Ľubomír Olach

Kniha Kaviarenská poézia Ľuba Olacha má spolu 81 básničiek a je rozdelená na tri časti: Básničky z prostredia bratislavských kaviarní, krčiem a barov, taktiež z krčiem, barov a kaviarní na Slovensku a svetových od Paríža po Káhiru.. Ukážka: U Steina U Steina v záhradnej časti bývali sme hostia častí. Pre študákov bolo pivo tekutý chlieb a vypiť ich desať, nebol až taký hriech. Po majstrovských zápasoch Slovana boli naše frajerky tažká obrana. Prišli si nás po ôsmej vyzdvihnúť, aby sme nestihli všetko minúť. Odchod veru nikdy nebýval ľahký, veď nás ešte smädilo a krok bol tažký. Ony nám vyčítali, že sme sa zas spili, ale v posteli sme ich vždy uchlácholili.

Zbierka básní s fotoprílohou autora. Ukážka: Ešte raz víno Víno, si nekonečnou inšpiráciou, keď niet krásnej Múzy a ty sa topíš v prostredí luzy. Červený Merlot objaví ti iný svet. A starosti? Tie sa zmenia na bezstarostný smiech. Doleješ pohár, Múza ti zdrazu kýva, aj keď tvoja verná si práve líha. Zostávaš sám s Múzou a vďaka vínu rozumieš si lepšie s ňou ako so svojou zákonitou manželkou.

Novinár, generálny riaditeľ veľkého podniku a vexlák Gubat, majú jedno spoločné: uvedomili si, že po revolúcii ’89 ich spokojný život na relatívne vysokej úrovni končí. Preto spojili svoje sily a vďaka valutovým špekuláciám získavajú počiatočný kapitál na podnikanie. Potom sa ich cesty rozchádzajú. Z Gubata sa stáva šéf mafie, generálny riaditeľ Rudi je jedným z najvplynejších mužov Slovenska a z novinára Mikyho je veľký mediálny boss. Títo traja muži ťahajú nitky na najvyšších miestach v politike, hospodárstve, ale aj ďaleko za hranicami Slovenska. Nie všetci to prežijú, ale život na hranici rizika si vyberá svoju daň.

Básnická zbierka "Na Paríž nepozerám zhora" obsahuje aj filozofické úvahy o živote, starobe, smrti a samozrejme sú v nej tiež verše o ženách a víne. Dúfam, že po jej prečítaní nebudete ľutovať, že ste si ju zaobstarali a odporučíte ju aj svojim priateľom. Ľubo Olach

Vzrušujúci príbeh troch hlavných protagonistov sa začína v roku 1981. Hlavné postavy zažijú krátku, oslnivú kariéru počas komunizmu, ale po nežnej revolúcii sa ocitnú na dlažbe. Potom však odhodia všetky zábrany. Ich podnikateľské aktivity končia na hrane či za hranou zákona. Prežijú vydieranie mafiou, kupovanie poslancov, založia si televíziu, aby sa nakoniec stali jednou z najvplyvnejších finančných skupín na Slovensku, ktoré dostali pomenovanie finanční žraloci. Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA, pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom mesačníka POP HORIZONT, založil reklamnú agentúru AURUM, teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech…, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha a romány Posledné varovanie a Nádenník pera vo francúzskych službách. Žije v Bratislave.

Senzačný príbeh mladíka. Po tragickej smrti rodičov vedie búrlivý život. Keď skrachuje jeho upratovacia firma, núka dievčatá ako call girls politikom a manažérom. Ponúkne svoje služby firme, ktorá sa chystá investovať na Slovensku. Začína sa kariéra lobistu. Má prsty v privatizácii letiska, v tendroch, lobuje vo vláde. Stane sa z neho vplyvný a bohatý muž pohybujúci sa na hrane zákona. Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA, pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom mesačníka POP HORIZONT, založil reklamnú agentúru AURUM, teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech..., Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora a romány Posledné varovanie, Nádenník pera vo francúzskych službách a Žraloci. Žije v Bratislave.

Príbeh Filipa Piatka sa začína vo Švajčiarsku. Z hotelového manažéra, ktorý prešiel kus sveta, sa stane bohatý a vplyvný obchodník so zbraňami. Keď sa mu v parlamente podarí zmanipulovať v prospech zbrojárskej lobby zamietnutie novely zákona, ktorá im nevyhovuje, prijmú ho medzi seba. Prepracuje sa na jedného z najbohatších a najdôležitejších podnikateľov na Slovensku. Stáva sa oligarchom, ktorý platí parlamentným stranám volebné kampane a politici sú jeho služobníkmi.

