Sergej Dovlatov

Špekulanti, flákači, pašeráci i celkom obyčajní alkoholici - také sú postavy a postavičky pestrého panoptika absurdnej sovietskej každodennosti v autobiografických poviedkach Sergeja Dovlatova. Hlavným hrdinom autobiografických poviedok Sergeja Dovlatova je obyčajný doštený kufrík, s ktorým autor v roku 1978 opustil brežnevovský Sovietsky zväz a emigroval do USA. Znova ho objaví až sedem rokov po emigrácii ukrytý pod posteľou a v ňom zopár starých harabúrd - celý absurdný majetok, s ktorým opustil svoju vlasť. Kôpka vecí a vecičiek v ňom vyvolá spomienky na život v ZSSR. Každá z tých starých, nepotrebných vecí je totiž pre autora zdrojom spomienok, v každej z nich sa ukrýva jeden príbeh - tragikomický, pripomínajúci boj s veternými mlynmi, plný irónie i sebairónie. Krepsilonové ponožky, nomenklatúrne poltopánky, či bunda Fernanda Légera - každá z týchto rekvizít ho vracia späť o niekoľko rokov, o niekoľko tisíc kilometrov cez oceán do sovietskeho Ruska. Do povedomia ruskej literárnej verejnosti sa Dovlatov dostal až počas svojej emigrácie, keď začal publikovať v slávnom časopise New Yorker. Jeho poviedky boli neskôr preložené do viac ako tridsiatich jazykov. V roku 2018 mal premiéru biografický film, ktorý mapuje jeho život v čase pred emigráciou do USA. Príťažlivé poviedky napísané v duchu umného čechovovského humoru vychádzajú mimo edície v preklade Silvie Šalatovej. O autorovi Sergej Dovlatov (1941 - 1990), ruský novinár a spisovateľ arménsko-židovského pôvodu. Patrí medzi najpopulárnejších a najprekladanejších ruských spisovateľov druhej polovice dvadsiateho storočia. Slúžil ako dozorca v pracovnom tábore, neskôr si na živobytie zarábal ako novinár v rôznych novinách a časopisoch. Jeho prózy v Sovietskom zväze nemohli oficiálne vyjsť, kolovali len v samizdate a v exilových časopisoch. V roku 1979 Dovlatov spolu so svojou matkou emigroval do USA, kde spolupracoval s ruskojazyčnými liberálnymi emigrantskými novinami The New American. V roku 1980 sa konečne dočkal uznania aj ako spisovateľ, keď jeho texty publikoval slávny časopis The New Yorker. Zomrel v roku 1990 v New Yorku, je pochovaný na cintoríne Mount Hebron. Z bibliografie: Zóna. Príbehy dozorcu v pracovnom tábore (1982), Puškinove vrchy (1983), Pochod jedného človeka (1983), Naši (1983), Cudzia žena (1986), Kufor (1986) a iné.