Marenčin PT strana 74 z 103

Osemnásť príbehov postavených na stretnutí vnútorného sveta človeka s krutou realitou. Odohrávajú sa kdesi na pomedzí sna a skutočnosti: muž potulujúci sa po meste s odťatou rukou svojej ženy v aktovke, zberateľ pátrajúci po predmetoch spojených s katastrofami, firemný večierok, na ktorom má účastníkov spojiť desivé tajomstvo, alebo chlapec, ktorý sa mení na muchu, či mladý muž, ktorý "judášskym" bozkom môže spôsobiť smrť. Krištúfek s humorom jemu vlastným opisuje, čo všetko sa môže stať, keď... Jeho príbehy sú plné fantázie s kritickým pohľadom na absurdnosti súčasného sveta.

Román o vzťahoch a sexualite, o stretávaní a prelínaní svetov mužov a žien, ale aj o spomínaní a vášni, o autentickosti a predávaní sa. Príbeh sa odohráva koncom deväťdesiatych rokov. Adrián, spisovateľ, autor náročných textov, píše knihy, články a fejtóny pre iných. Jedného dňa ho vyhľadá prostitútka, ktorá chce napísať knihu o svojom pohnutom živote. Vzniká vášnivý vzťah, ktorý v konečnom dôsledku rozvráti Adriánovu rodinu a úplne zmení jeho pohľad na svet.

Do rodného sídliska s optimistickým názvom Budúcnosť sa vracia hrdina románu po dvadsiatich rokoch emigrácie. Má presný cieľ. V piatok trinásteho sa pravidelne schádza skupina jeho rovesníkov v miestnom pohostinstve. Dúfa, že tam stretne človeka, ktorý rozhodne o jeho ďalšom osude. Konfrontuje svoje detstvo v nevydarenom komunizme so súčasným neveľmi vydareným kapitalizmom. Kaleidoskop detailov každodenného života, nostalgia, typická pre postkomunistické krajiny.

Dvojica chorobne závislá od sledovania sitkomov. Tajomná supermodelka obeťou nezvyčajného sprisahania. Okultné vraždy vo veľkomeste, ktorého história je celkom iná, než si myslíte. Bizarné odhalenie zákulisia street parties a demonštrácií proti globalizácii. Hypermarkety budúcnosti, kde nie my konzumenti zháňame produkty, ale tovar si kupuje nás. Pretože podľa správania ľudí v obchodných palácoch je zrejmé, že v jadre sme zostali Lovci & zberači.

Razantný debut autora kníh Eskorta a Pastiersky list. Bizarná rodina pomätená z čítania brakových kníh a komiksov. Mrakodrap, ktorý sa vymkol spod kontroly a väzní svojich obyvateľov. Desivá civilizácia v podzemných kanáloch veľkomesta. Gang detí emigrantov zápasí o prežitie v Berlíne blízkej budúcnosti. Škandalózna spoveď skejťáka, páchateľa najohavnejšej a najzábavnejšej vraždy v dejinách našej literatúry. Telesný aj duševný stav generácie X totiž najlepšie vystihuje slogan Silný pocit čistoty.

"Aký je arabský svet v skutočnosti? Ako to v ňom vyzerá? Aké sú vzťahy medzi mužmi a ženami? Má každý Arab štyri ženy? Musí byť každý Arab muslimom? Musí byť každý muslim Arabom? Je vôbec možné naučiť sa po arabsky? Sú všetci muslimovia náboženskí fanatici?" Kniha Arabský svet - Iná planéta? je realistický pohľad na arabský svet v súčasnosti. Autorka vyberá témy, ktoré Európanov zaujímajú najviac, ale aj také, ktoré sú tabu: o arabskej sexualite, mužsko-ženských vzťahoch, obriezke, poverčivosti, kastovaní spoločnosti, o rozpoznávaní hraníc života a smrti, rituáloch, drogách a alkohole. Témy predkladá aj z pohľadu ženy, ktorá dlhodobo žila a pracovala v arabských krajinách. Ženy, ktorá prichádzala do kontaktu väčšinou s mužmi. Emíre Khidayer (1971) sa narodila v Piešťanoch, ukončila štúdium arabistiky a islámistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako diplomatka pôsobila v Egypte, Kuvajte a Iraku. Po ukončení diplomatickej kariéry pracuje v oblasti obchodu a informačných technológií. Venuje sa etnografii, kulturológii a politike krajín Blízkeho východu. Prostredníctvom aktivít občianskeho združenia Pro Oriente, ako aj rozhlasovými reportážami približuje arabský svet slovenskému publiku. Je advokátkou medzikultúrneho dialógu.

Martin a Mona sa spoznali v Bratislave ako deti a ich životy spojila rieka. Ako dospelí sa po rokoch znova stretnú na luxusnej lodi plnej Američanov, ktorá sa plaví z Regensburgu do delty Dunaja v Rumunsku. Dvadsať dní a takmer tritisíc kilometrov, od Čierneho lesa po Čierne more, mladý muž a jeho osudová žena verzus stodvadsať starých ľudí. Dobrodružný cestopis, paródia masovej turistiky a hlavne príbeh o láske, ktorá stála na vode. Spisovateľ Michal Hvorecký (1976) vydal šesť prozaických kníh, ktoré vyšli v prekladoch do viacerých jazykov. Vyštudoval estetiku a žije v slobodnom povolaní v Bratislave.

