Marenčin PT strana 69 z 103

Rozhovory s Petrom Gregorom vychádzali v denníkoch, časopisoch a zborníkoch od začiatku sedemdesiatych rokov. Dominujú témy autorskej tvorby, literatúry a umenia, postoja umelca k dianiu v spoločnosti, ale aj móda, ženy či Dunaj. Takmer v každom rozhovore sa ho redaktori pýtajú na jeho impozantný a nápadný zovňajšok a zakaždým ponúka inú odpoveď. Vskutku, Gregor sa vždy majstrovsky obliekal. Súhra topánok, nohavíc, saka, košele, hodiniek, účesu, okuliarov, tabatierky, zapaľovača či spony do kravaty a svojho času aj súhra oblečenia s veľkou dogou, bola vždy dokonalá. K tomu všetkému vlastnil a pestoval telo a chôdzu, ktoré nedovolia karikovať nespočetné kombinácie odevov. Sám však na túto tému hovorí: „Pre satirika naozaj nie je ani výhodné, ani bezpečné byť nápadným len svojím oblečením. Vystavuje sa riziku, že ho satirici budú považovať za módneho satirika a módni panáci za satiru v móde.“ Peter Gregor (1944, Prešov). Básnik, dramatik a satirik patrí – podľa vlastných slov – „k najmladším predstaviteľom nezadržateľne starnúcej strednej literárnej degenerácie“. Debutoval básnickou zbierkou Potreba visieť (1968). Po nej nasledovali: Nebeský policajt (1970), Rozhovor alebo Fackovací panák a morská panna (1975), Delta (1979), poetický skicár slávnych i menej známych osobností Odniesť si oheň z horiaceho domu (1989), zbierka humoresiek a aforizmov Malé maléry (1990), zbierka básní Zberateľ hodín (1992), epicko-filozofická skladba Muž menom Jób (1993), výber z rozhlasových hier pod názvom Smrť v Aténach (2000), poviedkový triptych Denník nebožtíka (2001), výber z básní o láske Listy zo záhrady Eden (2004), súhrnná zbierka aforizmov Etudy alebo Malá prechádzka veľkým lunaparkom (2010) a Idiotár (2013). Je autorom pôvodných rozhlasových hier a dramatizácií literárnych predlôh.

Rozhovory s Petrom Gregorom vychádzali v denníkoch, časopisoch a zborníkoch od začiatku sedemdesiatych rokov. Dominujú témy autorskej tvorby, literatúry a umenia, postoja umelca k dianiu v spoločnosti, ale aj móda, ženy či Dunaj. Takmer v každom rozhovore sa ho redaktori pýtajú na jeho impozantný a nápadný zovňajšok a zakaždým ponúka inú odpoveď. Vskutku, Gregor sa vždy majstrovsky obliekal. Súhra topánok, nohavíc, saka, košele, hodiniek, účesu, okuliarov, tabatierky, zapaľovača či spony do kravaty a svojho času aj súhra oblečenia s veľkou dogou, bola vždy dokonalá. K tomu všetkému vlastnil a pestoval telo a chôdzu, ktoré nedovolia karikovať nespočetné kombinácie odevov. Sám však na túto tému hovorí: „Pre satirika naozaj nie je ani výhodné, ani bezpečné byť nápadným len svojím oblečením. Vystavuje sa riziku, že ho satirici budú považovať za módneho satirika a módni panáci za satiru v móde.“ Peter Gregor (1944, Prešov). Básnik, dramatik a satirik patrí – podľa vlastných slov – „k najmladším predstaviteľom nezadržateľne starnúcej strednej literárnej degenerácie“. Debutoval básnickou zbierkou Potreba visieť (1968). Po nej nasledovali: Nebeský policajt (1970), Rozhovor alebo Fackovací panák a morská panna (1975), Delta (1979), poetický skicár slávnych i menej známych osobností Odniesť si oheň z horiaceho domu (1989), zbierka humoresiek a aforizmov Malé maléry (1990), zbierka básní Zberateľ hodín (1992), epicko-filozofická skladba Muž menom Jób (1993), výber z rozhlasových hier pod názvom Smrť v Aténach (2000), poviedkový triptych Denník nebožtíka (2001), výber z básní o láske Listy zo záhrady Eden (2004), súhrnná zbierka aforizmov Etudy alebo Malá prechádzka veľkým lunaparkom (2010) a Idiotár (2013). Je autorom pôvodných rozhlasových hier a dramatizácií literárnych predlôh.

