Marenčin PT strana 90 z 92

Svet sa zmenil a staré pravidlá už neplatia. Západ je teraz na východe a Michal Kirchner to vie lepšie ako ktokoľvek z jeho generácie. Mladý potomok škandalóznej rodiny žije medzi Bratislavou, Prahou a Berlínom divokejšie ako jeho predkovia. V luxusnej eskortnej službe sprevádzal stovky klientiek. Myslel si, že zažil všetko, kým nespoznal ženu, pre ktorú sa oplatí inak žiť - aj inak zomierať...

Bibliofilské vydanie slávneho diela – jedného zo základných prameňov patafyziky – dielo, ktoré je dodnes zdrojom inšpirácie umelcov najmä surrealistov. Ilustrácie Karol Barón. Preklad Albert Marenčin. Kniha vychádza v náklade 200 číslovaných kusov na papieri Conqueror.

Spomienky Žo Langerovej na pohnutý život s Oskarom Langerom - komunistom, ktorý bol v politických procesoch v päťdesiatych rokoch odsúdený na dvadsaťročné väzenie. Autorka opisuje ťažký život prenasledovanej matky dvoch detí a atmosféru päťdesiatych a šesťdesiatych rokov v Bratislave. Po okupácii Československa, po manželovej smrti rodina emigrovala. Kniha vyšla v angličtine, francúzštine a napokon vo Švédsku, kde Žo Langerová zomrela.

Prechádzka starým Prešporkom začína okružnou cestou popri baštách a mestských hradbách. Poskytuje množstvo informácií a príbehov o ľuďoch, uliciach, domoch a palácoch. Texty dopĺňa viac než tridsať ilustrácií Karla Huga Frecha.

Sprievodca najlepšími slovenskými vínami od renomovaného degustátora a nášho najväčšieho vinárskeho odborníka. Malík predstavuje takmer 40 výrobcov vín a klasickým stobodovým hodnotením udeľuje medaily a ocenenia stovke vynikajúcich vín z posledných ročníkov. Kniha je aj krátkym sprievodcom našim vinárskym zákonom – nájdeme tu charakteristiku vinárskych oblastí, všetkých uznaných odrôd, dozvieme sa ako sa má hodnotiť víno, ktoré ročníky boli najlepšie a ktoré sa oplatí kupovať. Bez dobrého sprievodcu našimi vínami sa dnes už len ťažko dá orientovať v množstve nových vín na trhu.

Aký bol všedný život Bratislavy v rokoch 1939 - 1945? Ako sa znášala každodennosť s nenormálnou dobou v znamení celosvetovej vojnovej kataklizmy, ale aj politického režimu, ktorý sa usiloval odstrániť rasovo prenasledovanú časť obyvateľstva zo života krajiny a ostatných obyvateľov spútať svojou ideológiou a mocou? Na tieto otázky sa pokúša odpovedať kniha Kataríny Hradskej: Život v Bratislave 1939 - 1945. Prirodzene, nejde o podrobný a všestranný obraz poskladaný zo všetkých dostupných zdrojov o živote v Bratislave pred vyše šesťdesiatimi rokmi. Autorka si zvolila pohľad na život mesta prostredníctvom vtedajšej oficiálnej tlače, predovšetkým denníka Slovák. Aj takýto pohľad však hovorí veľa o meste, o jeho ľuďoch a dobe, v ktorej žili, ale aj o tlačových médiách, ktoré v tých časoch vychádzali. Úryvky z dobovej tlače ilustrujú unikátne fotografie z archívu STK a zo súkromných zbierok.

Knihu Arm with a tattooed number napísal autor Hilda Hrabovecká vydalo vydavateľstvo Marenčin PT, spol. s r.o.

