Marenčin PT strana 82 z 92

Strhujúci životný príbeh lekára a filantropa Karla Kocha, intelektuála, vysokoškolského pedagóga, vynikajúceho chirurga, majiteľa sanatória. Cez vojnu viedol ilegálnu občiansku skupinu Justícia. Po bombardovaní Apolky Nemci vypísali na jeho hlavu odmenu stotisíc mariek. Po vojne bol ako vlastizradca odsúdený na doživotie. Po amnestii a obsadení Československa v auguste 1968, emigroval do Kanady, kde roku 1981 zomrel. Komunistický režim Kocha odstránil z našich dejín. Na profesora Kocha, majiteľa sanatória, ilegálneho pracovníka, väzňa Nemcov i komunistov, sme mali zabudnúť.

Zaujímavé detaily z archívov o Hrade v jeho starej podobe i stáročných premenách. Autor nás zavedie do komnát so vzácnymi umeleckými dielami a rozpráva o živote obyvateľov Hradu. Oživí kráľovské návštevy, zásnuby, svadby, veľkolepé slávnosti na počesť hradného panstva. Nazrieme do podzemných žalárov, kde trpeli účastníci protihabsburského boja za slobodu. Prejdeme sa po malebnom Podhradí s domami bohatých mešťanov, nazrieme do šľachtických kúrií a obydlí patricijských rodín. Sme svedkami obliehania mesta, ničivých požiarov, ktoré spustošili mnoho domov ale aj hrdý prešporský Hrad.

Petržalka leží na území troch osád na pravom brehu Dunaja. Kedysi najväčšia dedina v Československu, dnes najväčšie panelákové sídlisko v strednej Európe. História Petržalky od počiatkov osídlenia, cez rímske obdobie, príchod Slovanov a Pečenehov, etnický a sídelný vývoj v rámci Uhorska, po územné spory s Budapešťou v roku 1918, anexiu Nemeckou ríšou až po pripojenie k Československu. Autor vsúva medzi historické pramene spomienky starých Petržalčanov, dobové fotografie ulíc, obchodov, manufaktúr, tovární, ihrísk, kúpaliska Lido, parku, kaviarní, lodeníc, lunaparkov, bálov, kasární a uličiek totálnej biedy.

Rozprávka pre dospelých, fantasmagorická fikcia, nevhodná pre citlivejšie povahy. Hlavnými postavami sú otec a jeho pätnásťročná dcéra Gigi, odkázaní jeden na druhého po záhadnej smrti manželky a matky. V rámci domácej výchovy a vzdelávania otec svoju dcéru iniciuje do sveta silových mužsko-ženských vzťahov a náboženského i telesného utrpenia. Situácia sa však skomplikuje vo chvíli, keď Gigi objaví fotografie svojej matky v úlohe martýrky a neuvedomí si, že scény mučenia zrejme presiahli hranice divadelnej inscenácie...

Izraelsko-Palestínsky konflikt je už niekoľko desaťročí spájaný s atentátmi, leteckými útokmi, krviprelievaním, nenávisťou. Ale odvrátená strana týchto vzťahov, ktorá sa v médiách objavuje zriedkakedy, je omnoho nádejnejšia. Kto tu žije a má oči otvorené, vie, že na oboch stranách sú ľudia, ktorí si želajú žiť v mieri. Kniha v krátkych črtách približuje každodenný život izraelčanov a palestínčanov.

Sprievodca židovskou Bratislavou od najstarších čias po súčasnosť. Za čias rabína Chatama Sofera sa Bratislava stala centrom židovskej vzdelanosti a hrdila sa titulom Jeruzalem východu. Žilo tu mnoho významných osobností - rabínov, vedcov umelcov, lekárov a predstaviteľov svetového sionistického hnutia a ďalších prúdov židovského myslenia.

Príbeh prostitútok z bratislavskej Vydrice, ktoré sa nastupujúci komunistický režim rozhodol prevychovať v tábore nútených prác v Novákoch na uvedomelé socialistické občianky. Nové, v poradí už tretie vydanie čitateľsky atraktívneho románu je doplnené autentickými dobovými materiálmi ukazujúcimi grotesknú i krutú tvár života za železnou oponou.

V 90-tych rokoch sa Bratislava stala hlavným mestom organizovaného zločinu na Slovensku. Bolo to kruté obdobie Divokého Východu s najhoršími prejavmi brutálneho zločinu, ktorý zdanlivo nemal kto potrestať. Táto kniha, skladajúca mozaiku dobových správ, ako prvá prináša ucelené svedectvo tejto dekády, kedy sa zločin dočkal aj svojho trestu.

V knihe Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave zaznamenáva Igor Janota rehoľné spoločenstvá od príchodu na naše územie, násilnú likvidáciu počas barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 a návrat niektorých rehoľných spoločností do Bratislavy po roku 1989. Počas stáročí tu rehole popri náboženskom poslaní vykonávali rozsiahlu humanitárnu, zdravotnícku ale aj národno-osvetovú činnosť. Popri predstavení tých najznámejších: františkánov, saleziánov, benediktínov, jezuitov, kapucínov, antonitov, cisterciánov, dominikánov, milosrdných bratov, trinitárov, uršulínok a klarisiek zaznamenáva aj činnosť menej známych reholí, akými boli krížovníci, lazaristi, kanonistky sv. Augustína rehole Notre Dame, milosrdné sestry. Ich poslaním bolo predovšetkým poskytovať milosrdenstvo, pomáhať v utrpení a podporovať chudobných. Kniha je doplnená aj o históriu sakrálnych stavieb a najznámejších rehoľných kláštorov na území Bratislavy s množstvom unikátnych dobových fotografií.

