Marenčin PT strana 75 z 84

V čase koronakrízy mnohí upadnú aj do krízy osobnej a Angela k tomu smeruje tiež. Riešením jej frustrácie by mohla byť zoznamka, či dokonca sexzoznamka. Po počiatočných neúspechoch ju osloví muž, spĺňajúci jej vysoké nároky, a ona upadne do eufórie zamilovanosti. Obáva sa však chvíle, kedy bude musieť odhaliť svoju pravú, nie tak dokonalú tvár i postavu... Ako sa jej vysnený muž zachová a čo skrýva on? Čo zistí Angela hrou osudu o svojej rodine? Realistický, sviežo napísaný príbeh plný životných právd, nevtieravého humoru, emócií a erotiky.

Lena je slobodná pediatrička tesne pred štyridsiatkou, ktorá naliehavo túži po rodine, a tak urobí zopár zúfalých pokusov o vzťah, ktoré ju stiahnu až na samé dno. A vtedy sa jej postaví do cesty on! Charizmatický a inteligentný... Arab! O trinásť rokov mladší Arab, ktorému sa páčia všetky ženy, no zamiluje sa akurát do Leny. Dá sa tomu uveriť? Ovládne Lena svoju žiarlivosť? A ako sa dá udržať jeho láska? Prekoná Lena problémy, ktoré naozaj nečakala? Príbeh voľne nadväzuje na román Manželstvo po arabsky. Kým v prvej knihe bola v centre pozornosti Darina a jej neuveriteľný život, tu je hlavnou hrdinkou jej kamarátka Magdaléna. Vyústenie príbehu bude šokujúce!

Na prvý pohľad ide o komerčný špionážny príbeh. Na druhý pohľad sa však z textu vynárajú otázky, ktoré zaujmú čitateľa s návykom pýtať sa na komplexné životné pravdy. Na prvý pohľad ide o knihu o agentovi CIA nasadenému na sledovanie, ovplyvňovanie a manipuláciu Elvisa Presleyho, ako jedného z prvých pop idolov, ktorí ovplyvnili vývoj adolescentov. Na druhý pohľad však kniha zachádza až ku kafkovskému „dobýjaniu zámku“ všetkými možnými prostriedkami. Autorovi, ako veľkému fanúšikovi hudby, sa nedá uprieť relevantné využívanie hudobných faktov. Napriek tomu, že román je fikcia.

Ponorte sa do erotického trileru o šialenom kontrolórovi, ktorý neuznáva lásku ani slabosť. To, čo sa deje za dverami spálne manželov Kollárových, prekročilo hranice únosnosti už dávnejšie. Kristiana verí, že musí pykať za chyby minulosti, a preto sa dobrovoľne poddáva všetkému, čo je od nej požadované. Do stereotypného života plného zvrhlého sexu sa jej však pripletie Lukáš, ktorý je pravým opakom jej váženého manžela Denisa. Najviac jej na ňom imponuje jeho pozornosť a nežné správanie. Stáva sa pri ňom takou, akou v hĺbke duše túži byť. Lenže Denis si len tak nenechá vziať svoj majetok a nevera začína byť nebezpečnou, skôr ako vôbec začne.

