Marenčin PT strana 83 z 92

Ako vznikali názvy bratislavských lokalít - Somársky vrch, Vydrica a Zuckermandel, Firšnál a Sahara, Lurdy na Hlbokej ulici, Kalvária, Slávičie údolie, Habánsky mlyn, Železná studnička, Kamzík a Koliba, Devín, Engerau - Ligetfalu - Petržalka. V knihe sa dočítate aj o najstarších mapách, dozviete sa, kde bolo centrum Samovej ríše, kde sa vyberalo mýto, o mincovniach, čo ukrývajú krypty kostolov a ďalšie zaujímavé historky zo starého Prešporka.

Posledných desať rokov života hudobného skladateľa Mauricea Ravela autor opisuje s dokumentárnou presnosťou: Ravelov dom v Montforte, jeho šatník, denný režim, cestu po Amerike, spolupracovníkov, ženy, ktoré sa oňho starali, nevydarené priateľstvo s Paulom Wittgensteinom, príbeh slávnej skladby Bolero, autonehodu, ktorá skladateľa pripravila o možnosť pracovať, čítať i spať. Nevynecháva jeho dandyovské obsesie, výstrednosť a egocentrizmus, nápady i nálady.

Bezmála sto rokov po smrti Kálmána Mikszátha sa svet zmenil práve tak ako aj Slováci. Nezmenení sa zachovali iba v jeho mýtickom prozaickom obraze. Bude však predsa niečo pravdy na tom, čo Mikszáth napísal s láskavým, žoviálnym humorom. A keby v tom nebol čo len závan pravdy toho najväčšieho Slováka medzi maďarskými spisovateľmi, nemalo by zmysel, aby sme sa k jeho dielu vracali.

Ján Štrasser - publicista, básnik, prekladateľ, textár - je prítomný v slovenskej literatúre vyše tridsať rokov. Nová zbierka obsahuje nepublikované básne z posledných rokov. S iróniou a sebairóniou, s akou pristupuje k téme plynúceho ľudského životného času, nadľahčuje vážnosť témy a ukazuje, že "staré železo" je schopné vzdorovať neúprosnému času. Štrasserove básne sa vyznačujú humorom, aforistickými nápadmi, prekvapujúcimi pointami. Svoj skrytý apel na tolerantný postoj človeka k človeku uskutočňuje bez akéhokoľvek moralizovania.

Prechádzka Novým Mestom sa začína na juhovýchode Bratislavy - z Karadžičovej, Legionárskej, Vajnorskej, cez Šancovú a Štefánikovu ulicu a končí sa na severe hore Hlbokou ulicou a po Pražskej ulici do Mlynskej doliny. Stavebný rozvoj mesta azda najviac zasiahol túto mestskú časť. Na dobových fotografiách sú ešte zachytené dnes už neexistujúce fabriky a úzke ošarpané uličky, ktoré v posledných desaťročiach dvadsiateho storočia museli ustúpiť modernej výstavbe. Najmä starší pamätníci si v knihe nájdu miesta, ktoré vo svojej mladosti navštevovali.Tivadar Ortvay - historik, vysokoškolský učiteľ (Ciclava Monta, 19.11.1843 - Budapešť 8.7.1916), pochovaný v Bratislave. Študoval na bohosloveckom seminári v Temešvári, bol kaplánom v čanádskej diecéze, profesorom na gymnáziu v Lugoši. Od roku 1875 bol učiteľom histórie na Právnickej akadémii v Bratislave. Absolvoval študijné cesty po Európe a Palestíne. Venoval sa starovekej a stredovekej histórii. Jeho diela, založené na bohatom pramennom materiáli, sú dodnes často citované. Napísal vodopis Uhorska do konca 13. storočia, Dejiny bratislavskej Právnickej akadémie a najmä rozsiahle Dejiny mesta Bratislavy. Je autorom okolo tridsať samostatne vydaných prác, štúdií a článkov z oblasti histórie a archeológie. Od vydania knihy Pozsony város, utcái és terei - Ulice a námestia Bratislavy (1905) uplynulo vyše sto rokov. Čitateľom sa dnes dostáva do rúk prvé slovenské vydanie. Bratislava mala začiatkom 20. storočia päť mestských častí (Altstadt, Ferdinadstadt, Franz Josefstadt, Theresienstadt a Neustadt).