Závratná kariéra Juraja Makoša sa začala už od stredoškolských čias. Cestu za mocou a slávou si často kliesnil podvodmi až sa mu napokon podarilo posadiť do kresla prezidenta Slovenskej republiky. Predtým však mnohokrát zmenil politické tričko. Nevyhol sa zákerným zákulisným ťahom, kde svoju úlohu zohrali aj ženy. Príbeh podľa skutočných udalostí sa začína v roku 1967 a končí v roku 2014, aj mnohé mená a postavy sú skutočné.

Básnická zbierka prináša milovníkom poézie Nymfy, V Európe s pohárom vína, Tak trochu v Oriente a Nostalgické spomienky. Autor sa zdôveruje čitateľovi, akú významnú a nenahraditeľnú rolu v jeho živote zohráva nežné pohlavie, žena. Žena múza, žena manželka, žena opora, žena nedobytná, žena zvodkyňa... Básne čitateľa prevedú krajinami Francúzsko, Anglicko, Taliansko... Autor preskúma zákutia európskych metropol a venuje sa súčasným problémom spoločnosti, ktoré nás nenechajú chladnými. Strach, úzkosť, pocit vyvolaný očakávaním niečoho nebezpečného, zlého, ktorý je čoraz častejšie citeľný, však v jeho básňach premôže láska a vrelá náklonnosť k mestu: „Teroristi ma preto nemôžu zastrašiť, od návštevy sladkého Paríža odradiť. Zas sem prídem napriek ich bombám, pešo prejdem nejeden bulvár, navštívim všetky tie krásne miesta, nad Parížom sa nedrží pieta!“ Zoznámite sa s nenútenou úprimnou spoveďou manžela i otca...

Prípady JUDr. Adama Sýkoru sú ponorom do života advokáta, ale aj do zakalených vôd slovenskej justície. Vo svete talárov nie vždy pravda a láska víťazí nad lžou a nenávisťou. Aj keď sa niektoré prípady zdajú byť beznádejné, advokát svojím majstrovstvom, dlhoročnými skúsenosťami, stykmi a citom pre výšku úplatku nakoniec pre svojho klienta dosiahne oslobodzujúci rozsudok.

Príbeh o smutnom osude Imricha Karvaša, prvého guvernéra Slonenskej národnej banky. Koncom päťdesiatych rokov ho odsúdili za práce o ekonómii, v ktorých poukazoval na bezperspektívnosť komunistickej ideológie a tiež za to, že s komunistami odmietol spolupracovať. Noc po vynesení rozsudku, v roku 1958, bol druhýkrát obvinený a odsúdený pre špionáž a velezradu na sedemnásť rokov väzenia. Zostal v cele sám. Uvedomil si, že v podobnej situácii je aj jeho spolubojovník Gustáv Husák, ktorý si svoj ortieľ doživotia vypočul už pár rokov pred ním. Autor sa pomocou ich pomyselných dialógov vrátil do rokov Karvašovho slobodného života a do čias, keď sa na Slovensku diali osudové veci a Karvaš v nich nie raz hral hlavnú úlohu. Obaja, Karvaš aj Husák, hľadajú odpovede na otázky, prečo udalosti vyústili do tragédie. V rozhovoroch sa vynárajú aj ich spomienky na politikov (prezident Tiso, predseda vlády Tuka, minister vnútra Mach, šéf propagandy Gašpar, povstalecký predseda SNR Šrobár, minister zahraničia ČSR Clementis, básnik Novomeský, spisovateľ Erenburg).

Závratná kariéra Katky Krásnej sa začala už na strednej škole. Cestu za mocou a slávou si často kliesnila svojou krásou, ale aj pragmatickými postojmi, až sa jej nakoniec podarilo posadiť sa do prezidentského kresla. Nevyhla sa pritom ani zákulisným ťahom, kde svoju úlohu zohrali aj muži. Napokon, každá žena má nárok na lásku a nezáleží na tom, či je prezidentka. Príbeh sa začína v roku 1987 a končí v roku 2019. Ako poznamenáva sám autor, „okrem historických udalostí, ktoré využívam na to, aby som čitateľom priblížil atmosféru nedávnych čias, sú všetky postavy románu, ktoré na stránkach knihy vystupujú, vymyslené. Akákoľvek súvislosť s reálnymi menami je náhodná a nezodpovedá realite.“

Zbierka je poéziou uchopený a navždy zvečnený život. Básnik dozrel. Akoby sa už viac nechcel prihovárať poéziou, akoby to bola márnosť alebo odkaz budúcim. Alebo testament.

