Marenčin PT strana 91 z 103

Autobiografický román Jo Langerovej odhaľujúci praktiky štátnej moci v 50. rokoch z pohľadu manželky jedného z významných predstaviteľov komunistického režimu , Oskara Langera, prenasledovaného a súdeného v Slánskeho procese. "Kto sa chce niečo dozvedieť o našej vlastnej minulosti, mal by si prečítať túto knihu. Napísala ju Žofia Langerová, manželka Oskára Langera, ktorý celé päťdesiate roky sedel v komunistickom väzení, napriek tomu, že sám bol pravoverným komunistom. Alebo práve preto. Asi dnes málokto vie, kto boli manželia Langerovci. Možno trochu osvieži vašu pamäť skutočnosť, že to boli rodičia kedysi populárnej speváčky Zuzky Lonskej. Jej matka, Žofia, prežila ťažkých desať rokov v nádeji, že jej manžel sa vráti. Čakala, dúfala a deň za dňom sa presviedčala, že jej muž neobetoval svoj život správnej myšlienke, že ideálna komunistická spoločnosť je chiméra, že reálne je iba násilie, ktoré sprevádza každú totalitu. Píše o údele ženy, ktorej muž bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na vyše dvadsať rokov a stále veril, že to má akýsi hlbší zmysel, bol to skrátka veriaci komunista. Langerovej kniha nie je však len svedectvom doby. Je to aj dobrá literatúra a má všetko, čo má takáto literatúra obsahovať – fakty, osobný pohľad, emócie, detaily, v ktorých sa zrkadlí celok a v neposlednom rade humor, trpký, ale o to pôsobivejší. Už dávno sa mi nestalo, aby som knihu prečítal na dúšok. Skúste to aj vy, neoľutujete." Milan Lasica

V exotickej krajine Sumhuram, ktorá sa rozprestiera v dnešnom Ománe, sídlila kráľovná zo Sáby. Oddávna tam žili džinovia a pomáhali ľuďom. V príbehoch, ktoré voňajú kadidlom, hýria farbami, hudbou a tancom, bojuje dobro so zlom a čary majú obrovskú moc. Prenesieme sa na pobrežie Indického oceánu, ktoré brázdil bájny Sindibád, putujeme aj za strateným mestom do nehostinnej púšte. Emíre Khidayer vyštudovala arabistiku a islámistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako diplomatka pôsobila v Egypte, Kuvajte a Iraku. Dnes pôsobí v oblasti biznisu. Je aktívna v rámci združenia Pro Oriente, zameraného na multikultúrny dialóg, participuje na orientalistickom blogu www.orient.blog.sme.sk. Jej kniha Arabský svet – iná planéta? vzbudila veľký ohlas a získala niekoľko cien. Dávid Ursiny (nar. 1978, Bratislava) absolvoval VŠVU, oddelenie ilustrácie a knižnej tvorby. Ilustroval indický epos Bhagavadgíta, výber z Dobšinského rozprávok, piaty zväzok zbierky Tisíc a jedna noc aj časti Biblie.

Ako vznikali názvy bratislavských lokalít - Somársky vrch, Vydrica a Zuckermandel, Firšnál a Sahara, Lurdy na Hlbokej ulici, Kalvária, Slávičie údolie, Habánsky mlyn, Železná studnička, Kamzík a Koliba, Devín, Engerau - Ligetfalu - Petržalka. V knihe sa dočítate aj o najstarších mapách, dozviete sa, kde bolo centrum Samovej ríše, kde sa vyberalo mýto, o mincovniach, čo ukrývajú krypty kostolov a ďalšie zaujímavé historky zo starého Prešporka.

Tri lásky Janovica, Lasicu a Vilikovského Je toľko definícií a toľko podôb lásky, že všetky neobsiahne ani tá najhrubšia kniha. Niektoré z nich – drsné, smiešne i dojímavé – zachytáva najnovšia kniha básnika a aforistu Tomáša Janovica, divadelníka a humoristu Milana Lasicu a spisovateľa Pavla Vilikovského. Predstavuje tri rozličné literárne žánre – tri podoby lásky. Výtvarník Marek Ormandík texty ilustroval a originálne graficky upravil

Komisár Liberty sa rozhodne vziať spravodlivosť do vlastných rúk a postarať sa, aby už žiadny zločin neostal nepotrestaný. Keď uvidí televíznu reportáž o sexuálnych násilnostiach a pornofilmoch snuff movies, rozhodne sa okamžite konať. Vyšetrovanie sa mu postupne vymkne z rúk a sám sa stáva masovým vrahom...

Ján Rozner, významný publicista, novinár, prekladateľ. Po emigrácii v 70. rokoch začal písať memoárovú knihu Sedem dní do pohrebu. Niektoré jej časti vyšli začiatkom 90. rokov v Slovenských pohľadoch. Ide o reflexiu na začiatok 70. rokov, po smrti prekladateľky Zory Jesenskej, jeho prvej manželky. V texte sa vracia do jej rodného domu v Martine. V rámci príprav na pohreb spomína na jednotlivé momenty spoločného života, na známe postavy vtedajšieho kultúrneho života a na dobu, ktorú spolu prežili.

