Jacques Derrida

Kniha obsahuje rozhovor historičky a psychoanalytičky Elisabeth Roudinesco s filosofem Jacquesem Derridou. V osmi kapitolách se postupně dostává pozornosti různým charakteristickým znakům dnešního světa. Mimo jiné tématu imigrace, rodiny, svobody, homosexuality, revoluce po zhroucení komunistických režimů, formám současného a budoucího antisemitismu a trestu smrti. Část rozhovoru je věnována i vzpomínkám na významné postavy francouzské intelektuální scény (Foucault, Althusser, Lacan) či intelektuálnímu dědictví sedmdesátých let.

Fiktívny príbeh zo začiatku tretieho tisícročia. Autor s vedomím blížiacej sa smrti rekapituluje svoj život v kruhu priateľov na odľahlom mieste mimo civilizácie.

Rozhovor Jeana Birnbauma s filozofom Jacquesom Derridom uverejnený v denníku Le Monde v predvečer jeho smrti. Je to úvaha o živote a smrti, inšpirovaná myšlienkami Imre Kertézsa v jeho eseji Kadiš. „Naučiť sa žiť“ – hovorí Derrida – to znamená dozrievať, učiť druhých aj seba samých, čo môže vyznievať ako hrozba (budem tvoriť, utvárať, formovať), najmä ak to nehovorí iba na adresu človeka, jednotlivca, či ľudstva, ale celej Európy, majúc pritom na mysli jej globalizáciu, ale inakšiu, inak uplatňujúcu princíp suverenity, politických zásad, aj medzinárodného práva – inú Európu, disponujúcu skutočnou vojenskou silou, nezávislou na NATO a Spojených štátoch a slúžiacou potrebám inej, ozdravenej OSN.

In the 1960s a radical concept emerged from the great French thinker Jacques Derrida. Read the book that changed the way we think, read Writing and Difference, the classic introduction.

Prodigiously influential, Jacques Derrida gave rise to a comprehensive rethinking of the basic concepts and categories of Western philosophy in the latter part of the twentieth century, with writings central to our understanding of language, meaning, iden

V každej krajine a v každej intelektuálnej debate sa vyskytujú celé davy tých, ktorí vyhlasujú smrť Marxa a marxizmu, víťazstvo nového svetového poriadku a staronových vízií sveta. Jacques Derrida ukazuje, že Marxove myšlienky a marxizmus sú mŕtve veľmi zvláštnym spôsobom: samotní vyhlasovatelia ich síce považujú za mŕtve, no zároveň sa ich boja, ustavične deklarujúc, že sa môžu vrátiť, že sú mŕtve, ale stále žijú. Ako strašidlá, prízraky, fantómy, duchovia, tiene, vracajúci sa mŕtvi, neškodní a vysmievaní, no zároveň paradoxne hroziví a nebezpeční. Derrida neanalyzuje iba zvláštny diskurz protivníkov marxizmu: ukazuje zároveň, ako sa u Marxa samotného prejavuje zvláštna štruktúra a plejády najrozličnejších duchov, tieňov, prízrakov a str ašidiel. Duch Marxa a marxizmu je veľmi zvláštna a fascinujúca figúra. Derrida nastoľuje aj problém intelektuálneho a politického dedičstva, zodpovednosti a dedičstva všeobecne. Čo z Marxa a marxizmu zostáva, musí zostať, a prečo? Prečo sa duch Mar xa nedá exorcizovať? Čo je to vlastne dedičstvo marxizmu a ako sa k nemu zodpovedne postaviť v súčasnosti? Jacques Derrida (1930 2004), francúzsky filozof, známy svojou dekonštrukciou klasických filozofických aj iných textov. Publikoval viac než 40 kníh a množstvo článkov a rozhovorov. Medzi jeho najznámejšie diela patria Gramatológia, Diseminácia, O duchu: Heidegger a otázka, Dar smrti, Politiky priateľstva a mnoho ďalších. Má veľký vplyv na súčasnú postštrukturalistickú a postmodernú filoz ofiu, ale aj na literárnu vedu a humanitné a sociálne vedy všeobecne.

V rozsáhlém eseji, který je dekonstruktivní interpretací známého pojednání W. Benjamina Ke kritice násilí , se jeho autor zaměřuje na vztah práva a spravedlnosti.