Marenčin PT strana 83 z 103

Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa sa Bratislava postupne začína meniť na modernú metropolu. Zriaďujú sa nové inštitúcie, prichádzajú českí úradníci, buduje sa štátna správa. Mení sa duch mesta – z ospalého, kedysi významného a bohatého korunovačného mesta sa stáva živé dynamické moderné mesto. Mení sa životný štýl obyvateľov a tomu sa prispôsobuje architektúra a urbanizmus mesta. Prichádzajú mladí architekti najmä z Čiech a z Rakúska, žačína sa meniť ráz centra mesta a vzniká množstvo projektov na novú, modernú výstavbu. Kniha mapuje obdobie Prvej republiky do vzniku Slovenského štátu. Kolektív autorov sa snaží zachytiť nielen urbanistické zmeny, vznik zaujímavých moderných stavieb, ale aj ducha doby, každodený život a životný štýl v Bratislave v tomto období. Autorka sa venuje modernej architektúre. Knihu pripravuje v spolupráci s kolektívom historikov a architektov. Kniha je bohato ilustrovaná dobovými fotografiami a plánmi.

Ak prestanete počúvať, môžete celkom stratiť sluch. Alfonz Trnovský, praktický lekár z malého mesta Brežany, sa celý život snaží zachovávať zdanie žiarivého, šťastného a spokojného človeka, ale skutočnosť je iná. Nechce počuť vlastné svedomie. A zatiaľ sa okolo neho nezadržateľne valí 20. storočie. Štyri režimy, židovská otázka, politické procesy, ŠTB... A rozličné ženy, ktoré má tak rád. Komu patrili kosti náhodne objavené v záhrade? Román Dom hluchého čitateľa prevedie dejinami Slovenska od tridsiatych po deväťdesiate roky v rozprávaní jeho syna Adama, ktorý sa prišiel rozlúčiť s domom, od ktorého sa nikdy nevedel odpútať. Rozpráva o vzťahu otca so synom a o súvislostiach medzi minulosťou a pamäťou, ktoré môžu byť veľmi prekvapivé.

Daniela bude mať štyridsať. Čoraz častejšie sa jej zmocňuje pocit, že život jej už nemá čo ponúknuť. Úspešný muž, vydarené deti a práca, ktorá ju baví. A predsa je nespokojná. Naozaj sa už nič nezmení? Jednotvárny život bez akýchkoľvek vzplanutí? Manžel ustavične zaneprázdnený, deti čoraz samostatnejšie... Kam sa podela láska? Prečo vyprchala vášeň? Rada by občas žila podľa seba, bez manžela a povinností. Netuší, že raz to príde. Emil sa jedného dňa naozaj stratí. Záhadne, nečakane, na dovolenke, kam sa vybrali prvý raz bez detí. Daniela precitne a zmocní sa jej živočíšny strach – o manžela, rodinu, a najmä obava z osamelosti. Odrazu vidí, že aj jej blízki majú svoje tajné, paralelné životy. Daniela tápe a hľadá, pokúša sa o vlastnú premenu a napriek veľkému sklamaniu pomaly zisťuje, že všetko je inak. Petra Nagyová Džerengová (3.3.1972, Košice), od svojich osemnástich žije v Bratislave, kde vyštudovala obchodnú fakultu na Ekonomickej univerzite. Pracovala ako letuška, redaktorka, moderátorka, scenáristka, predavačka zeleniny, obchodná zástupkyňa. Na štyri roky ju zvolili za viceprimátorku Bratislavy. Momentálne sa venuje rodine a písaniu. Napísala šesť kníh pre dospelých: Chcem len tvoje dobro, Za to mi zaplatíš!, Pozri sa na seba, Nepýtaj sa, kde som, Ženy nášho rodu, Ide o život a tri knihy pre deti: Klára a mátohy, Klára a iglu, Klára a Tity. Jej knihy vychádzajú aj v maďarčine a češtine.

Kniha o hraničnej poruche a bezhraničných pokusoch o nápravu. O lámaní ľadov, stereotypov, chleba. Predstavte si hlavu ako byt, v ktorom sú dve izby. V jednej býva ona, v druhej on, v oboch je bordel. Izby oddeľuje len tenká bordová čiara. Hranica. Kúsok nitky. Bordeline. Ak hranícu prekročíte, prenesiete špinu z jednej izby do druhej. Ale môžete sa aj odsťahovať. Alebo upratať... Ivana Gibová (1985, Prešov) vyštudovala odbor Slovenský jazyk a literatúra na FF PU. Debutovala zbierkou poviedok Usadenina (2013).

