Marenčin PT strana 94 z 103

V-klub sa stal koncom šesťdesiatych rokov legendou. Kto tam nebol - jednoducho nebol. Stretávali sa tu hudobníci, herci, najväčšie postavy československej beatovej a popovej scény. Kniha je unikátny dokument, tak ako ho objektívom zaznamenal a okomentoval fotograf Peter Procházka.

Satirický román, ktorý z nadhľadu a s veľkou dávkou irónie rozpráva o dnešnej absurdnej dobe. Krištof pracuje ako šepkár v divadle, dostáva sa do služieb významného politika a vďaka svojej schopnosti „našepkávať“ sa z neho stane sivá eminenciou. Román sa odohráva v postkomunistickej krajine v strede Európy, ktorá ešte len začína spoznávať výdobytky kapitalizmu. Sladký život politických špičiek, nič nehovoriace parlamentné prejavy, summity na najvyššej úrovni a luxusné večierky, všadeprítomné médiá, komunistickí pohrobkovia, nezmyselné správanie ľudí, od ktorých závisí život krajiny – neskutočné divadlo plné čierneho a absurdného humoru. „Keď človek vstúpi do politiky, je to ako keby sa nechal od hlavy po päty natrieť hovnom. Prvá jeho starosť je, ako to postupne, po maličkých kúsočkoch zo seba dostať. Ale potom... Potom si jedného pekného dňa povie, že veď načo.“

Z archívov, dobovej literatúry, spomienok umelcov i dám najstaršieho remesla oživuje autor bratislavskú Vydricu, pôvodne štvrť dunajských rybárov, lodníkov a remeselníkov, v ktorej sa na začiatku 18. storočia usadili prostitútky a uličky na hradnom návrší sa postupne stali centrom rozsiahlej remeselnej prostitúcie. Autor dokumentárne verne zaznamenáva likvidáciu prostitúcie v Bratislave po roku 1948. Po nej nasledovala aj likvidácia Vydrice ako súčasti bratislavského Podhradia. Aj keď hriešna tvár Vydrice patrí nenávratne minulosti, genius loci tohto miesta zostáva stále živou súčasťou dejín Bratislavy. Na dobových fotografiách, pohľadniciach a vo výtvarných dielach sa nám zachovala už len nostalgická spomienka na toto romantické zákutie mesta. Anton Baláž (1943), spisovateľ, scenárista a publicista žije od roku 1965 v Bratislave. História i súčasnosť Bratislavy boli témami jeho románov Tu musíš žiť, Chirurgický dekameron, Krajina zabudnutia a Tábor padlých žien.

Ako vznikali názvy bratislavských lokalít - Somársky vrch, Vydrica a Zuckermandel, Firšnál a Sahara, Lurdy na Hlbokej ulici, Kalvária, Slávičie údolie, Habánsky mlyn, Železná studnička, Kamzík a Koliba, Devín, Engerau - Ligetfalu - Petržalka. V knihe sa dočítate aj o najstarších mapách, dozviete sa, kde bolo centrum Samovej ríše, kde sa vyberalo mýto, o mincovniach, čo ukrývajú krypty kostolov a ďalšie zaujímavé historky zo starého Prešporka.

Subjektívny autobiografický text o dramatických udalostiach z prvých dní SNP, ktorých bol autor svedkom aj aktívnym účastníkom. V spomienkach a úvahách opisuje udalosti spred 60 rokov, ktoré posudzuje z dnešného pohľadu. „Ľudský faktor“ vidí nielen v sebe ako v rozprávačovi, ale aj v tých, o ktorých rozpráva, keď sa v nich čosi neovládateľné – nazvime to človečinou – dostalo do konfliktu s konvenciami, pravidlami a zákonmi spoločnosti.

Aj keď básnik, humorista a textár Tomáš Janovic vydal takmer 20 zbierok básní, aforizmov a epigramov, kníh pre deti a napísal stovky textov piesní, málo vieme o jeho živote a názoroch na svet. Ján Štrasser, autor kníh rozhovorov s Milanom Lasicom a Zdenou Studenkovou, pripravil ďalšiu knihu dialógov. Janovic hovorí o svojom detstve, študentských časoch, o svojej tvorbe, o roku 1968 a rokoch normalizácie, o dlhoročnom priateľstve s Milanom Lasicom, Júliusom Satinským, Kornelom Földvárim, Vladom Bednárom, ale aj o politike...

Pri prechádzke ulicami Starého mesta si na priečeliach budov môžeme všimnúť množstvo heraldických pamiatok. Od 13. storočia erby a heraldické znaky dotvárali vzhľad cirkevnej a svetskej architektúry, ale nachádzame ich aj na plastikách, pomníkoch, fontánach, epitafoch či vitrážach v kostoloch. Erby šľachticov, svetských a cirkevných hodnostárov, štátne symboly, stoličné a mestské erby, znaky cechov a reholí identifikovali svojich nositeľov. Sú nielen šperkami dobovej architektúry, ale aj cenným historickým prameňom pri datovaní objektov, prestavby či zmeny majiteľov.

Poéma, ktorá je nostalgickým vyznaním lásky k rodnému kraju, plačom nad jeho osudmi, ale aj vzburou a kritikou jeho vládcov. Je symbiózou tradičnej černošskej poézie, plnej archetypálnej symboliky a surrealizmu a inšpiráciou pre plejádu autorov hlásiacich sa k magickému realizmu.

Rozprávanie J. Linzbotha oživuje nenávratne stratené kultúrne pamiatky a ulice starej Bratislavy, pretože do nich vracia pôvodných obyvateľov. Hoci ho k nim do značnej miery viaže rodinná tradícia, robí to nepateticky, za pomoci archívnych dokumentov a fotografií. Výsledkom je živá galéria ľudských osudov a charakterov, v ktorej sú rovnako dôležité životopisné fakty ako drobné epizódy i dobromyseľné klebietky.

