Marenčin PT strana 76 z 92

Virtuálny sprievodca po časti Bratislavy (Rybné námestie, Židovská a Zámocká ulica), kde žili prevažne Židia nám pomôže rozpamätať sa na dnes už „Stratené mesto“. Počas vojnového Slovenského štátu boli bratislavskí Židia deportovaní a mnohí zavraždení v koncentračných táboroch. V 60. rokoch 20. storočia celú štvrť s Rybným námestím a synagogou zbúrali. Stratili sa tak aj kulisy, ktoré pripomínali židovskú Bratislavu. Najvýznamnejšou rabínskou osobnosťou v dejinách prešporskej židovskej komunity bol Chatam Sofer. Narodil sa 24.9.1762 vo Frankturte nad Mohanom a zomrel 3.10.1839 v Bratislave. Bratislava je v židovskom svete známa ako mesto Chatama Sofera, k jeho hrobu putujú Židia v celého sveta. Jeho potomkovia ako rabíni stáli na čele židovskej ortodoxnej komunity v Bratislave až do roku 1939, kedy odišli do Palestíny. V Jeruzaleme pokračuje tradícia „Pressburger Ješiva“ doteraz. V roku 2012 si Bratislava pripomína 250. výročie narodenia Chatama Sofera.

DESATORO O JULOVI SATINSKOM 1. Julo bol jedným z najtolerantnejších katolíkov miništrantov, akých som poznal. 2. Bol fabulátorom par excellence. (Ako veľký ctiteľ Alexandra Dumasa by určite ocenil toto slovné spojenie.) 3. Hoci rád fabuloval, nikdy nevypustil z úst niečo, čo by sa priečilo jeho presvedčeniu. 4. Nikdy nebedákal. 5. Bol vtipný tak prirodzene, ako keď z oblohy padá dážď. 6. Bol ozajstný Človák. 7. Keď jedol, vychutnával jedlo. Keď spal, vychutnával spánok. Keď čítal, vychutnával knihu. Bol gurmán v najširšom slova zmysle. Chvíľu ste sa naňho dívali a dostali ste chuť žiť. 8. V Soirée hovoril: „A vtedy sem si uvedomil, jaké je to umení mocné. Že nepoučuje, neusmernuje, len tak jemne človeka pinkne.“ A takto sa Julo správal nielen v umení, ale aj v živote. 9. Aj preto bol výborným otcom. 10. Jula som mal pred očami, keď som napísal: „Žite tak, aby sa vo vašom živote dobre cítili iní.“ Tomáš Janovic

Na poli pohltia ženu plamene. Jej telo pod oblohou bez jediného mráčika vzplanie ako fakľa. Krátko nato neďaleko juhošvédskeho mesta Ystad nájdu zavraždeného politika s oskalpovanou hlavou. Rovnaký osud postihne aj pochybného obchodníka s umením. Švédsko zažíva nezvyčajne horúce leto. Ľudia sa nevedia odtrhnúť od obrazoviek a víťazného ťaženia svojich miláčikov na majstrovstvách sveta vo futbale. Sériový vrah spáchal prvú vraždu. Komisár Wallander sa ujíma vyšetrovania, ktoré čoraz väčšmi pripomína nočnú moru. Uvedomuje si, že ďalším hrôzam sa mu nepodarí zabrániť. Ktosi práve dokončuje svoju premenu. Z reproduktorov znie dunenie bubnov, bojovník robí ešte posledné ťahy štetcom na tvári. Potom skontroluje, či je zbraň dobre nabrúsená, a nehlučne vyjde z miestnosti. Vyráža do ďalšieho súboja. Román Falošná stopa kritici aj čitatelia pokladajú za jednu z najlepších častí Mankellovej detektívnej série o komisárovi Wallanderovi. Henning Mankell (1948, Štokholm) je najčítanejší švédsky autor. Na celom svete sa predalo tridsať miliónov jeho kníh. Veľa cestuje, žije striedavo vo Švédsku a v Mozambiku. Preslávil sa sériou o komisárovi Wallanderovi, v ktorej sa odráža jeho „snaha o pochopenie nášho strašného sveta a hľadanie spôsobov, ako ho zmeniť“.

