Marenčin PT strana 77 z 92

Život je len množina spomienok. Možno najviac tak štyri týždne... Ostatné hodiny a minúty možno zahodiť do smetí...Penzionovaný gymnaziálny učiteľ matematiky, strávi štyri týždne v dome na vidieku u príbuzných, ktorí odišli na dovolenku do zahranič ia. V nemenovanom mestečku na juhu Slovenska sa zoznámi s bezdomovcom, bývalým potrestaným a väzneným dôstojníkom. Spovedajú sa navzájom zo svojich životných tajomstiev, výčitiek svedomia a neúspechov. Je to rozprávanie o polstoročí slovenského život a. Konfrontujú sa dva životné osudy, dva údely, ktoré zároveň znamenajú dvojaké, vzájomne nezlučiteľné životné stratégie.

Milan Markovič má od Boha/prírody (vyber podľa svetonázoru) vzácny dar rozosmievať, zabávať. Ale nielen to. V časoch pohnutých a nahnutých, či už komunistických, mečiarovských alebo iných, dodával nádej a vieru vo vlastný úsudok. Lebo raz darmo, člov ek vnímavý a citlivý ťažko nesie poznanie, že spoločnosť, či prinajmenšom jej hlavní predstavitelia sa načisto zbláznili. Potrebuje sa ubezpečiť, že chyba nie je v jeho prijímači. Že má aj naďalej dať na svoj zdravý rozum, na hlas srdca... Alebo na M arkoviča. Jeho, s prepáčením za výraz, osveta, je osožná aj dnes. My, slabšie nátury, by sme totiž mohli jedného dňa uveriť, že je normálne kradnúť, že učiteľom patria nízke platy a somarinám hlavný vysielací čas v televízii, že je v poriadku, ak obj em reklamy vysoko prevyšuje koncentráciu vyprodukovaných myšlienok, a tak ďalej a podobne... Ak aj neuveríme, hrozí, že by sme si zvykli. Ale vďaka Milanovi Markovičovi si nezvykneme. Našťastie.

Môže počasie ovplyvniť dejiny ľudstva? Ktorý rok bol najteplejší a ktorý najstudenší? Ako to vplývalo na ľudské životy, správanie ľudí, ale aj ich rozhodnutia? Ktorý mesiac v roku nás na začiatku hreje a na konci mrazí? V akých cykloch sa striedajú plodné, bohaté úrodné roky s neúrodnými? Vedeli naši predkovia o počasí viac ako dnešní odborníci s modernou technikou? Autor píše o zvláštnostiach počasia v Bratislave v najextrémnejšom roku 2010, ale aj v rokoch dávnominulých a dáva ich do vzťahu s historickými udalosťami. Kniha má denníkový charakter a v mnohom pripomína Storočný kalendár, ktorý sa stal vo svojej dobe druhým najväčším bestselerom po Biblii.

Za názvom knihy Vyhasnuté oči nie je skrytá žiadna metafora. Sú to príbehy žien, ktorých oči vyhasli v koncentračnom tábore Osvienčim Birkenau. Boli to ženy rôznych národností, profesií, vierovyznania, veku i rodinnej histórie. Spájala ich nenávisť k fašizmu a snaha pomôcť druhým. Autorka knihy bola tiež jednou z väzeňkýň a so všetkými ženami sa stretla počas svojho pôsobenia na revíri, ktorého história je popísaná v knihe. Hoci od prvého transportu Židov zo Slovenska uplynie v marci 2012 sede mdesiat rokov, táto temná časť našej histórie nesmie upadnúť do zabudnutia. Pri vizite lekár SS Mengele jej diktuje čísla väzňov určených na Sonderbehandlung. Cupká popri ňom, pre ňu takými charakteristickými drobnými krokmi. V ruke osudný hárok, s ktorým len ona vedela narábať. Vynechala nadiktované čísla, zamenila s číslami už nežijúcich. Stalo sa aj, že anjel smrti, ako sme Mengeleho volali, osudný hárok nebral ihneď so sebou, potom manipulácia pokračovala. Výmena čísel za nebožtíkov, kto rí v noci, alebo ten istý deň dokonali.Koľko pohotovosti, koľko sústredenia sa, koľko sebakontroly, koľko sebaovládania musela mať v prítomnosti lekára SS naša väzenská lekárka Mancika!

