Knižné kamarátstva | DOPRAVA ZADARMO od 15€!

Juraj Hradský

autor

Štefánka - Legenda na rohu


Magdaléna Gocníková - Juraj Hradský - Dušan Kollár - Vladimír Tomčík - Adelberg Hackenberger
Neopakovateľná atmosféra starej legendárnej bratislavskej kaviarne, pomenovanej po rakúskej princeznej Štefánii, v ktorej sa stretávali umelci, literáti, novinári, právnici.
U dodávateľa
10,36 € 10,90 €

Rusovce – Oroszvár – Karlburg - 2. vydanie


Rusovce ležia v hraničnom trojuholníku medzi Slovenskom, Rakúskom a Maďarskom. Toto územie s bohatou históriou bolo osídlené už v praveku. Žili tu Kelti a neskôr Rimania postavili vojenský tábor Gerulata. Po vpáde germánskych kmeňov sem prišli Longobardi, Avari a Slovania. Najstaršia písomná zmienka o Rusovciach pochádza z roku 1208. Nachádza sa v listine kráľa Ondreja II., ktorou potvrdil založenie benediktínskeho opátstva. Rusovský kaštieľ je osadený v nádhernom parku ohraničenom dunajským ramenom. Jeho prvými majiteľmi boli Zichyovci, po nich gróf Hugo Henckel a napokon gróf Elemér Lónyay s manželkou Štefániou, belgickou princeznou. Bol svedkom vzácnych návštev, usporadúvali sa tu kráľovské poľovačky a hostiny. Pobyt nemeckých a ruských vojakov na konci 2. svetovej vojny poznačil kaštieľ aj park. Poslední majitelia po vojne odišli do neďalekej Pannonhalmy, kde sú pochovaní. Na základe Parížskej dohody, dňa 15. októbra 1947, boli Rusovce pričlenené k Československu. Dobové pohľadnice, dokumenty, autentické záznamy rozprávania pamätníkov, listiny a fotografie zachytávajú každodenný život obyvateľov Rusoviec, majiteľov kaštieľa ale aj dominanty obce.
Na sklade
13,21 € 13,90 €

Elo Šándor - Zápisky z frontu


Dnes už nie veľmi často sa nám podarí nahliadnuť takmer priamo do vojnového diania. A to najmä, ak ide o prvú svetovú vojnu. Chceli by sme preto čitateľovi ponúknuť takéto na­hliadnutie formou autentickej výpovede osobného príbehu jedného z jej účastníkov, ktorý si ho zaznamenával do svojho denníka. O to významnejší je fakt, že autorom zápiskov nie je nikto iný ako Elo (Elemír) Šándor, slovenský spisovateľ a publicista, autor trojzväzkového humoristického románu Sváko Ragan z Brezovej.
Vo svojom denníku opisuje bojové nasadenie v oblasti Bukoviny, ktorá je dnes časťou severného Rumunska a západnej Ukrajiny. Bojovali tu proti sebe vojská rakúsko-uhorskej a ruskej armády so striedavými úspechmi, zato však s obrovskými stratami na oboch stranách.
V úvodných kapitolách je popísaná situácia v rakúsko-uhorskej monarchii tesne pred prvou svetovou vojnou, ako aj príčiny jej vzniku a dôsledky tohto vojnového konfliktu, ktoré ovplyvnili dianie nielen v Európe, ale aj mimo nej.
Na sklade
10,40 € 10,95 €

Odsúdený č. 3359 Štefan Kiripolský


Svedectvo Štefana Kiripolského - bývalého reportéra rádia Slobodná Európa a politického väzňa o praktikách totalitného režimu v ČSSR v 50. až 80. rokoch 20. storočia. V roku 1954 sa emigrant Kiripolský stal obeťou politického únosu: KGB a ŠtB ho z Viedne uniesli späť do Československa. Nasledujúcich 15 rokov prežil v šiestich väzniciach a tomuto obdobiu venoval najväčšiu časť svojho rozprávania. Jeho súčasťou sú aj spomienky na prominentných spoluväzňov - generála Antona Rašlu, Gustáva Husáka či biskupa Pavla Gojdiča. Hoci bol Štefan Kiripolský po roku 1989 rehabilitovaný, svoj príbeh sa až do konca života neodvážil zverejniť. Doslov napísal Anton Srholec.
Na sklade
12,30 € 12,95 €

Lamač - Blumenau


Obec Lamač leží na úpätí Malých Karpát severne od Bratislavy. V 16. storočí sa tu usídlili chorvátski kolonisti. Stáročia bola vinárskou, poľnohospodárskou a ovocinárskou zásobárňou pre prešporské trhy. Najvýznamnejšou udalosťou v dejinách Lamača – Blumenau bolo posledné dejstvo Prusko-rakúskej vojny, ktoré vošlo do dejín ako „Bitka pri Lamači“. Oveľa dôležitejšie v živote obyvateľov obce však vždy boli tzv. „malé dejiny“ – každodenný život, ktorý sa odvíjal od tradícií a zvykov, zachytený aj v povestiach, ktoré sa odovzdávali z pokolenia na pokolenie. Tvorili ich významné osobnosti, remeselníci, umelci, ale aj inštitúcie ako kostol, škola či miestne spolky. V roku 2016 si obec pripomína tri najvýznamnejšie udalosti svojich dejín: 725 rokov od prvej písomnej zmienky, 150 rokov od Bitky pri Lamači a 70. výročie pripojenia k Bratislave.
Na sklade
12,26 € 12,90 €

