechode cez japonské Alpy objaví pod ľadom telo Európanky, do ktorej sa zamiluje.

Kniha novinára, prekladateľa a spisovateľa, ktorý pôsobil ako zahraničný spravodajca slovenskej agentúry TASR vo Washingtone v rokoch 1992 - 1998, prináša málo známe alebo doteraz neznáme skutočnosti o zákulisí intervencie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968. Jadrom knihy sú prepisy denníkových záznamov Piotra Šelesta, ktorého Leonid Brežnev poveril na tajné rokovania s Vasiľom Biľakom, a okolnosti, za ktorých došlo k napísaniu a odovzdaniu tzv. Pozývacieho listu. Knihu dopĺňajú výsledky štúdia americkej diplomatickej korešpondencie z toho obdobia, postoje americkej vlády, prezidenta Lyndona Johnsona a dokumenty CIA o príčinách a následkoch sovietskej agresie.

Amélie Nothomb je jedna z najznámejších a najčítanejších súčasných belgických autoriek. Fascinuje a šokuje nielen originalitou a pestrosťou tvorby, ale aj výzorom, vystupovaním a životným štýlom. Mnohí ju považujú za grafomanku: napísala už viac ako štyridsať románov, z ktorých vyše desať vydala vo francúzskych vydavateľstvách. Každý rok na jeseň vydáva nový román. Samota vo dvojici v domčeku na okraji lesa, dožiť tu do konca svojich dní, to je sen Emila a Júlie. Proti ich očakávaniam sa v dokonalej samote objaví sused, ktorý sa u nich začne pomaly zahniezďovať každé popoludnie, od štvrtej do šiestej, skoro vždy bez slova. Jeho absurdná prítomnosť sa pomaly stáva pre pár neznesiteľná. Je to zlomyseľný a ponurý román, ale aj fraška, ktorá ponúka pohľad zvnútra na osobnosť človeka a stavia ho do absurdnej spoločenskej situácie, hľadanie riešenia ktorej je zároveň vyvrcholením románu.

Sprievodca najlepšími slovenskými vínami od renomovaného degustátora a nášho najväčšieho vinárskeho odborníka. Malík predstavuje takmer 40 výrobcov vín a klasickým stobodovým hodnotením udeľuje medaily a ocenenia stovke vynikajúcich vín z posledných ročníkov.

Kniha reportáží a príbehov je mozaikou ľudských osudov, paradoxných situácií a prekvapivých príbehov, aké vie vymyslieť iba život. A to všetko v atmosfére utečeneckých táborov, blokád, atentátov, streľby, odvety a odvety za odvetu. Vo svojom súhrne je to vlastne román - koláž o desaťročiach izraelsko-palestínskych vzťahov. Najmä však o ľuďoch z tamtoho kúta sveta.

Výpravná obrazová publikácia približuje malokarpatskú vinohradnícku oblasť, históriu vinohradníctva a vinárstva, prírodu a geológiu malokarpatských svahov, kde sa od pradávna pestuje vinič. Je výsledkom niekoľkoročnej práce autorského kolektívu a fotografov pod vedením profesora Fedora Malíka.

Za vraždou známeho redaktora Bratislavských novín AZ priamo v tlačiarni sa skrýva niekoľko motívov : je to pomsta žiarlivého milenca, ohrdnutej milenky, či úspešný pokus umlčať politicky nepohodlného novinára, ktorý odhalí korupciu na radnici? Prostredie starej Bratislavy tridsiatych rokov minulého storočia ožíva v neopakovateľnom kolorite najmenšieho veľkomesta Európy... Vášeň, napätie, zločin a nečakaná pointa: vrah je ktosi iný, kto čaká dlhé roky na svoju príležitosť...

Kto si nevie predstaviť dobré jedlo bez dobrého vína, ten nájde v knihe Fedora Malíka Víno na tanieri množstvo podnetov. Malík ako vinár-gurmán v krátkych fejtónoch opisuje lákavý svet voňajúcich jedál z domácej i zahraničnej kuchyne, ktorá by bez dobrého vína nebola taká chutná a príťažlivá.

Bratislavský chodec je prechádzkou dejinami a dejiskami slovenského nadrealizmu, kaviarňami a krčmičkami, kde sa stretávali jeho protagonisti a kde sa popri diskusiách a zábavách písali automatické texty a manifestačné vyhlásenia a redigovali zborníky. Je to nostalgická prechádzka s oddychovými zastávkami, na ktorých autor ako pamätník rozpráva o vážnych i nevážnych udalostiach a epizódach ich kolektívneho dobrodružstva a načrtáva siluety jeho účastníkov, usilujúc sa zviditeľniť nielen ducha ich básní, ale cez ne aj mágiu génia tej neviditeľnej Bratislavy, ktorá sa stala ich osudom.

