Marenčin PT strana 80 z 92

„Kniha plná silných obrazov a hrôzy, ktorá sa s každou stranou stupňuje.“ Simon Beckett Júlii sa pred dvadsiatimi rokmi stratil päťročný syn. Chlapec zmizol bez stopy na švédskom ostrove Öland. Jedného dňa jeho otec dostane poštou synovu topánku. Temná minulosť sa bolestivo vráti. Júlia sa rozhodne odhaliť tajomstvo na vlastnú päsť, no čoskoro zistí, že niekto jej v tom chce za každú cenu zabrániť. Hrozba je oveľa bližšie, ako sa zdalo. Muž, ktorý mal byť už dávno mŕtvy, blúdi po pustatinách ostrova, keď nastane hodina tieňov a počuť ozveny mŕtvych...

Spoločenský život Bratislavy vrcholil v období pred 2. svetovou vojnou. Dobová tlač, memoáre i spomienky súčasníkov približujú nezabudnuteľnú atmosféru spoločenskej zábavy a tolerancie. Od začiatku 20. storočia boli v meste obľúbené kaviarne s modernými interiérmi, kvalitnou obsluhou, širokou ponukou káv a rôznych nápojov, domácimi i zahraničnými časopismi, hudobnou produkciou a mnohými inými lákadlami. Denne sem prichádzali pracovať, oddychovať a zabávať sa bratislavskí intelektuáli, ale aj mešťania, obchodníci či remeselníci. Najobľúbenejšie však boli povestné bratislavské viechy. Vinohradníci mali právo predávať vo svojich domoch, označených vystrčenou viechou, dva týždne víno z vlastnej úrody. Za dlhými stolmi v mieri a priateľstve svorne popíjali Slováci, Maďari, Česi a Nemci, zabávali sa bohatí aj chudobní, náhodní hostia aj štamgasti. A sláva bratislavských plesov ostala už len v spomienkach pamätníkov.

Roku 2009 v uliciach Bratislavy neznámy páchateľ prepadával osamelé ženy. Pri útoku používal ketamín – silné anestetikum, ktoré obeť okamžite ochromilo. Znehybnené ženy okradol, alebo sexuálne zneužil. Pátranie po sériovom zločincovi komplikovala skutočnosť, že obete okrem spôsobu napadnutia nemali nič spoločné. Polícia útočníka dodnes nevypátrala. Autor príbehu má každodennú skúsenosť s používaním ketamínu a detailne pozná jeho účinky a pôsobenie na organizmus. Na základe známych indícií vytvoril vlastný príbeh a možný obraz tzv. ketamínového fantóma.

Jedinečná ukážka literárneho ekumenizmu - v chráme či v krčme jednej knižky sa schádzajú báseň, esej a poviedka. Hoci predstavujú tri rozličné literárne žánre, pochádzajú od troch rozličných majstrov a zastupujú tri rozličné vierovyznania, nielen že dokážu priateľsky nažívať vedľa seba, ale spolu s fascinujúcimi kresbami Mareka Ormandíka vytvárajú nový čitateľsky príťažlivý a myšlienkovo podnetný celok.

„Aký je arabský svet v skutočnosti? Ako to v ňom vyzerá? Aké sú vzťahy medzi mužmi a ženami? Má každý Arab štyri ženy? Musí byť každý Arab muslimom? Musí byť každý muslim Arabom? Je vôbec možné naučiť sa po arabsky? Sú všetci muslimovia náboženskí fanatici?“ Kniha Arabský svet – Iná planéta? je realistický pohľad na arabský svet v súčasnosti. Autorka vyberá témy, ktoré Európanov zaujímajú najviac, ale aj také, ktoré sú tabu: o arabskej sexualite, mužsko-ženských vzťahoch, obriezke, poverčivosti, kastovaní spoločnosti, o rozpoznávaní hraníc života a smrti, rituáloch, drogách a alkohole. Témy predkladá aj z pohľadu ženy, ktorá dlhodobo žila a pracovala v arabských krajinách. Ženy, ktorá prichádzala do kontaktu väčšinou s mužmi. Emíre Khidayer (1971) sa narodila v Piešťanoch, ukončila štúdium arabistiky a islámistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako diplomatka pôsobila v Egypte, Kuvajte a Iraku. Po ukončení diplomatickej kariéry pracuje v oblasti obchodu a informačných technológií. Venuje sa etnografii, kulturológii a politike krajín Blízkeho východu. Prostredníctvom aktivít občianskeho združenia Pro Oriente, ako aj rozhlasovými reportážami približuje arabský svet slovenskému publiku. Je advokátkou medzikultúrneho dialógu.