Štvorica postáv, štyria prisťahovalci, ktorí sa za cenu nemalého úsilia snažia začleniť do novej spoločnosti. Hmotné istoty sa však nedajú nadobudnúť tak jednoducho, preto sa neraz uchyľujú aj k nelegálnemu spôsobu získavania materiálnych statkov. Pokus o adaptovanie sa v cudzom prostredí, otázka, kde je človek ukotvený a ktoré rozhodnutie v živote vedie k šťastiu, je leitmotívom románu. Súťaž medzi tými, ktorí sa rozhodli zostať v rodnej krajine, a tými, ktorí z nej odišli za vidinou slobody a dostatku do cudziny, sa končí remízou: na konci neľahkej púte nikoho nečaká ani šťastné partnerstvo, ani blahobyt. Svetlana Žuchová (1976, Bratislava), spisovateľka, prekladateľka. Študovala psychológiu vo Viedni a medicínu v Bratislave. Pracuje na psychiatrii v Prahe. Vydala zbierku poviedok Dolce de Leche, novelu Jessim.

Tých svedkov má autor, niekdajší šéfredaktor Smeny, celú galériu. . . a nie obyčajných. Stretával sa s novinármi, literátmi, športovcami, politikmi. Vďaka svojim osobným kontaktom čitateľov pútavou formou zoznámi s „prípadmi“ svojich svedkov – s protagonistami doby. Patrí k nim Bohuslav Chňoupek , Šaňo Mach, Gavril Gryzlov, Ladislav Mňačko, futbalový tréner Ferdinand Daučík, slávny Laco Kubala, rozhlasáčka Ota Plávková, ale aj Laco Bielik, autor svetoznámej fotografie „Muž s obnaženou hruďou pred okupačným tankom“. Prvýkrát priblíži čitateľom tragický osud svojho syna Igora.

Reprezentatívny výber suchých a polosuchých slovenských vín, ktoré prichádzajú na trh v roku 2010. Vína hodnotené medzinárodnou odbornou komisiou stobodovou metódou sú prehľadne usporiadané s charakteristikou a vínnou etiketou.

Prózy z pozostalosti: Prvá noc po fronte, O otcovi, O matke, Martin potom a niekoľko krátkych próz z posledných rokov sú tematicky pestré, súvisia s povojnovou realitou a autor ich situoval do Bratislavy, kde sa narodil a prežil väčšiu časť života. Ukazuje sa čoraz zreteľnejšie, že Rozner bol výnimočný prozaický talent a je škoda, že jeho dielo sa slovenskej verejnosti dostáva až po autorovej smrti. Jeho texty charakterizuje vecnosť, faktografická nasýtenosť, presnosť v pomenovaní, intelektuálny nadhľad, jemný humor, zmysel pre dramatickosť a skrytá emocionalita.

Komisár Liberty sa rozhodne vziať spravodlivosť do vlastných rúk a postarať sa, aby už žiadny zločin neostal nepotrestaný. Keď uvidí televíznu reportáž o sexuálnych násilnostiach a pornofilmoch snuff movies, rozhodne sa okamžite konať. Vyšetrovanie sa mu postupne vymkne z rúk a sám sa stáva masovým vrahom...

Obrázky zo starého sveta Banská Štiavnica je vďaka stovkám štôlní a šácht zakorenená v zemi. Za fasádami meštianskych domov vibruje svet ľudských osudov. Štiavnické interiéry sa však menia a nenávratne strácajú. Nahliadneme do zákutí starých domov a objavíme množstvo detailov miznúceho sveta.

Sedemdesiat osobností a priateľov o Milanovi Lasicovi k jeho sedemdesiatinám. Meno Milan Lasica je značka dobrého humoru, ale tiež – ako to výstižne napísal Boris Filan: Milan? CLASSICA. Zdeněk Svěrák: „Ako herca mám rád Milana Lasicu pre civilizmus a umenie zahadzovať pointy tak, aby sme si ich sami našli.“ Anna Šišková: „Jeho humor je jedinečný. Mám ho však veľmi rada aj keď mlčí.“ Jan Kraus: „Milan Lasica je jedna z veľmi vzácnych výnimiek zjavne neponáhľajúceho sa muža, ktorý je napriek tomu väčšinou v cieli prvý.“ Elena Vacvalová: „Mám rada, páčia sa mi a vážim si mužov, ktorí sú pre mňa výzvou.“

Dejiny bratislavskej židovskej komunity od najstarších čias až po vznik prvej ČSR. Zostavovateľ knihy Hugo Gold zachytil všetky aspekty života židov v Prešporku: duchovný, sekulárny, hospodársky aj kultúrny. Ale aj významné medzníky: Ochranný list židovskej obce v Prešporku z roku 1714, bombardovanie Prešporka Napoleonom a ako to vnímal rabín Chatam Sófer, vznik svetoznámej ješivy, požiar v gete v roku 1913, vznik židovskej gardy a ďalšie. Dokument vychádza znova po osemdesiatich rokoch a mapuje históriu bratislavskej židovskej náboženskej obce od 13. storočia do tridsiatych rokov 20. storočia. Spoluautormi knihy sú významní členovia vtedajšej židovskej komunity. Kniha vyšla prvý raz roku 1932 v Brne.

Kálmán Mikszáth nazval Slovákov svojimi rodákmi. Slováci sú súčasťou jeho sveta detstva a mladosti, ale aj autorského rozprávania. Jeho rázovité postavy žijú raz v humornom až grotesknom, inokedy v idylickom, ale najčastejšie v tragickom príbehu podľa pevných etických princípov. Hoci pokladajú svet za pominuteľný, jednako neveria v pominuteľnosť mravných hodnôt.