Ľubomír Olach strana 2 z 2

Zbierka básní s fotoprílohou autora. Ukážka: Ešte raz víno Víno, si nekonečnou inšpiráciou, keď niet krásnej Múzy a ty sa topíš v prostredí luzy. Červený Merlot objaví ti iný svet. A starosti? Tie sa zmenia na bezstarostný smiech. Doleješ pohár, Múza ti zdrazu kýva, aj keď tvoja verná si práve líha. Zostávaš sám s Múzou a vďaka vínu rozumieš si lepšie s ňou ako so svojou zákonitou manželkou.

Básnická zbierka "Na Paríž nepozerám zhora" obsahuje aj filozofické úvahy o živote, starobe, smrti a samozrejme sú v nej tiež verše o ženách a víne. Dúfam, že po jej prečítaní nebudete ľutovať, že ste si ju zaobstarali a odporučíte ju aj svojim priateľom. Ľubo Olach

Vzrušujúci príbeh troch hlavných protagonistov sa začína v roku 1981. Hlavné postavy zažijú krátku, oslnivú kariéru počas komunizmu, ale po nežnej revolúcii sa ocitnú na dlažbe. Potom však odhodia všetky zábrany. Ich podnikateľské aktivity končia na hrane či za hranou zákona. Prežijú vydieranie mafiou, kupovanie poslancov, založia si televíziu, aby sa nakoniec stali jednou z najvplyvnejších finančných skupín na Slovensku, ktoré dostali pomenovanie finanční žraloci. Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA, pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom mesačníka POP HORIZONT, založil reklamnú agentúru AURUM, teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech…, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha a romány Posledné varovanie a Nádenník pera vo francúzskych službách. Žije v Bratislave.

Románový príbeh politika, ktorý aktívne zasiahol do našich dejín v troch prevratoch. Vavro Šrobár mal veľké zásluhy na vzniku Československej republiky v októbri 1918 . Ako Minister s plnou mocou pre správu Slovenska sa postaral o odchod vojsk Maďarskej republiky rád zo Slovenska. V roku 1944 sa opäť dostal do víru hlavných udalostí, keď sa stal spolu s Karolom Šmidkem predsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady. Zúčastnil na rokovaniach československej vlády v Moskve a pri zostavovaní Košického vládneho programu. Vo februári roku 1948 v snahe podporiť prezidenta E. Beneša nepodal s Jánom Masarykom demisiu a zostal politicky činný v podstate až do svojej smrti.

Príbeh o smutnom osude Imricha Karvaša, prvého guvernéra Slonenskej národnej banky. Koncom päťdesiatych rokov ho odsúdili za práce o ekonómii, v ktorých poukazoval na bezperspektívnosť komunistickej ideológie a tiež za to, že s komunistami odmietol spolupracovať. Noc po vynesení rozsudku, v roku 1958, bol druhýkrát obvinený a odsúdený pre špionáž a velezradu na sedemnásť rokov väzenia. Zostal v cele sám. Uvedomil si, že v podobnej situácii je aj jeho spolubojovník Gustáv Husák, ktorý si svoj ortieľ doživotia vypočul už pár rokov pred ním. Autor sa pomocou ich pomyselných dialógov vrátil do rokov Karvašovho slobodného života a do čias, keď sa na Slovensku diali osudové veci a Karvaš v nich nie raz hral hlavnú úlohu. Obaja, Karvaš aj Husák, hľadajú odpovede na otázky, prečo udalosti vyústili do tragédie. V rozhovoroch sa vynárajú aj ich spomienky na politikov (prezident Tiso, predseda vlády Tuka, minister vnútra Mach, šéf propagandy Gašpar, povstalecký predseda SNR Šrobár, minister zahraničia ČSR Clementis, básnik Novomeský, spisovateľ Erenburg).