Brala drogy od výmyslu sveta dvanásť rokov a jej vtedajší stav nazývajú feťáci krízou. Kto neskúsil, čo je to kríza po heroíne, ťažko pochopí. Pichala si čierny heroín, ktorý je oveľa silnejší a nebezpečnejší ako ten bežný. Prišla rovno z ulice, kde robila prostitútku a podľa toho aj vyzerala. Tvrdila, že chce s takým životom skoncovať, no vďaka tým rokom, čo sa zaoberám vyťahovaním ľudí z ich vlastných výkalov, som vedel, že o dve hodiny to už asi nebude pravda. Drogy sú veľmi silný súper a nezávisle od zdravého rozumu s človekom robia, čo chcú. Melisa napísala úžasnú knihu – je to kniha plná bolesti, drog, a špiny, ktorú sme osprchovali z jej nešťastnej duše. Vlado Schwandtner Tatiana Melasová (1982, Senec) absolvovala hotelovú akadémiu v Piešťanoch. Od pätnástich rokov závislá od tvrdých drog. Podstúpila niekoľko neúspešných liečení. Od roku 2009 liečená v zariadení v Budmericiach u Vlada Schwandtnera, zatiaľ úspešne. Tam napísala túto knihu.

Môžeme zmeniť svoj osud? Je budúcnosť daná? Alebo je život ako film a my sme jeho režiséri? Sníval sa vám zvláštny sen a neviete čo znamenal? Splnia sa vaše túžby? Čo vás čaká v najbližších dňoch? Tarot pozná odpoveď. Zoberte osud do vlastných rúk a nechajte sa viesť Tarotovým snárom, horoskopom a výkladom z kariet v praxi.

Jeseň roku 2010. Súkromná televízia odhalila s kamerou pri čine mladého Bratislavčana, ktorý sa vydával za gynekológa. Na inzerát ponúkal ženám vykonanie potratu novou prevratnou metódou. Zúfalé ženy a dievčatá, ktoré nemohli situáciu riešiť inak, sa rútia do nebezpečenstva, ktoré nadobúda desivé rozmery. Triler o slepej dôvere sa mení na horor. Séria udalostí sa nečakane zauzľuje. Bratislava sa stáva mestom hrôzy.

Gizi Fleischmannová (1892-1944) sa narodila v Bratislave v tradičnej židovskej rodine. Postupne sa zbližovala s ideami sionizmu, moderného židovského nacionalizmu. Stala sa vedúcou predstaviteľkou ženskej sionistickej organizácie na Slovensku, ktorá sa rýchlo dostala aj do medzinárodného povedomia. Jej organizačné schopnosti a ambícia pomáhať vyvrcholili v čase holokaustu, keď sa stala vedúcou predstaviteľkou Pracovnej skupiny, ilegálnej odnože v rámci Ústredne Židov. Ako žena a navyše sionistka dokázala v nej okolo seba sústrediť a viesť mužov zo všetkých prúdov vtedajšieho židovského spektra. Pod jej vedením organizovali pomoc na zastavenie deportácií a zmiernenia utrpenia. Uplácaním skorumpovaných úradníkov na najvyšších miestach sa jej podarilo zachrániť tisíce Židov, sama však neunikla pozornosti štátnej bezpečnosti. Zahynula v jednom z posledných transportov do Osvienčimu.

Stratené mesto je časť bývalého bratislavského Podhradia, ktorá bola zbúraná v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Nenávratne sa stratili ulice bývalého židovského geta, Vydrice aj Zuckermandlu. Zbúraná bola veľká časť Rybného námestia. Stratené mesto , to nie sú len kulisy, ale aj duch a atmosféra unikátneho mnohonárodného, viacjazyčného mesta. V knihe sú uvedené štúdie o národoch, ich osudoch a stope, ktorú zanechali na území dnešnej Bratislavy. Búrlivé 20. storočie rozvrátilo všetky hodnoty, kt oré sa stáročia uctievali: toleranciu a spolužitie. Pred vojnou vyhnali Čechov, počas vojny deportovali a vyvraždili väčšinu Židov, po vojne odsunuli Nemcov a Maďarov. Nedozvieme sa, kto je vinný, kto nariadil zbúrať časť mesta aj s jeho históriou. M ôžeme iba detektívnym spôsobom odhaľovať postupné kroky k likvidácii Podhradia. Prof. Eduard Nižňanský, CSc. (1955, Martin), profesor na Katedre všeobecných dejín FF UK. Špecializuje sa na dejiny 20. storočia, najmä nacizmu a holokaustu. Je členom Sl ovensko-nemeckej komisie historikov a Vedeckej rady Vojenského historického ústavu v Bratislave. Je editorom Judaica et Holocaustica (Acta historica posoniensia), dokumentov Holokaust na Slovensku (2001 2005) a autorom viac ako 70 štúdií a monograf ií Židovská komunita na Slovensku, Ústredný hospodársky úrad, Nacizmus, holokaust, slovenský štát a iné. Ivan Bútora (1982, Bratislava), absolvent bakalárskeho štúdia na univerzite v Princetone. Témou výstavby bratislavského Mosta SNP a búrania Podhr adia sa zaoberal vo svojej bakalárskej práci. Bol poslancom mestskej časti Bratislavy Starého mesta, venuje sa verejnej doprave, pracuje ako vodič trolejbusu.

