Marenčin PT strana 77 z 103

Ponorte sa do erotického trileru o šialenom kontrolórovi, ktorý neuznáva lásku ani slabosť. To, čo sa deje za dverami spálne manželov Kollárových, prekročilo hranice únosnosti už dávnejšie. Kristiana verí, že musí pykať za chyby minulosti, a preto sa dobrovoľne poddáva všetkému, čo je od nej požadované. Do stereotypného života plného zvrhlého sexu sa jej však pripletie Lukáš, ktorý je pravým opakom jej váženého manžela Denisa. Najviac jej na ňom imponuje jeho pozornosť a nežné správanie. Stáva sa pri ňom takou, akou v hĺbke duše túži byť. Lenže Denis si len tak nenechá vziať svoj majetok a nevera začína byť nebezpečnou, skôr ako vôbec začne.

Na prvý pohľad ide o komerčný špionážny príbeh. Na druhý pohľad sa však z textu vynárajú otázky, ktoré zaujmú čitateľa s návykom pýtať sa na komplexné životné pravdy. Na prvý pohľad ide o knihu o agentovi CIA nasadenému na sledovanie, ovplyvňovanie a manipuláciu Elvisa Presleyho, ako jedného z prvých pop idolov, ktorí ovplyvnili vývoj adolescentov. Na druhý pohľad však kniha zachádza až ku kafkovskému „dobýjaniu zámku“ všetkými možnými prostriedkami. Autorovi, ako veľkému fanúšikovi hudby, sa nedá uprieť relevantné využívanie hudobných faktov. Napriek tomu, že román je fikcia.

Za názvom knihy (Vyhasnuté oči) nie je skrytá žiadna metafora. Sú to príbehy žien, ktorých oči vyhasli v koncentračnom tábore Osvienčim – Birkenau. Boli to ženy rôznych národností, profesií, vierovyznania, veku i rodinnej histórie, spájala ich nenávisť k fašizmu a snaha pomôcť druhým. Autorka knihy bola jednou z nich – na revíri, ktorého história je v knihe opísaná. Aj keď od prvého transportu Židov zo Slovenska uplynie takmer osemdesiat rokov, táto temná časť našej histórie nesmie upadnúť do zabudnutia. Margita Schwalbová (1915, Liptovský Mikuláš), štvrté dieťa zástupcu mlynov Alberta Schwalba a jeho manželky Ely, rodenej Skuteckej. Štúdium na Lekárskej fakulte UK musela prerušiť pre numerus clausus. V marci 1942 bola deportovaná do Osvienčimu, kde bola ako väzeň 2 675 zaradená do práce na revíri. Po skončení vojny dokončila štúdium na Karlovej univerzite v Prahe, promovala vo februári 1947. Pracovala v Detskej fakultnej nemocnici UK v Bratislave, začiatkom šesťdesiatych rokov sa stala docentkou v odbore pediatria. Pri previerkach bola vylúčená zo strany a v roku 1971 predčasne penzionovaná. V roku 1948 vyšla jej kniha Vyhasnuté oči. Jej ďalšie spomienky Žila som životy druhých vyšli v roku 2001. Zomrela 30. decembra 2002 v Bratislave.

Romanticko-tragický príbeh plný emócii, žalostných epizód, v ktorých si dve jednoduché ženy navzájom kruto ubližujú. Irča nebola krásavica, nemala žiadne výhody v živote. Narodila sa bez podnebia v ústach a to určovalo kvalitu jej vyjadrovania. Huhňavá Irča sa však nevzdávala. Žila s osamelou matkou. Otec sa vzdal oboch ešte pred jej narodením. Možno práve jeho surovosť spôsobila postihnutie a život, ktorý sa s dievčaťom nehral. Po šikane v škole začala pracovať v trafike. Netrápila sa, rada čítala a tajne dúfala, že sa jedného dňa pri okienku zjaví princ, zahrnie ju láskou a unesie niekam ďaleko. Takmer sa tak aj stalo. Princ bol predavač z potravín od naproti. Prišiel si pre škatuľku cigariet a zápalky. Irča ho očarila svojimi prekrásnymi vlasmi. Začali sa stretávať...

