Marenčin PT strana 78 z 84

Nora je autorka a práve sa nachádza v tvorivom procese písania knihy, ktorú by mala čo najskôr dokončiť. Jej editor je však stále nespokojný s rukopisom. Väčšinu času je na ňu nepríjemný a znevažujúce pripomienky okázalo zaobaľuje do sofistikovaného sarkazmu, čo jej veľmi nepomáha. Nora sa snaží vyhovieť všetkému, čo po nej žiada, snaží poprieť túžbu po tomto mužovi, ale je postupne doňho čoraz viac zamilovaná. Začínajú sa vynárať tragédie, ktoré zažila v minulosti, a s ktorými sa vyrovnáva práve písaním. Zlyháva zas a znova, píše a bojuje s vlastnými démonmi a svojou sexualitou. Až náhodné stretnutie s krásnym Lucienom sa pre Noru stane fatálnym. Aké tajomstvo ťaží tohto muža? A je to vôbec muž, alebo skôr bytosť z iných sfér? Príbeh sa odohráva v súčasnosti, ktorá je prepojená s krivdami minulosti. Udalosti, situácie, charaktery postáv a vzťahy medzi nimi sú načrtnuté v náznakoch a mozaikách príbehov. Sú ohraničené akousi čiarou, ktorá je v istom momente prerušená, aby mohla pokračovaťv inom bode a v inom príbehu. Tá čiara oddeľuje život, smrť, šťastie, sex, strach, lásku a nenávisť rovnako ako minulosť a prítomnosť.

Rozhovory s Petrom Gregorom vychádzali v denníkoch, časopisoch a zborníkoch od začiatku sedemdesiatych rokov. Dominujú témy autorskej tvorby, literatúry a umenia, postoja umelca k dianiu v spoločnosti, ale aj móda, ženy či Dunaj. Takmer v každom rozhovore sa ho redaktori pýtajú na jeho impozantný a nápadný zovňajšok a zakaždým ponúka inú odpoveď. Vskutku, Gregor sa vždy majstrovsky obliekal. Súhra topánok, nohavíc, saka, košele, hodiniek, účesu, okuliarov, tabatierky, zapaľovača či spony do kravaty a svojho času aj súhra oblečenia s veľkou dogou, bola vždy dokonalá. K tomu všetkému vlastnil a pestoval telo a chôdzu, ktoré nedovolia karikovať nespočetné kombinácie odevov. Sám však na túto tému hovorí: „Pre satirika naozaj nie je ani výhodné, ani bezpečné byť nápadným len svojím oblečením. Vystavuje sa riziku, že ho satirici budú považovať za módneho satirika a módni panáci za satiru v móde.“ Peter Gregor (1944, Prešov). Básnik, dramatik a satirik patrí – podľa vlastných slov – „k najmladším predstaviteľom nezadržateľne starnúcej strednej literárnej degenerácie“. Debutoval básnickou zbierkou Potreba visieť (1968). Po nej nasledovali: Nebeský policajt (1970), Rozhovor alebo Fackovací panák a morská panna (1975), Delta (1979), poetický skicár slávnych i menej známych osobností Odniesť si oheň z horiaceho domu (1989), zbierka humoresiek a aforizmov Malé maléry (1990), zbierka básní Zberateľ hodín (1992), epicko-filozofická skladba Muž menom Jób (1993), výber z rozhlasových hier pod názvom Smrť v Aténach (2000), poviedkový triptych Denník nebožtíka (2001), výber z básní o láske Listy zo záhrady Eden (2004), súhrnná zbierka aforizmov Etudy alebo Malá prechádzka veľkým lunaparkom (2010) a Idiotár (2013). Je autorom pôvodných rozhlasových hier a dramatizácií literárnych predlôh.

