Marenčin PT strana 90 z 103

Príbeh povojnového vysťahovania slovenských židov do Izraela, ktorý autor rekonštruuje zo zachovaných archívnych dokumentov a spomienok pamätníkov. Obetaví jednotlivci i vplyvní politici ako Vladimír Clementis v Prahe či Da­niel Okáli v Bratislave výraznou mierou prispeli k tomu, že slovenskí židia mohli bez väčších prekážok odísť do zasľúbenej krajiny a začať budovať slobodný život

Príbeh sa odohráva koncom deväťdesiatych rokov. Adrián, spisovateľ, autor náročných textov, píše knihy, články a fejtóny pre iných. Jedného dňa ho vyhľadá prostitútka, ktorá chce napísať knihu o svojom pohnutom živote. Vzniká vášnivý vzťah, ktorý v konečnom dôsledku rozvráti Adriánovu rodinu a úplne zmení jeho pohľad na svet.

Príbeh chaosu, ktorý vládne vo vedomí súčasného úspešného muža. Psychologická dráma so skutočným „hrdinom našich čias“, ale aj klasická detektívka, rozprávanie o láske, aj satirický portrét súčasnej spoločnosti so všetkými jej temnými stránkami a neresťami, pred ktorými ochráni len mýtický Kráľ dubákov...

Bratislavský Hrad bol dôležitou pevnosťou, príležitostnou rezidenciou uhorských kráľov a sídlom významných úradov. Za panovania Márie Terézie (1740-1780) jeho význam vyvrcholil. Nasledoval rýchly úpadok. Hrad stratil pôvodné historické funkcie a po požiari v roku 1811 ostal chátrajúcou ruinou. V tereziánskom období bol nákladne prestavaný a zariadený ako rezidencia pre uhorský miestodržiteľský pár. Svoje miestnosti tu mala aj Mária Terézia a Jozef II.. Autorka približuje každodenný život na Hrade v tomto období.

Brala drogy od výmyslu sveta dvanásť rokov a jej vtedajší stav nazývajú feťáci krízou. Kto neskúsil, čo je to kríza po heroíne, ťažko pochopí. Pichala si čierny heroín, ktorý je oveľa silnejší a nebezpečnejší ako ten bežný. Prišla rovno z ulice, kde robila prostitútku a podľa toho aj vyzerala. Tvrdila, že chce s takým životom skoncovať, no počas tých rokov, čo sa zaoberám vyťahovaním ľudí z ich vlastných výkalov, som vedel, že o dve hodiny to už asi nebude pravda. Drogy sú veľmi silný súper a nezávisle od zdravého rozumu s človekom robia, čo chcú. Melisa napísala úžasnú knihu – je to kniha plná bolesti, drog, a špiny, ktorú sme osprchovali z jej nešťastnej duše.

Autobiografický román Jo Langerovej odhaľujúci praktiky štátnej moci v 50. rokoch z pohľadu manželky jedného z významných predstaviteľov komunistického režimu , Oskara Langera, prenasledovaného a súdeného v Slánskeho procese. "Kto sa chce niečo dozvedieť o našej vlastnej minulosti, mal by si prečítať túto knihu. Napísala ju Žofia Langerová, manželka Oskára Langera, ktorý celé päťdesiate roky sedel v komunistickom väzení, napriek tomu, že sám bol pravoverným komunistom. Alebo práve preto. Asi dnes málokto vie, kto boli manželia Langerovci. Možno trochu osvieži vašu pamäť skutočnosť, že to boli rodičia kedysi populárnej speváčky Zuzky Lonskej. Jej matka, Žofia, prežila ťažkých desať rokov v nádeji, že jej manžel sa vráti. Čakala, dúfala a deň za dňom sa presviedčala, že jej muž neobetoval svoj život správnej myšlienke, že ideálna komunistická spoločnosť je chiméra, že reálne je iba násilie, ktoré sprevádza každú totalitu. Píše o údele ženy, ktorej muž bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na vyše dvadsať rokov a stále veril, že to má akýsi hlbší zmysel, bol to skrátka veriaci komunista. Langerovej kniha nie je však len svedectvom doby. Je to aj dobrá literatúra a má všetko, čo má takáto literatúra obsahovať – fakty, osobný pohľad, emócie, detaily, v ktorých sa zrkadlí celok a v neposlednom rade humor, trpký, ale o to pôsobivejší. Už dávno sa mi nestalo, aby som knihu prečítal na dúšok. Skúste to aj vy, neoľutujete." Milan Lasica

