Marenčin PT strana 79 z 103

Píše sa rok 1531. Na francúzskom zámku Anet sa za dramatických okolností objaví mladučká šľachtičná, ktorá nielenže stratila pamäť, ale ani nerozpráva. Jej príchod zasiahne do života majiteľky zámku, dvornej dámy Diany de Poitiers, ako aj ostatných členov jej domácnosti. Lenže kto sa usiluje záhadnej kráske o život, až radšej predstiera, že je nemá? A kam sa podel rytier Marcel, ktorý ju odvážne zachránil pred banditami, alebo kam zmizli jej vzácne klenoty? A kto v skutočnosti krásna neznáma naozaj je?

Rusovce ležia v hraničnom trojuholníku medzi Slovenskom, Rakúskom a Maďarskom. Toto územie s bohatou históriou bolo osídlené už v praveku. Žili tu Kelti a neskôr Rimania postavili vojenský tábor Gerulata. Po vpáde germánskych kmeňov sem prišli Longobardi, Avari a Slovania. Najstaršia písomná zmienka o Rusovciach pochádza z roku 1208. Nachádza sa v listine kráľa Ondreja II., ktorou potvrdil založenie benediktínskeho opátstva. Rusovský kaštieľ je osadený v nádhernom parku ohraničenom dunajským ramenom. Jeho prvými majiteľmi boli Zichyovci, po nich gróf Hugo Henckel a napokon gróf Elemér Lónyay s manželkou Štefániou, belgickou princeznou. Bol svedkom vzácnych návštev, usporadúvali sa tu kráľovské poľovačky a hostiny. Pobyt nemeckých a ruských vojakov na konci 2. svetovej vojny poznačil kaštieľ aj park. Poslední majitelia po vojne odišli do neďalekej Pannonhalmy, kde sú pochovaní. Na základe Parížskej dohody, dňa 15. októbra 1947, boli Rusovce pričlenené k Československu. Dobové pohľadnice, dokumenty, autentické záznamy rozprávania pamätníkov, listiny a fotografie zachytávajú každodenný život obyvateľov Rusoviec, majiteľov kaštieľa ale aj dominanty obce.

Čunovo je najjužnejšou mestskou časťou Bratislavy. Leží v hraničnom trojuholníku medzi Rakúskom, Maďarskom a Slovenskom. Na základe Parížskej mierovej konferencie boli obce Rusovce, Jarovce a Čunovo v roku 1947 pripojené k Československu. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1232, z obdobia vlády kráľa Ondreja II. Epidémia cholery v roku 1497 a následná turecká expanzia podunajskú oblasť vyľudnili. Začiatkom 16. storočia sa sem presídlili Chorváti utekajúci pred turkami. Našli tu druhú vlasť a svoje kultúrne tradície i reč udržujú dodnes. V roku 1972 bolo Čunovo pripojené ako mestská časť k hlavnému mestu Bratislava.

Politika je hra, v ktorej to vždy iskrí. Hra, ktorá nemá oddychový čas ani polčasovú prestávku. Keď utíchnu oslavy, prehltne sa horkosť z prehry, všetko sa začína nanovo. Víťazi sa hneď po voľbách púšťajú do novej možno ešte drsnejšej hry. Do hry o tróny, ministerstvá, trafiky. Porazení bojujú o prežitie, alebo aspoň o lepšiu pozíciu pred ďalšími voľbami. Prvý rok po voľbách je tým obdobím, v ktorom sa najlepšie prejaví to, kto bol a kto ešte stále je dobrý hráč. Kto má akú výdrž. K tomu, aby sme vedeli identifikovať kam mieri slovenská politika po voľbách 2016 a ako sa bude ďalej vyvíjať smerom k prezidentským voľbám je potrebné poznať východiská a príčiny súčasného stavu slovenskej politickej scény. Analýza víťazstiev a prehier slovenskej politiky od vzniku Slovenskej republiky je dôležitým faktorom k poznaniu budúcnosti. Michal Horský vo svojich analýzach, esejach a rozhovoroch už začiatkom 90. rokov upozorňoval na to, že slovenská demokracia môže ľahko skorodovať. Môže prehrať boj s mocichtivými politikmi, ktorí uprednostnia neliberálne podoby demokracie či nové formy totalít. Vyprázdňovanie politických strán, vzostup anti-politiky alebo oslabenie princípov zastupiteľskej demokracie sú indikátormi blížiacej sa prehry demokratickej politiky.

Vincent Giordano sa v 60. rokoch v New Yorku stáva členom neslávne známej mafiánskej rodiny Locatelliovcov. Ako krst ohňom dostane za úlohu zbaviť sa svedka. Vo Fredrikstade je zavraždený najbohatší muž v meste a všetko naznačuje, že motívom boli peniaze. Vyšetrovanie vedie Anton Brekke – trúfalý a drzý policajný inšpektor, so slabosťou pre ženy a poker. S horlivým študentom policajnej akadémie Magnusom Torpom v pätách postupne odhaľujú niekoľko navzájom prepletených príbehov, ktoré prekvapivým spôsobom vyústia do veľkého finále.