Citáty od tisícov autorov od staroveku do dnešných dní. Čo povedali a napísali o bežných problémoch života? Aký majú postoj k viere a vede? Čo odporúčajú pri výchove detí? Aký postoj zaujali ku kontroverzným témam? Čo je podľa nich zmysel života? Čo povedali o rozvode, egu, pokore, zodpovednosti, podvedomí alebo o dnešnom modernom veku? Dá sa vôbec vyznať v spleti postojov od tak rozdielnych osobností? Je možné medzi nimi dosiahnuť nejakú syntézu? Autor hľadal pravdu, lásku a poznanie v tisíckach prameňov. Čo ho oslovilo, vypisoval a zoraďoval do stoviek tém. Nechcel zostaviť profesionálnu zbierku ani príručku, vytvoril skutočného svetského a duchovného sprievodcu na ceste hľadania. Takmer 20 rokov systematicky spájal a zatrieďoval mnohoraké i protikladné myšlienky z tisícov zdrojov. V ich vzájomnom pôsobení dnes vidí Ariadninu niť, ktorá ho nielen sprevádzala labyrintom života, ale mu ukázala aj svetlo poznania. Martin Podolan (1974, Trnava). Vyštudoval nemecký jazyk na University of North Carolina a právo na Wake Forest University v USA. Pracuje ako právnik. Žije v Trnave s manželkou a dvoma deťmi. Vo voľnom čase sa venuje behaniu a alpinizmu.

Vianoce v Saudskej Arábii, hlinené domy pri mrakodrapoch, prach a piesok, muži v bielej nočnej košeli na nákupoch, ženy v čiernych závojoch... Musíte tam prežiť dlhý čas, aby ste pochopili, že život v Arábii nie je čierno-biely... Soňa Bulbeck sa nar odila na Slovensku na letný slnovrat a túžba po slnku a teple ju sprevádza celým životom. Napriek tomu riadením osudu najprv strávila niekoľko rokov v chladnom Anglicku, kým sa konečne dočkala slnečnej Saudskej Arábie... Miluje more a sníva o tom, že na staré kolená bude bývať niekde v malom domčeku na pláži. Má rada umenie všetkého druhu a neznáša hrubosť a pohľad na krv. Svoje dojmy z tohto sveta ventiluje na bulbeck.blog.sme.sk

Dej knihy sa odohráva v podsvetí, v rodinách a klanoch, ktoré majú rozdelené územia, sú neustále pripravení vytiahnuť zbraň a zabíjať, ak je v ohrození niekto z ich blízkych. Jedného dňa, sa Lein manžel, mafiánsky boss, ocitá vo väzení. Ona zostáva sama na vedenie podniku a udržanie rodiny. Po jeho prepustení, Lee zavraždia veľmi blízku osobu. Pomsta sa je pre ňu jedinou životnou prioritou. Z bezstarostnej mladej ženy sa zo dňa na deň stáva bohyňa pomsty, ktorá je odhodlaná zničiť a zabiť každého, kto sa pričinil o zničenie jej šťastia. Nikto ani len netuší, kým sa v skutočnosti Lea za tie roky stala, čo všetko obetovala, aby mohla svoje plány uskutočniť. Pred vonkajším svetom sa skrýva za masku cynickej, arogantnej ženy plnej nenávisti a skepticizmu. Vo chvíli, kedy jej zámer začína naberať na obrátkach, cestu jej skríži dievča, ktoré zmení Leino vnímanie sveta a vráti jej nádej na pokojný život. Lenže najprv musí dosiahnuť svoj cieľ. Musí zničiť nepriateľov. Gabrielle Bernátová sa narodila v Trnave. Vyštudovala Strednú zdravotnícku školu. Momentálne študuje na Vysokej škole Danubius, Fakulta práva Janka Jesenského.

Jedinečná ukážka literárneho ekumenizmu - v chráme či v krčme jednej knižky sa schádzajú báseň, esej a poviedka. Hoci predstavujú tri rozličné literárne žánre, pochádzajú od troch rozličných majstrov a zastupujú tri rozličné vierovyznania, nielen že dokážu priateľsky nažívať vedľa seba, ale spolu s fascinujúcimi kresbami Mareka Ormandíka vytvárajú nový čitateľsky príťažlivý a myšlienkovo podnetný celok.

Jednoduché otázky si niekedy žiadajú zložitejšie odpovede. Priblížiť sa k nim ale znamená nájsť aj svoje miesto na svete, svoj súkromný domov. Katarína Vargová svoje poviedky stavia presne takto. Veta k vete, dvere k oknám. Nestavia ich však len pre seba. Žije v nich Šura, jej priatelia, lásky i ľudia, ktorých by radšej nestretla. A, čo je najdôležitejšie, dvere otvorené dokorán má aj čitateľ. Katarína Vargová (1992) študuje na FTF VŠMU v Bratislave odbor dramaturgia a scenáristika. Vyhrala viacero literárnych súťaží (Medziriadky, Akademický Prešov, Poetická Ľubovňa...). Poviedky publikovala časopisecky (Enter, Rak, Dotyky) aj na internete.

