Marenčin PT strana 82 z 103

Prierez štyridsaťročného profesionálneho účinkovania dnes už svetoznámeho hudobného telesa. Moyzesovo kvarteto predstavuje v hudobnom živote a v širšom zmysle v slovenskej kultúre unikátny jav kontinuálneho pôsobenia klasického komorného zoskupenia sláčikového kvarteta. Ich mimoriadna zásluha spočíva nielen v uvádzaní svetovej hudobnej produkcie, ale najmä v premiérovaní pôvodnej slovenskej kvartetovej tvorby. Je to súbor s premyslenou a príťažlivou dramaturgiou koncertov. V texte Veroniky Šikulovej sa objavia portréty, profily a životopisy hudobníkov Moyzesovho kvarteta ako aj sumár ich účinkovania na domácich a zahraničných scénach. Okrem zoznamu vydaných diel na hudobných nosičoch je kniha doplnená množstvom fotografií a dokumentov mapujúcich 40-ročné účinkovanie tohto hudobného telesa.

Kto sa chce niečo dozvedieť o našej vlastnej minulosti, mal by si prečítať túto knihu. Napísala ju Žofia Langerová, manželka Oskara Langera, ktorý celé päťdesiate roky sedel v komunistickom väzení, napriek tomu, že sám bol pravoverným komunistom. Alebo práve preto. Asi dnes málokto vie, kto boli manželia Langerovci. Možno trochu osvieži vašu pamäť skutočnosť, že to boli rodičia kedysi populárnej speváčky Zuzky Lonskej. Jej matka, Žofia, prežila ťažkých desať rokov v nádeji, že jej manžel sa vráti. Čakala, dúfala a deň za dňom sa presviedčala, že jej muž neobetoval svoj život správnej myšlienke, že ideálna komunistická spoločnosť je chiméra, že reálne je iba násilie, ktoré sprevádza každú totalitu. Píše o údele ženy, ktorej muž bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na vyše dvadsať rokov a stále veril, že to má akýsi hlbší zmysel, bol to skrátka veriaci komunista. Langerovej kniha nie je však len svedectvom doby. Je to aj dobrá literatúra a má všetko, čo má takáto literatúra obsahovať – fakty, osobný pohľad, emócie, detaily, v ktorých sa zrkadlí celok a v neposlednom rade humor, trpký, ale o to pôsobivejší. Už dávno sa mi nestalo, aby som knihu prečítal na dúšok. Skúste to aj vy, neoľutujete. Milan Lasica

Príbehy jazvečíka Jožinky a krásneho Dabua a Dorky a Nensy a Dorinky a Tary a Huga... jedným slovom, knižka plná napínavých rozprávok. Kto vie čítať, nech číta, kto nevie, môže poprosiť dospeláka.

Triler s happyendom; na hranici reálnych možností; skutočný príbeh. Unikátne svedectvo novinára, ktorý našiel tri unesené deti. Našiel deti, ktoré ukrývali ich vlastní otcovia. Nikto netušil, či sú vôbec nažive. Dve z nich, ktoré ich otec odvliekol do Panamy, našiel po viac ako štyroch rokoch. Ako objavil obyčajný novinár Andreja Gajdára, po ktorom márne pátral Interpol a policajné orgány po celom svete? Dostal tip, ktorý ho ku všetkému priviedol bez ťažkostí? Táto kniha po prvýkrát opisuje snahu obyčajného redaktora a jeho kolegov, ktorí vyvinuli nemalé úsilie, aby našli unesené deti.

Autor kráča niekoľko storočí po stopách svojich predkov, ktoré ho privedú do jeho rodných Košíc. Tu prežíva najkrajšie roky 20. storočia a svoje čarovné detstvo. Takmer fotograficky zaznamenáva dobové reálie a atmosféru vtedajších Košíc. Viedenská arbitráž, odtrhnutie rodných Košíc od Československa a následná mozgová porážka milovaného otca otrasie základmi idylických čias a ukončí bezstarostné detstvo. Napriek tomu sú roky dospievania plné študentských dobrodružstiev, ale aj potešenia zo štúdia. V decembri 1944 po brutálnom zásahu nemeckej jednotky ho takmer odvliekli do Nemecka. „Zázračná“ infekcia a odvážny zásah matky ho prenesie do jeho prvej emigrácie – do slovenského štátu. Po návrate do Košíc umiera otec. Zmaturuje, prihlási sa na vysokú školu do Bratislavy a štúdium ukončuje doktorátom medicíny. Zoltán G. Meško, M. D., F. A. A. P., F. A. C. C. (1928), promoval na Lekárskej fakulte v Bratislave v roku 1952. Pracoval na Detskej klinike v Košiciach, kde sa špecializival na detskú kardiológiu. V roku 1956 sa stal primárom Ústavu pre detské choroby srdcové. Do roku 1968 pôsobil ako asistent na Prvej detskej klinike v Bratislave. Po odchode z republiky v roku 1968 pokračoval v špecializácii na Children’s Hospital na Harvard University v Bostone. Nakoniec pôsobil ako ordinár a profesor detskej kardiológie v Saint Francis Hospital na State Univetsity of New York-Stoneybrook do roku 1996. Je členom Royal Society for Medicine v Londýne a diplomatom American Academy of Pediatrics a American Academy of Cardiology. Je držiteľom Hynkovej medaily Lekárskej fakulty UK a Zlatej medailiy Slovenskej spoločnosti internej medicíny.