V exotickej krajine Sumhuram, ktorá sa rozprestiera v dnešnom Ománe, sídlila kráľovná zo Sáby. Oddávna tam žili džinovia a pomáhali ľuďom. V príbehoch, ktoré voňajú kadidlom, hýria farbami, hudbou a tancom, bojuje dobro so zlom a čary majú obrovskú moc. Prenesieme sa na pobrežie Indického oceánu, ktoré brázdil bájny Sindibád, putujeme aj za strateným mestom do nehostinnej púšte. Emíre Khidayer vyštudovala arabistiku a islámistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako diplomatka pôsobila v Egypte, Kuvajte a Iraku. Dnes pôsobí v oblasti biznisu. Je aktívna v rámci združenia Pro Oriente, zameraného na multikultúrny dialóg, participuje na orientalistickom blogu www.orient.blog.sme.sk. Jej kniha Arabský svet – iná planéta? vzbudila veľký ohlas a získala niekoľko cien. Dávid Ursiny (nar. 1978, Bratislava) absolvoval VŠVU, oddelenie ilustrácie a knižnej tvorby. Ilustroval indický epos Bhagavadgíta, výber z Dobšinského rozprávok, piaty zväzok zbierky Tisíc a jedna noc aj časti Biblie.

Ako sa šoféruje v arabskom svete? S čím treba rátať na arabských cestách-necestách? Ako funguje vízum? Čo všetko Arabi oslavujú? Je tanec hriešny? Ako Arabi bývajú? Chodia muži na rodičovské združenie? Toto všetko, ale aj o zákulisí arabskej rodiny, gastronómii, obliekaní, o intímnej hygiene, cenzúre a o mnohých faux-pas, ktorých sa dopustíme, keď nepoznáme túto „inú“ kultúru.

Festival populárnej hudby – Bratislavská lýra, vznikol roku 1966 a trval do polovice deväťdesiatych rokov. Na pódiách sa popri zahraničných hviezdach ako boli The Beach Boys, Boney M., The Tremeloes, The Shadows vystriedali významní slovenskí a českí interpreti (Karel Gott, Waldemar Matuška, Helena Vondráčková, Marika Gombitová, Meky Žbirka a ďalší). Na pesničkách Bratislavskej lýry vyrástlo niekoľko generácií a koncerty sa vysielali v v priamom prenose v televízii. Kniha je živým dokumentom tridsaťročnej histórie s množstvom fotografií.

Ako vznikali názvy bratislavských lokalít - Somársky vrch, Vydrica a Zuckermandel, Firšnál a Sahara, Lurdy na Hlbokej ulici, Kalvária, Slávičie údolie, Habánsky mlyn, Železná studnička, Kamzík a Koliba, Devín, Engerau - Ligetfalu - Petržalka. V knihe sa dočítate aj o najstarších mapách, dozviete sa, kde bolo centrum Samovej ríše, kde sa vyberalo mýto, o mincovniach, čo ukrývajú krypty kostolov a ďalšie zaujímavé historky zo starého Prešporka.