Amélie Nothomb je jednou z najznámejších a najčítanejších súčasných belgických autoriek. Fascinuje a šokuje nielen originalitou a pestrosťou tvorby, ale aj výzorom, vystupovaním a životným štýlom. Mnohí ju považujú za grafomanku: v tridsiatich šiestich rokoch napísala už viac ako štyridsať románov, z ktorých od roku 1992 vyšlo už jedenásť. Prvé roky svojho života strávila v Japonsku, a hoci mala možnosť spoznať mnohé iné kultúry, táto krajina ju svojimi krásami, osobitosťami a zvrátenosťami doteraz inšpiruje. Dokazuje to aj román V ohromení a strachu (1998), v ktorom na základe vlastnej skúsenosti cez hlavnú postavu podáva svedectvo o nezmyselnosti japonského spoločenského systému, v ktorom záujem spoločnosti prevyšuje záujmy jednotlivca. Amélie, mladá Belgičanka zaľúbená do Japonska, sa zamestná v obrovskej japonskej spoločnosti, kde sa nie z vlastnej vôle a viny "vypracuje" z tlmočníčky až na toaletárku. Pri opisovaní jej strastiplnej púte plnej ponižovania a nespravodlivosti autorka nešetrí sarkazmom, iróniou a až do absurdnosti vygradovanými situáciami, pričom nenápadne podáva odľahčenú analýzu japonskej spoločnosti a najmä postavenia ženy v nej.

Sprievodca najlepšími slovenskými vínami na trhu v roku 2008 od renomovaného degustátora a odborníka Fedora Malíka. Autor predstavuje 40 najlepších slovenských výrobcov vín a udeľuje ocenenia stovke vynikajúcich vín z ročníka 2007. Dozvieme sa, ako hodnotiť víno, s akým jedlom ho kombinovať, ktoré ročníky boli najlepšie a ktoré sa oplatí kupovať. Príručka, bez akej sa v bohatej ponuke vín dá už len ťažko orientovať.

Mozaika židovskej Bratislavy je poskladaná z obrázkov medzivojnového obdobia, ale aj zo smutných spomienok na holokaust. Ilustrujú názorovú pestrosť židovskej komunity, i rôznorodosť kontaktov s inými etnikami a náboženstvami. Nebol by to však židovský pohľad, keby zdanlivo jednoznačný obraz pluralitnej, tolerantnej a multikultúrnej spoločnosti nezahmlieval (neraz nepríjemnými) pochybnosťami. Táto mozaika už nikdy nebude úplná. Počas holokaustu zahynula väčšina bratislavských Židov, ďalší hneď po oslobodení opustili mesto i krajinu. Zo spektra názorov úplne vypadli dve kedysi rozhodujúce zložky komunity. Stratili sa predovšetkým najpočetnejší ortodoxní veriaci, ich hodnoty, kultúra, spôsob života. V minulosti boli súčasťou bratislavskej každodennosti, dnes sú prejavom vzdialenej exotiky. Z mesta sa vytratili aj sionisti, ktorí hromadne odchádzali do Palestíny / Izraela. Práve tieto skupiny pred vojnou najviac reprezentovali židovskú komunitu. V Bratislave po roku 1945 ostali najmä sekulárni Židia. Ich spomienky na medzivojnové roky dnes predstavujú najdôležitejšie, neraz dokonca jediné kamienky do mozaiky židovskej Bratislavy.

Zaujímavý dokument o zápase s mocou, ktorý vyústil do zatknutia a uväznenia autora v päťdesiatych rokoch, zachytáva obdobie, kedy Pfiffl pracoval na obnove a rekonštrukcii hradu, až do roku 1972. Piffl, ktorý na Slovensku prednášal na fakulte architektúry, spolu s maliarom Jankom Alexym inicioval obnovu Bratislavského hradu, podieľal sa na rekonštrukcii hradu Devín, viedol archeologické vykopávky, robil výskum bratislavského podhradia, rímskych vykopávok v Stupave a Gerulate a inde. Kniha obsahuje okolo 200 kresieb, litografií a fotografií autora. Vychádza pri príležitosti storočnice narodenia autora.

V knihe Stupava – potulky históriou nás autor prevedie celým oblúkom dejín od praveku až po súčasnosť. Dejinné udalosti sa vynárajú ako obrazy miest, kde sa odohrali alebo mohli odohrať. Popis histórie je súčasne akýmsi sprievodcom po Stupave a okolí, upozorňuje čitateľa na významné miesta, pamätníky, budovy, kaštiele v Stupave a Mariánke. Autor nás zoznámi s mnohými známymi stupavčanmi, s bohatou históriou Pajštúnskeho hradu, s unikátnymi technickými pamiatkami, ktoré v čase svojho najväčšieho rozmachu presahovali hranice obce, lebo výrobky zo Stupavy a okolia boli známe vo svete. Ale dozvieme sa aj ako vznikla slávna pesnička o stupavskej krčme, že záhorácke víno je síce „kyseué, ale veseué“ a tiež o tradícii „Dní zelá“. Sú to skutočné potulky históriou písané pútavým a ľahkým štýlom, oživené množstvom dobových fotografií.