Vari každý z nás sa aspoň raz zamyslel nad otázkou, ako vznikol život, hmota, priestor, čas. Ako vôbec z jednej bunky môže vzniknúť človek, ako sa z nej môže vyvinúť antilopa, mravec, žralok či netopier? Dá sa to vysvetliť len prírodnými zákonitosťami, alebo sme dielom vyššej bytosti? V knihe Pánom života je čas autor približuje čitateľom vzťah medzi individuálnym vývinom – ontogenézou a vývojom živých foriem – evolúciou. Opiera sa pritom o najnovšie poznatky biológie a iných prírodných vied. Zdanlivo rýdzo vedecké otázky ontogenézy a evolúcie sa však dotýkajú aj nášho každodenného života. Súvisia s nimi také citlivé témy, akými sú interrupcie, otázky náboženského presvedčenia či osobného svetonázoru. VLADIMÍ R KOVÁČ (1958), docent na Katedre ekológie Univerzity Komenského v Bratislave, prednáša o ontogenéze, evolúcii a moderných trendoch v ekológii. Venuje sa výskumu ontogenézy rýb, biologických invázií a epigenetických interakcií. Publikoval desiatky pôvodných vedeckých prác, najmä v renomovaných zahraničných časopisoch, ako aj v knižných monografiách zahraničných vydavateľstiev. Prednášal na mnohých konferenciách a univerzitách vo svete, napríklad v USA, Kanade, Portugalsku, Rakúsku a vo Veľkej Británii, kde pôsobil aj na pozvanie Royal Society. Preložil vyše štyridsať kníh z anglického a francúzskeho jazyka, za čo bol viackrát ocenený prémiou Literárneho fondu

Subjektívny autobiografický text o dramatických udalostiach z prvých dní SNP, ktorých bol autor svedkom aj aktívnym účastníkom. V spomienkach a úvahách opisuje udalosti spred 60 rokov, ktoré posudzuje z dnešného pohľadu. „Ľudský faktor“ vidí nielen v sebe ako v rozprávačovi, ale aj v tých, o ktorých rozpráva, keď sa v nich čosi neovládateľné – nazvime to človečinou – dostalo do konfliktu s konvenciami, pravidlami a zákonmi spoločnosti.

Aj keď básnik, humorista a textár Tomáš Janovic vydal takmer 20 zbierok básní, aforizmov a epigramov, kníh pre deti a napísal stovky textov piesní, málo vieme o jeho živote a názoroch na svet. Ján Štrasser, autor kníh rozhovorov s Milanom Lasicom a Zdenou Studenkovou, pripravil ďalšiu knihu dialógov. Janovic hovorí o svojom detstve, študentských časoch, o svojej tvorbe, o roku 1968 a rokoch normalizácie, o dlhoročnom priateľstve s Milanom Lasicom, Júliusom Satinským, Kornelom Földvárim, Vladom Bednárom, ale aj o politike...

Pri prechádzke ulicami Starého mesta si na priečeliach budov môžeme všimnúť množstvo heraldických pamiatok. Od 13. storočia erby a heraldické znaky dotvárali vzhľad cirkevnej a svetskej architektúry, ale nachádzame ich aj na plastikách, pomníkoch, fontánach, epitafoch či vitrážach v kostoloch. Erby šľachticov, svetských a cirkevných hodnostárov, štátne symboly, stoličné a mestské erby, znaky cechov a reholí identifikovali svojich nositeľov. Sú nielen šperkami dobovej architektúry, ale aj cenným historickým prameňom pri datovaní objektov, prestavby či zmeny majiteľov.

Poéma, ktorá je nostalgickým vyznaním lásky k rodnému kraju, plačom nad jeho osudmi, ale aj vzburou a kritikou jeho vládcov. Je symbiózou tradičnej černošskej poézie, plnej archetypálnej symboliky a surrealizmu a inšpiráciou pre plejádu autorov hlásiacich sa k magickému realizmu.

