Marenčin PT strana 81 z 92

V Bratislave mnohé ulice nosia mená slávnych osobností, iné sú zasa pomenované podľa remeselníkov, ktorí tu mali svoje dielne. Sú tu však aj miesta opradené hrôzostrašnými historkami. Kniha ponúkne zvedavému čitateľov veľa zážitkov, zábavy a inšpirácie pri prechádzke mestom a jeho zákutiami, ku ktorým sa viažu povesti, legendy či rozprávky. Budeme spolu hľadať chlapca-Posmieváčika, alebo o polnoci čakať na Čiernu pani. Prejdeme sa historickým centrom Bratislavy: Michalskou bránou, Hlavným a Primaciálnym námestím. Môžeme sa ovlažiť vodou z Rolandovej fontány a chvíľku si oddýchnuť v Dóme sv. Martina. Možno na potulkách mestom stretneme bratislavské strašidlá, navštívime strašidelné domy, dozvieme sa ako to bolo s pokladom Dunajskej kráľovnej a s čarami bratislavskej bosorky. Kniha je bohato ilustrovaná dobovými fotografiami, grafikami, maľbami a ilustráciami Dany Moravčíkovej.

História Petržalky, legendy, spomienky, najmä tie od polovice 20. storočia, ktoré sa prelínajú so životom autora - dnešného staropetržalčana. S nostalgiou a láskou spomína na Petržalku svojho detstva a mladosti, na ulice, obchody, ovocné sady, športoviská, výletné a rekreačné miesta, školy, kultúrne pamätihodnosti a každodenný život v tejto svojráznej časti dnešnej Bratislavy, ktorá v uplynulých desaťročiach viackrát menila štátnu príslušnosť a menili sa aj jej obyvatelia.

Príbehy obsiahnuté v tejto knihe majú pozoruhodne všeplatné ponaučenie. Ich nositelia – Július Tóth a Peter Muszka, Róbert Holub, Holáň alias Gorila, Papa Joe, Ošo Kucmerka, Borženský a Kolárik, Alojz Kromka alias Čistič, Jozef Roháč alias Potkan, nájomný vrah Adamčo a nakoniec Mikuláš Černák – sa v 90. rokoch zviditeľnili tým ako sa brutálnym terorom a zastrašovaním pokúšali ovládnuť Slovensko. Sú to príbehy plné krvavých súbojov, brutálneho teroru voči bezbranným, bratstva zabijakov aj zrady najbližších, okamihov všemocnosti a zábleskov krutého vytriezvenia v spŕške smrtiacich striel. Doba sa zmenila. Tam kde oni tasili zbraň, ich nasledovníci vyťahujú zlatú kreditnú kartu. Dnes stačí jeden vládny tender, kde vybraný minister v úlohe novodobého bieleho koňa síce neporuší zákon, ale poteší vopred vybrané firmy a miliardy prejdú do tých správnych rúk... Ale to už prekračuje predstavivosť bežného občana. V 90. rokoch sa bál, ale vedel koho a prečo. Dnes sa už nebojí, lebo nevie kto a

Osemnásť príbehov postavených na stretnutí vnútorného sveta človeka s krutou realitou. Odohrávajú sa kdesi na pomedzí sna a skutočnosti: muž potulujúci sa po meste s odťatou rukou svojej ženy v aktovke, zberateľ pátrajúci po predmetoch spojených s katastrofami, firemný večierok, na ktorom má účastníkov spojiť desivé tajomstvo, alebo chlapec, ktorý sa mení na muchu, či mladý muž, ktorý "judášskym" bozkom môže spôsobiť smrť. Krištúfek s humorom jemu vlastným opisuje, čo všetko sa môže stať, keď... Jeho príbehy sú plné fantázie s kritickým pohľadom na absurdnosti súčasného sveta.

Na miestach, kde ešte nedávno stáli fabriky, priemyselné objekty, robotnícke štvrte, ktoré svojou architektúrou a atmosférou pripomínali industriálny rozmach mesta na prelome 19. a 20. storočia, dnes vyrastá nová zástavba. Priemyselná Bratislava už ostane len na starých fotografiách: Marschallova továreň na koče, fabrika na kefy bratov Grünebergovcov, Feitzelmayerova fabrika, výroba klavírov Wernerovcov, Dynamitka, Stollwerck, Patrónka, Kuhmayerova továreň, Klingerka, Kablovka, Gumonka, Siemenska, Matadorka, mlyny v údolí Vydrice a na Dunaji, železničná a mestská doprava, električka do Viedne, mestská vodáreň, plynáreň a elektráreň, bitúnky, starý Meštiansky pivovar, Steinov pivovar, Slubekova likérka, tabakova továreň z roku 1853 a ďalšie. Na fotografiách a dokumentoch nájdeme aj robotnícke kolónie, domy a vily úradníkov a ktoré pripomínajú životný štýl v priemyselnej Bratislave.

