Marenčin PT strana 89 z 92

Kniha je dokumentom dnes už neexistujúcej podoby Bratislavy, tak ako ju zachytil fotograf Josef Hofer začiatkom tridsiatych rokov dvadsiateho storočia.

„Tým, čo zabudli, i tým, čo nepoznali“ – uvádza svoju knihu autor Joseleho a tých ostatných. Ťažko by sme našli výstižnejšie slová pre poviedky Ladislava Porjesa. Je v nich obsiahnutá dráma rasistických zločinov, cez ktoré hitrlerovský fašizmus dospel k úplnému vyhubeniu židov a k „čistej rase“. Vlastné trpké skúsenosti autora a tragické skúsenosti iných spolutrpiacich vydávajú otrasný dokument o neľudskom osude a nepredstaviteľnom utrpení židov za druhej svetovej vojny a za takzvaného Slovenského štátu.

Posledné literárne dielo Mórica Mittelmanna-Dedinského nie je súvislým sledom spomienok. Často sú prerušované úvahami o zmysle bytia, literatúre a láske. Napokon, to boli témy, ktoré dominovali v celom jeho živote. Sám autor v úvode hovorí: „Chcem i ja písať čo najmenej o sebe a čo najviac o tom, čo som videl, čo bolo a pohybovalo sa v mojom zornom okruhu; chcem teda, aby som použil slová Alexandra Matušku, byť väčšmi neosobný ako osobný.“ Hoci mnohé ostalo nedopovedané, alebo sa autor niektorým témam vyhol zámerne, kniha je zaujímavým svedectvom prinášajúcim svojský pohľad na svojský profil medzivojnovej československej umeleckej avantgardy.

Román je oslavou strateného raja i alegóriou hrôz uplynulého storočia. Toto štylisticky majstrovské dielo s istým nádychom staromódnosti je však zároveň Jüngerovou kľúčovou knihou s akríbiou a stoicizmom, zobrazujúcou ľudské dilemy zoči-voči fašistickej diktatúre.

Dvadsaťjeden poviedok surrealistu, patafyzika, filmového scenáristu a predovšetkým básnika Jeana Ferryho. V úvode podáva vyčerpávajúcu definíciu čierneho humoru André Breton. Mimochodom, on prvý pomenoval tento druh humoru, objavil Jeana Ferryho a predstavil ho svetu tým, že zaradil jeho poviedky do svojej antológie čierneho humoru.

Autorka bola deportovaná prvým transportom do nacistického koncentračného tábora Oswienčim-Birkenau, kde strávila takmer štyri roky. V knihe rozoberá dilemy väzenského života a spomína na spoluväzenkyne. V časti "Odpustiť ale nezabudnúť" uvádza chronologicky články oficiálnej tlače, nariadenia, rozkazy a zákony, ktoré umožnili deportovať a následne vyvraždiť židovských obyvateľov Slovenska.

Zbierka básní mladej autorky s detsky naivnými obrázkami.

Zbierka básní mladej autorky s detsky naivnými obrázkami.

Výber z filozofických statí jednej z najkontroverznejších postáv francúzskej a svetovej literatúry: D.A.F. Markíza de Sade (1740-1814), je prvým pokusom priblížiť slovenskému čitateľovi túto nevšednú osobnosť cez filozofické úvahy roztrúsené po celom jeho literárnom diele. Kniha okrem Sadových textov obsahuje niekoľko pozoruhodných pohľadov na Sada a jeho dielo (André Breton, Paul Eluard, Georges Bataille, Annie Le Brun, J.J. Brochier) ako aj jeho životopis, ktorý napísal Maurice Heine na základe autentických dokumentov. Čitateľ nájde v knihe zhrnuté Sadove názory, často šokujúce a rúhavé, mnohé z nich vyše dvesto rokov tabuizované, cenzurované a zakazované, pohoršujúce a poburujúce, ale i burcujúce a buričské, od ktorých sa často takzvaná "dobrá spoločnosť" dodnes s odporom odvracia, volajúc znovu a znovu po cenzúre.

Deväť skvelých vtipných a sebakritických rozprávok o tatovi pre deti a ich rodičov. Kniha, plná deťom blízkej fantázie a invencie na ktorej vyrástli dve generácie, dostáva sa teraz do rúk tretej. Drevený tato je živým dôkazom, že dobrá literatúra nikdy nezdrevenie. Nové vydanie vychádza s pôvabnými ilustráciami Martiny Matlovičovej.