Jedinečná ukážka literárneho ekumenizmu - v chráme či v krčme jednej knižky sa schádzajú báseň, esej a poviedka. Hoci predstavujú tri rozličné literárne žánre, pochádzajú od troch rozličných majstrov a zastupujú tri rozličné vierovyznania, nielen že dokážu priateľsky nažívať vedľa seba, ale spolu s fascinujúcimi kresbami Mareka Ormandíka vytvárajú nový čitateľsky príťažlivý a myšlienkovo podnetný celok.

„Aký je arabský svet v skutočnosti? Ako to v ňom vyzerá? Aké sú vzťahy medzi mužmi a ženami? Má každý Arab štyri ženy? Musí byť každý Arab muslimom? Musí byť každý muslim Arabom? Je vôbec možné naučiť sa po arabsky? Sú všetci muslimovia náboženskí fanatici?“ Kniha Arabský svet – Iná planéta? je realistický pohľad na arabský svet v súčasnosti. Autorka vyberá témy, ktoré Európanov zaujímajú najviac, ale aj také, ktoré sú tabu: o arabskej sexualite, mužsko-ženských vzťahoch, obriezke, poverčivosti, kastovaní spoločnosti, o rozpoznávaní hraníc života a smrti, rituáloch, drogách a alkohole. Témy predkladá aj z pohľadu ženy, ktorá dlhodobo žila a pracovala v arabských krajinách. Ženy, ktorá prichádzala do kontaktu väčšinou s mužmi. Emíre Khidayer (1971) sa narodila v Piešťanoch, ukončila štúdium arabistiky a islámistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako diplomatka pôsobila v Egypte, Kuvajte a Iraku. Po ukončení diplomatickej kariéry pracuje v oblasti obchodu a informačných technológií. Venuje sa etnografii, kulturológii a politike krajín Blízkeho východu. Prostredníctvom aktivít občianskeho združenia Pro Oriente, ako aj rozhlasovými reportážami približuje arabský svet slovenskému publiku. Je advokátkou medzikultúrneho dialógu.

Jedinečná ukážka literárneho ekumenizmu - v chráme či v krčme jednej knižky sa schádzajú báseň, esej a poviedka. Hoci predstavujú tri rozličné literárne žánre, pochádzajú od troch rozličných majstrov a zastupujú tri rozličné vierovyznania, nielen že dokážu priateľsky nažívať vedľa seba, ale spolu s fascinujúcimi kresbami Mareka Ormandíka vytvárajú nový čitateľsky príťažlivý a myšlienkovo podnetný celok.

Kniha o židovskej kultúre, histórii a náboženstve. Kniha objasňuje základné židovské náboženské predstavy a pojmy, opisuje rôzne náboženské prúdy, ktoré sa v priebehu dejín vyformovali, vysvetľuje historické pozadie ich vývoja. Uvádza všetky sviatky židovského liturgického roka, popisuje bohaté dejiny židovského národa od biblických čias až po súčasnosť. Samostatné kapitoly sú venované histórii slovenského židovstva, sionistickému hnutiu a vzniku a dejinám štátu Izrael vrátane izraelsko – arabských vojnových konfliktov. Knihu doplňujú vybrané texty z Talmudu, krátke ukážky prác židovských autorov a slovník často používaných pojmov a mien.

Voľné rozprávanie o dobe, zážitkoch, významných miestach, postavách a postavičkách, ktoré pomaly upadajú do zabudnutia. Aké vlastne boli 70. roky? Po zlatých 60. rokoch boli pre mnohých obdobím beznádeje. Začali sme sa uzatvárať pred svetom a v súkromí sme trpeli sklamaním z nenaplnených ideálov. Život sa spomalil. Práca, krčma, cez víkend chata alebo záhradka. 70. roky mali nové modly: Sex pistols, Black Sabath, Doors, ABBA, u nás Varga, Ursiny, Elán, Marika Gombitová, Modus, Karol Duchoň a ďalší. Rusi s Američanmi podpísali dohody o odzbrojení v Helsinkách, vo Vatikáne zvolili nového pápeža, o Charte 77 sa dozvedáme, až keď Gott a Pilarová podpísali Antichartu, počúvame Slobodnú Európu. Deti vyrastali v panelákoch a vedia, že v škole nemajú hovoriť to, čo počuli doma. Reálne sa pracovalo iba na fuškách a všade sa kradlo. Mladí mali nové priority: plagát z Brava, nahrávky z burzy, rifle z Tuzexu za bony od veksláka, počúvali Rádio Ö3 a na koncerty chodili do Budapešti. 60 km vzdialená Viedeň bola ďalej ako Ulanbátar. Namiesto socializmu s ľudskou tvárou tu bol "socializmus plného taniera". Začalo fungovať RVHP "(Radujme sa, Veseľme sa...H...o máme, Podeľme sa!). Humorný, ale pravdivý pohľad na jedno desaťročie.