MALÝ SPRIEVODCA ALZHEIMEROVOU CHOROBOU prináša ucelený pohľad na tajomný svet ľudského mozgu, ktorý je zasiahnutý neurodegeneráciou. Kniha mapuje históriu ochorenia, prináša najnovšie poznatky z oblasti molekulovej medicíny a zároveň vysvetľuje príčiny vzniku demencie. Mnohé informácie sú prekvapivo odvážne, podložené osobnou skúsenosťou z výskumu. Alzheimerova choroba dnes reprezentuje najčastejšiu formu demencie. Predpokladá sa, že na Slovensku žije až 80 000 pacientov s rôznymi formami demencie a za dvadsať rokov sa toto číslo zdvojnásobí. Malý sprievodca Alzheimerovou chorobou prináša množstvo poznatkov pre trpiace rodiny, príbuzných, ale aj pre odborníkov a pre každého kto sa zaujíma o fungovanie ľudskému mozgu.

Kosztolányiho román Škovránča patrí medzi najčítanejšie a najobľúbenejšie romány modernej maďarskej literatúry. Od prvého knižného vydania (1922) vyšlo viac ako päťdesiat vydaní v pôvodnom maďarskom jazyku a ďalších 30 vydaní v 14 jazykoch. Dej románu sa odohráva počas piatich dní prvého týždňa v septembri 1899 na čoraz nudnejšej Dolnej zemi Uhorska. Je to rozprávanie o údele starnúcich rodičov, ich dcéry, starej dievky prezývanej Škovránča a tiež o dožívajúcej „džentríckej“ miestnej inteligencii, ktorá nudu svojho života zaháňa v alkoholickom opojení zábavnými „pohuľankami kancov“. Kosztolányi do románu zašifroval svoje spomienky na svet rodičovského domu a rodiska – súdobej Szabadky (Subotice). Jeho znalosť psychológie a psychoanalýzy mu dovoľuje nebadane viesť čitateľa k poznatku, že vnútorný dej vo vedomí postáv príbehu je niekedy oveľa dôležitejší než to, čo sa prezentuje navonok. Dezső Kosztolányi (29. 3. 1885, Szabadka/Subotica – 3. 11. 1936, Budapešť), básnik, prozaik, esejista, fejtonista, prekladateľ, dominantná postava modernej maďarskej literatúry prvej tretiny 20. storočia. Slovenský koreň rodového mena rodáka zo Subotice prezrádza, že jeho predkovia sa presídlili z Hornej zeme (Kostoľany) na Dolnú zem (Vojvodinu) bývalého Uhorska. Základ vzdelania nadobudol v rodičovskom dome a na gymnáziu v rodnej Subotici, kde bol jeho otec Árpád Kosztolányi riaditeľom. Zapísal sa na Filozofické fakulty budapeštianskej a viedenskej univerzity. Zlákali ho však noviny a písanie. Štúdiá nedokončil, ale v umelecko-estetických a filozofických smeroch získal výnimočnú orientáciu a prehľad, čo uplatnil v rozsiahlej a žánrovo pestrej literárnej tvorbe. Na vrchole tvorivého rozmachu v roku 1933 sám na sebe objavil príznaky zhubnej rakoviny, ktorej napokon v septembri 1936 podľahol.

Neuveriteľný príbeh dvoch kamarátok, ktoré odišli za lepším životom do cudziny. Zatiaľ čo jedna tam pracuje, aby mohla študovať, druhá sa chce čím skôr vydať. Zoznámi sa s mužom, ktorý spĺňa jej predstavy a nevadí jej, že je moslim, no svadba sa nekoná. Príde ďalší muž, ďalšie sklamanie... Jej vzťahy sú plné dramatických situácií, emocionálnych výkyvov, nečakaných odhalení, či arabských paradoxov a nechýba ani viera v Alaha či boj s temnými silami. Skrátka, v jej živote sa stále niečo deje a kamarátka sa ju márne snaží pochopiť, pretože nič nie je také, ako sa spočiatku zdá. Kde končí reálny život a začína čosi iné? Marianna Jurková (1978) pochádza z východného Slovenska, momentálne žije s manželom a deťmi v Banskej Bystrici. Zaoberá sa psychológiou, ezoterikou, arabskou kultúrou. Má rada slnko, more, knihy a všetko, čo je dobré... K literatúre mala blízko už od detstva, no písať začala len nedávno.