Jedinečná ukážka literárneho ekumenizmu - v chráme či v krčme jednej knižky sa schádzajú báseň, esej a poviedka. Hoci predstavujú tri rozličné literárne žánre, pochádzajú od troch rozličných majstrov a zastupujú tri rozličné vierovyznania, nielen že dokážu priateľsky nažívať vedľa seba, ale spolu s fascinujúcimi kresbami Mareka Ormandíka vytvárajú nový čitateľsky príťažlivý a myšlienkovo podnetný celok.

Kniha o židovskej kultúre, histórii a náboženstve. Kniha objasňuje základné židovské náboženské predstavy a pojmy, opisuje rôzne náboženské prúdy, ktoré sa v priebehu dejín vyformovali, vysvetľuje historické pozadie ich vývoja. Uvádza všetky sviatky židovského liturgického roka, popisuje bohaté dejiny židovského národa od biblických čias až po súčasnosť. Samostatné kapitoly sú venované histórii slovenského židovstva, sionistickému hnutiu a vzniku a dejinám štátu Izrael vrátane izraelsko – arabských vojnových konfliktov. Knihu doplňujú vybrané texty z Talmudu, krátke ukážky prác židovských autorov a slovník často používaných pojmov a mien.

Voľné rozprávanie o dobe, zážitkoch, významných miestach, postavách a postavičkách, ktoré pomaly upadajú do zabudnutia. Aké vlastne boli 70. roky? Po zlatých 60. rokoch boli pre mnohých obdobím beznádeje. Začali sme sa uzatvárať pred svetom a v súkromí sme trpeli sklamaním z nenaplnených ideálov. Život sa spomalil. Práca, krčma, cez víkend chata alebo záhradka. 70. roky mali nové modly: Sex pistols, Black Sabath, Doors, ABBA, u nás Varga, Ursiny, Elán, Marika Gombitová, Modus, Karol Duchoň a ďalší. Rusi s Američanmi podpísali dohody o odzbrojení v Helsinkách, vo Vatikáne zvolili nového pápeža, o Charte 77 sa dozvedáme, až keď Gott a Pilarová podpísali Antichartu, počúvame Slobodnú Európu. Deti vyrastali v panelákoch a vedia, že v škole nemajú hovoriť to, čo počuli doma. Reálne sa pracovalo iba na fuškách a všade sa kradlo. Mladí mali nové priority: plagát z Brava, nahrávky z burzy, rifle z Tuzexu za bony od veksláka, počúvali Rádio Ö3 a na koncerty chodili do Budapešti. 60 km vzdialená Viedeň bola ďalej ako Ulanbátar. Namiesto socializmu s ľudskou tvárou tu bol "socializmus plného taniera". Začalo fungovať RVHP "(Radujme sa, Veseľme sa...H...o máme, Podeľme sa!). Humorný, ale pravdivý pohľad na jedno desaťročie.

Šesťdesiat príbehov o najznámejších, dodnes existujúcich, ale aj o tých zaniknutých bratislavských fontánach, studniach a studničkách, ktoré oddávna vzrušovali fantáziu Bratislavčanov. Rolandova fontána, radničná studňa, fontána Čiernej panej, fontány v záhradách, v Reťazovom dome, krvavá studnička na Kalvárii a ďalšie, ktoré autor literárne oživil, a predstavil nám Bratislavu aj ako mesto plné striekajúcich a chrliacich fontán, osviežujúcich a chladných studní.

Tatra revue - najslávnejší kabaret v novodobých dejinách slovenského divadla vznikol koncom 50. rokov a zanikol začiatkom 70. rokov po nástupe normalizácie. Počas desaťročnej bohatej histórie tam pôsobili vynikajúci umelci, herci, hudobníci: Kalina, Rell, Hanúsek, Belák, Hegerová, Sychra, Lonská, Kristínová, Laiferová, Szabová, Berczeller, Šlitr, Suchý, Lasica, Satinský a ďalší. Popularita Tatra revue zatienila mnohé kamenné scény. Príbeh Tatra revue je zasadený do dobového kontextu, vzniká tak plastický obraz 60. rokov v Bratislave cez osudy hercov a predstavení.

Unikátne reportážne sondy do povojnovej histórie Slovenska cez osudy aktérov a svedkov udalostí, s ktorými sa autor zoznámil na svojich cestách do pohraničia východného Slovenska. Retroreportáže sú doplnené o nové fakty a súvislosti objavené v archívoch aj o výpovede účastníkov týchto udalostí. Autorovi sa podarilo vytvoriť sugestívnu literárnu fresku našej povojnovej histórie s mnohými aktuálnymi presahmi do súčasnosti.