Ako sa bývalo v Bratislave v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia? Čo sa jedávalo, ako sa obliekali rôzne spoločenské skupiny, ako sa zabávali, ako trávili voľné chvíle? Publikácia predstaví vily, paláce, nájomné domy, kolónie, sídliská v Bratislave, ich obyvateľov a životný štýl. Dozvieme sa zaujímavosti o ich lokalizácii, projektantoch, interiérovom vybavení. Kde býval známy mykológ Ján Andreas Bäumler či hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella? Aké miestnosti sa v roku 1892 nachádzali v paláci Vidora Csákyho na Štúrovej ulici, ako vyzerala obytná izba v robotníckej Schulpeho kolónii či zariadenie kúpeľne na prelome 19. a 20. storočia? Kde mali svoje ateliéry Alois Pinkas, Frico Motoška, Gustáv Mally? Kam sa vyhadzovali smeti v objektoch Mierovej kolónie projektovanej architektom Karfikom? Podobné zaujímavosti a mnohé iné bežné veci z každodenného života pútavo opisujú autorky v publikácii, ktorá nám okrem iného umožní nahliadnuť aj do všedného chodu domácností na prelome storočí v Bratislave.

Blížia sa voľby a ľudia blízki odchádzajúcej vláde sa potrebujú zbaviť nepohodlného podnikateľa. Vražda na objednávku sa vydarí, no zomierajú pri tom nevinní. Jeden z pozostalých sa so smrťou svojej ženy nedokáže zmieriť a berie spravodlivosť do vlas tných rúk. Začína sa samovražedné zúčtovanie s mafiou. Mladý vyšetrovateľ rýchlo odhaľuje súvislosti, avšak narazí na šokujúce zistenie. Osud ho postaví pred morálne rozhodnutie vybrať si medzi zlom a menším zlom a nezapliesť sa pritom s organizovaný m zločinom. Pochmúrne ladená, nervy drásajúca konšpirácia o prepojení mafie, podnikateľov a vysokej politiky, plná napätia, sexu, moci, násilia a neočakávaných odhalení. Dokáže jediný muž pomstiť nespravodlivosť?

Kniha je svojim širokým záberom jedinečná v slovenskej i českej matematickej literatúre; niektoré témy vychádzajú u nás v knižnej podobe prvýkrát. Učebnica, ktorá pokrýva základný kurz lineárnej algebry a geometrie s presahom do iných matematických d isciplín a aplikácií mimo rámca čistej matematiky, ale súčasne monografia, po ktorej rád siahne odborník využívajúci matematiku vo svojej práci: matematik, fyzik, informatik, stavebný či strojný inžinier, elektrotechnik alebo ekonóm. Autor zúročil aj dlhoročné pedagogické skúsenosti získané pôsobením na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave aj v zahraničí. Výklad je sprevádzaný množstvom riešených príkladov a cvičeniami rôznej náročnosti. Prof. RNDr. Pavol Zlatoš, CSc. (1955, Žilina), pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorom asi 60 pôvodných prác z algebry, matematickej logiky, neštandardnej analýzy, alternatívnej teórie množín, filozofie matemat iky, farmakokinetiky, atď. Napísal knihu Ani matematika si nemôže byť istá sama sebou. Úvahy o množinách, nekonečne, paradoxoch a Gödelových vettách (IRIS, Bratislava 1995). V mladosti sa aktívne venoval džudu a počas univerzitných štúdií pôsobil v š tudentskom divadle Pegasník.Má rád vysokohorskú turistiku, jazdu na horskom bycikli, beh na lyžiach, literatúru a dobré víno

Dramatický príbeh muža, ktorého mama bola Ruska a otec slovenský Žid. Narodil sa na lodi na Jadrane, neďaleko Terstu, detstvo prežil v Hačave a študoval v Bratislave. Z nadšenia pre ľavicové ideály vstúpil do komunistickej strany. Počas fašistického Slovenského štátu pracoval v odboji, za čo bol väznený a koncom vojny internovaný v koncentračnom tábore. Komunistický prevrat ho sklamal a doviedol do opozície. Ako publicista sa naplno prejavil v šesťdesiatych rokoch. Prežil život bohatý na zvraty, plný konfliktov s mocou a režimami, pretože ako slobodný a kritický človek šiel vždy proti prúdu. Pavel Branko (nar. 1921, Terst) žije od roku 1931 v Bratislave. Za protifašistický odboj ho odsúdili na doživotie. Nacisti ho väznili na Slovensku a p osledné mesiace vojny v koncentračnom tábore Mauthausen. V rokoch 1945 až 1956 prekladal a písal filmové kritiky. Roku 1948 vystúpil z komunistickej strany. V rokoch 1957 až 1970 bol redaktorom dvojtýždenníka Film a divadlo. Počas normalizácie nesmel publikovať. Vydal výber z publicistiky Straty a nálezy. Za celoživotné dielo získal filmovú cenu Slnko v sieti. Kniha obsahuje DVD Hrdina nasich cias režisérky Zuzany Piussi