Unikátne reportážne sondy do povojnovej histórie Slovenska cez osudy aktérov a svedkov udalostí, s ktorými sa autor zoznámil na svojich cestách do pohraničia východného Slovenska. Retroreportáže sú doplnené o nové fakty a súvislosti objavené v archívoch aj o výpovede účastníkov týchto udalostí. Autorovi sa podarilo vytvoriť sugestívnu literárnu fresku našej povojnovej histórie s mnohými aktuálnymi presahmi do súčasnosti.

Bratislava v medzivojnových rokoch mala povesť tolerantného mesta. Veď kto by v rozhádanej republike neobdivoval viechy, kde Nemci s Čechmi a Slováci s Maďarmi popíjali svoje vínko v dobrej zhode. Alebo korzo, ktoré bolo spoločné. V uliciach zneli všetky jazyky mesta, plynul tu každodenný život, slávilo sa i oddychovalo. Nedele venovali Prešporáci i noví Bratislavčania prechádzkam, aj v širokom okolí. Mesto ponúkalo všelijaké vône a zaujímavosti, ku ktorým patrili bizardné postavičky ulice. Takáto pohoda sa však nezrodila spolu s republikou. Z nepokojného Pressburgu – Požone – Prešporka do pokojnej Bratislavy viedla spletitá cesta.

Debutová zbierka príbehov, v ktorých dominujú medziľudské vzťahy, predovšetkým intímne vzťahy milenecké a rodinné, najmä komplikovaný vzťah dcéry s otcom. Hrdinkou príbehov je mladé dievča, ktoré musí čeliť komplikovaným životným situáciám. Dôležitými a často sa opakujúcimi motívmi sú telo, jeho premeny, ba až popieranie vlastného tela, duševné poruchy, smrť či sexuálna a sociálna fóbia. Poviedky plné napätia a tajomna sa často končia prekvapivou pointou.

Sugestívny autobiografický príbeh nesie v sebe vieru v lepší život bez antisemitizmu, sociálnej nerovnosti a neznášanlivosti. Hela Volanská sa narodila v Lodži, ale stala sa Slovenkou voľbou. V Bratislave vyštudovala medicínu. Tu sa zapojila do ľavicového hnutia. Bola väznená v Ilave a neskôr v Novákoch, odkiaľ ušla do Povstania. V knihe vystupujú známe osobnosti povojnového politického života: Rudolf Slánský, Viliam Široký, Július Ďuriš, František Zupka, Pavel Reiman, Soňa Šmeralová, major Augustín Schram. Do okruhu jej priateľov a známych patrili maliar Imro Weiner-Kráľ, fotografka Irena Blühová, Juraj Špitzer a ďalší. Za svoje politické postoje bola v 70. rokoch vylúčená z KSČ a perzekvovaná. Kniha vyšla v roku 1987 ako jeden z mála slovenských samizdatov. Hela Volanská sa narodila v poľskej Lodži 5.12.1912 v židovskej rodine ako Chaja Wolfowitz. Študovala medicínu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde bola v roku 1940 promovaná. V rokoch 1941 – 1943 pracovala na chirurgickom oddelení Štátnej nemocnice v Žiline, odkiaľ ju z rasových dôvodov internovali v koncentračnom tábore v Novákoch. Po vypuknutí Povstania a táborovej vzbure sa dostala na povstalecké územie. Po potlačení Povstania odišla s partizánskou skupinou do hôr, kde ju zastihol koniec vojny. Do roku 1946 bývala v Bratislave, odkiaľ sa presťahovala do Prahy. Zomrela 23.12.1996 v Prahe. Hela Volanská vstúpila do slovenskej literatúry ako autorka vojnových a povstaleckých próz (Stretnutia v lesoch, 1948; Tajomstvo, 1950), neskôr reportáží zo zahraničia (Kvet paprade, 1961; Planéty, 1965; Domino, 1966) a napokon románov z lekárskeho prostredia (Jed, 1957; Siahni si, ako ma to bolí, 1970). Ako na cudzej svadbe je autobiografická próza. Vyšla najskôr ako samizdat v edícii Petlice pod názvom Concordia (1987), neskôr v českom preklade pod jej dievčenským menom a pod názvom Cizí svadba (1989), v nemeckom preklade pod názvom Wie auf einer fremden Hochzeit (1990). Je to bilancovanie dramatických životných peripetií a zároveň účtovanie s dobou. Jeden ľudský osud je tu vpletený do búrlivého času dejín, v ktorom sa preverujú opravdivé ľudské hodnoty.

