Marenčin PT strana 97 z 103

Cez zdanlivú komickosť, anekdotickosť Charmsových próz presakuje tragickosť každodennej existencie človeka a pocit nezmyselnosti života. Námetom jeho próz sú situácie groteskné, absurdné, často až panoptikálne. Pri čítaní Charmsove poviedky máme pocit, že autor je miestami až bezohľadný cynik. No z jeho denníkových záznamoch ho poznávame ako citlivého, hlboko trpiaceho človeka.

Za vraždou známeho redaktora Bratislavských novín AZ priamo v tlačiarni sa skrýva niekoľko motívov : je to pomsta žiarlivého milenca, ohrdnutej milenky, či úspešný pokus umlčať politicky nepohodlného novinára, ktorý odhalí korupciu na radnici? Prostredie starej Bratislavy tridsiatych rokov minulého storočia ožíva v neopakovateľnom kolorite najmenšieho veľkomesta Európy... Vášeň, napätie, zločin a nečakaná pointa: vrah je ktosi iný, kto čaká dlhé roky na svoju príležitosť...

Novela Ernsta Jüngera Sturm (1923) patrí k prozaickým dielam o prvej svetovej vojne a v mnohom čerpá z autorovej vlastnej skúsenosti na západnom fronte. Pôvodne vychádzala na pokračovanie v istých hanoverských novinách a až po druhej svetovej vojne ju autor opäť objavil a zaradil do svojich Zobraných diel. Súčasný nemecký filozof Karl Heinz Bohrer, ktorý toto dielo považuje za jeden z najlepších príkladov „estetiky hrôzy“, o Jüngerovej próze napísal: „Sturm je kniha mimoriadnej literárnej kvality a nepochybne jedno z najlepších literárnych svedectiev o prvej svetovej vojne. Prevyšuje takmer celú vojnovú literatúru dvadsiatych rokov, lebo štylisticky, motívmi a historickou tematikou predstavuje rozhodujúci obrat v dekadentnej literatúre.“

Veselé detstvo autora bolo úzko späté s touto bratislavskou ulicou...

Ľudová architektúra bola vždy úzko spätá s prírodou. Každý región má svoje špecifiká – prírodné ale aj etnické. Autor nás sprevádza zo Záhoria na Podjavorinu, cez Podunajsko, Považie a Ponitrie, na Kysuce, Turiec, Liptov a Oravu, Horehronie, Hont, Gemer, Spiš, Šariš, Zemplín až na Dolnú zem a do rómskych osád. Všade hľadá a objavuje malebnú ľudovú architektúru typickú pre daný región. Slovenskom v dejinách prechádzali mnohé národy, mnohí sa sem prisťahovali, alebo kolonizovali celé územia. Tak vznikali v tesnom susedstve architektonicky často odlišné stavby. Či už to boli Slováci, Nemci, Maďari, Chorváti, Gorali, Rusíni, Židia, Rómovia, každé etnikum si prinieslo vlastné zvyky, životný štýl a aj vlastný spôsob stavby obydlí. S meniacou sa krajinou, mení sa aj stavebný materiál: hlina, rákosie a tehly striedajú kameň, drevo a ďalšie materiály, ktoré poskytuje okolitá príroda. V knihe sú zachytené unikátne stavby, ktoré vytvorili a obývali ľudoví stavitelia bez vzdelania a technického zázemia. Sú príťažlivé, krásne a citlivo osadené v krajine. Dnes už takáto architektúra nevzniká, prerušil sa stáročia trvajúci vývoj ľudového staviteľstva. Vďaka bohatému fotografickému materiálu autora sa môžme bližšie zoznámiť s krásami ľudovej architektúry na celom Slovensku.

Fiktívny príbeh zo začiatku tretieho tisícročia. Autor s vedomím blížiacej sa smrti rekapituluje svoj život v kruhu priateľov na odľahlom mieste mimo civilizácie.

Jacques Derrida (1930-2004) byl jedním z nejvýznamnější filozofů druhé poloviny 20. století. Jeho teorie dekonstrukce ovlivnila dvě generace filozofů, literárních vědců a politologů. Kniha přitažlivým způsobem přibližuje základní myšlenky Derridova díla.

Autor sa venuje obdobiu najväčšieho národnostného a sociálneho útlaku slovenskej menšiny vo vtedajšom Prešporku. Toto maďarsko-nemecko-slovensko-židovské mesto zaznamenávalo v polovici 19. storočia prudký rozmach - priemyselný ale aj kultúrny. Autor popisuje postupné uvedomovanie si identity slovenského národa - od polovice 20. rokov 19. stočia, revolučné štyridsiate roky, štúrovskú generáciu, vznik spolkového života, zápas o slovenčinu až po 1. svetovú vojnu.

Fotograf Irvin odcestuje, aby sa konečne zbavil nezvyčajnej závislosti, ktorá mu zruinovala život a zachvacuje čoraz viac príslušníkov jeho generácie. V nemeckom veľkomeste sa v úplnej tme zblíži so ženou svojho života a získa príležitosť, aká prichádza len raz. Silný príbeh o tom, ako prežiť, keď je všetko choré a od niečoho závislé. Šokujúci a zábavný, erotický aj ironický, taký je Plyš – román o mäkkých veciach v tvrdom svete. Kým ho začnete čítať, nezabudnite si vopred dohodnúť heslo.