Peter Stolár začal svoju kariéru ako vekslák, ešte počas štúdia na gymnáziu. Pred tuzexom predával bony. Keďže bol šikovnejší ako ostatní, všimol si ho ich šéf. Zveril mu pašovanie plyšu do Poľska a späť prinášal zase kozmetiku. Osvedčil sa a šéf ho zapojil aj do distribúcie a predaja drog. Po revolúcii sa s ním spojil a spolu išli do malej privatizácie, založili si cateringovú firmu a Stolár aj reklamnú agentúru. Zbohatol cez rozličné známosti, ktoré získal pri organizovaní spoločenských podujatí. Pravda, nie vždy sa to dialo podľa zákona. Pri získavaní informácií využívali aj krásne hostesky ktoré nasadzovali do spální politikov. So svojím tútorom Rudim Červeňanom sa rozhodli, že si založia politickú stranu, aby sa ľahšie dostali k štátnym zákazkám. Po získaní licencie na založenie televízie sa vďaka reklame a propagácii vlastnej strany do parlamentu aj dostali. V nasledujúcich voľbách získali už toľko mandátov, že ich oslovila víťazná strana. Po tvrdých rokovaniach nakoniec vstúpili do koalície a z bývalého veksláka a mafiána sa stal predsa parlamentu.

Diplomat Štefan Osuský patrí k takým osobnostiam našich dejín ako boli Vavro Šrobár či Imrich Karvaš. Po zákroku Uhorského ministra školstva Apponyiho odišiel študovať do Spojených štátov. V Amerike získal vysokoškolské vzdelanie a pohyboval sa prevažne medzi slovenskými krajanmi. Aktívne podporoval vznik Československej republiky. Jeho pôsobenie ako vyslanca Slovenskej ligy v Paríži a v Ženeve bolo mimoriadne úspešné. Už tu, na rokovaniach, mal prvé nedorozumenia s Edvardom Benešom, ktoré potom pretrvávali počas jeho celej diplomatickej kariéry. Benešov výrazný čechoslovakizmus Osuský musel často zmierňovať. Pôsobenie Osuského počas jeho parížskeho obdobia bolo náročné. Ako mimoriadny minister a vyslanec podpísal Versailleskú zmluvu. Po obsadení pomníchovskej republiky odmietol vydať našu ambasádu Nemcom. Po rozpade republiky sa v roku 1939 postavil na čelo druhého československého odboja. Ako jeden z prvých organizoval odpor proti Hitlerovskému Nemecku.

Ferdiš Juriga (1874 Gbely, 1950 Bratislava). Katolícky kňaz, poslanec, politik a buditeľ. Doktorát z teológie získal na prestížnom viedenskom Pazmaneu. Mal veľký prehľad o dejinách Slovákov a Slovanov. Popri svojom kňazskom povolaní sa venoval buditeľskej práci, zakladal spolky a obchodné spoločenstvá. Vo Viedni sa zoznámil s Dr. Pavlom Blahom, ktorý ho predstavil Vavrovi Šrobárovi. Na istý čas sa stal hlasistom. Zaujala ho Masarykova „Drobná práce“. Medzi farníkmi bol mimoriadne obľúbený. Na svojich farách dbal na to, aby na dedine prevládal slovenský živel. Raz odslúžil omšu po slovensky, za čo dostal od biskupa pokarhanie. V roku 1905 kandidoval do uhorského snemu a stal sa poslancom. Jeho hviezdnou chvíľkou bol 19. október 1918, keď na sneme vystúpil po slovensky, nemecky a maďarsky a zaskočeným poslancom oznámil, že Slováci si už nedajú rozkazovať a chcú byť samostatní. Aktívne sa zúčastnil aj na príprave Martinskej deklarácie 30. októbra 1918. Založil Slovenskú ľudovú stranu a podieľal sa na vzniku Slovenských ľudových novín, do ktorých aktívne prispieval. Pre jeho články ho maďarský súd v roku 1906 odsúdil na dva roky väzenia. Neskôr sa spojil s Andrejom Hlinkom. Ich spoluprácu rozdelila až aféra Vojtecha Tuku, z ktorého sa vykľul maďarský špión a Hlinka sa ho zastával. Po vzniku ČSR bol poslancom v národnom zhromaždení. Jeho politická kariéra skončila v roku 1929, keď ho pre nezhody s Hlinkom vylúčili z HSĽS a biskupi päť dní pred voľbami vydali obežník, v ktorom upozorňujú kňazov, že mu nedovolili kandidovať za poslanca. Strana, ktorú potom založil, dostala len niečo vyše päťtisíc hlasov. Krátko na to, po prehratom civilnom a cirkevnom súde pre urážku Hlinku, požiadal o penziu a v roku 1929 odchádza z verejného života. Po siedmich rokoch sa síce s Hlinkom zmieril, ale to už na jeho ďalšiu činnosť nemalo vplyv. Zostal osamotený a znechutený. Zomrel v roku 1950 v Bratislave. Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát, Prezidentka a Predseda a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš a Osuský – zabudnutý diplomat. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.