V malomeste plynie život podľa svojich vlastnych pravidiel - čo sa však stane, keď naložíš tomu nesprávnemu náckovi? Vlado Valas, mladý skrachovaný filozof, uteká zo svojho rodného mesta a vydáva sa na podivuhodnú cestu do Bratislavy, plnú pochybných existencií a stroskotancov, kráčajúc po stopách svojej spackanej mladosti, aby zistil, že každé dno sa dá nakoniec preraziť. Rauš je temná paródia na motivačné romány o pozitívnom myslení, a zároveň psychedelický výlet do slovenského podzemia, kde aj náckovia môžu byť obete a pankáči pekní hajzli... Egor Indiani sa narodil 3. augusta 1983 v stredoslovenskej Hnúšti. Študoval na FF UK v Bratislave Slovenský jazyk a literatúru, no nedoštudoval. Vystriedal mnoho rôznych povolaní od predajcu v antikvariáte v Britskom Walese, až po fotografa na výletných lodiach v Karibiku. V r. 2013 natočil gonzo dokument DFF: Lost in Poland. Rauš je jeho literárny debut. Momentálne žije v Prahe.

V malomeste plynie život podľa svojich vlastnych pravidiel - čo sa však stane, keď naložíš tomu nesprávnemu náckovi? Vlado Valas, mladý skrachovaný filozof, uteká zo svojho rodného mesta a vydáva sa na podivuhodnú cestu do Bratislavy, plnú pochybných existencií a stroskotancov, kráčajúc po stopách svojej spackanej mladosti, aby zistil, že každé dno sa dá nakoniec preraziť. Rauš je temná paródia na motivačné romány o pozitívnom myslení, a zároveň psychedelický výlet do slovenského podzemia, kde aj náckovia môžu byť obete a pankáči pekní hajzli... Egor Indiani sa narodil 3. augusta 1983 v stredoslovenskej Hnúšti. Študoval na FF UK v Bratislave Slovenský jazyk a literatúru, no nedoštudoval. Vystriedal mnoho rôznych povolaní od predajcu v antikvariáte v Britskom Walese, až po fotografa na výletných lodiach v Karibiku. V r. 2013 natočil gonzo dokument DFF: Lost in Poland. Rauš je jeho literárny debut. Momentálne žije v Prahe.

Bojácni žartujú o smrti, odvážni žartujú s ňou. Denník nebožtíka sa končí vetou: „Nič ľahšie, ako umrieť, veď to sa doteraz podarilo každému.“ Je sťaby ľahkovážna, ironická, môže sa zdať až frajersky opovržlivá, slina uličníka na tvári Majestátu. Ale je to naozaj tak? Čo ak si len pískam, aby som sa nebál – potme a sám...? Peter Gregor (1944, Prešov). Básnik, dramatik a satirik patrí – podľa vlastných slov – „k najmladším predstaviteľom nezadržateľne starnúcej strednej literárnej degenerácie“. Debutoval básnickou zbierkou Potreba visieť (1968). Po nej nasledovali: Nebeský policajt (1970), Rozhovor alebo Fackovací panák a morská panna (1975), Delta (1979), poetický skicár slávnych i menej známych osobností Odniesť si oheň z horiaceho domu (1989), zbierka humoresiek a aforizmov Malé maléry (1990), zbierka básní Zberateľ hodín (1992), epicko-filozofická skladba Muž menom Jób (1993), výber z rozhlasových hier pod názvom Smrť v Aténach (2000), poviedkový triptych Smrť nebožtíka (2001), výber z básní o láske Listy zo záhrady Eden (2004), súhrnná zbierka aforizmov Etudy alebo Malá prechádzka veľkým lunaparkom (2010) a Idiotár (2013). Je autorom pôvodných rozhlasových hier a dramatizácií literárnych predlôh.

