Ivan Szabó

Bratislava je “rozštvrtená” na 17 častí. Zoznámte sa s tým najzaujímavejším, čo vám jednotlivé mestské časti vedia ponúknuť. Dozviete sa históriu každej z nich, ako vznikli ich názvy aj čo zaujímavé vedia obyvateľom či návštevníkom ponúknuť. Prejdete sa po historických budovách i sakrálnych stavbách, navštívite múzeá, ale aj iné zaujímavé lokality. Možno vás prekvapia pravdivé historky o miestach, o ktorých ste si doteraz mysleli, že ich poznáte. Známy spisovateľ o Bratislave Ivan Szabó vás presvedčí, že jednotlivé mestské časti skrývajú mnoho pozoruhodností, ktoré rozhodne musíte vedieť.

Kniha prináša čitateľovi vzrušujúce príbehy, informácie a obrázky Bratislavy z 18. storočia. Toto storočie sa začína morovou epidémiou, počas ktorej zahynulo v Bratislave 2 000 ľudí. Celkovo ich v Bratislave žilo 6 000. Na konci storočia však mesto malo už 30 000 obyvateľov. Bratislava bola korunovačným mestom Uhorska. V Dóme svätého Martina korunovali aj Máriu Teréziu, ktorá opravila bratislavský hrad a prebývala v ňom jej najmilšia dcéra. Pod hradom vznikajú cechy, varí sa pivo, popíja víno, jedia ryby z Dunaja. Na veľkých trhoch predávajú všetky dochované a dopestované produkty. Šľachta, ktorá sa sem prisťahovala, si stavia krásne barokové domy, paláce a zakladá záhrady. V meste znie hudba, nacvičuje sa divadlo, funguje nemocnica i lekáreň a tlačou vychádzajú noviny. V Bratislave žijú všetky vrstvy spoločnosti od tých najbohatších (šľachta, úradníci, obchodníci) až po tých najchudobnejších (učni, tovariši), pričom na uliciach sa potulujú aj žobráci a prostitútky. Spisovateľ Ivan Szabó, ktorý rád čerpá z historických zdrojov, vybral z farebného života úžasného mesta to, čo môže súčasného čitateľa zaujať.

Spisovateľ Ivan Szabó, milovník Bratislavy a autor niekoľkých publikácií, sa tentoraz pustil do osudov známych a vážených Prešporčanov z 19. a 20. storočia. Prebádal a odkryl to najtajnejšie nielen z ich pracovného, ale aj súkromného života. Dozviete sa tak zaujímavosti o staviteľovi F. F. Rómerovi, lekárovi J. Ambrovi, uznávanom fotografovi E. N. Kozičovi, sochárovi známeho súsošia Márie Terézie J. Fadruszovi a mnohých ďalších. Mená, ktoré sú už dnes zabudnuté, no v časoch minulých boli veľavážené, vďaka tejto knihe opäť ožívajú.

Spisovateľ Ivan Szabó, milovník Bratislavy a autor niekoľkých publikácií, sa tentoraz pustil do osudov známych a vážených Prešporčanov z 19. a 20. storočia. Prebádal a odkryl to najtajnejšie nielen z ich pracovného, ale aj súkromného života. Dozviete sa tak zaujímavosti o staviteľovi F. F. Rómerovi, lekárovi J. Ambrovi, uznávanom fotografovi E. N. Kozičovi, sochárovi známeho súsošia Márie Terézie J. Fadruszovi a mnohých ďalších. Mená, ktoré sú už dnes zabudnuté, no v časoch minulých boli veľavážené, vďaka tejto knihe opäť ožívajú. 1-2 hodiny čítania

V minulosti bola Bratislava, respektíve Prešporok, multikultúrnym mestom. Narodili sa tu, bývali, založili si tu rodinu alebo tu našli prácu mnohí učenci, lekári či umelci. V knihe nájdete životné osudy známych vedcov, napríklad Regiomontana, Kempelena, Bela, Mikovíniho, Segnera či Jedlíka. Zblízka sa pozriete aj na umelcov, akými boli Hummel alebo Messerschmidt. Mená niektorých, ako napríklad Sofer alebo Jesenák, prežívajú v Bratislave dodnes v názvoch ulíc či oblastí. Poodhalíte však aj životnú púť takých historických osobností, ktorých mená sú už dnes zabudnuté, ale v čase, keď žili, sa tešili úcte prešporských obyvateľov. Patril medzi nich Lippay, Rayger, Torkoš aj iní. Občas sa z hmly dejín vynorili aj ženy zanechajúc po sebe stopy v našom terajšom hlavnom meste. Na Bratislavskom hrade sa narodila svätá Alžbeta Uhorská, korunovaná tu bola Mária Terézia a s mestom je spätá aj dobrodinka Terézia Brunšviková. Spoločnou charakteristikou všetkých týchto rôznorodých osobností je fakt, že sa narodili do roku 1800.

