Marenčin PT strana 99 z 103

Počnúc Platónom si filozofi kladú otázku, ako je možné poznanie. Ako poznávame vonkajší svet objektov a udalostí? Ako poznávame vnútorný svet myšlienok, presvedčení, pocitov a nálad a ako tieto dva svety spolu súvisia? Tradičná filozofia vytvorila p ojem vedomia a metódu jeho skúmania introspekciu, pomocou ktorej hľadala odpovede na Platónove otázky. DANIEL C. DENNETT (1942), jeden zo zakladateľov súčasnej filozofie mysle, prišiel začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia s myšlienkou , že táto cesta nikam nevedie. Podľa neho treba začať inými otázkami: Čím by sa na seba mali podobať veci, ktorým pripisujeme presvedčenia, myšlienky, pocity alebo nálady? Myslia zvieratá? Budú stroje niekedy myslieť? Akú vnútornú stavbu by mal mať biologický organizmus alebo stroj, o ktorom by sme mali dôvod myslieť si, že myslí? Pri hľadaní odpovedí na tieto otázky vytvára Dennett prekvapujúce metafory, modely a príbehy a pomocou nich objasňuje, ako mohla evolúcia vytvoriť taký zázračný svet, aký predstavuje vnútorný svet ľudskej mysle.

Väzenský život som doteraz poznal len z druhej ruky. Obraz, aký som si o ňom takto vytvoril, bol dosť protirečivý: od fešáckeho kriminálu zo Straussovho Netopiera po pankrácke temnice, kde mučili Fučíka. Vlastné skúsenosti som nemal, hoci všeobecne sa tvrdilo, že na spisovateľskú inšpiráciu to nie je na zahodenie. Lenže, ako vravievajú Nemci, „so gründlich wollte ich es eigentlich nicht wissen...“ Nezavrela ma kapitalistická prvá republika, hoci som sa za svojich študentských liet zúčastnil na nie jednej politickej akcii, za akú sa občas aj zatváralo. Nezavrel ma ani fašistický Slovenský štát, napriek tomu, že som bol v tom čase tri roky činný v ilegálnej komunistickej strane. Do basy ma nedal dokonca ani dogmatický režim päťdesiatych rokov, hoci – ako som si dodatočne uvedomil – nebolo nič ľahšie.

NOAM CHOMSKY (1928), jazykovedec, filozof, kultúrny kritik a politický aktivista. Napísal viac ako sedemdesiat kníh a vyše tisíc článkov. Patrí medzi desať najcitovanejších autorov všetkých čias. Jeho teória jazykovej kompetencie, ako vrodenej, biolo gickej charakteristiky človeka tvorí jeden zo základov súčasnej kognitívnej vedy. Základnou myšlienkou, ktorá spája Chomského vedeckú prácu s jeho politickými aktivitami je, že všetko čo robíme, ako komunikujeme, ako poznávame svet vyplýva z našej ľu dskej prirodzenosti. Tvorivosť, túžba po slobode a schopnosť spolupracovať sú vpísané do našej biologickej prirodzenosti rovnako ako schopnosť vytvárať nekonečné množstvo zmysluplných viet z konečného množstva slov, podľa malého počtu pravidiel.

Spomedzi slávnych ľudí je Sade najmenej známy, najmenej o ňom vieme. Ako potomok starej provensalskej šľachty je pre svoje veľkopánske libertínske výčiny a zhýralosť už pred Veľkou Revolúciou viackrát väznený.

Kniha je prechádzkou uličkami od starého židovského cintorína po nábreží Zuckermandlu a Vydrice, cez Rybné námestie so...

Podrobnejšie informácie o knihe Spomienky ortopéda profesora F.Makaia: Profesor František Makai pochádza zo známej bratislavskej lekárskej rodiny. Vyrastal v centre Bratislavy. Jeho rozprávanie začína spomienkou na starú Bratislavu, rodičovský dom, na slávneho učiteľa hudby, skladateľa Štefana Németha-Šamorínskeho a na množstvo rodinných priateľov - väčšinou známe osobnosti z kultúrneho a lekárskeho prostredia. Vo veku sedemdesiat rokov plný vitality, je prednostom I. ortopedickej kliniky v Bratislave. Napísal stovky publikácií, z ktorých mnohé sa stali prínosom nielen v našej, ale aj v svetovej medicíne. Ako vášnivý cestovateľ prešiel celý svet. Z jeho rozprávania sa dozvedáme množstvo zaujímavostí z lekárskej praxe vynikajúceho ortopéda.