Ako Michal Dočolomanský pristál s vetroňom na futbalovom ihrisku v Dolných Orešanoch? Ako Emília Vášáryová vzkriesila Vladimíra Menšíka? Ako Marián Labuda pašoval peniaze cez hranice v detskom autíčku? Čo je to Jurajova Slezáčkova peristaltika ciev? Tieto a stovky ďalších príbehov nájdete v knihe dlhoročného člena Činohry SND a čerstvého osemdesiatnika Olda Hlaváčka, ktorá tvorí pestrý kaleidoskop spomienok na takmer štyridsať jeho hereckých kolegov doplnených o ich originálne recepty a anekdoty. Narodil sa 26. januára 1934 v Bratislave. Prvé skúsenosti zbieral na doskách Ľudovej scény mesta Žiliny. Úžasné divadlo. Činohra, orchester, balet, speváci... a všetko ochotníci! Ukončil štúdium Pedagogického gymnázia v Žiline a vošiel do dvier Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Absolvoval postavou Arlechina v hre Prefíkaná vdova. Predstavenie vtedy vysoko ocenila umelecká kritika. Truffaldina – Sluhu dvoch pánov hral v Prešove. Odtiaľ sa presťahoval sa do svojho rodného mesta Bratislavy, kde v SND hrá dodnes. Temperament, šarmantný pohyb v charakterovej a situačnej komike, groteskne decentný a dynamický prejav, to je jeho život na javisku. Truffaldino, Arlecchino, Pišta husár, Števko, Čert sú jeho nezabudnuteľné postavy, ale dokázal presvedčivo stvárniť švihákov, diktátorov a manipulátorov. Napísal celý rad rozhlasových a televíznych programov a aj si v nich zahral. V roku 1973 mu Český literárny fond udelil cenu za vynikajúcu spoluprácu pri výrobe televíznych zábavných programov. Rozhlasové rozprávanie gazdov Hlaváčka a Krajíčka v hostinci „Pod gaštanom“ si ešte aj dnes ľudia radi vypočujú.

Obdobie rokov 1940 až 1950 hlboko zasiahlo do novodobých dejín nášho života. Poznačilo nielen politickú tvár Európy a sveta, ale zasiahlo aj do osudov miliónov ľudí. Po rozpade demokratickej štruktúry slobodných národov a štátov, Hitler mocensky ovládol takmer celú kontinentálnu Európu. Slovensko na tom bolo ešte relatívne dobre. Vyfasovalo „nezávislosť“ pod krídlami Nemecka. Ani po druhej svetovej vojne nebolo u nás veľa dôvodov na radosť. Z jednej totality sme unikli, a vzápätí sme zapadli do druhej. Víťazstvo demokracie, ktoré sa v roku 1945 zdalo na dosah ruky, sa stalo čoskoro po víťaznom februári len krátkozrakou ilúziou.

Tibor Ébert sa narodil 14. októbra 1926 v Bratislave na Obchodnej ulici č. 50, v dome ktorý postavil jeho otec Ján Kristián Ébert, neskôr dom obchodníka Pavúka. Tu bývala rodina do roku 1936, potom sa presťahovala na Koziu ulicu. Už ako štvorročný hral na klavíri a veľmi skoro sa začal zaujímať o literatúru. Jeho učiteľmi boli významní slovenskí hudobníci, spisovatelia a básníci ako A. Albrecht, E. Suchoň, J. Smrek. T. Gašparek. Po ukončení gymnázia sa zapísal sa na Právnickú fakultu UK a navštevoval konzervatórium. Tieto roky považuje sa najkrajšie vo svojom živote. Po vojne ako 19-ročný opustil rodné mesto. V Budapešti naštevoval Vysokú školu hudobnú Franza Liszta, venoval sa literatúre, písal poéziu, prózu, divadelné hry a prekladal z latinčiny, slovenčiny a francúzštiny. Je nositeľom piatich vyznamení. Bratislavský rodák Tibor Ébert zachytáva osobné spomienky na udalosti, ktoré boli preňho podstatné a najdôležitejšie – od narodenia v roku 1926 až do obdobia po skončení druhej svetovej vojny, kedy musel opustiť milované rodné mesto a presídlil sa do Budapešti. Na pozadí osobných zážitkov prebiehajú reálne dejiny tejto pohnutej epochy. Ébert ich podáva bez sentimentality, no pritom s nefalšovanou presvedčivosťou súčasníka a očitého svedka, ktorý sa narodil a vyrástol v konkrétnom meste, na konkrétnej ulici, medzi konkrétnymi ľuďmi.

Životný príbeh hlavnej hrdinky Marisie, ktorá sa po smrti matky rozhodla vrátiť z Viedne na Slovensko a pracuje ako zdravotná sestra, jej spomienky na matkino umieranie a začleňovanie do rodiny partnera. Každodenný, banálny život sa strieda s výnimočnými životnými situáciami, pričom každodennosť víťazí. Marisia sa stretáva s nájdeným nevlastným bratom, o ktorom dovtedy nevedela. Hlavným motívom rozprávania sú rodinné väzby, pôvodné aj novo utvorené, úzke aj formálne, ich dôležitosť i zbytočnosť. Svetlana Žuchová (1976, Bratislava), spisovateľka, prekladateľka. Študovala psychológiu vo Viedni a medicínu v Bratislave. Pracuje na psychiatrii v Prahe. Vydala zbierku poviedok Dolce de Leche, novelu Jessim, román Zlodeji a svedkovia.