Jestvujú veru filmy, ktoré človeka poznačia na celý život a takisto aj seriály. V Djordjeho prípade to boli hneď dva, Baywatch a Knight rider. Djordje bol totiž najväčším „obožavatelom“ (zbožnovateľom) Davida Hasselhoffa v Chorvátsku a zrejme aj na celom Balkáne. (Je však možné, že aj na svete a že miloval Davida Hasselhoffa dokonca viac ako David Hasselhoff sám seba!) Poviedkový román Djordje je príbehom amatérskeho plážového a dobrovoľníckeho bejvočera, ktorý hliadkuje na pláži v Mošćeničkej Drage v Chorvátsku a príbehmi ľudí tohto turistického mestečka.

Po smrti Stalina v roku 1953 sa po zákulisných politických bojoch na čelo Sovietskeho zväzu dostal Nikita Chruščov. Ako generálny tajomník strany sa spolu s ďalšími spolupracovníkmi rozhodol postupne zmeniť atmosféru v spoločnosti. Prvým krokom bola tvrdá kritika Stalina a jeho kultu osobnosti. Chruščov po dlhých prípravách vystúpil vo februári roku 1956 na XX. zjazde komunistickej strany Sovietskeho zväzu so zásadným prejavom. V ňom odhalil Stalinov systém diktátorského vládnutia. Prejav bol určený len delegátom zjazdu a jeho plný obsah sa nemal dostať na verejnosť. V kópiách ho však rozposlali aj najvyšším straníckym šéfom v krajinách budujúcich socializmus. Sekretárka poľského predsedu strany Edwarda Ochabu udržovala milenecký vzťah s novinárom Wiktorom Grajewskim, ktorému kópiu požičala. Tak sa text prejavu dostal k agentovi izraelskej tajnej služby a do americkej CIA – a odtiaľ do redakcie denníka The New York Times. Vďaka poľskému novinárovi sa celý svet dozvedel o Stalinových zločinoch a kulte osobnosti.

Mimoriadne zaujímavé rozprávanie o málo známych súvislostiach so vznikom 1. ČSR. Autor na veľmi veľkom množstve historických skutočností približuje situáciu v budúcom hlavnom meste Slovenska. Po skončení 1. svetovej vojny a Trianone maďarská vláda nechcela opustiť mesto, až ju napokon vytlačili čs legionári z talianskeho frontu a regulárna čs armáda. Ide o krátke obdobie, kedy sa Bratislava volal Wilsonovo, kedy po vytlačení maďarských vojsk z územia mesta prišla slovenská vláda zo Žiliny. Autor opisuje príchod českých Sokolov a ich účasť na oslobodení mesta, tragický prílet M.R.Štefánika, útoky Kunových vojsk na Bratislavu, návštevu TGM a posledného cisára monarchie Karola I. Na pozadí týchto dejinných skutočností autor vykresľuje spoločenské, etnické a politické prostredie Bratislavy a jej okolia.

Autorka charakterizuje svoj text: Poviedky, v ktorých sa nájde každý, kto si ešte ani po tridsiatke nedokázal nastaviť normálny životný biorytmus. Poviedky pre tých, čo majú minimálne jednu vysokú školu, a nedokážu sa uplatniť ani ako copywriteri, ani ako bloggeri a ani ako account manažéri, alebo pre tie, ktoré ešte stále dúfajú, že z nudnej svadby ich unesie Tom Hardy. Poviedky pre všetkých, ktorí ešte nepochopili, že inak to už asi nebude a že najlepšie je robiť si zo všetkého prču.

Prvýkrát o dramatických súbojoch v slovenskom mafiánskom podsvetí 90. rokov prehovorí hlas zo záhrobia. Vďaka nájdenému tajnému denníku mafiánskeho bossa Róberta Holuba sledujeme jeho let k výšinám bohatstva, moci a spoločenského postavenia, ktoré drasticky ukončil strmý pád vopred ohlásenej smrti. Svedectvo jeho manželky naznačuje šokujúce pozadie v réžii vtedajšej štátnej moci... Nový pohľad na východoslovenského mafiánskeho bossa. Podľa jeho zápiskov zachránil život Albáncovi, ktorý ho potom skoro zabil; vytiahol svojich budúcich zradcov z bahna a nedočkal sa vďaky; zaplatil krstiny syna svojho pobočníka Kolárikovi a ten namiesto vďaky ukradol, čo mohol z jeho pozostalosti. Holub tiež vyriešil problém Černáka so Svobodom a ten na neho neskôr usporiadal hon s krvavým koncom. Ešte viac (aj o metódach SIS) z mafiánskeho prostredia 90. rokov...

História Petržalky, legendy, spomienky, najmä tie od polovice 20. storočia, ktoré sa prelínajú so životom autora – dnešného Staropetržalčana. S nostalgiou a láskou spomína na Petržalku svojho detstva a mladosti, na ulice, obchody, ovocné sady, športoviská, výletné a rekreačné miesta, školy, kultúrne pamätihodnosti a každodenný život v tejto svojráznej časti dnešnej Bratislavy, ktorá v uplynulých desaťročiach viackrát menila štátnu príslušnosť a menili sa aj jej obyvatelia.