Tomáš Janovic píše celý život o tom istom - o večných ľudských zlyhaniach i líhaniach (najmä o tých mimomanželských). Prekvapujúci je len Janovicov pohľad - vždy nový a nečakaný. A my sa smejeme, hoci sa smejeme vlastne sebe. Tento osviežujúci smiech nás čaká aj pri jeho novej knižke Ponuka dňa. Ako píše Daniela Kapitáňová: Existuje krajina, kde ľudia hovoria, len keď majú čo povedať. Tá krajina krásnych, múdrych a veselých slov sa volá Slová(kia) a jej kráľom je Tomáš Janovic. Ponuka dňa je p ôvabná už na prvý pohľad - vďaka nevšedným ilustráciám Mira Cipára a originálnej typografii Fera Jablonovského.

Viete, že ryža, ktorá sa predáva na Slovensku, pochádza z Talianska? Najviac sa jej vypestuje na severe, odkiaľ pochádza šéfkuchár Alvarez Momi. Rizoto je v Taliansku obľúbená pochúťka. Recepty Alvareza Momiho sú jednoduché, plné fantázie a dôvtipu. Z obyčajnej ryže rýchlo vyčaríte fantastické kreácie, ktoré sa vyrovnajú najchutnejším špecialitám.

Čína sa prudko rozvíja. Všetci chcú zbohatnúť, aj nevlastní bratia Holohlavý Li a Železný Sung. Li obchoduje s odpadkami, Sung predáva masť na zväčšenie pŕs pre ženy. Li je prefíkaný obchodník a zarába milióny. Sung je večný smoliar, priveľmi dobrý pre divoký kapitalizmus. Tragikomický príbeh o mladých mužoch, ktorí prežili kultúrnu revolúciu a skúšajú šťastie v nových pomeroch. Jü Chua (nar. 1960, Če-ťiang) pôvodne zubár, patrí dnes medzi najvýznamnejších čínskych spisovateľov. Vydal štyri romány a niekoľko zbierok poviedok. Román Bratia sa stal svetovým bestsellerom a získal viacero medzinárodných ocenení. Podľa románu Žiť vznikol film, ktorý čínska cenzúra zakázala.

Opustená farma, krvavé jatky, starý muž, ktorého utýrali a ubili na smrť. Jeho žena leží pri ňom na zemi polomŕtva. Jedného chladného januárového rána o o piatej hodine zavolajú vyšetrovateľa Wallandera na miesto činu. Myslí si, že je to rutinný výjazd. Keď však dorazí na farmu, nájde dve obete nezmyselného násilia. Tak to vyzerá na začiatku. Wallanderov život je v troskách, žena ho opustila, dcéra sa s ním nerozpráva a ani jeho starnúci otec nemá preňho pochopenie. Stále pracuje, zle sa stravuje, noci prepije sám v opustenom byte. Teraz však musí zabudnúť na svoje problémy a pustiť sa do boja s časom. Henning Mankell (nar. 1948, Štokholm) je najčítanejší švédsky autor. Na celom svete sa predalo tridsať miliónov jeho kníh. Veľa cestuje, žije striedavo vo Švédsku a v Mozambiku. Preslávil sa sériou o komisárovi Wallanderovi, v ktorej sa odráža jeho „snaha o pochopenie nášho strašného sveta a hľadanie spôsobov, ako ho zmeniť".

Láska je úplná chudera. Nechajte ju tak! Nesnažte sa jej pomôcť vstať z toho poníženia, do ktorého sa sama uvrhla a v ktorom tu tak hanebne pred vami kľačí ako žobráčka a spína k vám ruky. Je zmyslov zbavená. Mala by sa hanbiť, ale ona sa naopak svojou nahotou ešte aj vystatuje! Ako úchyl v lesoparku odhalí svoj kabát, pod ktorým nič nemá na každého, čo ide okolo. Zvestuje posolstvo svojich vesmírnych rozmerov! Láska je slepá sliepka, kotkodákajúca od samého vzrušenia po dvorku, pretože nejaký načeperený kohút po nej hodil svojím sliepňajúcim okom. Alebo sa jej to len zdalo? Veď ona, tá slepica si v tej svojej slepote tým jeho pohľadom predsa ani nemôže byť istá! Nič to! Nevadí! Stačí jej, že si to celé iba predstavila, tam s ním na rebríku! Už v tom aj lieta, kotkodáka a naráža do tých úbohých, nakrivo zbúchaných latiek na svojom malom dvorku a cíti sa ako býk v aréne. Ohromná. Nesmrteľná. Krv tlčúca v samotnom oku kondora. A kohút? Ten starý ďábel predsa tiež len sliepňa, možno mu tam, do toho oka, niečo iba padlo a tak na ňu ďalej žmurká a ona, slepica mu už aj rýchlo beží na pomoc, kooootkotkot, piča, už ho aj zachraňuje, veď to nie je brvno, vraví mu od samej zvestovanej lásky! Veď tam máš len špinku, nemusíš sa trápiť ty môj milionárik, že hladné deti v Etiópii tam majú rovno muchu!