Rozprávanie J. Linzbotha oživuje nenávratne stratené kultúrne pamiatky a ulice starej Bratislavy, pretože do nich vracia pôvodných obyvateľov. Hoci ho k nim do značnej miery viaže rodinná tradícia, robí to nepateticky, za pomoci archívnych dokumentov a fotografií. Výsledkom je živá galéria ľudských osudov a charakterov, v ktorej sú rovnako dôležité životopisné fakty ako drobné epizódy i dobromyseľné klebietky.

Poéma, ktorá je nostalgickým vyznaním lásky k rodnému kraju, plačom nad jeho osudmi, ale aj vzburou a kritikou jeho vládcov. Je symbiózou tradičnej černošskej poézie, plnej archetypálnej symboliky a surrealizmu a inšpiráciou pre plejádu autorov hlásiacich sa k magickému realizmu.

Takmer 60 portrétov osobností kľúčového významu v tisícročnej histórii Európy, ktoré žili na území Bratislavy, alebo sa trvalo zapísali do našich dejín – Marcus Aurelius, Haydn, Cyril a Metod, Chatam Sofer, Pápež Lev IX., Paracelsus, Jókai, Jesenius, Johann Strauss, uhorskí králi korunovaní v Prešporku, Andersen, Beethoven, Petöfi, Eugen Savojský, Peter Veľký, Lanfranconi, Martinengo, Ján Sobieski, Brahms, Donner, nositeľ Nobelovej ceny Lenard, Bartók, Lessing, Lehár, Hummel, Edison, Mozart, Einstein a ďalší. Autor predstavuje Bratislavu ako živé stredoeurópske centrum v rímskych časoch, v období Veľkej Moravy, na počiatku uhorských dejín, v čase tureckých vojen aj dnes.

V 13. storočí vznikol obranný systém mesta, ktorý sa po stáročia zveľaďoval a prispôsoboval palebnej sile útočníkov. V 18. storočí sa hradby a opevnenia stali brzdou rozvoja mesta a po nariadení Márie Terézie boli zbúrané. Ich fragmenty sa v meste nachádzajú dodnes. Kniha je bohato ilustrovaná dobovými dokumentmi, mapami, rytinami a fotografiami a kresbami rekonštruovaných hradieb v jednotlivých obdobiach ich stavebného vývoja.

V poradí tretia kniha zaujímavého rozprávania o zahraničných a domácich vínach, tak ako ich hodnotil, degustoval a napokon opísal najznámejší slovenský enológ profesor Fedor Malík. Zážitky z medzinárodných prehliadok, kongresov a degustácií sú doplnené charakteristikou vín jednotlivých krajín, nielen vinárskych veľmocí ako sú Francúzsko, Taliansko, či Španielsko ale aj menších ale o to zaujímavejších producentov vín, torí sa postupne presadzujú na medzinárodných fórach. Potešiteľné je, že čoraz častejšie sa medzi nimi objavujú aj mená slovenských výrobcov.

Willard van Orman Quine (1908 – 2000), filozof, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil filozofiu druhej polovice dvadsiateho storočia. Prakticky celý svoj profesionálny život prežil na Harvardskej Univerzite v USA, kde v roku 1932 získal doktorský titul. Venoval sa epistemológii, metafyzike, logike, filozofii jazyka a filozofii matematiky. Táto kniha sa zaoberá hlavnými črtami Quinovej filozofie, predovšetkým jeho epistemológiou, ontológiou a teóriou jazyka. Do všetkých týchto troch oblastí Quine vniesol nové revolučné myšlienky a skĺbil ich do jednotnej filozofickej teórie. Autori prístupným spôsobom približujú čitateľovi myslenie tohto „filozofa pre filozofov“, objasňujú jeho tzv. naturalizovanú epistemológiu a kritiku tradičnej novopozitivistickej filozofie. Vo svojej kritike tradičnej filozofie jazyka Quine navrhol revidovať rozlíšenie analytických výrokov od syntetických. „Celé naše takzvané poznanie“, napísal, „počnúc geografiou až po základné zákony atómovej fyziky, logiky, dokonca a