Dúbravka


Dúbravka leží na východnom úpätí Devínskej Kobyly. Pôvodná obec existovala už v 14. storočí a patrila hradu Devín. Jej história je ale oveľa staršia. Výhodná geografická poloha ju predurčovala na osídlenie už v pravekom období. Dôkazom sú archeologické nálezy z doby kamennej. Zachovali sa unikátne pamiatky aj z rímskeho obdobia. Následne sa tu usídlili Kelti a oblasť bola obývaná v čase Veľkomoravskej ríše. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1574. Je spojená s osídlením Chorvátov, ktorí utekali pred tureckým nebezpečenstvom z Balkánskeho polostrova a usadili sa v Dúbravke a v neďalekom Lamači. Dúbravku neobišli napoleonské vojny a bola zničená aj počas Prusko-rakúskej vojny v roku 1866. Obec bola pripojená k Bratislave v roku 1946.
Na sklade
12,26 € 12,90 €

Čunovo Sandorf Dunacsún


Čunovo je najjužnejšou mestskou časťou Bratislavy. Leží v hraničnom trojuholníku medzi Rakúskom, Maďarskom a Slovenskom. Na základe Parížskej mierovej konferencie boli obce Rusovce, Jarovce a Čunovo v roku 1947 pripojené k Československu. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1232, z obdobia vlády kráľa Ondreja II. Epidémia cholery v roku 1497 a následná turecká expanzia podunajskú oblasť vyľudnili. Začiatkom 16. storočia sa sem presídlili Chorváti utekajúci pred turkami. Našli tu druhú vlasť a svoje kultúrne tradície i reč udržujú dodnes. V roku 1972 bolo Čunovo pripojené ako mestská časť k hlavnému mestu Bratislava.
Na sklade
12,26 € 12,90 €

Bitka pri Lamači


Po víťazstve pruskej armády v bitke pri Hradci Králové, 3. júla 1866, sa rakúske vojská presúvali k Prešporku, kde mali zabrániť v postupe na Viedeň. Bitka pri Lamači ukončila Prusko-Rakúsku vojnu na poludnie 22. júla 1866, kedy vstúpilo do platnosti prímerie. V dôsledku prehratej vojny musel cisár František Jozef I. prijať veľa pokorujúcich opatrení s obrovskými územnými aj finančnými dôsledkami. Autor zaznamenáva priebeh bitky a udalosti odohrávajúce sa v priľahlých obciach, rokovania predchádzajúce podpisu mierovej zmluvy v Mikulove a následne v Prahe. Popisuje charakter a stav nepriateľských armád, analyzuje jednotlivé zbory, ich výstroj a výzbroj, predstavuje veliteľov a padlých oboch armád. Z dobových kroník poznávame aj život v Prešporku, Lamači, Dúbravke, Záhorskej Bystrici a v Devínskej Novej Vsi krátko pred samotnou bitkou.
Na sklade
12,26 € 12,90 €

Bratislavskí majstri kati


Až do konca 19. storočia s a v Prešporku verejne popravovalo. Dnes tieto ponuré miesta exekúcií pripomínajú už iba záznamy v súdnych knihách. Popravovalo sa na Hlavnom námestí, pri Kostole sv. Trojice, na Krížnej ulici, na rohu Trnavskej a Vajnorskej ulici, na Somárskom vrchu nad Hradom. Bratislavské privilégiá, mestská justícia, právo, zločiny a tresty, mená bratislavských majstrov katov, zápisnice, v ktorých sú zaznamenané svedectvá o obvineniach, mučení a trestoch – o tom všetkom vydáva svedectvo kniha Juraja Hradského – Bratislavskí majstri kati. Kati – ľudia bez cti, ktorých sa slušný občan stránil a sám by stratil česť pri styku s nimi. Ale nebolo to tak vždy. V dávnych dobách požívali majstri kati všeobecnú úctu a vážnosť. Ich remeslo bolo potrebné a verejnosťou akceptované. Na základe hrdelných rozsudkov mestského súdu bol kat poslednou inštanciou, ktorá zbavila mesto zločinca, ktorý hrubo porušoval mestské právo, ohrozoval životy obyvateľov mesta a ich majetok. Popravovalo sa
Vypredané
7,86 € 8,27 €