Za názvom knihy Vyhasnuté oči nie je skrytá žiadna metafora. Sú to príbehy žien, ktorých oči vyhasli v koncentračnom tábore Osvienčim – Birkenau. Boli to ženy rôznych národností, profesií, vierovyznania, veku i rodinnej histórie. Spájala ich nenávisť k fašizmu a snaha pomôcť druhým. Autorka knihy bola tiež jednou z väzeňkýň a so všetkými ženami sa stretla počas svojho pôsobenia na revíri, ktorého história je popísaná v knihe. Hoci od prvého transportu Židov zo Slovenska uplynie v marci 2012 sedemdesiat rokov, táto temná časť našej histórie nesmie upadnúť do zabudnutia. Margita Schwalbová (1915, Liptovský Mikuláš) štvrté dieťa zástupcu mlynov Alberta Schwalba a jeho manželky Ely, rodenej Skuteckej. Štúdium na Lekárskej fakulte UK musela prerušiť pre numerus clausus. V marci 1942 bola deportovaná do Osvienčimu, kde bola ako väzeň 2675 zaradená do práce na revíri. Po skončení vojny dokončila štúdium na Karlovej univerzite v Prahe, promovala vo februári 1947. Pracovala v Detskej fakultnej nemocnici UK v Bratislave, začiatkom šesťdesiatych rokov sa habilitovala na docenta v obore pediatrie. Pri previerkach bola vylúčená zo strany a predčasne penzionovaná v roku 1971. V roku 1948 vyšla jej kniha Vyhasnuté oči. Jej ďalšie spomienky - Žila som životy druhých vyšli v roku 2001. Zomrela 30.decembra 2002 v Bratislave. Pri vizite lekár SS Mengele jej diktuje čísla väzňov určených na „Sonderbehandlung“. Cupká popri ňom, pre ňu takými charakteristickými drobnými krokmi. V ruke osudný hárok, s ktorým len ona vedela narábať. Vynechala nadiktované čísla, zamenila s číslami už nežijúcich. Stalo sa aj, že „anjel smrti”, ako sme Mengeleho volali, osudný hárok nebral ihneď so sebou, potom manipulácia pokračovala. Výmena čísel za nebožtíkov, ktorí v noci, alebo ten istý deň dokonali. Koľko pohotovosti, koľko sústredenia sa, koľko sebakontroly, koľko sebaovládania musela mať v prítomnosti lekára SS naša väzenská lekárka Mancika! Hilda Hrabovecká

Fotograf Kornel Karovič a novinárka Žaneta prichádzajú do Banskej Štiavnice, aby napísali článok o mladíkoch zasypaných v starej bani. Karovič postupne odhalí, že Žaneta pochádza z toho mesta a stretne aj svoju bývalú letnú lásku Johanu, ktorá sa medzičasom stala policajtkou. Pri skúmaní dávno uzatvorenej bane sa Karovič zamotáva do záhadných udalostí, z ktorých niet východiska. Zdá sa, že mágia Banskej Štiavnice a tajomstvom zahalené záhadné úmrtia budú nad jeho sily... Peter Gašparík (1977, Bratislava). Študoval réžiu na VŠMU a tiež v Taliansku, vo Francúzsku a v USA. Okrem réžie (dokument Tereza - Náboj lásky) píše poéziu a prózu. Vyšli mu knihy Kúsok môjho srdca, Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, Šelmy a hyeny a krimi román Smrť na Zlatých. Venoval sa aj prekladom a podnikaniu. 

Lýdia prežíva v starej vile hotové peklo. Z jej manžela sa stáva zlostný, nervózny muž, ktorý ju bije a ponižuje. Všetko sa ešte viac zamotáva po oslave, keď manžel privedie domov svojich študentov. Medzi nimi bezočivú sexi Karlu, ale aj citlivého Róberta... Vymotá sa Lýdia z pavučiny intríg? Podľahne zakázanej láske? Udrží si rodinu? Ale za akú cenu? Petra Nagyová Džerengová (3. 3. 1972, Košice), od svojich osemnástich žije v Bratislave, kde vyštudovala obchodnú fakultu na Ekonomickej univerzite. Pracovala ako letuška, redaktorka, moderátorka, scenáristka, predavačka zeleniny, obchodná zástupkyňa. Na štyri roky ju zvolili za viceprimátorku Bratislavy. Napísala knihy pre dospelých Chcem len tvoje dobro, Za to mi zaplatíš!, Pozri sa na seba, Nepýtaj sa, kde som, Ženy nášho rodu, Ide o život, Manželky a tie druhé a Nové začiatky, knihy pre deti Klára a mátohy, Klára a iglu a Klára a Tity. Jej knihy vychádzajú aj v maďarčine a češtine. „Prečo vidíš vždy iba moje chyby? Keby si sa aspoň občas pozrel aj na moje dobré vlastnosti, ktoré ťa zaujali, keď si sa do mňa zaľúbil.“ „Musel som byť slepý. Neviem si spomenúť ani na jednu!“ „A ty si myslíš, že si ideálny?“ Vtom ich vyrušila čašníčka: „Dáte si ešte niečo?“ Filip ju odohnal mávnutím ruky: „Účet.“ Potom sa vrátil k Lýdii. „Ja?! Máš kde bývať, čo jesť a čo si obliecť. Čo viac ešte chceš?“ Považuje ju za domáce zviera, no ešte aj ono potrebuje občas pohladenie. Lýdia stisla pery. „Možno očakávam od manželstva aj niečo iné.“ „Možno by si to dostala, keby si splnila moje požiadavky!“