Jerry A. Fodor (1935) je jedným z najvýznamnejších a najvplyvnejších filozofov zaoberajúcich sa ľudskou mysľou. Profesor psychológie na Rutgers University v New Jersey, USA, najvýznamnejší Chomského žiak, autor mnohých monografií z oblasti filozofie mysle, kognitívnej vedy a psychosémantiky. Vo svojom klasickom diele The Language of Thought (1979) rozpracoval Fodor svoju koncepciu komputačno-reprezentačnej filozofie mysle. Mentálne stavy (myšlienky, presvedčenia, názory) sú podľa tejto teórie stavmi, ktoré reprezentujú veci vo svete, podobne ako slová prirodzeného jazyka, myslenie sú manipuláciou týmito reprezentáciami podľa pravidiel podobných gramatike. Ďalšou Fodorovou myšlienkou, ktorá dnes tvorí jeden zo základov kognitívnej vedy, je „modulárna teória mysle“ The Modularity of Mind (1983), podľa ktorej ľudskú myseľ utvárajú mentálne orgány, podobne ako ľudské telo utvárajú fyzické orgány. Autori tohto zasväteného úvodu do myslenia J. Fodora približujú čitateľovi zrozumiteľným spôsobom jeho základné myšlienky o povahe myslenia, jazyka a o architektúre ľudskej mysle.

Prvá časť knihy prináš dobré správy o víne. Charakterizuje víno ako kyticu a s mierou autorovi vlastnou vyzdvihuje i jeho zdravotné účinky. Vracia sa do histórie a informuje o tom, ako vína pili naši predkovia a ako bude chutiť víno tretieho tisícročia. V druhe jčasti sa stretnete s vínami francúzskymi, španielskymi portugalskými, gréckymi, slovinskými, maďarskými, tureckými, izraelskými či argentínskymi. Nebude však len reč o vínach, ale aj o ľuďoch a krajoch, ktoré autorovi počas jeho ciest za dobrým vínom prirástli k srdcu. Tretia časť diela prináša rozhovory o víne. Týkajú sa poslania vína v ľudskej spoločnosti, hovoria o kultúre jeho pitia a o jeho priateľstve s dobrým jedlom. Dočítate sa o módnych vinárskych vínach, dozviete sa, čo je vinárska moderna a poodhalíte čaro barikových vín. Kontext diela obohacujú autorove farebné fotografie a humorne ladené perovky Petra Cpina.

Sprievodca najlepšími slovenskými vínami na trhu v roku 2007 od renomovaného degustátora a odborníka Fedora Malíka. Autor predstavuje 40 najlepších slovenských výrobcov vín a udeľuje ocenenia stovke vynikajúcich vín z veľkého ročníka 2006. Dozvieme sa, ako hodnotiť víno, s akým jedlom ho kombinovať, ktoré ročníky boli najlepšie a ktoré sa oplatí kupovať. Príručka, bez akej sa v bohatej ponuke vín dá už len ťažko orientovať.

Spoločenský život Bratislavy vrcholil v období pred 2. svetovou vojnou. Dobová tlač, memoáre i spomienky súčasníkov približujú nezabudnuteľnú atmosféru spoločenskej zábavy a tolerancie. Od začiatku 20. storočia boli v meste obľúbené kaviarne s modernými interiérmi, kvalitnou obsluhou, širokou ponukou káv a rôznych nápojov, domácimi i zahraničnými časopismi, hudobnou produkciou a mnohými inými lákadlami. Denne sem prichádzali pracovať, oddychovať a zabávať sa bratislavskí intelektuáli, ale aj mešťania, obchodníci či remeselníci. Najobľúbenejšie však boli povestné bratislavské viechy. Vinohradníci mali právo predávať vo svojich domoch, označených vystrčenou viechou, dva týždne víno z vlastnej úrody. Za dlhými stolmi v mieri a priateľstve svorne popíjali Slováci, Maďari, Česi a Nemci, zabávali sa bohatí aj chudobní, náhodní hostia aj štamgasti. A sláva bratislavských plesov ostala už len v spomienkach pamätníkov.