Zbierka je poéziou uchopený a navždy zvečnený život. Básnik dozrel. Akoby sa už viac nechcel prihovárať poéziou, akoby to bola márnosť alebo odkaz budúcim. Alebo testament.

Ferdiš Juriga (1874 Gbely, 1950 Bratislava). Katolícky kňaz, poslanec, politik a buditeľ. Doktorát z teológie získal na prestížnom viedenskom Pazmaneu. Mal veľký prehľad o dejinách Slovákov a aj Slovanov. Popri svojom kňazskom povolaní sa venoval buditeľskej práci, zakladal spolky a obchodné spoločenstvá. Vo Viedni sa zoznámil s Dr. Pavlom Blahom, ktorý ho predstavil Vavrovi Šrobárovi. Na istý čas sa stal Hlasista. Zaujala ho Masaryková „Drobná práce“. Medzi farníkmi bol mimoriadne obľúbený. Na svojich farách dbal na to, aby v dedine prevládal slovenský živel. Raz odslúžil omšu po slovensky, za čo dostal od biskupa pokarhanie. V roku 1905 kandidoval do uhorského snemu a stal sa poslancom. Jeho hviezdnou chvíľkou bol 19. október 1918, keď na sneme vystúpil po slovensky, nemecky a maďarsky a zaskočeným poslancom oznámil, že Slováci si už nedajú rozkazovať a chcú byť samostatní. Aktívne sa zúčastnil aj na príprave martinskej deklarácie 30. októbra 1918. Založil Slovenskú ľudovú stranu a podieľal sa na vzniku Slovenských ľudových novín, do ktorých aktívne prispieval. Pre jeho články ho maďarský súd v roku 1906 odsúdil na dva roky väzenia. Neskôr sa spojil s Andrejom Hlinkom. Ich spoluprácu rozdelila až aféra Vojtecha Tuku, z ktorého sa vykľul maďarský špión a Hlinka sa ho zastával. Po vzniku ČSR bol poslancom v Národnom zhromaždení. Jeho politická kariéra skončila v roku 1929, keď ho pre nezhody s Hlinkom vylúčili z HSĽS a biskupi päť dní pred voľbami vydali obežník, v ktorom upozorňujú kňazov, že mu nedovolili kandidovať za poslanca. Strana, ktorú potom založil, dostala len niečo vyše päťtisíc hlasov. Krátko na to, po prehratom civilnom a cirkevnom súde pre urážku Hlinku, požiadal o penziu a v roku 1929 odchádza z verejného života. Po siedmich rokoch sa síce z Hlinkom zmieril, ale to už na jeho ďalšiu činnosť nemalo vplyv. Zostal osamotený a znechutený. Zomrel v roku 1950 v Bratislave.

Peter Stolár začal svoju kariéru ako vekslák, ešte počas štúdia na gymnáziu. Pred tuzexom predával bony. Keďže bol šikovnejší ako ostatní, všimol si ho ich šéf. Zveril mu pašovanie plyšu do Poľska a späť prinášal zase kozmetiku. Osvedčil sa a šéf ho zapojil aj do distribúcie a predaja drog. Po revolúcii sa s ním spojil a spolu išli do malej privatizácie, založili si cateringovú firmu a Stolár aj reklamnú agentúru. Zbohatol cez rozličné známosti, ktoré získal pri organizovaní spoločenských podujatí. Pravda, nie vždy sa to dialo podľa zákona. Pri získavaní informácií využívali aj krásne hostesky ktoré nasadzovali do spální politikov. So svojím tútorom Rudim Červeňanom sa rozhodli, že si založia politickú stranu, aby sa ľahšie dostali k štátnym zákazkám. Po získaní licencie na založenie televízie sa vďaka reklame a propagácii vlastnej strany do parlamentu aj dostali. V nasledujúcich voľbách získali už toľko mandátov, že ich oslovila víťazná strana. Po tvrdých rokovaniach nakoniec vstúpili do koalície a z bývalého veksláka a mafiána sa stal predsa parlamentu.