Stano Dančiak – skvelý komik, zabávač, nevyčerpateľná studnica humorných nápadov... Herec legendárneho Divadla na korze, neskôr Novej scény a SND, nezabudnuteľný James z humoristických scénok Lord Norton a jeho sluha James, muž tisícich tvári v sérii grotesiek Bud Bindi a herec, ktorý prepožičal svoj hlas inšpektorovi Derrickovi a chlpatej príšerke Alfovi. Stano Dančiak pred niekoľkými rokmi stratil zrak, no nestratil chuť byť naďalej aktívny v divadelnom i osobnom živote. O jeho detstve, mladosti, športových aktivitách, hereckej práci, názoroch na svet okolo nás sa s ním zhovára Ján Štrasser, autor kníh rozhovorov s Milanom Lasicom, Tomášom Janovicom, Ladislavom Chudíkom a ďalšími osobnosťami nášho umeleckého života.

Doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD., (1950, Bratislava). Vyštudoval historické vedy – archívnictvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti. Od roku 1995 je vedeckým pracovníkom Vojenského historického ústavu v Bratislave, externe pôsobí na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Je autorom monografií, spoluautorom a editorom viacerých diel z oblasti medievalistiky, vojenských dejín a dejín miest i práva. Remeselníci a ich záujmové združenia - cechy zohrávali dôležitú úlohu v niekdajšom slobodnom kráľovskom meste Prešporku, ktoré istý čas bolo metropolou Uhorského kráľovstva. Autor približuje atmosféru mesta od stredoveku až po zánik cechov, zloženie mestskej spoločnosti s dôrazom na remeslá a ich postavenie v hospodárskom, politickom i kultúrnom živote mesta. Opisuje vnútorný život prešporských cechov, pracovný proces, zvyky a obyčaje, cechovú subordináciu, práva a povinnosti majstrov, tovarišov, učňov ale aj fušerov; aká bola ich životná úroveň, čo jedli a pili, ako sa obliekali, zabávali a trávili voľný čas. Kniha je bohato ilustrovaná dobovými rytinami, vyobrazeniami remeselníkov a ich dielní, cechových artefaktov ako pečatidlá, znaky, vývesné štíty či zvolávacie tabuľky, ktoré dnešnému súčasníkovi približujú takmer zabudnutý remeselnícky svet.

Stano Dančiak – skvelý komik, zabávač, nevyčerpateľná studnica humorných nápadov... Herec legendárneho Divadla na korze, neskôr Novej scény a SND, nezabudnuteľný James z humoristických scénok Lord Norton a jeho sluha James, muž tisícich tvári v sérii grotesiek Bud Bindi a herec, ktorý prepožičal svoj hlas inšpektorovi Derrickovi a chlpatej príšerke Alfovi. Stano Dančiak pred niekoľkými rokmi stratil zrak, no nestratil chuť byť naďalej aktívny v divadelnom i osobnom živote. O jeho detstve, mladosti, športových aktivitách, hereckej práci, názoroch na svet okolo nás sa s ním zhovára Ján Štrasser, autor kníh rozhovorov s Milanom Lasicom, Tomášom Janovicom, Ladislavom Chudíkom a ďalšími osobnosťami nášho umeleckého života.

Fedor Frešo, basový gitarista a kontrabasista. Ako sideman – muž v pozadí – prešiel kapelami všetkých význačných slovenských rockových hviezd 60-tych a 70-tych rokov. Frešovi najslávnejší frontmeni boli Dežo Ursíny, Pavol Hammel, Marián Varga, Fero Griglák, Radim Hladík a Peter Lipa. Nastarší fungujúci rocker na Slovensku píše, ako s odstupom rokov vníma svoju kariéru. Rozprávanie s množstvom zaujímavých historiek, postrehov a denníkových záznamov zo života hudobníka a jeho generácie. Texty dopĺňajú dobové fotografie a reprodukcie koncertných plagátov z autorovho archívu.