Poéma, ktorá je nostalgickým vyznaním lásky k rodnému kraju, plačom nad jeho osudmi, ale aj vzburou a kritikou jeho vládcov. Je symbiózou tradičnej černošskej poézie, plnej archetypálnej symboliky a surrealizmu a inšpiráciou pre plejádu autorov hlásiacich sa k magickému realizmu.

Takmer 60 portrétov osobností kľúčového významu v tisícročnej histórii Európy, ktoré žili na území Bratislavy, alebo sa trvalo zapísali do našich dejín – Marcus Aurelius, Haydn, Cyril a Metod, Chatam Sofer, Pápež Lev IX., Paracelsus, Jókai, Jesenius, Johann Strauss, uhorskí králi korunovaní v Prešporku, Andersen, Beethoven, Petöfi, Eugen Savojský, Peter Veľký, Lanfranconi, Martinengo, Ján Sobieski, Brahms, Donner, nositeľ Nobelovej ceny Lenard, Bartók, Lessing, Lehár, Hummel, Edison, Mozart, Einstein a ďalší. Autor predstavuje Bratislavu ako živé stredoeurópske centrum v rímskych časoch, v období Veľkej Moravy, na počiatku uhorských dejín, v čase tureckých vojen aj dnes.

V 13. storočí vznikol obranný systém mesta, ktorý sa po stáročia zveľaďoval a prispôsoboval palebnej sile útočníkov. V 18. storočí sa hradby a opevnenia stali brzdou rozvoja mesta a po nariadení Márie Terézie boli zbúrané. Ich fragmenty sa v meste nachádzajú dodnes. Kniha je bohato ilustrovaná dobovými dokumentmi, mapami, rytinami a fotografiami a kresbami rekonštruovaných hradieb v jednotlivých obdobiach ich stavebného vývoja.

Posledných desať rokov života hudobného skladateľa Mauricea Ravela autor opisuje s dokumentárnou presnosťou: Ravelov dom v Montforte, jeho šatník, denný režim, cestu po Amerike, spolupracovníkov, ženy, ktoré sa oňho starali, nevydarené priateľstvo s Paulom Wittgensteinom, príbeh slávnej skladby Bolero, autonehodu, ktorá skladateľa pripravila o možnosť pracovať, čítať i spať. Nevynecháva jeho dandyovské obsesie, výstrednosť a egocentrizmus, nápady i nálady.

Bezmála sto rokov po smrti Kálmána Mikszátha sa svet zmenil práve tak ako aj Slováci. Nezmenení sa zachovali iba v jeho mýtickom prozaickom obraze. Bude však predsa niečo pravdy na tom, čo Mikszáth napísal s láskavým, žoviálnym humorom. A keby v tom nebol čo len závan pravdy toho najväčšieho Slováka medzi maďarskými spisovateľmi, nemalo by zmysel, aby sme sa k jeho dielu vracali.

Ján Štrasser - publicista, básnik, prekladateľ, textár - je prítomný v slovenskej literatúre vyše tridsať rokov. Nová zbierka obsahuje nepublikované básne z posledných rokov. S iróniou a sebairóniou, s akou pristupuje k téme plynúceho ľudského životného času, nadľahčuje vážnosť témy a ukazuje, že "staré železo" je schopné vzdorovať neúprosnému času. Štrasserove básne sa vyznačujú humorom, aforistickými nápadmi, prekvapujúcimi pointami. Svoj skrytý apel na tolerantný postoj človeka k človeku uskutočňuje bez akéhokoľvek moralizovania.

Prechádzka Novým Mestom sa začína na juhovýchode Bratislavy - z Karadžičovej, Legionárskej, Vajnorskej, cez Šancovú a Štefánikovu ulicu a končí sa na severe hore Hlbokou ulicou a po Pražskej ulici do Mlynskej doliny. Stavebný rozvoj mesta azda najviac zasiahol túto mestskú časť. Na dobových fotografiách sú ešte zachytené dnes už neexistujúce fabriky a úzke ošarpané uličky, ktoré v posledných desaťročiach dvadsiateho storočia museli ustúpiť modernej výstavbe. Najmä starší pamätníci si v knihe nájdu miesta, ktoré vo svojej mladosti navštevovali.Tivadar Ortvay - historik, vysokoškolský učiteľ (Ciclava Monta, 19.11.1843 - Budapešť 8.7.1916), pochovaný v Bratislave. Študoval na bohosloveckom seminári v Temešvári, bol kaplánom v čanádskej diecéze, profesorom na gymnáziu v Lugoši. Od roku 1875 bol učiteľom histórie na Právnickej akadémii v Bratislave. Absolvoval študijné cesty po Európe a Palestíne. Venoval sa starovekej a stredovekej histórii. Jeho diela, založené na bohatom pramennom materiáli, sú dodnes často citované. Napísal vodopis Uhorska do konca 13. storočia, Dejiny bratislavskej Právnickej akadémie a najmä rozsiahle Dejiny mesta Bratislavy. Je autorom okolo tridsať samostatne vydaných prác, štúdií a článkov z oblasti histórie a archeológie. Od vydania knihy Pozsony város, utcái és terei - Ulice a námestia Bratislavy (1905) uplynulo vyše sto rokov. Čitateľom sa dnes dostáva do rúk prvé slovenské vydanie. Bratislava mala začiatkom 20. storočia päť mestských častí (Altstadt, Ferdinadstadt, Franz Josefstadt, Theresienstadt a Neustadt).