V minulosti bola Bratislava, respektíve Prešporok, multikultúrnym mestom. Narodili sa tu, bývali, založili si tu rodinu alebo tu našli prácu mnohí učenci, lekári či umelci. V knihe nájdete životné osudy známych vedcov, napríklad Regiomontana, Kempelena, Bela, Mikovíniho, Segnera či Jedlíka. Zblízka sa pozriete aj na umelcov, akými boli Hummel alebo Messerschmidt. Mená niektorých, ako napríklad Sofer alebo Jesenák, prežívajú v Bratislave dodnes v názvoch ulíc či oblastí. Poodhalíte však aj životnú púť takých historických osobností, ktorých mená sú už dnes zabudnuté, ale v čase, keď žili, sa tešili úcte prešporských obyvateľov. Patril medzi nich Lippay, Rayger, Torkoš aj iní. Občas sa z hmly dejín vynorili aj ženy zanechajúc po sebe stopy v našom terajšom hlavnom meste. Na Bratislavskom hrade sa narodila svätá Alžbeta Uhorská, korunovaná tu bola Mária Terézia a s mestom je spätá aj dobrodinka Terézia Brunšviková. Spoločnou charakteristikou všetkých týchto rôznorodých osobností je fakt, že sa narodili do roku 1800.

Nie všetko, čo sa odohralo v histórii, sa dostalo na stránky kníh o veľkých dejinách. Popri významných udalostiach sa prihodili aj malé vzrušujúce príhody, na ktoré sa časom zabudlo. No tieto epizódy či historky existovali a často niesli v sebe neoficiálnu pečať doby, v ktorej vznikli. Poľudštili dejiny, ktoré zaznamenali historici stroho a bez emócií. Na tieto historky storočia sadal prach. Bolo potrebné sfúknuť ho, lebo aj z nich sa skladá mozaika doby. Čitateľ sa dozvie, odkedy je na Dóme svätého Martina hromozvod, ako muž v brnení bežal Panskou ulicou, kedy zaparkoval koč posledný fiakrista a ďalšie zaujímavosti.

Krátke príbehy zaujmú každého, kto má rád „duchárinu", vzrušenie, záhady a tajomnosť. Presne o tom sú Prešporsko-bratislavské strašidlá pre starších i mladších čitateľov. Historky, ktoré sa odohrali v časoch dávno minulých a rozhodne nenechajú chladným nikoho. Čitateľa zavedú do obdobia, kedy bosorátstvo nebolo raritou, skôr pomáhalo vysvetliť javy nevysvetliteľné. Ocitnete sa na Bielej ulici vedľa Bielej pani, v strašidelnom dome, zakúsite atmosféru stredovekého učenia alchýmie. Dobové fotografie Prešporka v kontraste so súčasnou Bratislavou pomôžu spoznať staré mesto a porovnať ho s dnešnou podobou ulíc, uličiek, palácov a domov.

V najnovšej knihe známeho spisovateľa a publicistu Ivana Szabóa nájdete príbehy ľudových hudobníkov - primášoch. Literárne spracoval osudy slávnych primášov od 17. storočia až po dnešok. Stretneme sa tu s Michalom Barnom - autorom slávneho Rákociho pochodu, Cinka Pannou, najslávnejšou primáškou všetkých dôb, Jozefom Piťom, ktorý hrával na slávnostiach Matice slovenskej v Martine, Františkom Hotváthom, Floriánom Berki-Rožňavskom, Jožkom Pihíkom, Samkom Dudíkom, ako i s čitateľsky atraktívnym príbehom Rinalda Oláha - jedného zo zakladateľov SĽUKu a prvého primáša jeho ľudovej hudby, Jána Berkyho-Mrenicu...

Zbojnícka téma na Slovensku má dlhú tradíciu. Ivan Szabó zo zbojníkov urobil ľudí z mäsa a kostí, a na základe faktov, či z archívnych materiálov nám predstavuje slovenských a európskych zbojníkov. Dozviete sa o ich pohnutých osudoch, stačí si zalistovať v tejto knihe.

Brilantný esejista vťahuje čitateľa do ľudských rozmerov života pätnástich výnimočných, známych i menej známych, zavše až zabudnutých osobností slovenskej kultúry, akými boli a sú veselý bohém M. Pácalt, prvý slovenský literárny detektív I. Hron, literárny tulák Emo Bohúň, bohémsky gurmán R. Fabry, prvá dáma slovenského humoru Zuzka Zguriška, politický väzeň K. Korper-Zrínsky a ďalší, prevažne už nežijúci tvorcovia. Približuje ich prostredníctvom rôznorodých, často kurióznych zážitkov a neznámych súvislostí ich života a tvorby.

Hlavnou postavou najnovšej knihy spisovateľa a publicistu Ivana Szabóa je bývalý dlhoročný sólista SĽUK-u Janko Petrenka (1947), rodák z Východnej. Autor sleduje jeho životnú púť od detského sna stať sa profesionálnym tanečníkom, cez jeho splnenie až po súčasnosť, keď sa z bývalého tanečníka stal nadšený propagátor folklóru. Kniha je nabitá Petrenkovými zážitkami z vystúpení na javiskách po celom svete...

Publikácia si nekladie za cieľ rozprávať do remesla historikom, je hlavne milým spestrením knižného trhu populárnej literatúry faktu. Je to publikácia, ktorou si Bratislavčania, ale aj tí, kto sa aspoň trochu zaujímajú o životy osobností zo súčasnosti či dávnej a nedávnej minulosti, iste radi doplnia svoju knižnicu, alebo ňou potešia svojich blízkych. A v tom prípade splnila svoj účel.