Vrátime sa o viac ako štyridsať rokov späť, aby sme vychutnali pôvaby a atmosféru staršej a veru aj originálnejšej Bratislavy ako je dnes. Zažijeme neopakovateľný závan slobody a nádeje, ktorú potom tak brutálne potlačili sovietske tanky a doničil normalizačný komunizmus. Autor spomína mnoho vecí, na ktoré sme už dávno zabudli, miesta, kam sa chodievalo, ľudí, udalosti, detaily každodenného života, ktoré odvial čas do nenávratna. Ako spomína Milan Lasica: `Šesťdesiate roky boli lepšie ako päťdesiate a lepšie ako sedemdesiate - to je moja charakteristika 60. rokov. V roku 1967 ma najviac ovplyvnilo, že som si kúpil Fiat 600 D. Na to, že som nikdy predtým žiadne auto nemal, to bolo dobré auto. Vtedy leteli Beatles - je jasné, že to počúval každý, tomu sa nedalo uniknúť. Pokiaľ ide o módu tohto obdobia, nosili sa úžasné košele, ktoré nebolo treba žehliť - len sa vyvesili na vešiak a uschli. Volali sa dederónové lebo boli z DDR. To bol posledný výkrik módy z východného Nemecka. Okrem to

Mankellov nový román Číňan čitateľovi umožní nazrieť do prostredia švédskeho vidieka, Spojených štátov amerických devätnásteho storočia, predolympijského Pekingu, Zimbabwe aj Londýna súčasnosti. To všetko v pútavom kriminálnom románe s aktuálnym politickým motívom. V januári 2006 odhalí polícia v malom švédskom meste Hudiksvall strašný masaker, keď niekto brutálným spôsobom zavraždil 19 ľudí. Keď sa o vraždách dozvie sudkyňa Birgitta Roslinová, uvedomí si, že je príbuzná takmer všetkým obetiam. Prostredníctvom nájdeného denníka sa vydáva na cestu do USA šesťdesiatych rokov devätnásteho storočia, kde na stavbe železnice spájajúcej východ so západom otročia čínskí robotníci. No stopy vraha vedú aj do dnešnej Číny. Nová superveľmoc potrebuje suroviny a rieši problém miliónov nespokojných sedliakov, ktorých naďalej obchádza blahobyt hospodárskeho zázraku. Birgitta Roslinová sa tak stáva súčasťou hry svetovej politiky a jej život je zrazu ohrozený. Román Číňan je kriminálnym románo

Súčasný čínsky román o osudoch dvoch chlapcov v čase tzv. kultúrnej revolúcie v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Chlapci prežívajú búrlivé detstvo v zapadnutej čínskej dedinke na pozadí politických udalostí, ktoré zničili milióny životov. Román, ktorý v súčasnej čínskej literatúre nemá obdoby, sa stal bestsellerom, ale je kritizovaný komunistickou propagandou. Vynikajúca reflexia čínskej spoločnosti v uplynulých desaťročiach.

Rikšiar (1936) je klasické dielo modernej čínskej literatúry. Lao Še v ňom s láskou a súcitom opisuje neľahký život mladého a čestného dedinčana Sianga, ktorý ujde do Pekingu, aby sa tu stal rikšiarom. Napriek jeho dobrej vôli a usilovnej práci ho postupne ničí spoločnosť, v ktorej panujú len peniaze. Zamiluje sa do mladej krásnej dievčiny, ktorá z biedy začne pracovať ako prostitútka a stihne ju tragický osud. Sianga stretávajú nové a nové ťažkosti a ako mu postupne ubúda síl v zápase o holý život, stále jasnejšie vystupuje jeho myšlienkový a citový život húževnatého a silného človeka, ktorý dokáže žiť aj v tých najťažších podmienkach. Aj keď sa v Číne v posledných desaťročiach život podstatne zmenil a rikšiari takmer vymizli z čínskych miest, ľudí podobných Siangovi tam ešte stretávame veľmi často. Je to jeden z najzaujímavejších románov o živote Číňanov v prvej polovici 20. storočia.

Ján Rozner, významný publicista, novinár, prekladateľ. Po emigrácii v 70. rokoch začal písať memoárovú knihu Sedem dní do pohrebu. Niektoré jej časti vyšli začiatkom 90. rokov v Slovenských pohľadoch. Ide o reflexiu na začiatok 70. rokov, po smrti prekladateľky Zory Jesenskej, jeho prvej manželky. V texte sa vracia do jej rodného domu v Martine. V rámci príprav na pohreb spomína na jednotlivé momenty spoločného života, na známe postavy vtedajšieho kultúrneho života a na dobu, ktorú spolu prežili. 2. vydanie je rozšírené o kapitolu Martin potom.