Tri lásky Janovica, Lasicu a Vilikovského Je toľko definícií a toľko podôb lásky, že všetky neobsiahne ani tá najhrubšia kniha. Niektoré z nich – drsné, smiešne i dojímavé – zachytáva najnovšia kniha básnika a aforistu Tomáša Janovica, divadelníka a humoristu Milana Lasicu a spisovateľa Pavla Vilikovského. Predstavuje tri rozličné literárne žánre – tri podoby lásky. Výtvarník Marek Ormandík texty ilustroval a originálne graficky upravil

Komisár Liberty sa rozhodne vziať spravodlivosť do vlastných rúk a postarať sa, aby už žiadny zločin neostal nepotrestaný. Keď uvidí televíznu reportáž o sexuálnych násilnostiach a pornofilmoch snuff movies, rozhodne sa okamžite konať. Vyšetrovanie sa mu postupne vymkne z rúk a sám sa stáva masovým vrahom...

Ján Rozner, významný publicista, novinár, prekladateľ. Po emigrácii v 70. rokoch začal písať memoárovú knihu Sedem dní do pohrebu. Niektoré jej časti vyšli začiatkom 90. rokov v Slovenských pohľadoch. Ide o reflexiu na začiatok 70. rokov, po smrti prekladateľky Zory Jesenskej, jeho prvej manželky. V texte sa vracia do jej rodného domu v Martine. V rámci príprav na pohreb spomína na jednotlivé momenty spoločného života, na známe postavy vtedajšieho kultúrneho života a na dobu, ktorú spolu prežili.

Martin a Mona sa spoznali v Bratislave ako deti a ich životy spojila rieka. Ako dospelí sa po rokoch znova stretnú na luxusnej lodi plnej Američanov, ktorá sa plaví z Regensburgu do delty Dunaja v Rumunsku. Dvadsať dní a takmer tritisíc kilometrov, od Čierneho lesa po Čierne more, mladý muž a jeho osudová žena verzus stodvadsať starých ľudí. Dobrodružný cestopis, paródia masovej turistiky a hlavne príbeh o láske, ktorá stála na vode. Spisovateľ Michal Hvorecký (1976) vydal šesť prozaických kníh, ktoré vyšli v prekladoch do viacerých jazykov. Vyštudoval estetiku a žije v slobodnom povolaní v Bratislave.

Spoločenský život Bratislavy vrcholil v období pred 2. svetovou vojnou. Dobová tlač, memoáre i spomienky súčasníkov približujú nezabudnuteľnú atmosféru spoločenskej zábavy a tolerancie. Od začiatku 20. storočia boli v meste obľúbené kaviarne s modernými interiérmi, kvalitnou obsluhou, širokou ponukou káv a rôznych nápojov, domácimi i zahraničnými časopismi, hudobnou produkciou a mnohými inými lákadlami. Denne sem prichádzali pracovať, oddychovať a zabávať sa bratislavskí intelektuáli, ale aj mešťania, obchodníci či remeselníci. Najobľúbenejšie však boli povestné bratislavské viechy. Vinohradníci mali právo predávať vo svojich domoch, označených vystrčenou viechou, dva týždne víno z vlastnej úrody. Za dlhými stolmi v mieri a priateľstve svorne popíjali Slováci, Maďari, Česi a Nemci, zabávali sa bohatí aj chudobní, náhodní hostia aj štamgasti. A sláva bratislavských plesov ostala už len v spomienkach pamätníkov.

Roku 2009 v uliciach Bratislavy neznámy páchateľ prepadával osamelé ženy. Pri útoku používal ketamín – silné anestetikum, ktoré obeť okamžite ochromilo. Znehybnené ženy okradol, alebo sexuálne zneužil. Pátranie po sériovom zločincovi komplikovala skutočnosť, že obete okrem spôsobu napadnutia nemali nič spoločné. Polícia útočníka dodnes nevypátrala. Autor príbehu má každodennú skúsenosť s používaním ketamínu a detailne pozná jeho účinky a pôsobenie na organizmus. Na základe známych indícií vytvoril vlastný príbeh a možný obraz tzv. ketamínového fantóma.