Marenčin PT strana 62 z 103

Tramping, pocit voľného táborenia, kamarátstva a romantiky. Ako chlapci z Zuckermandlu sme prežívali mladosť v časoch totálnej asanácie Podhradia. Preto sa chcem ešte raz vrátiť do tienistých uličiek, na vysoké skalné bralo zaliate večným slnkom, ktoré nás obklopovalo z jednej strany a z druhej strany veľrieka a jej rozpálené brehy, na ktorých sme vyrastali. Neboli sme veľmi odlišní od chlapcov z iných štvrtí starej Bratislavy, Ziegelfeldu, alebo Jaskového radu... Tieto moje spomienky na náš starý Dunaj a jeho ramená obklopené lužnými lesmi a na Malé Karpaty venujem všetkým mojim žijúcim a tiež už nežijúcim priateľom a vám všetkým následníkom, kráčajúcim po zarastených chodníkoch našej krásnej prírody. Walter Malaschitz – Apač

Až odliv ukáže, kto plával bez plaviek. Jean Ravaillac, tento buržuj-bohém parížsky, potreboval odísť. Nie odísť. Ujsť! Nájsť sa. Búrlivý život bol prázdny, sýtil viac jeho telo ako dušu. Nevedel to, ale le vide, to prázdno, ho neuspokojovalo. Jeho papa, poslanec Assemblée nationale, mu navrhol: „... Ani Brazília, Čína či Japonsko, to sú rastúce či vyspelé krajiny. Potrebuješ ísť tam, kde musia ešte riešiť veci podstatné, nie čerešňu na torte, ale korpus – navrhujem ti Slovensko...“ a tam stretne Hanku Ciprianovú...

Aj vám chýba v domácnosti chlap a keď treba niečo opraviť, ste bezradná? Alebo by ste potrebovali aj niečo iné? Sex, lásku, porozumenie? Či len osvieženie v horúcich letných dňoch? Potom je hodinový manžel pre vás ideálnym riešením. Hodinový manžel je román o mužovi, ktorý vie opraviť všetko okrem vlastných vzťahov. Keď vstúpi do domu, kde žijú tri generácie žien a kde chýba mužská ruka, má chuť utiecť. Presila žien mu nedá šancu. Ktorá v súťaži o chlapa zvíťazí? A bude toto víťazstvo vôbec výhrou, alebo...

Véčko, hlavné mesto najlepšieho miesta vo vesmíre – našej mladosti. Večer čo večer to bolo miesto rituálneho postávania, sácania, hladkania, tárania, bozkávania, tancov a popíjania s fajčením. Vytváral sa véčkarsky parfum, ktorý bol namiešaný z vône umytých vlasov, červeného vína a šťastného potu. Boli sme to my, naše lásky, naše hry, straty a nálezy. Tá miestnosť je tam stále, ale Véčko zmizlo. Zmizlo spolu s nami. Boris Filan V-klub mal nejaké fluidum. Bolo to príťažlivé miesto. Tam mohol človek prísť a pozerať sa, ako druhí tancujú, potom zase mohol osloviť hociktoré dievča, sadnúť si s ním na schody a debatovať. Každý mohol ku každému prísť a porozprávať sa, vziať do ruky pohár. Takého miesta, akým bolo Véčko, dnes už niet. A vytratila sa aj atmosféra doby medzi mladými ľuďmi. Už to nie je také spontánne. Teraz, keď na niekoho zamierim fotoaparát, ten človek sa už kontroluje, má strach a cíti nedôveru. Všetko sa na niečo hrá. Vo Véčku sa nik na nič nehral. Peter Procházka

Ira a jej deti sú poznačené minulosťou. Šarlota vidí vo svojich deťoch božstvá. Koronis sa zamiluje do zabávača na hostinách. Osudy postáv sú posplietané, ich príbehy, podobné antickým mýtom, plynú pod povrchom obrazov navzájom previazaných vnútornými súvislosťami. Kniha nastoľuje otázky o zmysle vlastnenia a bytia, ukazuje obmedzenia, prepadliská a pasce pre súčasného človeka. Poznanie sprevádzajú sarkazmus a irónia. Dej speje k tragickému koncu. Všetko je to však zložitejšie aj v živote aj v literatúre...