Básnická zbierka prináša milovníkom poézie Nymfy, V Európe s pohárom vína, Tak trochu v Oriente a Nostalgické spomienky. Autor sa zdôveruje čitateľovi, akú významnú a nenahraditeľnú rolu v jeho živote zohráva nežné pohlavie, žena. Žena múza, žena manželka, žena opora, žena nedobytná, žena zvodkyňa... Básne čitateľa prevedú krajinami Francúzsko, Anglicko, Taliansko... Autor preskúma zákutia európskych metropol a venuje sa súčasným problémom spoločnosti, ktoré nás nenechajú chladnými. Strach, úzkosť, pocit vyvolaný očakávaním niečoho nebezpečného, zlého, ktorý je čoraz častejšie citeľný, však v jeho básňach premôže láska a vrelá náklonnosť k mestu: „Teroristi ma preto nemôžu zastrašiť, od návštevy sladkého Paríža odradiť. Zas sem prídem napriek ich bombám, pešo prejdem nejeden bulvár, navštívim všetky tie krásne miesta, nad Parížom sa nedrží pieta!“ Zoznámite sa s nenútenou úprimnou spoveďou manžela i otca...

Prípady JUDr. Adama Sýkoru sú ponorom do života advokáta, ale aj do zakalených vôd slovenskej justície. Vo svete talárov nie vždy pravda a láska víťazí nad lžou a nenávisťou. Aj keď sa niektoré prípady zdajú byť beznádejné, advokát svojím majstrovstvom, dlhoročnými skúsenosťami, stykmi a citom pre výšku úplatku nakoniec pre svojho klienta dosiahne oslobodzujúci rozsudok.

Život Imricha Karvaša je príbeh o smutnom osude človeka, ktorý pre Slovensko urobil viac ako mnohí pred ním a aj po ňom. Koncom päťdesiatych rokov ho odsúdili za práce o ekonómii, v ktorých poukazoval na bezperspektívnosť komunistickej ideológie a tiež zato, že s komunistami odmietol spolupracovať. Noc po vynesení rozsudku, v roku 1958 bol druhýkrát obvinený a odsúdený pre špionáž a velezradu na sedemnásť rokov väzenia. Zostal v cele sám. Uvedomil si, že v podobnej situácii je aj jeho spolubojovník Gustáv Husák, ktorý si svoj ortieľ doživotia vypočul už pár rokov pred ním. Autor sa pomocou ich pomyselných dialógov vrátil do rokov Karvašovho slobodného života a do čias keď sa na Slovensku diali osudové veci a Karvaš v nich nie raz hral hlavnú úlohu. Obaja, Karvaš aj Husák, hľadajú odpovede na otázky prečo udalosti vyústili do tragédie. V rozhovoroch sa vynárajú aj ich spomienky na politikov (prezident Tiso, predseda vlády Tuka, minister vnútra Mach, šéf propagandy Gašpar, povstalecký predseda SNR Šrobár, minister zahraničia ČSR Clementis, básnik Novomeský, spisovateľ Erenburg).

Vzrušujúci príbeh troch hlavných protagonistov sa začína v roku 1981. Hlavné postavy zažijú krátku, oslnivú kariéru počas komunizmu, ale po nežnej revolúcii sa ocitnú na dlažbe. Potom však odhodia všetky zábrany. Ich podnikateľské aktivity končia na hrane či za hranou zákona. Prežijú vydieranie mafiou, kupovanie poslancov, založia si televíziu, aby sa nakoniec stali jednou z najvplyvnejších finančných skupín na Slovensku, ktoré dostali pomenovanie finanční žraloci.

