Marenčin PT strana 62 z 92

Príbeh Uli je naplnený láskou k mladému právnikovi, tragédiou, profesionálnym úspechom aj utrpením v koncentračnom tábore. Detstvo prežila bez otca, matka pracovala vo Vysokých Tatrách. Spolu s bratmi žila u starých rodičov. Po štúdiách na učiteľskom ústave odišla za prácou do Užhorodu. Tu zažila mrazivú zimu, chudobu, tragické životné osudy detí a ich rodičov. Po roku získala prácu v tatranskom hoteli Grand, kde pokračuje jej životný príbeh...

Píše sa rok 1531. Ples u vojvodkyne Diany de Poitiers sa neskončil podľa jej predstáv. Nielenže sa nepodarilo zistiť, kto neznáma šľachtičná je, ale náhle niekam zmizla. Jej totožnosť dokáže objasniť len samotný kráľ, František I., ale ten váha, aby nespôsobil škandál. Na povrch presakujú tajomstvá, ktoré by radšej mali zostať zamknuté v minulosti a ktoré nedajú spávať samotnému panovníkovi. Situáciu pri dvore by pomohla upokojiť oficiálna svadba vojvodu de Guisé s krásnou neznámou, ibaže tá sa zo strachu o svoj život, ktorý je stále v ohrození, pokúša uniknúť. Skrýva sa pod ochranou statočného rytiera Marcela, ktorý sa však správa stále záhadnejšie. Takto sa začína román Rytierova druhá šanca, druhý diel historickej trilógie SOPHIE o záhadnej mladej šľachtičnej, desiata kniha z pera autorky Martiny Monošovej.

Tri novely zLotta, Dom a Mesto. O živote súčasných mladých ľudí s množstvom intertextuálnych odkazov i iných návykových látok. Autorka rieši ich aktuálne „problémy“ – osamelosť, odcudzenosť, sklony k závislostiam, hľadanie rôznych skratiek, snahu zapáčiť sa spoločnosti v protiklade s nemožnosťou splniť rôzne očakávania a nároky. Kniha je vyjadrením našej skutočnosti prostredníctvom neskutočných motívov a obrazov.

Zoznámili ste sa už niekedy cez internet? Potom viete, aké je to loviť v týchto vodách. Narazíte buď na lásku svojho života alebo na obrovský trapas, ktorý sa budete snažiť čím skôr zabudnúť... Vanesa zažije oboje. Najprv sa takmer stane obeťou zvrhlého sexuálneho návrhu. Aj bez toho má však problém s prijatím vlastnej sexuality. Muži ju takmer vôbec nevzrušujú, nevie si s nimi vytvoriť hlbší vzťah. Keď to už vyzerá, že ostane navždy v celibáte, zistí o sebe krutú pravdu. Vanesa má sexuálnu úchylku, ktorú však musí tajiť...

Kniha Filipa Müllera z roku 1979 je unikátnym svedectvom Čechoslováka, ktorý prežil Osvienčim. Ako väzeň sonderkomanda musel v rámci zvláštneho zaobchádzania pracovať v tejto fabrike na smrť. Odhalil svetu vnútorný život likvidačného tábora. Zvláštne zaobchádzanie bol nemecký krycí názov pre masové vraždenie židov v plynových komorách a spaľovniach. Ako jeden z mála očitých svedkov prežil Müller nielen všetky likvidačné akcie tohto smrteľného komanda, ale zanechal aj jedno z najvýznamnejších svedectiev masového vraždenia. Je to prvé obsiahle svedectvo „nositeľa tajomstva“ a otrasný dobový dokument. V porovnaní s jeho výpoveďou v dokumentárnom filme Clauda Lanzmanna „Shoah“ a jeho výpoveďami voči príslušníkom SS v rôznych súdnych procesoch, obsahuje kniha najväčšiu zbierku autentických spomienok na svet zvláštneho zaobchádzania. Po premietnutí svojej výpovede vo filme Clauda Lanzmanna v nemeckej televízii (v roku 1986) Filip Müller už nikdy verejne o tejto téme nehovoril.

Lindu po rozchode s Norbertom trápia nočné mory, ktorým nerozumie. Keď sa ako tak spamätáva z nešťastnej lásky, stretáva Samira, ktorý jej nečakane vstúpi do života. Samir je sexi, milý a bohatý Arab, ktorý pochádza z Egypta. Okamžite si ju získava. Zdá sa, že nič nebráni ich šťastiu až do dňa, kým sa jej nočné mory, ktorými trpí, nezačnú napĺňať...