Amélia má osemnásť rokov a život si užíva naplno vďaka peniazom, ktoré jej dáva otec. Nič však netrvá večne. Keď nastanú v otcovej firme problémy, Amélia aj celá jej rodina musia prejsť na úsporný režim. V čase najväčšej beznádeje stretne Adama, ktorý dá jej životu nový zmysel. Pocit, vďaka ktorému vie, že sa oplatí bojovať. Až dokonca.

Príbeh štyroch úplne odlišných žien, ktoré však majú niečo spoločné – sú krásne a inteligentné, ale sklamané životom, mužmi, vzťahmi, láskou a sú... Nezadané. Dobrovoľne. Odmietajú sa zmieriť s tým, že by preto mali plakať do vankúša. Rozhodnú sa, že sa nenechajú zlomiť a odteraz ony budú určovať pravidlá a užívať si. Ale je to naozaj také jednoduché?

Po tragédii, ktorá mi vzala všetko, na čom mi kedy záležalo, je život bolestivý a márny. Prenasleduje ma túžba stratiť rovnováhu. Zrútiť sa z pomyselného lana, na ktorom denne balansujem. Prajem si potknúť sa o šnúrky na topánkach. Absurdne verím, že si udriem hlavu o balvan a už nikdy neotvorím oči. Ale želá si to aj Všemohúci? Odpoveď netuším. Boh si totiž dovolil písať môj osud celkom sám. Iba atrament som mu poskytla...

Ondrej, majiteľ realitnej agentúry, sa po rokoch emigrácie vracia z Nemecka na Slovensko. Splnil sa jeho veľký sen – po revolúcii, v malej privatizácií, sa v rodnej Bratislave dostal k vysnívanej secesnej budove s reštauráciou, kaviarňou a hotelovými izbami. Keď budovu vyplatil a mal v ruke list vlastníctva, brutálne udrela mafia...

Malé dievčatko zmizne v závejoch snehu a ľadu na Špicbergoch. Nie je však jediná, kto sa bez stopy stratil v extrémnej krajine večného arktického chladu. Obyvatelia miestnej komunity žijú v blízkom vzťahu, ale zdá sa, že chladná príroda zaviala medzi nich tajomstvá o ktorých navzájom netušia. Známy, sused a blízky priateľ sa menia na cudzincov. Nikto však nemôže zmiznúť bez stopy, aj keď ju zaveje sneh... Kriminálna séria arktických vrážd sa začína. Posaďte sa do tepla a začítajte sa...

Príbeh o ľudskom nešťastí, o nezvládnutí, či schopnosti predísť životným prekážkam. Trojica hlavných hrdinov, ktorí sa točia vo víre nebezpečenstva, klamstiev, nešťastia a všadeprítomnej smrti, a to všetko v nádhernom prostredí hôr Malej Fatry, Žiliny a priľahlých lokalít. Aký je hlavný motív vraha? Skutočne sa podarí detektívovi spolu s ostatnými vyriešiť prípad a oslobodiť tak svet z pazúrov ďalšieho krutého šialenca? Aké tajomstvá začnú postupne vyplavovať na povrch? Roman Kulich (1980, Ružomberok). Po maturite doštudoval Akadémiu vzdelávania, odbor malé a stredné podnikanie, ktoré mu pomohlo pri pracovnej činnosti v rodinnej firme, zaoberajúcej sa gastro podnikaním. Písaniu sa venuje od šestnástich rokov. Požierač je jeho prvý román. Poviedky mu vyšli v časopisoch Fantázia, Dotyky a v zbierkach Fantastická 55 a Utekajme, už ide. Momentálne žije na sídlisku v Žiline a s vervou sa venuje rodinnej firme... Bronský sa najprv obzrel, či je v blízkosti Lívia. Ruky aj nohy mal stále meravé, ale krv už do nich prúdila pozvoľnejšie, takže predpokladal, že sa o pár minút zasa rozhýbu. Aj keď sa dozvedel fakt, ktorý by ním za iných okolností otriasol až v samotných základoch bytia, teraz pudovo najprv hľadal svoju milovanú polovičku. Skutočne tam bola. Ležala na akomsi provizórnom prístelku z trávy, vetiev a lístia, ruky mala zložené na prsiach ako zabalzamovaný faraón vo svojej tisícročnej rakve. Videl, že dýcha. Líca mala mierne naružovelé a oči privreté. V hre tieňov a svetla mu pripadala ako uspatá princezná v rozprávke. No situácia mala reálne od rozprávky na míle ďaleko...