JUDr. Milan Hodža (* 1878, Sučany, Rakúsko-Uhorsko – † 1944, Clearwater, USA), slovenský politik, štátnik a publicista. Bol úradujúci prezident Česko-slovenskej republiky, jedenásty, prvý slovenský, predseda vlády Česko-Slovenska a viackrát minister. Napriek tomu, že v slovenskej, ale aj v česko-slovenskej politike, bol ojedinelým zjavom, veľa sa o ňom nevie, nepublikuje. Sám bol zapálený novinár a žurnalistike sa venoval už od svojich dvadsiatych rokov, o sebe toho veľa nenapísal. Zrejme však hlavná príčina tkvie v tom, že žiadnemu režimu celkom nevyhovoval. Pre ľudákov bol počas slovenského štátu čechoslovakista. Pre komunistov po roku 1948 bol predstaviteľ buržoázie a jeden z vinníkov Mníchovskej dohody. Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa pri jeho mene spomínali mnohé „smrteľné“ politické hriechy, ale nakoniec ho vzali na milosť. No, ako sa hovorí v jednej anekdote, zlý dojem, aj po vysvetlení situácie, zostal. Kniha približuje čitateľovi život a politické pôsobenie Milana Hodžu v novodobých slovenských dejinách.

Tido J. Gašpar (1893 – 1972), slovenský novinár, spisovateľ, kultúrny pracovník, dramaturg, verejný činiteľ, ideológ a politik, výrazná postava bratislavskej bohémy. Študoval v Marine, pracoval ako námorník, bol poslancom Snemu Slovenskej krajiny za HSĽS. V roku 1940 sa stal chargé d’affaires vo Švajčiarsku, v rokoch 1941 – 1945 bol šéfom Úradu propagandy Slovenského štátu. V roku 1945 bol zatknutý a odsúdený na tridsať rokov. Na slobodu sa dostal až v roku 1963 po udelení amnestie. Tido J. Gašpar je zaujímavá, ale kontroverzná postava našej histórie. Má mnoho zásluh o pozdvihnutie slovenského povedomia. Kniha je aj o tom ako sa stal z obyčajného dedinského chlapca kráľ bratislavských nočných podnikov, šéfom Úradu propagandy Slovenského štátu, ako spojil svoju budúcnosť s fašistickým Nemeckom. Často obedoval a viedol rozhovory s prezidentom Jozefom Tisom. Vo väzení, kde si odpykáva dlhoročný trest s ním diablov advokát vedie rozhovory o tom, kde urobil chybu, v čom sa mýlil. Jeho tragédia spočívala v tom, že bol až príliš zapálený pre slovenskú vec, samostatný Slovenský štát, pre ktorý bol takpovediac ochotný podpísať aj zmluvu s diablom. Postava advocatus diaboli umožnila autorovi vo fiktívnych dialógoch klásť otázky a hľadať odpovede na zložité rozhodnutia a činy v čase vojnového Slovenského štátu.

Najslávnejší z tráckych pevcov Orfeus krotil svojím spevom a hrou na lýre vetry, morský príval, divé šelmy a obmäkčil hudbou aj zlého vládcu podsvetia, ktorý očarený jeho umením vrátil mu unesenú manželku Eurydiku. Platón, podobne ako sto rokov pred ním Konfucius, učil svojich žiakov, že hudba môže kladne alebo záporne pôsobiť na psychiku či charakter človeka. V konečnom dôsledku môže tak ovplyvňovať priamo poriadok v štáte. Ako vidno i z týchto riadkov, hudbou sa filozofi zaoberali už pred viac ako dvetisícpäťsto rokmi. Záujem o ňu je aj v súčasnosti. Jej úloha v našom živote je skutočne mimoriadna. O tom, že je to tak, hovorí aj hlavná postava románu Samo Pekný, svetová operná hviezda. Jeho spevácka kariéra sa začala takmer pred štyridsiatimi rokmi. Kto by si myslel, že to bolo v SND, tak sa mýli. Začínal ako barový hráč. No postupne stúpal po stupňoch slávy až k svojmu vrcholu. Stal sa z neho kráľ opery.