Cudzincovi, ktorý na svojich cestách čo len nakrátko zavíta na Slovensko, treba vrelo odporúčať návštevu malebného Považia: možno ho porovnať s romantickým Porýním a s hojne navštevovanou, obľúbenou oblasťou Wachau, no počtom zámkov a zrúcanín s tridsiatimi hradmi, pevnosťami, kaštieľmi a starými kláštormi je Považie podstatne bohatšie. Ak si ho chceme pozrieť, nemôžeme využiť plavbu loďou, musíme sa uspokojiť so železnicou, lebo rieka pre plytčiny, nebezpečné ohyby a častý nedostatok vody je nesplavná. Ale práve cesta vlakom poskytuje návštevníkovi mimoriadne čaro, umožní mu nielen pokochať sa pohľadom na túto perlu Slovenska, ale aj pobudnúť v prekrásnych Tatrách. Na starých pohľadniciach, fotografiách a rytinách vynárajú sa pri čítaní mestá a mestečká, zámky a hrady opradené povesťami, a Benyovszky, vynikajúci sprievodca, nás upriamuje na zaujímavosti, ktoré by sme si sami sotva všimli. Takto nám cesta hore Považím príjemne plynie a ani sa nenazdáme prejdeme z Bratislavy až k sútok

Kniha Usmievavé Slovensko je tretím, azda najucelenejším a obsahovo najzávažnejším dielom autobiografickej trilógie Jána Kalinu. Zachytáva obdobie konca tridsiatych rokov, keď ako mladý študent asistoval v československom filme v Prahe, ale hlavne obdobie vojnového Slovenského štátu, ktoré prežil v Prešove a v Bratislave ako redaktor slovenského rozhlasu pod desiatkami pseudonymov. Dvakrát sa iba zázrakom s pomocou slušných ľudí dostal z deportačných transportov. S humorom jemu vlastným a s ohromným pozorovacím talentom Kalina približuje čitateľovi množstvo osobností kultúrneho života.

V rámci milostného příběhu haličského šlechtice popisuje autor sexuální deviaci, kterou sám trpěl a která byla posléze nazvána jeho jménem.

V zrkadle spomienok je prvým dielom autobiografickej trilógie Alaina Robbe-Grilleta. Pre tých, ktorí poznajú jeho románovú a filmovú tvorbu, je táto kniha prekvapením a to nielen svojim obsahom ale predovšetkým formou rozprávania: líši sa od jeho ostatných románových diel predovšetkým subjektívnym tónom, ktorý tu dominuje nad snahou o objektívny opis, taký typický pre nový román, ktorého je Alain Robbe-Grillet zakladateľom a ideológom. Pre mnohých čitateľov bude táto kniha aj objavom: objavia sa v nej a cez ňu iného autora ako bol ten, ktorého poznali pred mnohými rokmi cez jeho romány Gumy a Žiarlivosť alebo cez filmy Vlani v Marienbade a najmä dva koprodukčné Muž, ktorý luže a Eden a potom. A tí, ktorí ho dosiaľ nepoznali, objavia pozoruhodnú osobnosť prozaika, esejistu a teoretika, človeka, ktorý dokáže s citovou vrúcnosťou a zaujatosťou rozprávať práve tak o svojej tvorbe a jej problémoch ako o svojom detstve v rodičovskom dome a o svojej rodine, ktorej tradície a duchovný odkaz v sebe stále nosí.

Július Satinský sa v Bratislave narodil a mal tu hlboké korene.

Jensenova novela Gradiva je príbehom mladého archeológa Norberta Hanolda, ktorý sa vydá na cestu do Pompejí, aby sa tvárou v tvár stretol s preludom ženy, ktorú uvidel na istom starorímskom reliéfe. Toto stretnutie uprostred antických zrúcanín pod horúcim mediteránnym slnkom, ozmyselňujúcim a oživujúcim mytológiu starého sveta, ho však zakrátko vráti späť do reality. Jeho fantazijná cesta do minulosti ho takto dovedie k sebapoznaniu a stáva sa terapiou. Ľahký melancholický nádych, literárne skvele zvládnutá časopriestorová hra, senzuálna plastickosť a štylistická brilancia robí z Gradivy aj po mnohých rokoch príťažlivé dielo svetovej literatúry, hoci sa na jej autora už dávno zabudlo, a jeho meno prežívalo celé desaťročia len vďaka výkladu Gradivy, ktorý priniesol zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud. Sigmund Freud (1856 - 1939) - rakúsky lekár a psychiater, zakladateľ psychoanalýzy. Študoval vo Viedni, kde si neskôr otvoril lekársku prax. Vo svojich dielach od r. 1895 až do smrti rozpracovával zakladné myšlienky svojej teórie nevedomia a nevedomých duševných procesov, ktoré determinujú konanie a duševný život jednotlivca. Položil základy psychoanalytickej terapie duševných porúch. Jeho učenie o osobnosti malo zasadný význam pre rozvoj medicíny a psychológie ale ovplyvnilo aj ostatné oblasti vedy, umenia až po antropologicky fundované teórie kultúry. V štúdii Blud a sny v Gradive W. Jensena z r. 1907 sa Freud prvý raz pokúsil o rozsiahlejšiu analýzu literárneho textu s použitím psychoanalýzy. Vychádzajúc z predpokladu, že „vymyslené sny môžu byť vykladané rovnako ako skutočné, že teda v umelcovej tvorbe pôsobia tie isté mechanizmy, aké poznáme zo snovej práce“, Freud pristupuje k správaniu a psychike fiktívnych postáv novely, akoby išlo o skutočné postavy a k textu ako ku klinickej správe, ktorá takmer vedecky popisuje vznik a proces liečenia bludu.