Prvý máj roku 1960 sa stal pre Francisa Gary Powersa, poručíka americkej tajnej služby CIA osudným. Ako pilot, na ten čas technologicky najvyspelejšieho špionážneho lietadla známeho pod skratkou U-2, zverenú úlohu nesplnil. Po štarte z vojenskej základne v pakistanskom Pešavári mal preletieť nad celým územím Sovietskeho zväzu a po celý čas fotografovať z veľkej výšky možné vojenské základne veľkej krajiny a pristáť až na vojenskej základni NATO v Nórsku. Jeho lietadlo však vo výške devätnástich kilometrov nad uralským mestom Sverdlovsk/ dnes Jekaterinburg/ zostrelili dve sovietske rakety SAM. S tým v centrále CIA na čele s vtedajším riaditeľom, zúrivým antikomunistom Allenom Dullesom málokto rátal. A ak aj , „riešenie“ malo byť jednoduché... Pilot spácha samovraždu. Nesmie sa dostať do rúk sovietskych orgánov. Príkaz nevykonal. Autor sa v knihe sústredil nielen na príbeh amerického pilota, ale aj na súboj dvoch leteckých konštruktérov, Johnstona a Korovľova. Ten prvý vymyslel projekt lietadla U-2 a druhý raketu SAM. Udalosť sa odohrávala v ťažkých časoch studenej vojny a na dlhé obdobia zhoršila americko-sovietske vzťahy, ktoré sa po návšteve Nikitu Chruščova v USA začali zlepšovať. Riaditeľ tajnej služby CIA, Allen Dulles celý projekt pripravoval za chrbtom samotného prezidenta Dwighta Eisenhowera...

Akčný príbeh z alternatívnych slovenských dejín je druhou časťou knižnej ságy tajomného autora. „Nové jánošíkovské dobrodružstvo vás treskne valaškou ešte silnejšie než to prvé. Delikátna záležitosť – po všetkých stránkach. Bujará oslava imaginácie, hravej kreativity a potešenia z príbehu. Olovrant prekračuje všetky literárne hranice, ktoré sa dajú prekročiť. A tie, čo sa nedajú, vynaliezavo ohýba, aby ich prekročil tiež. Zjavne sa pri tom až orgiasticky baví – čitateľ spolu s ním. Dielo šialenca alebo génia, poprípade šialeného génia. Dômyselne zamaskované literárne nóbl umenie a zároveň skvelo pokleslá zábava. Čo viac si priať?“ Jozef Karika

4. júna 1920 bola podpísaná Trianonská mierová zmluva, ktorá dala bodku za historickým Uhorskom. Zmluva priniesla strednej Európe protichodné očakávania a pocity. Na jednej strane radosť spojenú s veľkými nádejami, na druhej obavy, pocit krivdy a osudovej katastrofy. Trianon stále vyvoláva vášne a snahy po revízii. Tie hovoria o historickej nespravodlivosti, o náprave krívd a spojení rozdeleného národa. Po sto rokoch v nových európskych kontextoch ide už len o politickú mobilizáciu a nezodpovedné účelové politické hry. Kniha mapuje cestu, ktorá priviedla Maďarov k tejto katastrofe a hodnotí ju zo slovenského pohľadu. Vnútorná politika pred vojnou, agresívne ciele Uhorska počas nej a definitívna porážka štátu viedli k jeho rozpadu a k turbulentným udalostiam roku 1919, keď si Slovensko komplikovane hľadalo cestu k novému štátu a nové nestabilné Maďarsko sa potácalo od ľavicového k pravicovému radikalizmu. V oboch prípadoch pôsobilo ako potenciálna vojenská hrozba, nositeľ aktívnej propagandy proti svojim susedom, rovnako sa však stávalo obeťou eskalovaných územných ašpirácií. Trianon sa javí ako zavŕšenie jednej historickej etapy, súčasne však otvára novú, spojenú s bojom za a proti jeho revízii. Obyčajní ľudia sa stávali nevinnými obeťami týchto historických procesov a mocensko-politických ašpirácií na oboch stranách hranice.

Francúz má talent žiť z extrému do extrému. Celok mu neraz unikne, ale v detaile je unikátny. Marseillská sardinka upchala prístav. Malá, ale na správnom mieste. Po pitve parížskej spoločnosti v Glamour Paríža prichádza anatómia celej francúzskej spoločnosti. Sobáš literatúry, gastronómie a politiky funguje azda iba vo Francúzsku. Navštívime zákutia pompéznych reštaurácií, aukčné siene, mítingy, skočíme si na bridž ku grófkam, na francúzsku Riviéru či k panem et circenses – k chlebu a zábave a do veľkých súťaží a la française. Vývoj Sarkozyho, Hollanda, literatúry a francúzskej gastronómie nám umožní lepšie pochopiť súčasnosť, Európu i svetové dianie.