Osudoví muži, ale iba jeden je ten pravý. Dve ženy, ale ani jedna nechce ustúpiť. Andrea a Kristína, ktoré si jedna o druhej myslia "svoje", by si navzájom nijako neprekážali. No osud chcel, aby sa ich životy ironicky popreplietali do zmotanca, v ktorom sa končia aj omnoho silnejšie ženské priateľstvá, a život im nenápadne preteká pomedzi prsty… Príbeh dvoch žien na pozadí dynamicky sa meniacich životných podmienok, vyplývajúcich z veľkých spoločenských zmien od osemdesiatych rokov až po súčasnosť, napísané podľa skutočných udalostí – románová sága Martiny Monošovej: Miluje, nemiluje, idem. Martina Monošová (1972, Trenčín), spisovateľka. Vyštudovala priemyselný dizajn na STU v Bratislave. Debutovala románom z prostredia opatrovateliek Lásky o piatej, napísala voľné pokračovanie príbehu z britských ostrovov Anglické prebúdzania, zaujímavý trojpohľad na manželskú neveru v románe Klišé, s nadhľadom podaný román Zlodeji bozkov o hľadaní vlastnej cesty i ceny, román o výšinách a pádoch v živote speváčky Sladké sny a erotický príbeh s detektívnou zápletkou Lekcie z nenávisti. Autorka pracuje s interiérom a módou. Žije a tvorí v Pezinku. www.martinamonosova.sk

Dve novely básnika a filozofa žijúceho od polovice 90. tych rokov v Bratislave. V Epizóde Egon Bondy popisuje fiktívne stretnutie F. X. Messerschmidta s rabi Meierom. Na potulkách bratislavskými ulicami a dnes už zbúraným Podhradím objavuje genius loci a ducha starej Bratislavy ktoý žije už iba v imaginácii a spomienkach autora.

Sofia nie je ani štíhla, ani pekná, ani tak šikovná ako jej dve kamarátky... Muži ju oblúkom obchádzajú, ale ona túži po láske a... po peniazoch. Nemá pocit, že je horšia, ako tie dve mrchy. Ale ako o tom presvedčiť tých mužov? Duchaplnosťou? Sexom? Intrigami? Všetky prostriedky sú dobré, ak ide o lásku... Napokon jej láska sama spadne do lona tam, kde ju nečakala. Ale, ide o čistú lásku, o ktorej tak rady čítame v knihách? A akú úlohu pri tom zohrajú kamarátky? Je často na cestách, ktoré jej spríjemňujú knihy. Do postáv hlavných hrdiniek sa vžila natoľko, až o nich napísala vlastnú knihu. Netúži však po tom, aby čitatelia o jej knihu zakopávali pri pokladniach. Ako hovorí, dobrá kniha si Vás nájde aj sama. „Marcel!“ obrátila sa na neho. „Odkedy sa ti páčia tučibomby?“ „Vy sa poznáte?“ „Samozrejme,“ odvetila Žaneta a sadla si mu na kolená. „No tak, Karkulka! Potrebujem obsadiť postavu v novom seriáli, a keď som zbadal Sofiu, hneď som ju v tej role uvidel,“ povedal. „Akú postavu?“ zvolali sme dvojhlasne. „Postavu upratovačky v dome bohatého mafiána.“ „Upratovačky?“ opýtala som sa sklamane. „A čo si čakala?“ zasmiala sa škodoradostne Žaneta. „Rolu milenky?!“ pripadne: „Nie, ale...“ „Upratovačka ti sedí,“ povedala a chytila Marcela majetnícky za ruku. „To nebude taká obyčajná upratovačka,“ vstúpil do nášho dialógu aj on. „Nie?“ opýtala som sa s nádejou. „Nie?“ opýtala sa sklamane Žaneta. „Bude to bosorka,“ povedal tajomne.