Erotická poviedka v denníku Le Monde ukončí vzťah autora s jeho priateľkou. Rozhodne sa odísť do Ruska a nakrútiť reportáž o poslednom zajatcovi druhej svetovej vojny, Andrásovi Tomovi, ktorý strávil päťdesiattri rokov v psychiatrickej liečebni. Autor sa pokúša vypátrať minulosť starého otca, ktorý cez vojnu kolaboroval s Nemcami. Po oslobodení ho odvliekli a pravdeporobne aj popravili. Román o potrebe poznať pravdu a naučiť sa s ňou žiť.

Kniha fejtónov vinárskeho profesora Fedora Malíka o víne a gastronómii. Nenapodobiteľným spôsobom rozpráva o labužníctve a o zážitkoch z putovania za vínom. Zhovievavo, obdivne aj kriticky píše o "Enem slovenských" vínach a vinároch, ale aj o harmónii vína a jedla v blízkom i vzdialenejšom svete.

Geografická poloha v hraničnom trojuholníku v blízkosti Dunaja oddávna predurčovala Jarovce, aby sa stali dôležitou križovatkou obchodných ciest, vojenských ťažení, či prosperujúcim a strategicky dôležitým hospodárskym a ekonomickým zázemím. Autori mapujú históriu Jaroviec do polovice 20. storočia, kedy 15. októbra 1947, na základe Parížskej dohody, bola pričlenená k Československu. Vychádza k osemstému výročiu prvej písomnej zmienky z roku 1208.

Klasik maďarskej prózy Kálmán Mikszáth (1847-1910), rodák z Novohradu, označil Uhorsko za domov humoru, ktorý odzrkadľuje charakter jeho rodákov, Maďarov a Slovákov. Podľa neho patria medzi národy, ktoré sa vedia uvoľniť a slobodne myslieť. Anekdota je neodmysliteľnou zložkou Mikszáthovho rozprávania najmä v jeho novele Fešáci. V nej predkovia dnešných Šarišanov nemajú čas uvažovať o svojej chudobe, lebo sa radšej zabávajú na tom, ako by mohli žiť, keby boli bohatí.

V-klub sa stal koncom šesťdesiatych rokov legendou. Kto tam nebol - jednoducho nebol. Stretávali sa tu hudobníci, herci, najväčšie postavy československej beatovej a popovej scény. Kniha je unikátny dokument, tak ako ho objektívom zaznamenal a okomentoval fotograf Peter Procházka.

Satirický román, ktorý z nadhľadu a s veľkou dávkou irónie rozpráva o dnešnej absurdnej dobe. Krištof pracuje ako šepkár v divadle, dostáva sa do služieb významného politika a vďaka svojej schopnosti „našepkávať“ sa z neho stane sivá eminenciou. Román sa odohráva v postkomunistickej krajine v strede Európy, ktorá ešte len začína spoznávať výdobytky kapitalizmu. Sladký život politických špičiek, nič nehovoriace parlamentné prejavy, summity na najvyššej úrovni a luxusné večierky, všadeprítomné médiá, komunistickí pohrobkovia, nezmyselné správanie ľudí, od ktorých závisí život krajiny – neskutočné divadlo plné čierneho a absurdného humoru. „Keď človek vstúpi do politiky, je to ako keby sa nechal od hlavy po päty natrieť hovnom. Prvá jeho starosť je, ako to postupne, po maličkých kúsočkoch zo seba dostať. Ale potom... Potom si jedného pekného dňa povie, že veď načo.“

Z archívov, dobovej literatúry, spomienok umelcov i dám najstaršieho remesla oživuje autor bratislavskú Vydricu, pôvodne štvrť dunajských rybárov, lodníkov a remeselníkov, v ktorej sa na začiatku 18. storočia usadili prostitútky a uličky na hradnom návrší sa postupne stali centrom rozsiahlej remeselnej prostitúcie. Autor dokumentárne verne zaznamenáva likvidáciu prostitúcie v Bratislave po roku 1948. Po nej nasledovala aj likvidácia Vydrice ako súčasti bratislavského Podhradia. Aj keď hriešna tvár Vydrice patrí nenávratne minulosti, genius loci tohto miesta zostáva stále živou súčasťou dejín Bratislavy. Na dobových fotografiách, pohľadniciach a vo výtvarných dielach sa nám zachovala už len nostalgická spomienka na toto romantické zákutie mesta. Anton Baláž (1943), spisovateľ, scenárista a publicista žije od roku 1965 v Bratislave. História i súčasnosť Bratislavy boli témami jeho románov Tu musíš žiť, Chirurgický dekameron, Krajina zabudnutia a Tábor padlých žien.