Ľubovnianske strašidlo: Päť tajomných noviel (Ľubovnianske strašidlo, Statok na predaj, Noc v Zlatom chrobáku, Čierny kohút a Poliačik Fili) od klasika maďarskej literatúry sú pútavo vyrozprávané príbehy odohráva-júce sa na území bývalého Horného Uhorska a Poľského kráľovstva, od severného Spiša až po južné slovensko – maďarské jazykové pomedzie v Novohrade. Slovenský preklad.

Vianočný príbeh o rodine, ktorá bojuje o svojho syna. Poznáte z relácií Modré z neba a Família.

Príbeh o láske, umení a smrti, v ktorom sa životy hrdinov raz osudovo, inokedy voľne spájajú. Spoznáte zábavné a tajomné rituály na odľahlom vidieku, vyveziete sa na ufo na Moste SNP a navštívite bruselské Atómium. Nasadnete do nočného vlaku a na dunajský parník. Stretnete ženu-bábiku aj mladého filmára, ktorý v provincii dokončuje poslednú snímku. Zažijete zlomové udalosti, keď sa u nás písali dejiny svetového divadla, v kultovom klube nadišla divoká noc a v tvorbe budúcnosti nastala nová éra. Lebo... Michal Hvorecký (1976, Bratislava) vydal sedem prozaických kníh, ktoré vyšli v prekladoch do piatich jazykov. Vyštudoval estetiku. Žije v Bratislave. Má syna. www.hvorecky.sk

Autobiografické dielo, ktoré Braňo Hronec napísal s publicistkou Barborou Lauckou, je ojedinelým svedectvom doby, v ktorej po druhej svetovej vojne žila celá naša spoločnosť. Mapuje pomery na Slovensku za Železnou oponou, hovorí o svojich úspechoch v zahraničí, ale aj o prehrách doma, o situáciách, ktoré boli niekedy veselé a inokedy zas až bolestne smutné. Spomína stovky hudobníkov a priateľov, s ktorými hrával a prežil vyše päťdesiat rokov svojej profesionálnej kariéry. Braňo Hronec (1940, Hronsek). Narodil sa v rodine evanjelického farára. Vyštudoval konzervatórium a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u profesora Alexandra Moyzesa. Stal sa legendou slovenskej populárnej hudby druhej polovice 20. storočia. So svojim hudobným telesom pôsobil takmer v celej Európe. „Je veľmi ľahké a zjednodušené hodnotiť čas, ktorý sme žili z dnešného pohľadu ‚hrdinov‘, ktorých nik nikdy nenútil robiť ideové kompromisy. Nerozmýšľal som nad tým, že by som opustil republiku, pretože som bol vždy doma na Slovensku rád. V žiadnom prípade ale neodsudzujem tých, ktorí odišli. Mali na to právo. Ja som sa však rozhodol zostať. A preto akceptovať aj to, čo bolo neraz prihlúple, nelogické, komické, alebo dokonca trápne. Taká však bola naša vtedajšia realita života, ktorý museli žiť milióny našich ľudí. Z toho môjho som sa usiloval vytĺcť za vtedajších podmienok to najlepšie, čo sa dalo.“

Holokoulí provokativním způsobem odhaluje mýty o sexu, které jsou tabu, zatímco užívá jemná nuance, kterými román zobrazuje jádro problému. Jeden z nejúspěšnějších norských debutových románú všech dob, vysoce kontroverzní Holokoulí, podnítilo rok dlouhou mediální debatu, změnilo tisíce životú. Román byl veleben a nazýván zachráncem života a zároveň také zuřivě pálen na smetišti. Film podle románu Holokoulí měl v Norsku premiéru v červenci roku 2013. Příběh o Karlovi, Kristiánovi a Leovi navždy změní čtenářúv pohled na vztahy mezi muži a ženami. V státě, kde ženy vlastní veškerou moc a veškeré výhody, ženy zjistili, že existuje jenom jediný typ ideálního muže – je to muž, který má vždy hezky vyholené koule. V snaze porazit světoznámého milovníka žen Casanovu, se naši tři hlavní hrdinové stanou oběťmi vlastního šarmu a destrukce, ve hře, ve které jsou všichni muži a ženy odsouzení k prohře. Holokoulí vede čtenáře temnou a zároveň zábavnou cestou popředím moderního světa svádění a sexuality. Tento román přijme i ty nejurputnější feministky přiznat, že ženy vyhrály v boji mezi pohlavími. „Ta holka v zeleným?“ zeptal se a obočím ukázal na holku, po které jsem pokukoval. „Už nějakou dobu je singl. Chtěla by, aby jí někdo sbalil, ale není si úplně jistá, co hledá. Je moc plachá, aby udělala první krok. Na osmdesát procent ji můžeš mít už první noc.“ „Znáš ji?“ zeptal jsem se. Zkoušel snad dát nás dohromady? „Nikdy jsem ji neviděl,“ usmál se a podíval se mi do očí. „Nazdar, jsem Karl. Dáme si něco k pití.“