Mimoriadne zaujímavé rozprávanie o málo známych súvislostiach so vznikom 1. ČSR. Autor na veľmi veľkom množstve historických skutočností približuje situáciu v budúcom hlavnom meste Slovenska. Po skončení 1. svetovej vojny a Trianone maďarská vláda nechcela opustiť mesto, až ju napokon vytlačili čs legionári z talianskeho frontu a regulárna čs armáda. Ide o krátke obdobie, kedy sa Bratislava volal Wilsonovo, kedy po vytlačení maďarských vojsk z územia mesta prišla slovenská vláda zo Žiliny. Autor opisuje príchod českých Sokolov a ich účasť na oslobodení mesta, tragický prílet M.R.Štefánika, útoky Kunových vojsk na Bratislavu, návštevu TGM a posledného cisára monarchie Karola I. Na pozadí týchto dejinných skutočností autor vykresľuje spoločenské, etnické a politické prostredie Bratislavy a jej okolia.

Prechádzka po jednom z najstarších zachovaných cintorínov na území Bratislavy. Vznikol okolo roku 1784 a sú tu pochované významné prešporské rodiny, remeselníci, umelci, podnikatelia a mnohé vynikajúce osobnosti. V knihe sa spomína viac ako 170 osobností a množstvo umelecky zaujímavých náhrobkov, ktoré sú zobrazené na vyše 200 dobových fotografiách. Mená ako Pálffy, Esterházy, Feigler, Ortvay, Manderla, Palugyay, Justi, Kozics, Werner, Ludwig, Marshall, Rigele, Lanfranconi, Albrecht, bratislavský „Robinson“ Karl Jetting, Majsch, Tido Gašpar, J. E. Hubert, Gessay, Žabota, Vavro Šrobár, Melkovič, Satinský a mnohé ďalšie – tvorili históriu mesta. Na prechádzke po Ondrejskom cintoríne si pripomenieme ich zaujímavé osudy.

Tucet príbehov o prešporských vodníkoch, o ich intímnom živote, láskach a trápeniach, s množstvom originálnych vodníckych receptov. Kniha je bohato ilustrovaná kresbami Miloša Koptáka z malebných zákutí prešporského podhradia.

Táto knižka poteší milovníkov Bratislavy a priblíži čitateľovi mesto Pressburg, Pozsony či Prešporok na prelome 19. a 20. storočia. Vďaka vzácnym starým pohľadniciam sa môžeme obzrieť o sto rokov späť a objaviť scenérie, ktoré dôverne poznali niekdajší obyvatelia mesta, a z ktorých mnohé dnes už neexistujú. Staré pohľadnice sú ako pozdravy z minulosti vyvolávajúce sladkú nostalgiu a sentiment, unášajú nás na tichých krídlach fantázie späť do čias našich predkov. Ako šibnutím čarovného prútika sa prenesieme do dávnej minulosti a prechádzame sa po uliciach a námestiach Prešporka. Počujeme klopotanie konských kopýt a hrokotanie kočov na dlažbe, harmoniku spod viechy, cítime vôňu trhoviska, čerstvého chleba a pečenej husi. Táto knižka však prezrádza aj to, čím mesto žilo, o čom sa v Prešporku písalo v dennej tlači roku 1900. Voľakedajšie hlavné mesto monarchie malo svoje senzácie, spoločenské udalosti, módu, športové zápolenia i kriminálne prípady. Obrázky zo starého Prešporka nám asp

Cez zdanlivú komickosť, anekdotickosť Charmsových próz presakuje tragickosť každodennej existencie človeka a pocit nezmyselnosti života. Námetom jeho próz sú situácie groteskné, absurdné, často až panoptikálne. Pri čítaní Charmsove poviedky máme pocit, že autor je miestami až bezohľadný cynik. No z jeho denníkových záznamoch ho poznávame ako citlivého, hlboko trpiaceho človeka.

Novela Ernsta Jüngera Sturm (1923) patrí k prozaickým dielam o prvej svetovej vojne a v mnohom čerpá z autorovej vlastnej skúsenosti na západnom fronte. Pôvodne vychádzala na pokračovanie v istých hanoverských novinách a až po druhej svetovej vojne ju autor opäť objavil a zaradil do svojich Zobraných diel. Súčasný nemecký filozof Karl Heinz Bohrer, ktorý toto dielo považuje za jeden z najlepších príkladov „estetiky hrôzy“, o Jüngerovej próze napísal: „Sturm je kniha mimoriadnej literárnej kvality a nepochybne jedno z najlepších literárnych svedectiev o prvej svetovej vojne. Prevyšuje takmer celú vojnovú literatúru dvadsiatych rokov, lebo štylisticky, motívmi a historickou tematikou predstavuje rozhodujúci obrat v dekadentnej literatúre.“