Zákutia starej Bratislavy ožívajú v legendách a povestiach o starej radnici, hradnom duchovi, Ganymédovej fontáne, o chodbe pod Dunajom, o striebornom orlovi, starej synagóge, vodníkovi z Prievozu, o strašidlách, alchymistovi, krvavej studničke, bratislavskom Floriánovi, o poklade bezhlavého mnícha a ďalších miestach, udalostiach, postavách a postavičkách zo starého mesta a okolia.

Na ostrove Öland zavládne chladný ponurý október. Začína sa obdobie snehových búrok. Joakim, učiteľ zo Štokholmu, sa so svojou rodinou nasťahuje do starej usadlosti Åludden v blízkosti dvoch majákov. Dom bol postavený z dreva vraku lode. Povráva sa, že muži, ktorí stavali majáky, počuli z domu výkriky utopených ľudí. Vždy na Vianoce sa tam vracajú duše mŕtvych zo stroskotanej lode. Joakimovej dcére Tilde sa zdá, že počuje hlasy, ktoré vychádzajú zo stien jej izby. Každému, kto tam býval, prinieslo toto miesto iba nešťastie. Obdobie snehových búrok sa ešte len začína, predpovede počasia neveštia nič dobré a Vianoce sú predo dvermi. A potom, jedného dňa, nájdu Joakimovu ženu mŕtvu. Utopila sa. Mladá policajtka sa ujme prípadu. Chce odhaliť záhadu prekliateho miesta... Johan Theorin (nar. 1963, Gothenburg), spisovateľ a novinár, podobne ako Stieg Larsson, ku ktorému ho prirovnávajú. Pochádza z rodiny námorníkov a od detstva sa plavil na lodiach v Baltickom mori. Severské strašidelné príbehy a ľudové rozprávania ovplyvnili jeho rozhodnutie písať horory a trilery. Debutoval knihou Ozveny mŕtvych, ktorá vyšla v dvanástich jazykoch, stala sa bestsellerom a švédska kritika ju označila za detektívku roka. Román má tri voľné pokračovania a autor pripravuje záverečné štvrté.

Detstvo v okolí Avionu a priestor medzi Firšnálom, Fišbekom, Kollárkom a Račkom tvoria kulisu k rozprávaniu o živote generácie zlatých šesťdesiatych rokov – bigbiťákov, umelcov, flákačov na korze, bohémov. Detí usporiadanej prvorepublikovej generácie, keď sa ešte doma hovorilo po česky, nemecky, maďarsky či po bulharsky... keď vyrastali v záhradách a dvoroch domových blokov, keď blumentálska veža bola najvyššou dominantou a spolužiaci sa delili na evanjelikov a katolíkov, až do chvíle, keď ich prevalcovala pionierska mašinéria. Píše o meste a krajine od komunistického prevratu cez reálny socializmus až po súčasnosť. Čitateľ sa ocitá v prostredí filmu, divadla, džezrokovej hudby, ktoré formovali vzťahy a lásky. Opisuje stretnutia s Kukurom, Hrycom, Kocúrikovou, Satinským, Lasicom, Rollerom, Fišerom, Sikorom, Jakubiskom, Hanákom, Herzom, Frešom, Vargom, Ursínym, Griglákom, Lučeničom, Barinom a ďalšími. Tomáš Berka (1947, Bratislava) založil skupiny Modus, Ex We Five a v roku 1972 s Ferom Griglákom Fermátu, s ktorou nahral sedem albumov a tridsať scénických kompozícií. Vyštudoval scénografiu na VŠMU. Pre divadlá a televízie vytvoril vyše stopäťdesiat scén. Vystavoval vo viacerých európskych krajinách a roku 1983 získal striebornú medailu na Pražskom Quadriennale. Vytvoril dekorácie k tridsiatim filmom, spolupracoval s režisérmi ako Stanley Kubrick, Ridley Scott či Juraj Jakubisko. Vytvoril aj slovenský pavilón na Expo 2000 v Hannoveri.