Výber humoristických poviedok spisovateľa a dramatika Slawomira Mrožeka z posledných päťdesiatich rokov, nastavuje často krivé, groteskné až absurdné zrkadlo dobe, v ktorej sme žili. Je to o Poľsku o socializme, ale ako hovorí Alfred Jarry - odohráva sa to v Poľsku - nikde, teda všade.

Unikátne reportážne sondy do povojnovej histórie Slovenska cez osudy aktérov a svedkov udalostí, s ktorými sa autor zoznámil na svojich cestách do pohraničia východného Slovenska. Retroreportáže sú doplnené o nové fakty a súvislosti objavené v archívoch aj o výpovede účastníkov týchto udalostí. Autorovi sa podarilo vytvoriť sugestívnu literárnu fresku našej povojnovej histórie s mnohými aktuálnymi presahmi do súčasnosti.

Príbeh prostitútok z bratislavskej Vydrice, ktoré sa nastupujúci komunistický režim rozhodol prevychovať v tábore nútených prác v Novákoch na uvedomelé socialistické občianky. Nové, v poradí už tretie vydanie čitateľsky atraktívneho románu je doplnené autentickými dobovými materiálmi ukazujúcimi grotesknú i krutú tvár života za železnou oponou.

V 90-tych rokoch sa Bratislava stala hlavným mestom organizovaného zločinu na Slovensku. Bolo to kruté obdobie Divokého Východu s najhoršími prejavmi brutálneho zločinu, ktorý zdanlivo nemal kto potrestať. Táto kniha, skladajúca mozaiku dobových správ, ako prvá prináša ucelené svedectvo tejto dekády, kedy sa zločin dočkal aj svojho trestu.

V knihe Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave zaznamenáva Igor Janota rehoľné spoločenstvá od príchodu na naše územie, násilnú likvidáciu počas barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 a návrat niektorých rehoľných spoločností do Bratislavy po roku 1989. Počas stáročí tu rehole popri náboženskom poslaní vykonávali rozsiahlu humanitárnu, zdravotnícku ale aj národno-osvetovú činnosť. Popri predstavení tých najznámejších: františkánov, saleziánov, benediktínov, jezuitov, kapucínov, antonitov, cisterciánov, dominikánov, milosrdných bratov, trinitárov, uršulínok a klarisiek zaznamenáva aj činnosť menej známych reholí, akými boli krížovníci, lazaristi, kanonistky sv. Augustína rehole Notre Dame, milosrdné sestry. Ich poslaním bolo predovšetkým poskytovať milosrdenstvo, pomáhať v utrpení a podporovať chudobných. Kniha je doplnená aj o históriu sakrálnych stavieb a najznámejších rehoľných kláštorov na území Bratislavy s množstvom unikátnych dobových fotografií.

Erotická poviedka v denníku Le Monde ukončí vzťah autora s jeho priateľkou. Rozhodne sa odísť do Ruska a nakrútiť reportáž o poslednom zajatcovi druhej svetovej vojny, Andrásovi Tomovi, ktorý strávil päťdesiattri rokov v psychiatrickej liečebni. Autor sa pokúša vypátrať minulosť starého otca, ktorý cez vojnu kolaboroval s Nemcami. Po oslobodení ho odvliekli a pravdeporobne aj popravili. Román o potrebe poznať pravdu a naučiť sa s ňou žiť.

Kniha fejtónov vinárskeho profesora Fedora Malíka o víne a gastronómii. Nenapodobiteľným spôsobom rozpráva o labužníctve a o zážitkoch z putovania za vínom. Zhovievavo, obdivne aj kriticky píše o "Enem slovenských" vínach a vinároch, ale aj o harmónii vína a jedla v blízkom i vzdialenejšom svete.