Prechádzka starým Prešporkom začína vnútri dnes už zbúraných hradieb okružnou cestou popri baštách a mestských bránach. Poskytuje čitateľovi množstvo zaujímavých informácií a príbehov o ľuďoch, uliciach, domoch a palácoch. Prechádzka pokračuje okolo hradieb po mestskej promenáde a končí sa v niekdajších malebných predmestiach Bratislavy Schöndorf, Széplak, Zuckermandel, Dunajské predmestie. „Dnešná Bratislava je od roku 1919 opäť hlavným mestom. Jej vonkajší obraz sa odvtedy podstatne zmenil. Starobylé mizne, moderné honosné budovy rastú ako huby po daždi. Prudký rozvoj mesta ničí staré spomienky a tradície. Bol by som rád, keby táto skromná práca pomohla upevniť v starých i mladých obyvateľoch aj všetkých priateľoch historického mesta lásku k rodnej hrude, na ktorej žijú, a uchovať im v pamäti pekný starý Prešporok.“ Karl Benyovszky, 1937 Karl Benyovszky sa narodil 4. júla 1886 v centre Prešporka, na nároží terajšieho Hviezdoslavovho námestia a Mostovej ulice. Benyovszky, syn policajného úradníka, prežil v dome s výhľadom na Mestské divadlo a kostolík kláštora Notre Dame celé detstvo. Navštevoval maďarské školy, ale nemčinu stále považoval za svoj materinský jazyk. Po I. svetovej vojne ho v Budapešti odsúdili za protimonarchistické názory. Roku 1924 sa vrátil do Bratislavy, kde žil až do roku 1945. Pôsobil v redakcii Pressburger Zeitung, neskôr v Grenzbote. Intenzívne sa zaoberal históriou mesta, napísal knihu o dejinách mestského divadla, rozsiahle dielo o živote J. N. Hummela. Po slovensky vyšli jeho knihy Prechádzka starým Prešporkom, Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Obrázky z prešporského geta, Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Považie – hrady, zámky, povesti. Po násilnom vysťahovaní Nemcov z Československa žil v Rakúsku, kde 6. januára 1962 zomrel.

Jedného jesenného dňa sa komisárovi Wallanderovi naskytne príležitosť splniť si dlhoročný sen a presťahovať sa na vidiek. Ten sa však veľmi rýchlo zmení na nočnú moru. V záhrade vytúženého domu nájde dve mŕtvoly, päťdesiat rokov zakopané v zemi. O koho ide? Ako je možné, že nikomu nechýbajú? Wallander musí načrieť do minulosti, aby toto tajomstvo rozlúštil. Stopy ho privedú k tragédii, kde nevedno určiť, kto je obeť a kto páchateľ. Henning Mankell (1948, Štokholm) je najčítanejší švédsky autor. Na celom svete sa predalo tridsať miliónov jeho kníh. Veľa cestuje, žije striedavo vo Švédsku a v Mozambiku. Preslávil sa sériou o komisárovi Wallanderovi, v ktorej sa odráža jeho „snaha o pochopenie nášho strašného sveta a hľadanie spôsobov, ako ho zmeniť“.