V kysuckých horách zmizne muž a stopy po ňom sa po dvadsiatich rokoch objavia tam, kde ich zdravý rozum nepripúšťa. Mladý košický zbohatlík si to rozdá s novou drogou a doslova vyletí z kože, do ktorej sa nie a nie vrátiť. Úplne obyčajná učiteľka v Banskej Štiavnici sa jedného rána zobudí a poprosí manžela, či by nemohol odstreliť istého vplyvného, priam najvplyvnejšieho muža. Alebo ten lotor, ktorý umláti svoju ženu na smrť, aby ráno pochopil, že to nestačí. Plus ďalších desať príbehov, ktoré je rozhodne lepšie stokrát čítať, ako raz (ne)prežiť.

Mladého spisovateľa Daniela Dárskeho zastihne telefonát vo chvíli, keď priletí na pracovnú dovolenku do Fínska. Slovenská kriminálka ho žiada, aby sa okamžite vrátil domov pre podozrenie z vraždy historika Milana Hromnicu. Muža, ktorý učil na Danielovej alma mater, niekto brutálnym spôsobom dobodal. Nedôverujúc štátnym orgánom, spisovateľ sa na vlastnú päsť rozhodne pátrať po ozajstnom vrahovi. S pomocou súkromného detektíva sa mu podarí odhaliť utajenú tvár historikovho života. Pátranie však prekazí zásah polície a z ďalšej vraždy obvinia Daniela...

„Ak sa k nám smrť priblíži, privítajme ju s odhodlaním. Tak zomiera partizán.“ Tieto slová vyriekol Ernesto Che Guevara vo chvíli, keď vojaci bolívijského diktátora Barrientosa zlikvidovali jeho bojový oddiel. Vedenie CIA poslalo do krajiny svojho agenta a zabijaka Félixa Rodriguéza. Spolu s bolívijským ministrom riadil poľovačku na Che Guevaru. Chcel zmeniť svet, vytvoriť nového človeka, bojovať proti americkému imperializmu a pomáhať národom oslobodiť sa od kolonialistov. Partizánsky oddiel v blízkosti dedinky La Higuera vojská obkľúčili, Che Guevaru v prestrelke ranili a seržant Mário Terán veliteľa partizánov zblízka odstrelil. Autor pátral po stopách Che Guevaru v Havane, Nikarague, Paríži, Moskve, Washingtone a v Miami na Floride. Pri písaní mu pomohli aj postrehy bývalého spravodajcu Československého rozhlasu v Lime Valentína Benčaťa. Dlho sa nevedelo, že Che Guevara žil krátko aj neďaleko Prahy. Na príbehu Ernesta Che Guevaru ani čas neubral nič z jeho revolučnej legendy. Tá napriek všetkým ideologickým obratom žije naďalej. Stal sa ikonou revolúcie, svojimi činmi stále inšpiruje a fascinuje milióny mladých ľudí na celom svete.

Petra sa často utápa v pochybnostiach. Neverí v silu Dávidovej lásky. Cíti, že v ich vzťahu je niečo nezdravé, ale nevie to presne definovať. Čas jej dáva za pravdu. Dávid sa správa spôsobom, ktorý prekračuje hranice normálneho a už aj hranice jej tolerancie a únosnosti. Je podivná záľuba v kúpaní ich dcérky prejavom prehnanej otcovskej lásky, alebo je za tým niečo nechutné a zvrátené, ako naznačuje aj tajomstvo v Emmkinom denníku?

Kálmán Mikszáth (1847 – 1910) svoju poslednú rozsiahlu románovú fresku (vyšla posmrtne 1910) vytvoril na podklade staršej anekdotickej legendy spišskej rodiny Görgejovcov z Hrhova pri Levoči: „za psa richtára a za richtára paloš.“ Autorova románová verzia sa odohráva na pozadí kuruckého odboja proti Habsburgovcom v rozpätí piatich rokov, počnúc novoročnou poľovačkou roku 1700. Romantický začiatok (smrť richtára) a romantický záver (poprava podžupana) tvorí rámec historicky a faktograficky bohatého a neopakovateľného rozprávania o spore a živote slávneho „saského“ spišského mesta a rázovitej spišskej stolice na čele s potomkami nemeckých Sasov. Symbolicky ide vlastne o dva nezmieriteľné, rozdelené svety v jedinom Uhorsku, kde nič nezmôže ani láska spišského Romea a Júlie, mladého richtára, ktorý dal popraviť otca svojej spanilej Rozálie.