Fanúšikmi obletovaná Miriam Sternová jedného dňa zistí, že jej súkromný život je iba chabým odrazom jej speváckych úspechov. Vzťah s manželom ochladol, s nevlastnou dcérou sú si na míle vzdialené. Do toho všetkého jej do života nečakane vstupuje priateľ z detstva Tibor a jeho sympatický nevlastný syn Martin, ktorý sa za každú cenu pokúša upútať jej pozornosť... Má právo siahnuť po láske podstatne mladšieho muža, alebo sa má uspokojiť s tým, čo už v živote dosiahla? Dej románu, ktorý okrem iného poodhaľuje aj skryté zákutia najvyšších vrstiev slovenského šoubiznisu, sa čiastočne odohráva v bližšie nešpecifikovanom malom slovenskom vidieckom mestečku a v Holandsku, a to nielen v Amsterdame a na pozadí holandských tulipánových polí. Napriek idylickému prostrediu, romantiku sľubujúcemu názvu a ústrednej ľúbostnej téme, je piaty román Martiny Monošovej Sladké sny ďalšou dramatickou a šikovne opísanou sondou do komplikovaných vzťahov všetkých zúčastnených osôb – presne ako sme na to už v Monošovej knihách zvyknutí. Martina Monošová (1972, Trenčín), spisovateľka. Vyštudovala priemyselný dizajn na STU v Bratislave. Debutovala románom z prostredia opatrovateliek Lásky o piatej, napísala voľné pokračovanie príbehu z britských ostrovov Anglické prebúdzania, zaujímavý trojpohľad na manželskú neveru v románe Klišé a s nadhľadom podaný román Zlodeji bozkov o hľadaní vlastnej cesty i ceny. Autorka pracuje s interiérom a módou. Žije a tvorí v Pezinku. www.martinamonosova.sk Osameli sme. Osamela som s Martinom v najromantickejšom dome, aký som si kedy vôbec dokázala predstaviť! Odkedy vošiel, v sluchách mi búšila krv. Moje srdce sa zbláznilo. Prechádzali mnou vlny známeho tepla a ja som zrazu nechápala, ako som mohla dopustiť, že odišiel. Najskôr sme sa na seba hodnú chvíľu iba nemo dívali... a potom sa všetko zrazu rozbehlo. Pristúpil ku mne, začal ma dychtivo bozkávať. Jeho vášnivé objatie ma pohltilo a všade som pocítila žiadostivé dotyky. Potom ma odniesol hore schodmi, až sme napokon od netrpezlivosti len polonahí skončili v jeho posteli... ... v tej posteli, kde som si po celú noc predtým zakazovala pálčivé sny o ňom... Teraz akoby vybuchla sopka!

Senzačný príbeh mladíka. Po tragickej smrti rodičov vedie búrlivý život. Keď skrachuje jeho upratovacia firma, núka dievčatá ako call girls politikom a manažérom. Ponúkne svoje služby firme, ktorá sa chystá investovať na Slovensku. Začína sa kariéra lobistu. Má prsty v privatizácii letiska, v tendroch, lobuje vo vláde. Stane sa z neho vplyvný a bohatý muž pohybujúci sa na hrane zákona. Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA, pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom mesačníka POP HORIZONT, založil reklamnú agentúru AURUM, teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech..., Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora a romány Posledné varovanie, Nádenník pera vo francúzskych službách a Žraloci. Žije v Bratislave. „Inak, tvoje lobovanie u vlády kvôli cenám plynu pre domácnosti,“ ironicky sa pri týchto slovách usmiala, „je z našej strany šikovný manéver. Keďže vláda na to nepristúpi, máme pádny argument, prečo SPP chceme predať. Samozrejme, toto si nemôže nevšimnúť ani nádejný kupca, ktorý s tým pri rokovaniach o kúpe SPP bude operovať, a tak tlačiť cenu dole. No a sme na konci kruhu, ktorý sa týmto uzavrie. „Takže celé tie tanečky okolo cien plynu pre domácnosti sú len zahmlievací manéver?“ „Presne tak. Pre nich tých pár tisíc eur, čo ti mesačne platia za lobing, neznamená vôbec nič a ešte z toho majú úžitok, ako som ti hovorila.“ „No aj tak ešte mohli vari dva – tri roky počkať, veď celkovo je SPP ziskové. Prečo sa tak ponáhľajú?“ „Francúzi chcú investovať do lukratívnejších akcií vo svojich bývalých kolóniách v Afrike a na to potrebujú kapitál. Preto chcú svoj podiel čo najskôr predať. Nemci tu zase bez nich zostať nechcú.“