Podniková kultúra upadá? Kúpte riaditeľovi TaNK! Lapačka snov a vo voľnom čase beštia s nadľudskými schopnosťami Elena padla do osídiel temného božstva Zlosena. Spoločný tímbuilding hlavných hrdinov Škoricovníka sa tak zmenil na záchranu sveta. Jonášova nová záľuba v strelných zbraniach asi na zastavenie odvekého zla stačiť nebude a Imho sa kdesi stratil. Ešteže riaditeľ Ríšskej banky Sajmon presedlal z otáčavého kresla rovno do TaNKu. Ľúty boj o Citadelu, kamenní golemovia, prastará mytológia, škoricou poháňané obliehacie zbrane i nejasný osud najväčšieho vojvodcu všetkých čias – to všetko nájdete v tretej knihe úspešnej slovenskej fantasy série. Autori už v prvých románoch dokázali, že vedia až nechutne presne predpovedať budúcnosť aj toho nášho sveta. Chcete vedieť, kam to všetko speje? Kúpte riaditeľovi tank a môžete sa namiesto vypĺňania reportingov pokojne zahĺbiť do Zlatej panny. Len pozor, vraj je už tisíce rokov mŕtva. Na zložité otázky vám nefungujú jednoduché odpovede? Kúpte TaNKy aj strednému manažmentu. Matej Moško, nekritický obdivovateľ Prvého stupňa rádu Hlbokej poklony

Žili medzi nami. Ich osudy zmenila nenávisť. Druhá svetová vojna vymazala z Banskej Štiavnice takmer celú židovskú komunitu. Aká bola Štiavnica, keď tam ešte žili, akí to boli susedia? Kniha opisuje osudy rodín, ktoré boli súčasťou baníckeho mesta a mnohí z nich tento región presiahli. Osudy židovských rodín Pollákovcov, Barokovcov, Gemeinerovcov, Hoffmannovcov, Goldbergerovcov, Wassermannovcov, Horovitzovcov, Welwardovcov, Sušických, Deutschovcov, Hellovcov, Ungárovcov, Heitlerovcov, Wetzlerovcov, Wintersteinovcov, Erdössovcov a ďalších, autorka zozbierala počas rozhovorov s príbuznými, preživšími a s tými, ktorí si ešte dobu pred vojnou pamätali. Sú to životné príbehy z čias, keď nástup vojny bol ešte čímsi nepredstaviteľným.

Hlavné postavy poviedok sú si podobné. Hoci žijú v spoločenstve ľudí, sú sami. Sami so svojimi myšlienkami, sami v boji so svojimi démonmi. Niektorí v tomto boji prehrávajú, iní sú úspešní. A niekedy zistia, že nie sú celkom sami. Autor rieši vnútorné boje, psychické problémy, pomoc osamelému a zúfalému človeku, zaoberá sa starobou a generačnými vzťahmi. Niekedy je človek sám, nikto mu nepomôže a skončí tragicky, niekedy tragédii zabráni vyššia moc. Viacero poviedok má charakter podobenstva, sú rôznorodé štýlom, žánrom, miestom, časom, ale spája ich pocit osamelosti.

Limitovaná edícia s CD Marián Varga, jedinečný umelec, skladateľ, inštrumentalista, bohém a intelektuál, ktorý svojím životom a tvorbou ovplyvnil niekoľko generácií milovníkov a obdivovateľov beatovej hudby v Československu. Od konca šesťdesiatych rokov minulého storočia až do roku 2017 patril k najvýraznejším osobnostiam slovenskej hudobnej scény. Jeho neobyčajná charizma, zjav, jazykový prejav a predovšetkým unikátny a nenapodobiteľný spôsob hry na klávesových nástrojoch, umocnený jedinečnou a nezameniteľnou melodikou, fascinoval všetkých, ktorí ho mali možnosť zažiť na koncertoch a vystúpeniach. Kniha Hommage a Marián Varga predstavuje najikonickejšie fotografie Mariána Vargu od sedemdesiatich piatich českých a slovenských fotografov, ktoré boli vystavené v galérii Danubiana pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín. Takmer 300 fotografií zachytáva Mariána Vargu od 60. rokov minulého storočia a sú doplnené jeho textami, citátmi z rozhovorov a jeho biografiou.

Kniha je pozvánkou pre dobrodružné deti a ich rodičov na výpravy do praveku. V deviatich kapitolách vás prevedie deviatimi lokalitami východného Slovenska, na ktorých je možné nájsť skameneliny. Vďaka mapám, popisu a ilustrovaným rekonštrukciám lokalít v ich pravekom období dostane čitateľ – cestovateľ návod, ako sa vrátiť do dávno strateného sveta.