Dvadsať príbehov o pamiatkach a pamätihodnostiach Prešporka-Bratislavy. Sú medzi nimi zaujímavosti o kráľovskej pokladnici či o zasadaní uhorského snemu v budove Kráľovskej uhorskej komory na Michalskej ulici, o oslave víťazstva nad Turkami, o Kalvárii, o protinapoleonských valoch neďaleko nákupného centra v Petržalke, o kaplnke sv. Rozálie v Lamači, ktorou sa poďakovali obyvatelia mesta za ochranu pred morom, o Balassovom paláci bez krídel na Panskej ulici, o cintoríne v záhrade kláštora milosrdných bratov, o prepriahacích staniciach a zájazdných hostincoch, zaujímavosti z Podhradia – o ľadovni, prístave či Arsenáli, o kúpeľoch Grossling, o Dynamitke a pomníkoch na Kamzíku, príbeh hotela Carlton, o predmestí Blumentál v 18. storočí, kde sídlil gróf Sedlitz, o rozlúčkovej kaplnke a fabrike na súkno, niečo z histórie cintorína v Slávičom údolí, kde na počiatku boli drevené kríže... Autorka sa venuje pamiatkám a histórii Bratislavy. Jednotlivé príbehy dokumentuje množstvom unikátnych archívnych dokumentov, fotografií, plánov, ktoré sa jej podarilo nájsť pri bádaní v archívoch.

Ester je samostatná, slobodná, atraktívna žena, ktorá má rada sex aj sarkazmus. Zamiluje sa do neznámeho muža a sexi krásavec jej pomotá hlavu. Nič o ňom nevie, ale nedokáže myslieť na nič iné. Kým sa stretne so svojím vytúženým amantom, trávi čas s kamarátkou, kolegami a viacerými mužmi. Humor a perverznosť sú korením jej života. Kamarát Alex je do nej tajne zaľúbený, no Ester to ani len netuší. Je pre ňu veľmi dôležitý muž v jej živote ako priateľ, ktorý jej mimochodom zabezpečuje aj sexuálne potešenie. Alex však nemá žiadnu šancu. Ester je šialene zaľúbená do pána Neznámeho. Postupne sa zoznamuje s jeho špecifickým správaním. Tento svojrázny, vtipný, sebavedomý a arogantný muž jej zamieša karty osudu.

Zoznámili ste sa už niekedy cez internet? Potom viete, aké je to loviť v týchto vodách. Narazíte buď na lásku svojho života alebo na obrovský trapas, ktorý sa budete snažiť čím skôr zabudnúť... Vanesa zažije oboje. Najprv sa takmer stane obeťou zvrhlého sexuálneho návrhu. Aj bez toho má však problém s prijatím vlastnej sexuality. Muži ju takmer vôbec nevzrušujú, nevie si s nimi vytvoriť hlbší vzťah. Keď to už vyzerá, že ostane navždy v celibáte, zistí o sebe krutú pravdu. Vanesa má sexuálnu úchylku, ktorú však musí tajiť...

O podobách lásky a všetkom, čo nám lásku berie. Boj človeka o podstatu lásky, súboj s nízkymi pudmi, zvrátenosťou, závislosťami a šialenstvom. Tento súboj sa v knihe prezentuje raz ako metafora o lízatku, ktoré sa mení z detského predmetu okúzlenia na sexuálnu pomôcku a predsa je vyjadrením lásky, raz ako autorské tour de force, ktoré je vyznaním nielen jednej žene, ale aj naplnením zmieneného súboja, a raz ako príbeh o búrlivom vzťahu, v ktorom je pár zmietaný medzi krutou sexualitou a snahou nájsť úprimný cit.

Kniha Filipa Müllera z roku 1979 je unikátnym svedectvom Čechoslováka, ktorý prežil Osvienčim. Ako väzeň sonderkomanda musel v rámci zvláštneho zaobchádzania pracovať v tejto fabrike na smrť. Odhalil svetu vnútorný život likvidačného tábora. Zvláštne zaobchádzanie bol nemecký krycí názov pre masové vraždenie židov v plynových komorách a spaľovniach. Ako jeden z mála očitých svedkov prežil Müller nielen všetky likvidačné akcie tohto smrteľného komanda, ale zanechal aj jedno z najvýznamnejších svedectiev masového vraždenia. Je to prvé obsiahle svedectvo „nositeľa tajomstva“ a otrasný dobový dokument. V porovnaní s jeho výpoveďou v dokumentárnom filme Clauda Lanzmanna „Shoah“ a jeho výpoveďami voči príslušníkom SS v rôznych súdnych procesoch, obsahuje kniha najväčšiu zbierku autentických spomienok na svet zvláštneho zaobchádzania. Po premietnutí svojej výpovede vo filme Clauda Lanzmanna v nemeckej televízii (v roku 1986) Filip Müller už nikdy verejne o tejto téme nehovoril.