Marenčin PT strana 92 z 103

Bratislava v medzivojnových rokoch mala povesť tolerantného mesta. Veď kto by v rozhádanej republike neobdivoval viechy, kde Nemci s Čechmi a Slováci s Maďarmi popíjali svoje vínko v dobrej zhode. Alebo korzo, ktoré bolo spoločné. V uliciach zneli všetky jazyky mesta, plynul tu každodenný život, slávilo sa i oddychovalo. Nedele venovali Prešporáci i noví Bratislavčania prechádzkam, aj v širokom okolí. Mesto ponúkalo všelijaké vône a zaujímavosti, ku ktorým patrili bizardné postavičky ulice. Takáto pohoda sa však nezrodila spolu s republikou. Z nepokojného Pressburgu – Požone – Prešporka do pokojnej Bratislavy viedla spletitá cesta.

Debutová zbierka príbehov, v ktorých dominujú medziľudské vzťahy, predovšetkým intímne vzťahy milenecké a rodinné, najmä komplikovaný vzťah dcéry s otcom. Hrdinkou príbehov je mladé dievča, ktoré musí čeliť komplikovaným životným situáciám. Dôležitými a často sa opakujúcimi motívmi sú telo, jeho premeny, ba až popieranie vlastného tela, duševné poruchy, smrť či sexuálna a sociálna fóbia. Poviedky plné napätia a tajomna sa často končia prekvapivou pointou.

Sugestívny autobiografický príbeh nesie v sebe vieru v lepší život bez antisemitizmu, sociálnej nerovnosti a neznášanlivosti. Hela Volanská sa narodila v Lodži, ale stala sa Slovenkou voľbou. V Bratislave vyštudovala medicínu. Tu sa zapojila do ľavicového hnutia. Bola väznená v Ilave a neskôr v Novákoch, odkiaľ ušla do Povstania. V knihe vystupujú známe osobnosti povojnového politického života: Rudolf Slánský, Viliam Široký, Július Ďuriš, František Zupka, Pavel Reiman, Soňa Šmeralová, major Augustín Schram. Do okruhu jej priateľov a známych patrili maliar Imro Weiner-Kráľ, fotografka Irena Blühová, Juraj Špitzer a ďalší. Za svoje politické postoje bola v 70. rokoch vylúčená z KSČ a perzekvovaná. Kniha vyšla v roku 1987 ako jeden z mála slovenských samizdatov. Hela Volanská sa narodila v poľskej Lodži 5.12.1912 v židovskej rodine ako Chaja Wolfowitz. Študovala medicínu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde bola v roku 1940 promovaná. V rokoch 1941 – 1943 pracovala na chirurgickom oddelení Štátnej nemocnice v Žiline, odkiaľ ju z rasových dôvodov internovali v koncentračnom tábore v Novákoch. Po vypuknutí Povstania a táborovej vzbure sa dostala na povstalecké územie. Po potlačení Povstania odišla s partizánskou skupinou do hôr, kde ju zastihol koniec vojny. Do roku 1946 bývala v Bratislave, odkiaľ sa presťahovala do Prahy. Zomrela 23.12.1996 v Prahe. Hela Volanská vstúpila do slovenskej literatúry ako autorka vojnových a povstaleckých próz (Stretnutia v lesoch, 1948; Tajomstvo, 1950), neskôr reportáží zo zahraničia (Kvet paprade, 1961; Planéty, 1965; Domino, 1966) a napokon románov z lekárskeho prostredia (Jed, 1957; Siahni si, ako ma to bolí, 1970). Ako na cudzej svadbe je autobiografická próza. Vyšla najskôr ako samizdat v edícii Petlice pod názvom Concordia (1987), neskôr v českom preklade pod jej dievčenským menom a pod názvom Cizí svadba (1989), v nemeckom preklade pod názvom Wie auf einer fremden Hochzeit (1990). Je to bilancovanie dramatických životných peripetií a zároveň účtovanie s dobou. Jeden ľudský osud je tu vpletený do búrlivého času dejín, v ktorom sa preverujú opravdivé ľudské hodnoty.

Výber humoristických poviedok spisovateľa a dramatika Slawomira Mrožeka z posledných päťdesiatich rokov, nastavuje často krivé, groteskné až absurdné zrkadlo dobe, v ktorej sme žili. Je to o Poľsku o socializme, ale ako hovorí Alfred Jarry - odohráva sa to v Poľsku - nikde, teda všade.

Unikátne reportážne sondy do povojnovej histórie Slovenska cez osudy aktérov a svedkov udalostí, s ktorými sa autor zoznámil na svojich cestách do pohraničia východného Slovenska. Retroreportáže sú doplnené o nové fakty a súvislosti objavené v archívoch aj o výpovede účastníkov týchto udalostí. Autorovi sa podarilo vytvoriť sugestívnu literárnu fresku našej povojnovej histórie s mnohými aktuálnymi presahmi do súčasnosti.