Jarovce


Geografická poloha v hraničnom trojuholníku v blízkosti Dunaja oddávna predurčovala Jarovce, aby sa stali dôležitou križovatkou obchodných ciest, vojenských ťažení, či prosperujúcim a strategicky dôležitým hospodárskym a ekonomickým zázemím. Autori mapujú históriu Jaroviec do polovice 20. storočia, kedy 15. októbra 1947, na základe Parížskej dohody, bola pričlenená k Československu. Vychádza k osemstému výročiu prvej písomnej zmienky z roku 1208.
Vypredané
8,80 € 9,26 €

Kaviareň Štefánka


Komplexný príbeh jedného miesta - domu na Suchom mýte s popisným číslom 741/59, ktorý vstúpil do histórie Bratislavy a povedomia jej obyvateľov a návštevníkov ako „Kaviareň Štefánka“. Bohatú a pohnutú históriu „Cafe Stefanie - Kaviareň Štefánia - Štefánka“ sme sledovali od jej počiatkov až do súčasnosti. Cez osudy jej majiteľov, hostí a štamgastov, ktorí jej dodávali osobitý lesk a punc nielen vážnosti a dôležitosti, ale aj noblesy a elegancie. Zostáva nám veriť, že Štefánka zostane súčasťou dnešnej Bratislavy rovnako, ako bola súčasťou tej minulej a naďalej nám bude pripomínať staré zašlé časy našich rodičov a prarodičov, ktorí v nej v príjemných posedeniach pri kávičke strávili veľa pekných chvíľ. A snáď nielen pripomínať tie zašlé časy kaviarenskej noblesy a elegancie, o ktorej sa dočíta dnešná generácia hostí práve v tejto knižke, ale že tu, v jej priestoroch nájdu okrem legendy akou je kaviareň obklopená, aj modernú súčasnosť v podobe profesionality, ktorou sa kaviareň Štefánka v novom šate prezentuje verejnosti.

Juraj Hradský (1953), výtvarník a publicista. Je autorom viacerých monografií o historických zbraniach. Podľa jeho výtvarných návrhov boli zhotovené zbrane pre Čestnú stráž prezidenta. O dejinách hlavného mesta napísal knihy Napoleon a Bratislava, Bratislavskí majstri kati, Legenda na rohu – Štefánka, Rusovce, Jarovce, Lamač, Čunovo a Dúbravka. Je členom Československej a Medzinárodnej napoleonskej spoločnosti, Slovenskej muzeálnej spoločnosti a Slovenskej genealogickej a heraldickej spoločnosti. Žije a tvorí v Bratislave.
Pripravujeme
12,26 € 12,90 €

Napoleon a Bratislava. 1805,1809


Obyvatelia a návštevníci Paríža často ani nevedia, že ulica Rue de Presbourgh neďaleko Champs Elysée je pomenovaná podľa metropoly Slovenska. V Paríži na Napoleonovom Víťaznom oblúku má svoje miesto i reliéf, pripomínajúci slávne víťazstvo v bitke „troch cisárov“ pri Slavkove 2. decembra 1805. Na základe dobových dokumentov autor popisuje život v Prešporku počas pobytu napoleonských vojsk pri podpisovaní mierovej zmluvy. Uzatvorenie mieru malo mestu a krajine zaručiť na dlhý čas pokoj a prosperitu. Už v lete roku 1809 po bitke pri Wagrame sa Napoleon do Prešporka vrátil. Jeho vojská mesto drancovali a ničili ostreľovaním z južného brehu Dunaja. Časť mesta spolu s Hradom sa vtedy premenila na dymiace spálenisko.
Vypredané
7,86 € 8,27 €

Rusovce Oroszvár - Karlburg


Rusovce ležia v hraničnom trojuholníku medzi Slovenskom, Rakúskom a Maďarskom. Toto územie s bohatou históriou bolo osídlené už v praveku. Žili tu Kelti a neskôr Rimania postavili vojenský tábor Gerulata. Po vpáde germánskych kmeňov sem prišli Longobardi, Avari a Slovania. Najstaršia písomná zmienka o Rusovciach pochádza z roku 1208. Nachádza sa v listine kráľa Ondreja II., ktorou potvrdil založenie benediktínskeho opátstva. Rusovský kaštieľ je osadený v nádhernom parku ohraničenom dunajským ramenom. Jeho prvými majiteľmi boli Zichyovci, po nich gróf Hugo Henckel a napokon gróf Elemér Lónyay s manželkou Štefániou, belgickou princeznou. Bol svedkom vzácnych návštev, usporadúvali sa tu kráľovské poľovačky a hostiny. Pobyt nemeckých a ruských vojakov na konci 2. svetovej vojny poznačil kaštieľ aj park. Poslední majitelia po vojne odišli do neďalekej Pannonhalmy, kde sú pochovaní. Na základe Parížskej dohody, dňa 15. októbra 1947, boli Rusovce pričlenené k Československu. Dobové pohľadnice, dokumenty, autentické záznamy rozprávania pamätníkov, listiny a fotografie zachytávajú každodenný život obyvateľov Rusoviec, majiteľov kaštieľa ale aj dominanty obce.
Vypredané
8,80 € 9,26 €