Césaire Aimé

'We shall speak. We shall sing. We shall shout.' This blazing autobiographical poem by the founder of the négritude movement became a rallying cry for decolonisation when it appeared in 1939. Following one man's return from Europe to his homeland of Martinique, it is a reckoning with the trauma of slavery and exploitation, and a triumphant anthem for Black identity, one which reclaims and remakes language itself. 'Nothing less than the greatest lyrical monument of this time' André Breton 'A Césaire poem explodes and whirls about itself like a rocket, suns burst forth whirling and exploding' Jean-Paul Sartre 'The most influential Francophone Caribbean writer of his generation' Independent Translated by John Berger and Anna Bostock

Druhá svetová vojna nastavila krivé zrkadlo dovtedajšiemu európskemu vnímaniu slobody, rovnosti a bratstva. Aimé Césaire bol jedným z tých, ktorí sa vo frankofónnom svete podpísali pod spoločensko-umelecké hnutie négritude. Jeho zmyslom bola nová historická epocha, taká, v ktorej by sa ideály humanizmu a rovnosti rozšírili na všetkých ľudí. Toho nevyhnutnou podmienkou bolo prekonanie kolonializmu a koloniálneho myslenia. K slobode, rovnosti a bratstvu pridal aj potrebu identity. Aimé Césaire (1913 2008), básnik, spisovateľ, filozof a politik z karibského Martiniku, sa stal tvárou novej epochy dekolonizácie a najvýraznejšou postavou hnutia, ktoré si vytýčilo za cieľ vrátenie dôstojnosti africkej identity. Ako súpútnika surrealistickej revolúcie ho André Breton nazval negre fondamental. Césairova Rozprava o kolonializme, ktorá vznikla v roku 1950, je bravúrnou obžalobou pokrytectva humanizmu západného sveta, a zároveň manifestom oslobodenia. Po prvý raz v dejinách bola s plnou silou obhájená hodnota a rovnocennosť čiernych kultúr. Tým sa Rozprava o kolonializme stala jedným z najväčších diel svetovej antikoloniálnej literatúry.

Poéma, ktorá je nostalgickým vyznaním lásky k rodnému kraju, plačom nad jeho osudmi, ale aj vzburou a kritikou jeho vládcov. Je symbiózou tradičnej černošskej poézie, plnej archetypálnej symboliky a surrealizmu a inšpiráciou pre plejádu autorov hlásiacich sa k magickému realizmu.