Hans Georg Gadamer (1900-2002) nemecký filozof vo svojom monumentálnom diele Pravda a metóda položil základy súčasnej filozofickej hermeneutiky. Ľudská skúsenosť a kultúra robia ideál objektívnej pravdy nedosiahnuteľným. Kniha oboznamuje so základnými myšlienkami Gadamerovej hermeneutiky a zaraďuje Gadamera do dejím moderného európskeho myslenia.

Tretí diel Ortvayových Ulíc a námestí Bratislavy z roku 1905. Autor – vynikajúci historik ale aj rozprávač nás sprevádza na prechádzke po nábreží Dunaja, cez dnešné Hviezdoslavovo námestie, po Dunajskej ulici až k Ondrejskému cintorínu a ďalej k Blumentálskemu kostolu. Pristavuje sa pri pomníkoch, významných budovách a slávnych osobnostiach, ktoré tu žili a zanechali stopu v dejinách mesta. Kniha je bohato ilustrovaná unikátnymi dobovými fotografiami.

Výber próz a dramatických textov pozoruhodného ruského spisovateľa dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia, ktorého tvorba patrí k poslednej vlne ruskej literárnej avantgardy. Okrem niekoľkých desiatok krátkych próz a dramatických textov kniha obsahuje základnú Charmsovu absurdnú hru zo začiatkov jeho tvorby Jelizaveta Bam a trpkú poetickú grotesku Cirkus Šardam. Aj v tejto knihe sa stretneme s absurditou každodenného života, pod ktorou sa skrýva jeho tragickosť – tragickosť doby i ľudský údel človeka vystrčeného na okraj spoločnosti, ktorý si však napriek tomu (či práve preto) vytvoril svoj vlastný poetický i cynický, v každom prípade však osobne i literárne sugestívny svet. Preložil, poznámky a doslov napísal Ján Štrasser, ilustrácie Fero Lipták.

Obyvatelia a návštevníci Paríža často ani nevedia, že ulica Rue de Presbourgh neďaleko Champs Elysée je pomenovaná podľa metropoly Slovenska. V Paríži na Napoleonovom Víťaznom oblúku má svoje miesto i reliéf, pripomínajúci slávne víťazstvo v bitke „troch cisárov“ pri Slavkove 2. decembra 1805. Na základe dobových dokumentov autor popisuje život v Prešporku počas pobytu napoleonských vojsk pri podpisovaní mierovej zmluvy. Uzatvorenie mieru malo mestu a krajine zaručiť na dlhý čas pokoj a prosperitu. Už v lete roku 1809 po bitke pri Wagrame sa Napoleon do Prešporka vrátil. Jeho vojská mesto drancovali a ničili ostreľovaním z južného brehu Dunaja. Časť mesta spolu s Hradom sa vtedy premenila na dymiace spálenisko.

Spinozova filozofia ponúka jednotný a hlboký pohľad na všetky filozoficky dôležité otázky, ako sú povaha reality, ľudská prirodzenosť, čo môžeme vedieť a dobrý život. K tejto jednote zvlášť prispievajú najmä tri fundamentálne vlastnosti jeho filozofie – učenie o substanciálnom monizme, striktný naturalizmus a geometrická metóda výkladu, ktorú uplatňuje v Etike. Monografia jasným a súhrnným spôsobom približuje Spinozovu metafyziku, psychológiu, etiku a metodológiu, pričom nezostáva len pri historickom kontexte a abstraktnom výklade filozofických kategórií, ale ukazuje aj relevanciu Spinozových myšlienok pre súčasnosť. Autorka svoj výklad dokumentuje starostlivo a priliehavo vybranými citátmi z kľúčových Spinozových diel. Benedikt (Baruch) Spinoza (1632-1677)

Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia bol Prešporok a neskôr Bratislava vďaka liberálnej klíme miestom stretávania rakúskych, maďarských a slovenských slobodomurárskych lóží. Schádzali sa v chýrnych reštauráciach hotela National, Savoy, Lerchner a ďalších, neskôr v slobodomurárskych domoch. O čom bratia slobodomurári rokovali? Kto to boli a aký mali vplyv na vtedajšie dianie? Veď mená ako Riegele, Hummel, Kozics, Liszt, Kempelen, Štefánik, Šrobár, Karvaš sú dodnes súčasťou našich kultúrnych a politických dejín. O slobodomurároch dodnes kolujú legendy a mýty. V čase najväčšieho rozmachu vytvorili a zanechali po sebe desiatky pamätníkov, prispievali na charitu, mali vplyv v politike a na dianie v meste. V roku 1938 boli slobodomurárske lóže na Slovensku zlikvidované. Skončila sa jedna éra málo známych dejín Bratislavy opradených tajomstvom.

Rozhovor Jeana Birnbauma s filozofom Jacquesom Derridom uverejnený v denníku Le Monde v predvečer jeho smrti. Je to úvaha o živote a smrti, inšpirovaná myšlienkami Imre Kertézsa v jeho eseji Kadiš. „Naučiť sa žiť“ – hovorí Derrida – to znamená dozrievať, učiť druhých aj seba samých, čo môže vyznievať ako hrozba (budem tvoriť, utvárať, formovať), najmä ak to nehovorí iba na adresu človeka, jednotlivca, či ľudstva, ale celej Európy, majúc pritom na mysli jej globalizáciu, ale inakšiu, inak uplatňujúcu princíp suverenity, politických zásad, aj medzinárodného práva – inú Európu, disponujúcu skutočnou vojenskou silou, nezávislou na NATO a Spojených štátoch a slúžiacou potrebám inej, ozdravenej OSN.