Sprievodca najlepšími slovenskými vínami na trhu v roku 2007 od renomovaného degustátora a odborníka Fedora Malíka. Autor predstavuje 40 najlepších slovenských výrobcov vín a udeľuje ocenenia stovke vynikajúcich vín z veľkého ročníka 2006. Dozvieme sa, ako hodnotiť víno, s akým jedlom ho kombinovať, ktoré ročníky boli najlepšie a ktoré sa oplatí kupovať. Príručka, bez akej sa v bohatej ponuke vín dá už len ťažko orientovať.

Prvá časť knihy prináš dobré správy o víne. Charakterizuje víno ako kyticu a s mierou autorovi vlastnou vyzdvihuje i jeho zdravotné účinky. Vracia sa do histórie a informuje o tom, ako vína pili naši predkovia a ako bude chutiť víno tretieho tisícročia. V druhe jčasti sa stretnete s vínami francúzskymi, španielskymi portugalskými, gréckymi, slovinskými, maďarskými, tureckými, izraelskými či argentínskymi. Nebude však len reč o vínach, ale aj o ľuďoch a krajoch, ktoré autorovi počas jeho ciest za dobrým vínom prirástli k srdcu. Tretia časť diela prináša rozhovory o víne. Týkajú sa poslania vína v ľudskej spoločnosti, hovoria o kultúre jeho pitia a o jeho priateľstve s dobrým jedlom. Dočítate sa o módnych vinárskych vínach, dozviete sa, čo je vinárska moderna a poodhalíte čaro barikových vín. Kontext diela obohacujú autorove farebné fotografie a humorne ladené perovky Petra Cpina.

Slavo Kalný (1929), publicista, spisovateľ, autor viacerých kníh literatúry faktu, rozhlasových hier a dramatických pásiem. Je držiteľom ceny E. E. Kischa za diela Drámy na hraniciach a Páni novinári. Spojenecké lietadlá bombardovali rafinériu Apollo v Bratislave 16. júna 1944. Zahynulo 74 zamestnancov, ďalší mŕtvi a nezvestní boli v blízkom okolí. Strategický nálet spojencov bol však úspešný aj vďaka priemyselnej špiónke, osemnásťročnej Beatrix Pospíšilovej, prezývanej Trixi. To ona fotografovala objekty závodu, tajné výkazy o výrobe a informovala spojencov o cestách ropných tankerov na Dunaji. Príbeh špiónky Trixi Pospíšilovej sa začína v Prahe na Barrandove. Odtiaľ, po atentáte na Heydricha, odchádza do Bratislavy, kde býva u svojej tety Hrubiškovej nazývanej Biela pani a spolupracuje s ilegálnou odbojovou skupinou Justícia vedenou profesorom Kochom. Po zbombardovaní Apolky sa uchýli do Trenčína, profesor Koch odchádza do povstania. Protagonisti vzrušujúceho príbehu sa dočkali oslobodenia. Ale profesora Kocha, ktorého väznili Nemci, roku 1951 odsúdili komunisti na doživotie. Najmladšia špiónka Európy zomrela v Trenčíne roku 1997. Na miestach, kde stála zbombardovaná rafinéria, sa od roku 2005 klenie nový moderný dunajský most Apollo.

Spoločenský život Bratislavy vrcholil v období pred 2. svetovou vojnou. Dobová tlač, memoáre i spomienky súčasníkov približujú nezabudnuteľnú atmosféru spoločenskej zábavy a tolerancie. Od začiatku 20. storočia boli v meste obľúbené kaviarne s modernými interiérmi, kvalitnou obsluhou, širokou ponukou káv a rôznych nápojov, domácimi i zahraničnými časopismi, hudobnou produkciou a mnohými inými lákadlami. Denne sem prichádzali pracovať, oddychovať a zabávať sa bratislavskí intelektuáli, ale aj mešťania, obchodníci či remeselníci. Najobľúbenejšie však boli povestné bratislavské viechy. Vinohradníci mali právo predávať vo svojich domoch, označených vystrčenou viechou, dva týždne víno z vlastnej úrody. Za dlhými stolmi v mieri a priateľstve svorne popíjali Slováci, Maďari, Česi a Nemci, zabávali sa bohatí aj chudobní, náhodní hostia aj štamgasti. A sláva bratislavských plesov ostala už len v spomienkach pamätníkov.