Hana, Tereza, Nitka. Tri ženy spojené jedným osudom. Každá má svoj príbeh, každá sa snaží vymaniť spod vplyvu rodinnej kliatby. Ktorej sa to podarí? Do neba ma nevezmú rozpráva príbehy troch žien a ich boja s každodenným životom. Kniha plná sklamaní a pádov, ktorá však ponúka aj nádej na cestu k šťastiu.

Atraktívny Matej nemá o ženy núdzu, ba tie sa mu priam samé vrhajú do náručia, ochotné ísť aj pod svoju cenu... On však po sklamaní v manželstve nemá o city záujem a s výrokom jemu vlastným, že mu je „všetko jednóóó“ pláva životom. Keď však do jeho života vstúpi Sofia, ktorá zhmotňuje všetko, o čom kedy sníval, začína sa meniť na niekoho, koho postupne nespoznáva nik z jeho najbližších.

O podobách lásky a všetkom, čo nám lásku berie. Boj človeka o podstatu lásky, súboj s nízkymi pudmi, zvrátenosťou, závislosťami a šialenstvom. Tento súboj sa v knihe prezentuje raz ako metafora o lízatku, ktoré sa mení z detského predmetu okúzlenia na sexuálnu pomôcku a predsa je vyjadrením lásky, raz ako autorské tour de force, ktoré je vyznaním nielen jednej žene, ale aj naplnením zmieneného súboja, a raz ako príbeh o búrlivom vzťahu, v ktorom je pár zmietaný medzi krutou sexualitou a snahou nájsť úprimný cit.

Lucia bojuje so svojimi vnútornými démonmi, ktoré skomplikuje nečakaná rodinná situácia a vzťah so ženatým mužom. Príbeh rodiny Šípkovcov, v ktorom každý jeden z nich predstavuje zdroj i trpiteľa vlastných problémov, ktorých akoby sa nedokázali vzdať, akoby na nich lipli, a čím viac ich tie trápenia zraňovali, tým viac sa ich zubami-nechtami držali, neustále sa vracali k tomu, čo im ubližovalo. Každý z nich sa drží v bubline svojich osobných tragédií, z ktorých sa akosi nevie vymotať či vzájomne s ostatnými komunikovať a porozumieť si. Týmto témam sa venuje prvá časť knihy o začarovanej rodine, ktorá sa nedokáže zo svojho začarovaného kruhu vykrútiť , a ktorá je možno skôr prekliata než začarovaná. Hlavná hrdinka Lucia bojuje so svojimi vnútornými démonmi, ktoré skomplikuje nečakaná rodinná situácia a vzťah so ženatým mužom.

Vojtech Tuka (1880 – 1946) patrí medzí významné politické osobnosti dejín Slovenska a Československa v rokoch 1918 – 1946. Počas Slovenského štátu bol z pozície predsedu vlády zodpovedný za oficiálnu štátnu politiku a politické rozhodnutia, osobitne za perzekúciu židovského obyvateľstva na Slovensku. V roku 1946 bol v procese pred Národným súdom odsúdený na trest smrti. Bol to v poradí už druhý proces s Vojtechom Tukom. Sedemnásť rokov predtým bol v roku 1929 v Bratislave odsúdený na pätnásť rokov ťažkého žalára. Bol uznaný vinným zo zločinu vojenskej zrady a zločinu prípravy úkladov o republiku v procese, o ktorom existujú pochybnosti, či nebol zmanipulovaným, politickým procesom. Monografia V jubilejnom roku republiky: Od Vacuum iuris po proces s Vojtechom Tukom prináša detailný pohľad na priebeh samotného procesu aj na okolnosti, ktoré proces sprevádzali a ktoré mu predchádzali. Detailný rozbor jednotlivých bodov obžaloby a samotných svedectiev umožňuje vytvoriť si obraz o ich hodnovernosti. Z historického pohľadu je politická stránka procesu dôležitejšia ako právna. Z toho dôvodu má veľký význam analýza Tukovej politickej činnosti a zasadenie procesu do kontextu dejín Československa a Slovenska počas prvej dekády existencie republiky. Rok 1928 bol rozhodujúci pre symbolickú aj politickú demonštráciu moci Československej republiky, ale aj pre demonštráciu odhodlania slovenských autonomistov dosiahnuť vytúženú autonómiu. Samotný proces vo svojej podstate odkazuje na dôležitú skutočnosť, že v prípade skutočne nebezpečnej činnosti pre štát, ktorou bol autonomistický program a nie existencia tzv. Tukovej špionážnej kancelárie vo Viedni, Vojtech Tuka konal nie ako politický solitér, ale ako splnomocnenec Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.