V knihe Arona Grünhuta, bratislavského rodáka a záchrancu Židov, sú uchované spomienky na tragické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny, keď bratislavská židovská komunita bojovala o holú existenciu. Grünhut ako člen ilegálnej siete zohrával jednu z kľúčových úloh pri záchrane Židov. V zápiskoch prináša málo známe fakty o záchranných akciách, na ktorých sa podieľal, o pôsobení vedúcich predstaviteľov židovského odboja, o perzekúcii a terore, ktorý sám pocítil, keď ho zatkli a väznili. Predstavuje funkcionárov ortodoxnej židovskej obce a približuje dejiny bratislavských náboženských spolkov.

Kde je tá pomyselná hranica, kedy sa z lásky stáva závislosť a zo závislosti nikdy nekončiaca bolesť? Ako sa má človek vyrovnať s ťažkými životnými ranami, ak pri sebe nemá niekoho, kto ho silno objíme a povie: „Zvládneme to, som pri tebe.“? Pre väčšinu z nás je jedinou istotou rodina. Rodina ako prístav, kam sa môžeme vrátiť. Vždy by mal byť niekto, pre niekoho. Láska pre lásku a aj žiaľ pre žiaľ. Ale čo ak žiadne také miesto na svete nemáme?

Témou novely Crystal meth je priateľský a erotický vzťah dvoch žien. Hlavná hrdinka je lekárka, ktorá začína pracovať v nemeckej nemocnici. Stretáva tu svoju nadriadenú, interpretuje jej správanie ako zvádzanie a nechá sa zviesť. Zároveň žije v partnerstve s mužom, plánuje svadbu. Na jednej strane je každodenný banálny život, presuny medzi domovom a prácou, dopravné zápchy, formálne pracovné vzťahy a pracovné úlohy, životná predvídateľnosť, na druhej strane je nepochopiteľná príťažlivosť k inej žene, ktorá pôsobí ako doping, ako stimulans vrátane potenciálne deštruktívnych dôsledkov. Svetlana Žuchová (1976, Bratislava), spisovateľka, prekladateľka. Študovala psychológiu vo Viedni a medicínu v Bratislave. Pracuje na psychiatrii v Prahe. Vydala zbierku poviedok Dulce de Leche, novelu Yesim, román Zlodeji a svedkovia.

Tentoraz sa autor spomienkových kníh zameral na Bratislavské korzo, čo bol voľakedy pojem. Nebola to len náhodná spleť niekoľkých na seba nadväzujúcich ulíc. Korzo – to bol fenomén. Korzo bolo spontánnym, živým spoločenským organizmom a preto bolo obľúbené. Čím bolo výnimočné? Korzo bolo vrcholom mnohouholníka, kde sa stretávali všetci. Večer čo večer sa priestory medzi Michalskou bránou a Hviezdoslavovým námestím a ďalej až k Dunaju zapĺňali stovkami mladých ľudí. Prechádzali sa tu - korzovali z jedného konca na druhý. Stretávali tu svojich známych, spoznávali sa, vytvárali sa dvojice, či hlúčky debatovali o všetkom možnom. Na blízku boli zaujímavé miesta spojené so zábavou, ale i kultúrou (krčmy, Divadlo na Korze, výstavy). Kniha Bratislavské korzo prináša atmosféru pohody, akéhosi pozitívneho vyžarovania, priestor na otvorenú výmenu názorov, čo bolo v tých čosi viac ako dnes nákupy v supermarketoch. Pôvab korza bol najmä v tom, že ste tam mohlo stretnúť priateľov rovnakej krvnej skupiny, že ste tam s nimi mohli diskutovať. Bolo vlastne prvou globalizovanou inštitúciou na našom území. Chodiť na korzo bol životný štýl, posun k väčšej slobode. U nás so zvláštnym nádychom spojeným so zákazmi, príkazmi a nariadeniami.