Vrátime sa o viac ako štyridsať rokov späť, aby sme vychutnali pôvaby a atmosféru staršej a veru aj originálnejšej Bratislavy ako je dnes. Zažijeme neopakovateľný závan slobody a nádeje, ktorú potom tak brutálne potlačili sovietske tanky a doničil normalizačný komunizmus. Autor spomína mnoho vecí, na ktoré sme už dávno zabudli, miesta, kam sa chodievalo, ľudí, udalosti, detaily každodenného života, ktoré odvial čas do nenávratna. Ako spomína Milan Lasica: `Šesťdesiate roky boli lepšie ako päťdesiate a lepšie ako sedemdesiate - to je moja charakteristika 60. rokov. V roku 1967 ma najviac ovplyvnilo, že som si kúpil Fiat 600 D. Na to, že som nikdy predtým žiadne auto nemal, to bolo dobré auto. Vtedy leteli Beatles - je jasné, že to počúval každý, tomu sa nedalo uniknúť. Pokiaľ ide o módu tohto obdobia, nosili sa úžasné košele, ktoré nebolo treba žehliť - len sa vyvesili na vešiak a uschli. Volali sa dederónové lebo boli z DDR. To bol posledný výkrik módy z východného Nemecka. Okrem to

Mankellov nový román Číňan čitateľovi umožní nazrieť do prostredia švédskeho vidieka, Spojených štátov amerických devätnásteho storočia, predolympijského Pekingu, Zimbabwe aj Londýna súčasnosti. To všetko v pútavom kriminálnom románe s aktuálnym politickým motívom. V januári 2006 odhalí polícia v malom švédskom meste Hudiksvall strašný masaker, keď niekto brutálným spôsobom zavraždil 19 ľudí. Keď sa o vraždách dozvie sudkyňa Birgitta Roslinová, uvedomí si, že je príbuzná takmer všetkým obetiam. Prostredníctvom nájdeného denníka sa vydáva na cestu do USA šesťdesiatych rokov devätnásteho storočia, kde na stavbe železnice spájajúcej východ so západom otročia čínskí robotníci. No stopy vraha vedú aj do dnešnej Číny. Nová superveľmoc potrebuje suroviny a rieši problém miliónov nespokojných sedliakov, ktorých naďalej obchádza blahobyt hospodárskeho zázraku. Birgitta Roslinová sa tak stáva súčasťou hry svetovej politiky a jej život je zrazu ohrozený. Román Číňan je kriminálnym románo

Súčasný čínsky román o osudoch dvoch chlapcov v čase tzv. kultúrnej revolúcie v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Chlapci prežívajú búrlivé detstvo v zapadnutej čínskej dedinke na pozadí politických udalostí, ktoré zničili milióny životov. Román, ktorý v súčasnej čínskej literatúre nemá obdoby, sa stal bestsellerom, ale je kritizovaný komunistickou propagandou. Vynikajúca reflexia čínskej spoločnosti v uplynulých desaťročiach.

Rikšiar (1936) je klasické dielo modernej čínskej literatúry. Lao Še v ňom s láskou a súcitom opisuje neľahký život mladého a čestného dedinčana Sianga, ktorý ujde do Pekingu, aby sa tu stal rikšiarom. Napriek jeho dobrej vôli a usilovnej práci ho postupne ničí spoločnosť, v ktorej panujú len peniaze. Zamiluje sa do mladej krásnej dievčiny, ktorá z biedy začne pracovať ako prostitútka a stihne ju tragický osud. Sianga stretávajú nové a nové ťažkosti a ako mu postupne ubúda síl v zápase o holý život, stále jasnejšie vystupuje jeho myšlienkový a citový život húževnatého a silného človeka, ktorý dokáže žiť aj v tých najťažších podmienkach. Aj keď sa v Číne v posledných desaťročiach život podstatne zmenil a rikšiari takmer vymizli z čínskych miest, ľudí podobných Siangovi tam ešte stretávame veľmi často. Je to jeden z najzaujímavejších románov o živote Číňanov v prvej polovici 20. storočia.

Ján Rozner, významný publicista, novinár, prekladateľ. Po emigrácii v 70. rokoch začal písať memoárovú knihu Sedem dní do pohrebu. Niektoré jej časti vyšli začiatkom 90. rokov v Slovenských pohľadoch. Ide o reflexiu na začiatok 70. rokov, po smrti prekladateľky Zory Jesenskej, jeho prvej manželky. V texte sa vracia do jej rodného domu v Martine. V rámci príprav na pohreb spomína na jednotlivé momenty spoločného života, na známe postavy vtedajšieho kultúrneho života a na dobu, ktorú spolu prežili. 2. vydanie je rozšírené o kapitolu Martin potom.

Unikátne reportážne sondy do povojnovej histórie Slovenska cez osudy aktérov a svedkov udalostí, s ktorými sa autor zoznámil na svojich cestách do pohraničia východného Slovenska. Retroreportáže sú doplnené o nové fakty a súvislosti objavené v archívoch aj o výpovede účastníkov týchto udalostí. Autorovi sa podarilo vytvoriť sugestívnu literárnu fresku našej povojnovej histórie s mnohými aktuálnymi presahmi do súčasnosti.