Keď mala Olívia trinásť, prežila najvzrušujúcejšie a najčudnejšie leto v živote. Od tých prázdnin už nič nebolo ako pred tým. Stretla chlapca, ktorý sa jej hlboko vryl do srdca a ktorý krátko po ich stretnutí navždy zmizol. Začali sa diať čudné veci. Po páde z výšky už vnímala svet okolo seba inak ako bežní ľudia. Po dvadsiatich rokoch je z Olívie vydatá žena a matka dvoch synov. Jej manželstvo sa rozpadá, pre chorobu syna musí zanechať prácu a nakoniec sa stane obeťou podvodu manžela-gamblera. Ocitá sa na dne, sama s deťmi, bez práce, bez peňazí. Keď sa už začne zdať, že najhoršie má za sebou, do susedstva sa nasťahuje tajomný Francúz, ktorý jej prevráti život naruby. Kto je ten neznámy cudzinec? A ako súvisí jej život s osudom neznámej dievčiny, ktorú ktosi pred dvadsiatimi rokmi zavraždil? Ona je ako lesná víla, nevinné žieňa dušou spojené s prírodou. On je tajomný a príťažlivý mladý muž s nezvyčajným menom, patriaci do skupinky chalanov, ktorí si hovoria Démoni. Čo to majú za čudné mená a prečo majú všetci na predlaktí nakreslený obrátený pentagram s hlavou Bafometa a nápisom SA-MA-EL? Mladučkej Olívii ani nenapadne, že stretnutím so záhadnými chlapcami sa rozkrútia šialené kolesá osudu.

Zachované zápisky z pozostalosti manželov Márie Jančovej a Františka Hečka, ktoré si viedli od roku 1936 až do roku 1960, keď prozaik zomrel, majú denníkový charakter. V období do konca vojny je dominantnou témou najužší rodinný okruh, výchova a zdravie detí, najmä tragická choroba mladšieho syna. V záznamoch, ktoré nasledujú po roku 1948, sa už zrkadlí ambivalentné postavenie talentovaného a zároveň oficiálneho tvorcu, účastníka literárneho života, ale aj „verejného činiteľa“, človeka, ktorý sa v spisovateľskom „svete“ ocitol pomerne neskoro a ktorý sa s týmto prostredím nikdy celkom nezžil. Jeho komentáre sú zamerané najmä na literárny život 50. rokov. Hečkove denníky sú predovšetkým príbehom silného vzťahu dvoch ľudí a históriou ich rodinného mikrosveta, ale aj subjektívnym, vo svojej zaujatosti dodnes zaujímavým svedectvom o štvrťstoročí kultúrneho života na Slovensku.

Príbeh lásky, ktorá k sebe nečakane zvedie dvoch ľudí. Lásky, ktorá neplánovane spojí mladé dievča a staršieho muža. Príbeh plný nehy a vášne, rozdielnych túžob, rozličných životných období, žiarlivosti, strachu zo straty, plný nevery a bolesti, ale hlavne lásky. Taký je príbeh Anny a Luka.

Jana je mladá, krásna a talentovaná novinárka. Má však jeden veľký problém – priveľa pije. Raz večer stretne svojho osudového muža – televízneho režiséra Milana. On je ženatý a jeho manželstvo je v troskách. Zamilujú sa do seba. Má to ale jeden háčik: on nedokáže opustiť svojho milovaného syna. Príbeh plný vášne, beznádeje, intríg a lásky ženatého muža s nevyrovnanou mladou ženou.

Alfréd Grosz pôsobil v prvej polovici 20. storočia na Spiši. Podnikal náročné túry do Vysokých Tatier, zaznamenával povesti a legendy, ktorými sú tieto končiny bohato opradené. O vysokohorských štítoch, dolinách, plesách a jaskyniach vznikli povesti, v ktorých ožívali skaly a vrchy, vystupovali dobré i zlé rozprávkové bytosti. Zaklínali, čarovali a menili prírodné úkazy na zázraky. Povesti sa tradovali z generácie na generáciu a ľudia ich milovali. Autor nás sprevádza po legendárnej ríši Vysokých Tatier ako skúsený horský vodca a jedinečný rozprávač.