Mirka, po náročnom detstve bez materinskej lásky, vychovávaná otcom alkoholikom, čelí životným vzostupom a pádom po svojom; spolieha sa na pomoc z neba. To jej má podobu levanduľovej lúky, na ktorej nikdy nie je sama. V dobrom aj zlom ju sprevádza matka, o ktorú pri tragickej udalosti prišla v detstve. Čo sa však stane, keď sa s ňou jedného dňa príde mama rozlúčiť? Je Tomáš skutočne tým pravým? A naozaj už stretnutia na levanduľovej lúke nepotrebuje? Svet zostáva rovnaký. Plný trápenia, aj radostí. A nič v ňom nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá...

V roku 2015 je situácia na Blízkom východe v stredobode pozornosti celého sveta. Pokračujúca vojna v Sýrii, kruté praktiky Islamského štátu, nepokoje v Jemene, nová saudská vláda... Ako toto všetko ovplyvní život našich hrdiniek, ktoré teraz žijú v rôznych častiach sveta? Pretrhne vzdialenosť putá priateľstva, ktoré sa medzi nimi vytvorili pred pár rokmi po ich príchode do Rijádu? Akceptujú novú dušu medzi sebou? Ostanú aj naďalej silnými a nezávislými ženami, ktoré sa stále rovnako neohrozene pasujú so svojím osudom? O tom všetkom, ale aj mnohom inom, sa dočítate v tejto knihe, ktorá je pokračovaním kníh Ženy z Rijádu a Z Rijádu do sveta...

Prešporské rozprávky sú výberom povestí, legiend, rozprávok a mýtov z autorovej milovanej Bratislavy. Zákutia starého Prešporka ožívajú v jeho rozprávaní o starej radnici, hradnom duchovi, Ganymédovej fontáne, o chodbe pod Dunajom, o striebornom orlovi, starej synagóge, vodníkovi z Prievozu, o strašidlách, alchymistovi, krvavej studničke, o Floriánovi, o poklade bezhlavého mnícha a ďalších miestach, udalostiach, postavách a postavičkách zo starého mesta i blízkeho okolia, od najstarších čias po súčasnosť, prerozprávané neopakovateľným štýlom.

Klasický, skutočne-neskutočný príbeh mladej Lenky. Býva s mamou a babkou. Je v poslednom ročníku na strednej škole. Po skončení chce odísť pracovať do zahraničia za lepším životom. Na lásku veľmi neverí a ani ju nevyhľadáva... Kým nestretne Riša. Ten jej zmení život a obráti priority. Naučí ju ľúbiť a ona mu to vracia tým, že stojí pri ňom, keď jeho mama umiera. Dostáva sa do sveta dospelých, ktorý sa jej vôbec nezdá fér. Raz v noci ju znásilní neznámy muž. Myslela si, že nič horšie sa jej nemôže stať, ale mýlila sa...

Určite sa vám už niekedy pokazila práčka, televízor, mobil, alebo niečo iné. Nepríjemné, no nič tragické. Môžeme zavolať opravára, kúpiť nový spotrebič, alebo sa bez neho zaobísť. Čo sa však stane, keď sa niečo pokazí v človeku? Nahradíme ho, alebo privrieme oči, dúfajúc, že sa sám utrasie? A čo ak sa to stane vám? Ema prežíva osudovú lásku k ženatému mužovi, no vzápätí i veľké sklamanie, ktoré ju po nervovom zrútení dovedie až na psychiatriu. Po mesačnom pobyte v nemocnici jej doktor navrhne, aby si začala písať denník. Je to vraj spôsob, ako sa otvoriť, vyrozprávať a po rokoch dobrovoľnej izolácie opäť naštartovať do života. Súčasťou tohoto denníka má byť i akési poznanie dňa, ktoré nevyčíta z múdrej knižky či časopisu, ale dopracuje sa k nemu sama. A tak sa Ema, plná zlosti, irónie a nechuti k životu, púšťa do písania...

Aj vám chýba v domácnosti chlap a keď treba niečo opraviť, ste bezradná? Alebo by ste potrebovali aj niečo iné? Sex, lásku, porozumenie? Či len osvieženie v horúcich letných dňoch? Potom je hodinový manžel pre vás ideálnym riešením. Hodinový manžel je román o mužovi, ktorý vie opraviť všetko okrem vlastných vzťahov. Keď vstúpi do domu, kde žijú tri generácie žien a kde chýba mužská ruka, má chuť utiecť. Presila žien mu nedá šancu. Ktorá v súťaži o chlapa zvíťazí? A bude toto víťazstvo vôbec výhrou, alebo...

Muž napichnutý na hroty kolov, ďalší v lese uškrtený s vyvrhnutými črevami. Prečo boli zavraždení títo starší muži? Kto je ďalší na rade?