Šesťdesiat príbehov o najznámejších, dodnes existujúcich, ale aj o tých zaniknutých bratislavských fontánach, studniach a studničkách, ktoré oddávna vzrušovali fantáziu Bratislavčanov. Rolandova fontána, radničná studňa, fontána Čiernej panej, fontány v záhradách, v Reťazovom dome, krvavá studnička na Kalvárii a ďalšie, ktoré autor literárne oživil, a predstavil nám Bratislavu aj ako mesto plné striekajúcich a chrliacich fontán, osviežujúcich a chladných studní.

Tatra revue - najslávnejší kabaret v novodobých dejinách slovenského divadla vznikol koncom 50. rokov a zanikol začiatkom 70. rokov po nástupe normalizácie. Počas desaťročnej bohatej histórie tam pôsobili vynikajúci umelci, herci, hudobníci: Kalina, Rell, Hanúsek, Belák, Hegerová, Sychra, Lonská, Kristínová, Laiferová, Szabová, Berczeller, Šlitr, Suchý, Lasica, Satinský a ďalší. Popularita Tatra revue zatienila mnohé kamenné scény. Príbeh Tatra revue je zasadený do dobového kontextu, vzniká tak plastický obraz 60. rokov v Bratislave cez osudy hercov a predstavení.

Debutová zbierka príbehov, v ktorých dominujú medziľudské vzťahy, predovšetkým intímne vzťahy milenecké a rodinné, najmä komplikovaný vzťah dcéry s otcom. Hrdinkou príbehov je mladé dievča, ktoré musí čeliť komplikovaným životným situáciám. Dôležitými a často sa opakujúcimi motívmi sú telo, jeho premeny, ba až popieranie vlastného tela, duševné poruchy, smrť či sexuálna a sociálna fóbia. Poviedky plné napätia a tajomna sa často končia prekvapivou pointou.

Sugestívny autobiografický príbeh nesie v sebe vieru v lepší život bez antisemitizmu, sociálnej nerovnosti a neznášanlivosti. Hela Volanská sa narodila v Lodži, ale stala sa Slovenkou voľbou. V Bratislave vyštudovala medicínu. Tu sa zapojila do ľavicového hnutia. Bola väznená v Ilave a neskôr v Novákoch, odkiaľ ušla do Povstania. V knihe vystupujú známe osobnosti povojnového politického života: Rudolf Slánský, Viliam Široký, Július Ďuriš, František Zupka, Pavel Reiman, Soňa Šmeralová, major Augustín Schram. Do okruhu jej priateľov a známych patrili maliar Imro Weiner-Kráľ, fotografka Irena Blühová, Juraj Špitzer a ďalší. Za svoje politické postoje bola v 70. rokoch vylúčená z KSČ a perzekvovaná. Kniha vyšla v roku 1987 ako jeden z mála slovenských samizdatov. Hela Volanská sa narodila v poľskej Lodži 5.12.1912 v židovskej rodine ako Chaja Wolfowitz. Študovala medicínu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde bola v roku 1940 promovaná. V rokoch 1941 – 1943 pracovala na chirurgickom oddelení Štátnej nemocnice v Žiline, odkiaľ ju z rasových dôvodov internovali v koncentračnom tábore v Novákoch. Po vypuknutí Povstania a táborovej vzbure sa dostala na povstalecké územie. Po potlačení Povstania odišla s partizánskou skupinou do hôr, kde ju zastihol koniec vojny. Do roku 1946 bývala v Bratislave, odkiaľ sa presťahovala do Prahy. Zomrela 23.12.1996 v Prahe. Hela Volanská vstúpila do slovenskej literatúry ako autorka vojnových a povstaleckých próz (Stretnutia v lesoch, 1948; Tajomstvo, 1950), neskôr reportáží zo zahraničia (Kvet paprade, 1961; Planéty, 1965; Domino, 1966) a napokon románov z lekárskeho prostredia (Jed, 1957; Siahni si, ako ma to bolí, 1970). Ako na cudzej svadbe je autobiografická próza. Vyšla najskôr ako samizdat v edícii Petlice pod názvom Concordia (1987), neskôr v českom preklade pod jej dievčenským menom a pod názvom Cizí svadba (1989), v nemeckom preklade pod názvom Wie auf einer fremden Hochzeit (1990). Je to bilancovanie dramatických životných peripetií a zároveň účtovanie s dobou. Jeden ľudský osud je tu vpletený do búrlivého času dejín, v ktorom sa preverujú opravdivé ľudské hodnoty.

Výber humoristických poviedok spisovateľa a dramatika Slawomira Mrožeka z posledných päťdesiatich rokov, nastavuje často krivé, groteskné až absurdné zrkadlo dobe, v ktorej sme žili. Je to o Poľsku o socializme, ale ako hovorí Alfred Jarry - odohráva sa to v Poľsku - nikde, teda všade.