V Bratislave mnohé ulice nosia mená slávnych osobností, iné sú zasa pomenované podľa remeselníkov, ktorí tu mali svoje dielne. Sú tu však aj miesta opradené hrôzostrašnými historkami. Kniha ponúkne zvedavému čitateľov veľa zážitkov, zábavy a inšpirácie pri prechádzke mestom a jeho zákutiami, ku ktorým sa viažu povesti, legendy či rozprávky. Budeme spolu hľadať chlapca-Posmieváčika, alebo o polnoci čakať na Čiernu pani. Prejdeme sa historickým centrom Bratislavy: Michalskou bránou, Hlavným a Primaciálnym námestím. Môžeme sa ovlažiť vodou z Rolandovej fontány a chvíľku si oddýchnuť v Dóme sv. Martina. Možno na potulkách mestom stretneme bratislavské strašidlá, navštívime strašidelné domy, dozvieme sa ako to bolo s pokladom Dunajskej kráľovnej a s čarami bratislavskej bosorky. Kniha je bohato ilustrovaná dobovými fotografiami, grafikami, maľbami a ilustráciami Dany Moravčíkovej.

História Petržalky, legendy, spomienky, najmä tie od polovice 20. storočia, ktoré sa prelínajú so životom autora - dnešného staropetržalčana. S nostalgiou a láskou spomína na Petržalku svojho detstva a mladosti, na ulice, obchody, ovocné sady, športoviská, výletné a rekreačné miesta, školy, kultúrne pamätihodnosti a každodenný život v tejto svojráznej časti dnešnej Bratislavy, ktorá v uplynulých desaťročiach viackrát menila štátnu príslušnosť a menili sa aj jej obyvatelia.

Príbehy obsiahnuté v tejto knihe majú pozoruhodne všeplatné ponaučenie. Ich nositelia – Július Tóth a Peter Muszka, Róbert Holub, Holáň alias Gorila, Papa Joe, Ošo Kucmerka, Borženský a Kolárik, Alojz Kromka alias Čistič, Jozef Roháč alias Potkan, nájomný vrah Adamčo a nakoniec Mikuláš Černák – sa v 90. rokoch zviditeľnili tým ako sa brutálnym terorom a zastrašovaním pokúšali ovládnuť Slovensko. Sú to príbehy plné krvavých súbojov, brutálneho teroru voči bezbranným, bratstva zabijakov aj zrady najbližších, okamihov všemocnosti a zábleskov krutého vytriezvenia v spŕške smrtiacich striel. Doba sa zmenila. Tam kde oni tasili zbraň, ich nasledovníci vyťahujú zlatú kreditnú kartu. Dnes stačí jeden vládny tender, kde vybraný minister v úlohe novodobého bieleho koňa síce neporuší zákon, ale poteší vopred vybrané firmy a miliardy prejdú do tých správnych rúk... Ale to už prekračuje predstavivosť bežného občana. V 90. rokoch sa bál, ale vedel koho a prečo. Dnes sa už nebojí, lebo nevie kto a

Satirický román, ktorý z nadhľadu a s veľkou dávkou irónie rozpráva o dnešnej absurdnej dobe. Krištof pracuje ako šepkár v divadle, dostáva sa do služieb významného politika a vďaka svojej schopnosti „našepkávať“ sa z neho stane sivá eminenciou. Román sa odohráva v postkomunistickej krajine v strede Európy, ktorá ešte len začína spoznávať výdobytky kapitalizmu. Sladký život politických špičiek, nič nehovoriace parlamentné prejavy, summity na najvyššej úrovni a luxusné večierky, všadeprítomné médiá, komunistickí pohrobkovia, nezmyselné správanie ľudí, od ktorých závisí život krajiny – neskutočné divadlo plné čierneho a absurdného humoru. „Keď človek vstúpi do politiky, je to ako keby sa nechal od hlavy po päty natrieť hovnom. Prvá jeho starosť je, ako to postupne, po maličkých kúsočkoch zo seba dostať. Ale potom... Potom si jedného pekného dňa povie, že veď načo.“

Politfantasy – autor na pozadí historickej a politickej reality vymýšľa a fantazíruje, no predovšetkým ironizuje všetko a všetkých. Moskva-kva-kva je akčný príbeh a zároveň drsná groteska. Moskva, začiatku 50-tych rokov, hlavná hrdinka: Glika Novotkannaja, športovkyňa, komsomolka, krásavica a navyše „symbol sovietskej panenskosti“. Uchádzajú sa o ňu básnik-laureát Smeľčakov, chýrny letec Mokkinakki, ktorý po nociach telefonicky popíja so Stalinom, mladý milovník džezu Jurka a rozprávač tohto pozorhuhodného príbehu – Tak Takovič Takovskij. Autor vie zaujať čitateľa celým radom neuveriteľných fantazmagorických udalostí a obrazmi sovietskeho spôsobu života – od politických po absurdné. Moskva-kva-kva je literárna hra, veselá, výsmešná. Hra na stalinský „vysoký štýl“, na ktorý nostalgicky spomínajú mnohí mocní i ľud, ktorý na všetko zlé zabudol a sníva o „niekdajšej veľkosti“ krajiny Sovietov.