V zrkadle spomienok je prvým dielom autobiografickej trilógie Alaina Robbe-Grilleta. Pre tých, ktorí poznajú jeho románovú a filmovú tvorbu, je táto kniha prekvapením a to nielen svojim obsahom ale predovšetkým formou rozprávania: líši sa od jeho ostatných románových diel predovšetkým subjektívnym tónom, ktorý tu dominuje nad snahou o objektívny opis, taký typický pre nový román, ktorého je Alain Robbe-Grillet zakladateľom a ideológom. Pre mnohých čitateľov bude táto kniha aj objavom: objavia sa v nej a cez ňu iného autora ako bol ten, ktorého poznali pred mnohými rokmi cez jeho romány Gumy a Žiarlivosť alebo cez filmy Vlani v Marienbade a najmä dva koprodukčné Muž, ktorý luže a Eden a potom. A tí, ktorí ho dosiaľ nepoznali, objavia pozoruhodnú osobnosť prozaika, esejistu a teoretika, človeka, ktorý dokáže s citovou vrúcnosťou a zaujatosťou rozprávať práve tak o svojej tvorbe a jej problémoch ako o svojom detstve v rodičovskom dome a o svojej rodine, ktorej tradície a duchovný odkaz v sebe stále nosí.

Obrázky prešporského geta približujú dejiny i súčasnosť starobylej, dnes už neexistujúcej časti Bratislavy. Táto stará židovská štvrť neprežila likvidáciu svojich pôvodných obyvateľov a nenávratne sa stratila z mapy mesta. Najskôr zmizli ľudia, potom aj budovy a s nimi "genius loci". Súčasník nemá možnosť obdivovať Feiglerovu či Milchovu synagógu, uličky starej židovne, chátrajúce domy plné histórie, ľudí, ktorí sa možno líšili svojou vierou a spôsobom života, práve tým však dotvárali nezabudnuteľný kolorit mesta, ktorého boli od nepamäti súčasťou. Z prešporského geta a jeho obyvateľov ostali len nostalgické spomienky pamätníkov, slabnúci dych atmosféry minulosti, obrázky Karla Benyovszkeho a Josefa Grünsfelda juniora...

Sergej Dovlatov (1941-1990), spisovateľ a žurnalista, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov leningradského undergroundu 60.-70. rokov. V roku 1978 emigroval do USA, kde redigoval noviny Novyj Amerikanec a pracoval v Rádiu Sloboda. Prvá zbierka poviedok Neviditeľná kniha (1979) mu vyšla v USA. Ďalšie knihy poviedok Sólo na underwoode (1980), Kompromis (1981) a Zóna (1982) obsahujú anekdotické poviedky inšpirované životom Dovlatovových blízkych ľudí, prevažne spisovateľov, novinárske príhody, skúsenosti a epizódy zo života väzňov v sovietskych lágroch, kde Dovlatov slúžil ako dozorca. Čiasi smrť je výberom poviedok z viacerých Dovlatovových kníh. Ústrednou postavou je neúspešných intelektuál, v ruskej literatúre tradičný `zbytočný` človek, outsider. Postavy osamelých `zbytočných` ľudí, jurodivých, alkoholikov a sociálnych vydedencov, ktoré autor zobrazuje so sebe vlastným, špecifickým zmyslom pre humor, sú barometrom hodnotenia stavu sveta a človeka v ňom, sveta, v ktorom sa pojmy dob

Kniha je dokumentom dnes už neexistujúcej podoby Bratislavy, tak ako ju zachytil fotograf Josef Hofer začiatkom tridsiatych rokov dvadsiateho storočia.