Krásná, sebevědomá, miluje svobodu. Taková je Rosie, která se po letech v zahraničí vrací zpátky na Slovensko. Po několika životních kopancích a pádech se zdá, že její život nabral směr, kterým vždy chtěla jít. Až do chvíle, než pozná Filipa, syna majitele firmy, ve které pracuje. Proč se k ní chlap, který ji ani nezná, chová tak hrozně a proč ji zároveň tak moc přitahuje? Se svými bláznivými kamarády po boku se podvědomě pouští do něčeho, čemu se celá léta úspěšně vyhýbala. Lucia Olrinková (1988, Bratislava) je matkou dvou synů a psaní je pro ni relaxem a zároveň útěkem od reality. Miluje své děti, dobré jídlo a tanec. Ráda vaří, peče, čte... 

Píše sa rok 1531, je neskorá jeseň. Markíza Sophie de Marginel sa nachádza zajatá na zámku svojho snúbenca, nebezpečného vojvodu Clauda de Guisé. Naďalej po nej pátra markíz de Pays-Rouge, a falošný mních, skrývajúci svoju znetvorenú tvár pod maskou, sa pokúša zistiť, kým je... ... aj v roku 1517 väznia markízu de Marginel, Sophiinu matku Marie. Hľadá možnosti úteku z väzenia a vtedy do jej osudu zvláštnym spôsobom zasiahne starnúci majster Leonardo da Vinci. Ten sa len nedávno stal súčasťou dvora mladého kráľa Františka I. Vladár od neho okrem iného očakáva namaľovať obraz Zimnej madony. Na svete sú prvé dve kráľovské dcéry a o pár mesiacov sa očakáva slávnostná korunovácia Klaudie Bretónskej. V kráľovstve sa po demonštratívnej poprave markíza de Marginel zdá všetko v poriadku a dočasne oslabené Spoločenstvo psa sa pokúša zachrániť nielen svoju novú Vyvolenú. Martina Monošová (1972, Stará Turá), spisovateľka. Vyštudovala dizajn na STU v Bratislave. V roku 2005 debutovala románom z prostredia opatrovateliek detí v Anglicku Lásky o piatej, napísala voľné pokračovanie príbehu z britských ostrovov Anglické prebúdzania, (tému opérstva priniesla do slovenskej literatúry ako prvá), originálny trojpohľad na manželskú neveru v románe Klišé, s nadhľadom podaný román Zlodeji bozkov o hľadaní vlastnej cesty i ceny, román o výšinách a pádoch v súkromí inak úspešnej speváčky Sladké sny (vyšlo i v češtine), erotickú detektívku Lekcie z nenávisti (vyšlo i v češtine), ságovitý román o dvoch ženách na pozadí veľkých zmien v slovenskej spoločnosti za dvadsaťpäť rokov od Nežnej revolúcie Miluje-nemiluje, idem!, komorný mysteriózno-romantický príbeh milenky ženatého muža Perly tej druhej, faktografickú knihu o výtvarnom diele Eleny Rumánkovej Harmónia zakliata farbami a štyri diely historickej ságy SOPHIE: Ples u vojvodkyne, Rytierova druhá šanca, Ruže pre princeznú a Markízino tajomstvo. Piaty diel sa pripravuje. V r. 2000 žila v Anglicku a v 2007 – 2009 v Belgicku. Dnes žije a tvorí v Slovenskom Grobe. www.martinamonosova.sk 

Oskar začínal ako muzikant. Osud mu však ponúkol viac: peniaze, drahé autá, postavenie v skupine mafiánov. Operovali na mestskom trhovisku, vypaľovali kaviarne a reštaurácie, s pištoľou priloženou na spánky získavali firmy od podnikateľov. Naháňali strach, a k luxusnému životu potrebovali stále viac. Oskar sa zaplietol s mafiánmi, ale nechcel byť najsurovejším z nich, nechcel vraždiť, no mať veľa peňazí ho bavilo. Na prácu zločinca si postupne zvykol, posilňovala ho príslušnosť k mafiánskej skupine. Roky plynuli, alkohol, stres a nočné vyčíňanie ho poznačili. Z mladého obávaného mafiána sa stal chorý muž bez života a bez rešpektu. Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou vyše štyridsiatich poviedkových, románových a publicistických kníh, viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Žije a tvorí v Bratislave. 