Po tom, ako ju vyhodí zbitú na ulicu uprostred výnimočne studenej marcovej noci jej mafiánsky manžel Miro, zostane Irena Vikárová odkázaná na pomoc svojho dávneho milenca Sveťa. Vplyvný Miro jej ale znemožní, aby si našla prácu, a tak je na neurčitý čas nútená prijať neslušný návrh svojho právnika Alexa. Irena sa dáva dokopy, aby zosnovala pomstu manželovi. To jediné jej totiž zostalo. Mierne erotický príbeh s detektívnou zápletkou o tom, ako sa z nešťastia zrodí chuť po pomste, ako zaslepenosť pomstou prináša hriech, a ako aj napriek hriechu vznikne láska, lebo láska má vlastné pravidlá, a môže sa zrodiť aj pri Lekciách z nenávisti. Martina Monošová (1972, Trenčín), spisovateľka. Vyštudovala priemyselný dizajn na STU v Bratislave. Debutovala románom z prostredia opatrovateliek Lásky o piatej, napísala voľné pokračovanie príbehu z britských ostrovov Anglické prebúdzania, zaujímavý trojpohľad na manželskú neveru v románe Klišé, s nadhľadom podaný román Zlodeji bozkov o hľadaní vlastnej cesty i ceny a román o výšinách a pádoch v živote speváčky Sladké sny. Autorka pracuje s interiérom a módou. Žije a tvorí v Pezinku. www.martinamonosova.sk

Výňatok z plagátu pribitého na šibenici v meste Citadela: „Hnevá vás váš nadriadený, ktorý si o sebe myslí, že je najdokonalejšou bytosťou na svete? Máte po krk oltáriku podnikovej kultúry, ktorý musíte uctievať a chodiť okolo neho kolenačky? Štve vás, že vášho obchodného partnera nemôžete hodiť sedemhlavému drakovi a prizerať sa, ako mu tento trhá končatiny? Túžite poskladať si woodoo bábku, aby pomocou nej skočil váš otravný kolega z hradnej veže? Chceli by ste sa namiesto nudného a úmorného vysedávania v kancelárii vydať na dobrodružnú cestu za bohatstvom a slávou, plnú nástrah, nebezpečenstiev a vzrušenia, ale nemáte na to guráž? Skvele! Tak len pekne zostaňte tam, kde ste a nepleťte sa nám pod nohy! Hrdinovia Škoricovníka si totiž všetky dobrodružstvá odžijú za vás a vy si o nich môžte prečítať! Škoricovník je PRVÉ slovenské satirické fantasy a zatiaľ aj jediné, keďže doteraz nikto iný niečo podobné vydať nestihol.“ Martin Jurík (×Spisovateľ×) Pisálek, ktorý sa s prechodnými úspechmi (skôr neúspechmi) venuje beletrii a tvári sa, že vie písať. (×Pracoval ako novinár×) Bla, bla, bla. Obyčajný pamfletista, čmuchal, sliedič a ohovárač. Kmín. Novinárska hyena. Má mindráky, pretože mu denník STE nevenoval pozornosť. Závidí Világošovi úspech. Myslí si, že je vtipný. Pritom však nie je. Redakčná úprava: T. O. Michal Ružička (×Podnikateľ×) Špekulant na finančných trhoch. Venuje sa (×obchodovaniu s finančnými derivátmi×) kšeftovaniu. Pritom však prišiel aj o spodné gate, tak vymyslel, že ma bude ohovárať, a Jurík mu na to naletel. Závidí Meidanu, že má monopol na škoricu. Štve ho, že nezarobil ani len na zlate, za ktorým sa vybral Jonáš. Nepustite ho ku škorici, je od nej závislý! Redakčná úprava: T. O.