Čo sa skrýva za úsmevom krásnych dievčat v uniforme letušky, vôňa exotických korení, prach ďalekých ciest a tvrdá realita života v krajine, kde je veľa zlata ale aj biedy a smútku ukrytých pod pozlátkou luxusu. Toto a aj pár iných zaujímavostí sa d ozviete od autorky, ktorá sa prapodivnou náhodou ocitla na Blízkom východe a začala lietať pre prestížne arabské aerolínie. Príbehy, ktoré zažíva na palube lietadla, strieda s vlastnými, občas až príliš intímnymi spomienkami.

Socializmus skončil. Deväťdesiate roky priniesli eufóriu politických zmien. Zrazu sme mohli bez problémov cestovať do zahraničia, protestovať na uliciach, pozrieť si filmy či kúpiť knihy označované ako trezorové alebo zakázané. Emigranti mohli po rokoch znovu navštíviť svoju vlasť. Mnohí ľudia sa chopili šance a začali podnikať či pôsobiť v politike. Národ sa rozdelil na úspešných a menej úspešných. Luxusné auto sa stalo znakom úspešnosti. Nastalo trhové hospodárstvo, liberalizácia cien a uťahovanie opaskov. Idolmi doby boli hviezdy seriálu Beverly Hills – Brandon a Brenda, bola to éra krikľavých farieb, sympatických mladých ľudí z televíznych obrazoviek, ktorí sa nám snažili predať „WS krouhač“, éra pevných liniek a mikín obviazaných okolo pása. V deväťdesiatych rokoch naklonovali dinosaury a potopili filmový Titanik. Bola to doba, keď deti skákali medzi panelmi gumu, kým ich rodičom skákali po hlavách iné „gumy“. Bol to čas šiltoviek, diskiet, chlapčenských a dievčenských skupín. Desaťročie nádeje, polarizácie a gýču.

Leto 1968: Tereza sa dostane do skupiny československých študentov, ktorým vybavil poznávací pobyt v Izraeli Ladislav Mňačko. Odvtedy ich volajú Mňačkove deti. Vlažný komunista Šani miluje svoju Felíciu, náš prvý sexi kabriolet, viac než rodnú stra nu. A Jozef, evanjelický farár, ktorého zakázali vysvätiť, sa radšej prihlási na VŠMU a stane sa hercom, len aby ho nevzali na vojenskú službu. Čo spája židovské dievča, bývalého komunistu a evanjelického farára? Horúca letná noc z 20. na 21. augusta 1968, keď do Československa vtrhnú tanky piatich armád. Začína sa kolotoč tragických aj bizarných situácií, v ktorých sa naši hrdinovia aj so svojimi rodinami z noci do rána rozhodujú, kam odísť. Sledujeme ich útek cez Viedeň, Londýn, Haifu až do US A, a nakoniec do kanadského Toronta, ba ešte ďalej, za polárny kruh, k Inuitom, do drsne nádhernej divočiny. A vidíme aj životy tých, čo v Československu ostali, aby mohli po nich zhasnúť svetlo... Strhujúci, tragikomický román napísaný podľa skutočn ých príbehov.

Milan Markovič má od Boha/prírody (vyber podľa svetonázoru) vzácny dar rozosmievať, zabávať. Ale nielen to. V časoch pohnutých a nahnutých, či už komunistických, mečiarovských alebo iných, dodával nádej a vieru vo vlastný úsudok. Lebo raz darmo, člov ek vnímavý a citlivý ťažko nesie poznanie, že spoločnosť, či prinajmenšom jej hlavní predstavitelia sa načisto zbláznili. Potrebuje sa ubezpečiť, že chyba nie je v jeho prijímači. Že má aj naďalej dať na svoj zdravý rozum, na hlas srdca... Alebo na M arkoviča. Jeho, s prepáčením za výraz, osveta, je osožná aj dnes. My, slabšie nátury, by sme totiž mohli jedného dňa uveriť, že je normálne kradnúť, že učiteľom patria nízke platy a somarinám hlavný vysielací čas v televízii, že je v poriadku, ak obj em reklamy vysoko prevyšuje koncentráciu vyprodukovaných myšlienok, a tak ďalej a podobne... Ak aj neuveríme, hrozí, že by sme si zvykli. Ale vďaka Milanovi Markovičovi si nezvykneme. Našťastie.