Slavo Kalný (1929), publicista, spisovateľ, autor viacerých kníh literatúry faktu, rozhlasových hier a dramatických pásiem. Je držiteľom ceny E. E. Kischa za diela Drámy na hraniciach a Páni novinári.Spojenecké lietadlá bombardovali rafinériu Apollo v Bratislave 16. júna 1944. Zahynulo 74 zamestnancov, ďalší mŕtvi a nezvestní boli v blízkom okolí. Strategický nálet spojencov bol však úspešný aj vďaka priemyselnej špiónke, osemnásťročnej Beatrix Pospíšilovej, prezývanej Trixi. To ona fotografovala objekty závodu, tajné výkazy o výrobe a informovala spojencov o cestách ropných tankerov na Dunaji.Príbeh špiónky Trixi Pospíšilovej sa začína v Prahe na Barrandove. Odtiaľ, po atentáte na Heydricha, odchádza do Bratislavy, kde býva u svojej tety Hrubiškovej nazývanej Biela pani a spolupracuje s ilegálnou odbojovou skupinou Justícia vedenou profesorom Kochom. Po zbombardovaní Apolky sa uchýli Trenčína, profesor Koch odchádza do povstania. Protagonisti vzrušujúceho príbehu sa dočkali oslobodenia. Ale profesora Kocha, ktorého väznili Nemci, roku 1951 odsúdili komunisti na doživotie. Najmladšia špiónka Európy zomrela v Trenčíne roku 1997.Na miestach, kde stála zbombardovaná rafinéria, sa od roku 2005 klenie nový moderný dunajský most Apollo.

V 13. storočí vznikol obranný systém mesta, ktorý sa po stáročia zveľaďoval a prispôsoboval palebnej sile útočníkov. V 18. storočí sa hradby a opevnenia stali brzdou rozvoja mesta a po nariadení Márie Terézie boli zbúrané. Ich fragmenty sa v meste nachádzajú dodnes. Kniha je bohato ilustrovaná dobovými dokumentmi, mapami, rytinami a fotografiami, ako aj kresbami rekonštruovaných hradieb v jednotlivých obdobiach ich stavebného vývoja.

Románový príbeh politika, ktorý aktívne zasiahol do našich dejín v troch prevratoch. Vavro Šrobár mal veľké zásluhy na vzniku Československej republiky v októbri 1918 . Ako Minister s plnou mocou pre správu Slovenska sa postaral o odchod vojsk Maďarskej republiky rád zo Slovenska. V roku 1944 sa opäť dostal do víru hlavných udalostí, keď sa stal spolu s Karolom Šmidkem predsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady. Zúčastnil na rokovaniach československej vlády v Moskve a pri zostavovaní Košického vládneho programu. Vo februári roku 1948 v snahe podporiť prezidenta E. Beneša nepodal s Jánom Masarykom demisiu a zostal politicky činný v podstate až do svojej smrti.

Brala drogy od výmyslu sveta dvanásť rokov a jej vtedajší stav nazývajú feťáci krízou. Kto neskúsil, čo je to kríza po heroíne, ťažko pochopí. Pichala si čierny heroín, ktorý je oveľa silnejší a nebezpečnejší ako ten bežný. Prišla rovno z ulice, kde robila prostitútku a podľa toho aj vyzerala. Tvrdila, že chce s takým životom skoncovať, no vďaka tým rokom, čo sa zaoberám vyťahovaním ľudí z ich vlastných výkalov, som vedel, že o dve hodiny to už asi nebude pravda. Drogy sú veľmi silný súper a nezávisle od zdravého rozumu s človekom robia, čo chcú. Melisa napísala úžasnú knihu – je to kniha plná bolesti, drog, a špiny, ktorú sme osprchovali z jej nešťastnej duše. Vlado Schwandtner

Strhujúca dráma, pri ktorej si uvedomíte, že v Saudskej Arábii sú tradície silnejšie ako láska. Vraždy zo cti, dohodnuté manželstvá a tvrdé tresty majú zlý dopad na životy a psychiku hrdinov. Niekedy sa môže všetko poriadne skomplikovať. Mladučká Yasmina je prinútená k sobášu s bohatým, ale krutým ropným magnátom Firuzom Salmanom. Prežíva pri ňom trpké chvíle a pod jednou strechou musí fungovať aj s Mariam, jeho prvou ženou, ktorej zloba hraničí až so psychopatickými sklonmi. Yasmina jedného dňa spoznáva príťažlivého šoféra a nachádza šťastie v jeho náručí. Mehmet Al Musawi si získa srdce krásnej Arabky až natoľko, že milenci sú ochotní riskovať aj život, len aby mohli byť spolu. No čo ak sa ich životy náhle ocitnú v ohrození? Napriek tomu, že v Saudskej Arábii sa nevera trestá smrťou, Yasmina sa pokúsi o útek s mužom, ktorého miluje...