Tragikomický román o šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia opisuje nástup rokenrolu a elektrických gitár v malom meste na Slovensku. Doteraz najosobnejší text autora opisuje jeho brata, rockového gitaristu, ktorý prejde mnohými skupinami od bigbeatových až po barové kapely, aby nakoniec v osemdesiatych rokoch emigroval do Západného Nemecka, kde spácha samovraždu. Kniha je zároveň aj príbehom mnohých ľudí, ktorí chceli opustiť komunistické Československo, ohradené elektrickým plotom a miestami zámerne pripomína romány Julesa Verna: útek ponorkou, balónom, obrneným autom... Román, jemne balansujúci medzi čiernym humorom a melanchóliou, je poctou básnikom Beat generation aj nespočetným rockovým skupinám, pri ktorých hudbe dospeli viaceré generácie dnešných Slovákov. Viliam Klimáček (1958), dramatik, básnik, prozaik, režisér, scenárista a herec divadla GUnaGU, autor kníh pre deti a mládež. Narodil sa v Trenčíne, žil na Starej Turej, býva v Bratislave. Vyštudoval medicínu a po deväťročnej praxi zo zdravotníctva odišiel. Založil divadlo GUnaGU, v ktorom režíruje. Píše aj pre iné domáce a zahraničné divadlá, tiež pre rozhlas, televíziu a film. Napísal vyše šesťdesiat divadelných hier, vyšla mu dvadsiatka kníh. Konceptuálne rozprávky Noha k nohe zaradila poľská sekcia IBBY do Kánonu 100 najkrajších detských kníh sveta, román Námestie kozmonautov bol vo finále Anasoft litera 2008, Horúce leto 68 vyšlo v Arabských emirátoch, Francúzsku, Litve a v USA. 

Som gej, no a?! Nie som na to hrdý, ale nechcem sa ani pretvarovať, že som hetero a že sa mi páčia baby. Lebo pravda je taká, že chalani sa mi páčia viac. Snažil som sa naozaj nič necítiť, netúžiť, zabudnúť naňho! Ale každou jednou sekundou bola moja zaľúbenosť väčšia a väčšia... Možno tam vtedy ešte nebola láska, ale bolo tam pobláznenie, očarenie a túžba, čo ma k ‚tomu‘ viedlo. A čo bude teraz? To neviem, ale aj ja mám právo byť milovaný taký, aký som! Rovnako tak, ako mám právo milovať, mýliť sa, alebo sa zmeniť...

Kniha Tisíc okien, tisíc dverí je súbor dvadsaťštyri detských šantivých veršovaných básničiek o zvieratkách, či živote na dvore. Obsah celostránkovo sprevádzajú zábavné farebné ilustrácie, ktoré zaujmú nielen deti predškolského veku, ale aj dospelých čitateľov.

Román o detstve malého chlapca od roku 1951, keď sa presťahoval od starej mamy z dediny na predmestie Budapešti, až do jesene 1956. Je to príbeh o tom, ako chlapec objavuje doposiaľ neznámy svet: svoju matku-vdovu, ktorú dovtedy nepoznal, sanatórium a jeho obyvateľov, ktorí sa preňho stali širšou rodinou, ako aj svet za plotom sanatória, ktorého pravidlá určuje stalinizmus. Chlapec sa musí vyznať vo svete klamstiev a poradiť si s intimitou osobných vzťahov. Román je o osobnom boji o zmocnení sa pravdy. Príbeh jedného detstva končí 4. novembra, v deň potlačenia revolúcie, ktorá vypukla v októbri 1956. V tento deň sa z dieťaťa stane dospelý človek: dvanásťročný dospelý človek.

Kratšie filozofické texty maďarského spisovateľa a filozofa. V humorom okorenených reflexiách sa zameriava na rôzne duchovné, spoločenské a estetické témy. Uvažuje o priateľstve, o význame klauna v umeleckých dielach, ale aj o poetike Williama Wordswortha či významných sakrálnych dielach ľudstva ako je napríklad Stonehenge. Titulný, najrozsiahlejší text možno považovať za akýsi autoportrét či prierez životnou i spirituálnou múdrosťou (a skúsenosťou) tohto na dlhé roky umlčaného autora.