Juraj Hradský strana 2 z 2

Čunovo je najjužnejšou mestskou časťou Bratislavy. Leží v hraničnom trojuholníku medzi Rakúskom, Maďarskom a Slovenskom. Na základe Parížskej mierovej konferencie boli obce Rusovce, Jarovce a Čunovo v roku 1947 pripojené k Československu. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1232, z obdobia vlády kráľa Ondreja II. Epidémia cholery v roku 1497 a následná turecká expanzia podunajskú oblasť vyľudnili. Začiatkom 16. storočia sa sem presídlili Chorváti utekajúci pred turkami. Našli tu druhú vlasť a svoje kultúrne tradície i reč udržujú dodnes. V roku 1972 bolo Čunovo pripojené ako mestská časť k hlavnému mestu Bratislava.

Geografická poloha v hraničnom trojuholníku, v blízkosti Dunajského veľtoku, oddávna predurčovala Jarovce, aby sa stali dôležitou križovatkou obchodných ciest, vojenských ťažení, či prosperujúcim a strategicky dôležitým hospodárskym a ekonomickým zázemím.Na tomto území sa nachádzalo súvislé osídlenie od prehistorických čias až po súčasnosť. Dôležitým medzníkom v histórii obce bol príchod Chorvátov. Autori mapujú históriu Jaroviec do polovice 20. storočia, kedy 15. októbra 1947, na základe Parížskej dohody, boli spolu s Rusovcami a Čunovom, pričlenené k Československu. Kniha vychádza k osemstému výročiu prvej písomnej zmienky o Jarovciach 1208 – 2008.

Magdaléna Gocníková - Juraj Hradský - Dušan Kollár - Vladimír Tomčík - Adelberg Hackenberger Neopakovateľná atmosféra starej legendárnej bratislavskej kaviarne, pomenovanej po rakúskej princeznej Štefánii, v ktorej sa stretávali umelci, literáti, novinári, právnici.