28. júna 1914 došlo v Sarajeve k atentátu na následníka trónu habsburskej monarchie – arcivojvodu Františka Ferdinanda d’Este. Útočník Gavrilo Princip vtedy strieľal zo vzdialenosti len niekoľkých metrov a – netrafil. Arcivojvoda sa onedlho stal rakúsko-uhorským cisárom. Za jeho dlhej éry došlo k dramatickému novému usporiadaniu monarchie i k prudkému rozvoju vedy a umenia. Dvadsiate storočie sa všeobecne považuje za storočie pokroku, mieru a prosperity. Po prvých úspešných pokusoch vyslať družicu na obežnú dráhu Zeme preniesli svetové veľmoci svoje súperenie v zbrojení na súperenie v kolonizovaní slnečnej sústavy. A tak sa stalo, že ako prvá zaviala na Mesiaci vlajka rakúsko-uhorskej monarchie... Sto rokov po nevydarenom atentáte vydáva profesor dejín Karl Jetting z Prešporka provokatívnu knihu Pomýlené storočie, ktorá sa vzápätí stáva v celej krajine bestsellerom a spôsobuje šok. Jetting v nej totiž načrtáva vývoj histórie: ako by vyzeral svet, keby pred sto rokmi arcivojvodu v Sarajeve zastrelili? Jeho kniha znepokojujúco opisuje rozpad monarchie, mocenského zriadenia Západu i desivé a zničujúce vojny, ktoré menia svet od základov. Následky jej vydania siahajú až tak ďaleko, že sa dostáva do pozornosti Habsburgovcov. Jetting sa ocitne vo víre náhlych udalostí a postupne odhaľuje, že jeho kniha má akýmsi podivným spôsobom niečo spoločné s prísne utajovaným projektom monarchie, nazvaným aj Projekt Zenta. Martin Jurík (1973, Bratislava) publikuje a žije v Nemecku a na Slovensku. Vydal sériu poviedok i odborných článkov. V roku 2011 debutoval akčným trilerom Kým nás smrť nerozdelí. V roku 2013 mu vyšli steam punk román Škoricovník: Zlatá cesta a román s kriminálnou zápletkou Harlekýn. Pracoval ako novinár a publicista. Žije v Bratislave, venuje sa prekladateľskej činnosti. Toho času je činný ako radca a vyslanec Jeho cisárskeho veličenstva panovníka osvieteného Otta I. von Habsburg-Lothringen vo veciach bádania svetov nepozemských v mene cisárskej a kráľovskej koruny monarchie rakúsko-uhorskej. Účastník mnohých výskumných a dobrodružných expedícií pod vlajkou k.u.k. impéria, tvoriteľ viacerých populárnych cestopisov i literárnych prác svetobežníckych. Žije a pracuje v Prešporku.

Spomienky na štadión, ktorý bol mekkou nielen bratislavského, ale i československého a neskôr slovenského futbalu. Hrali tu najlepšie svetové mužstvá a známe futbalové hviezdy. Na Tehelné pole som začal chodiť s mamou. Otec príliš nefandil futbalu. Otec nikdy neprotestoval, akoby chcel dať najavo, že matkine nedeľné výlety chápe ako súčasť harmonického manželstva. Neskôr ako desaťročný som chodieval na Tehelné pole spolu s kamarátmi. V tej dobe televízia nebola, takže poriadny futbal sa dal pozerať len na Tehelnom poli. Pamätám si na ovešané električky i na jednotlivých hráčov. Boli to zlaté časy! Milan Lasica

Pred bankomatom leží mŕtvy muž s bielym lístočkom v ruke. V Ystade dve mladé dievčatá zavraždia taxikára. Počas jedného neskorého večera zrazu zhasne svetlo. Výpadok prúdu odpojí od elektriny veľkú časť južného Švédska. Vysvetlenie sa nachádza vo vzdialenej budove rozvodne, kde leží mŕtvola, ktorá pripomína múmiu. Komisár Wallander začína tušiť, že všetky tieto udalosti spolu súvisia. Objavia sa ľudia s veľkými plánmi a cieľmi, ktorí si uvedomili krehkosť modernej spoločnosti a plánujú ju zneužiť.

Lýdia prežíva v starej vile hotové peklo. Z jej manžela sa stáva zlostný, nervózny muž, ktorý ju bije a ponižuje. Všetko sa ešte viac zamotáva po oslave, keď manžel privedie domov svojich študentov. Medzi nimi bezočivú sexi Karlu, ale aj citlivého Róberta... Vymotá sa Lýdia z pavučiny intríg? Podľahne zakázanej láske? Udrží si rodinu? Ale za akú cenu? Petra Nagyová Džerengová (3.3.1972, Košice), od svojich osemnástich žije v Bratislave, kde vyštudovala obchodnú fakultu na Ekonomickej univerzite. Pracovala ako letuška, redaktorka, moderátorka, scenáristka, predavačka zeleniny, obchodná zástupkyňa. Aj keď si jej manžel myslí, že s takým dlhým zoznamom povolaní pôsobí podozrivo, nedávno k nemu pridala aj prácu viceprimátorky Bratislavy. Napísala šesť kníh pre dospelých: Chcem len tvoje dobro, Za to mi zaplatíš!, Pozri sa na seba, Nepýtaj sa, kde som, Ženy nášho rodu, Ide o život a dve knihy pre deti: Klára a mátohy a Klára a iglu.

Hoci si Ema myslela, že uväznením Martina sa problémy upokoja, osud už rozhodol za ňu. Z agentúry, kde pracuje Adam, uniknú dôležité informácie. Vedenie sa rozhodne situáciu preveriť. Adam dostane príkaz na pár dní „upratať“ Emu. Využije príležitosť a unesie ju ďalej, než bolo v pláne. Chce získať čas a zabojovať o jej srdce... Magdaléna Pirožeková žije a tvorí v nádhernej obci Ľubica pod Tatrami. Je šťastne vydatá, má dcérku Natálku. Pracuje ako čašníčka.