Marenčin PT strana 60 z 103

Ester sa dostala do brandže, v ktorej dominujú muži. Pekná a mladá taxikárka cíti, že je iná, že svoju prácu robí inak. Zákazníkov vozí v čistom, voňavom aute, ponúka im pohľad na príjemnú, upravenú dobre vyzerajúcu ženu. Čakanie na klienta ju často otravuje, ale zarába presne podľa svojich predstáv. Svoju prácu má rada a nevie si predstaviť, čo iné by v živote robila. Partner Esterinej sestry jej ponúkne kšeft, ktorý Ester radikálne zmení život. Vzrušujúca práca, vzťahy, lásky a tragédie... Román plný napätia, sĺz, osudových pochybení, ale aj lásky.

Lucia je mladá mestská žena, ktorá miluje módu, vysoké lodičky a všetok luxus, ktorý sa jej ponúka. Na oslave narodenín svojich rodičov sa zoznámi s Dušanom. Ten je úplne iný, než muži, na ktorých mala doposiaľ šťastie. Dušan prichádza o prácu. Konečne si však môže splniť svoj sen – podnikať na vlastnej farme. Dokáže Lucia vymeniť pohodlný život v meste za tvrdý život na myjavských kopaniciach? Erika Hornáková (1975). Pochádza z Myjavy. Vyskúšala viaceré povolania. Bola vedúca predajne, realitná maklérka, ale i kozmetická poradkyňa. Vymenila mestský život za život na tvrdých myjavských kopaniciach, kde sa v lone prírody venuje svojej malej rodinnej farme, čo pokladá okrem kníh a písania za svoju najväčšiu záľubu. Miluje zvieratá, knihy, písanie, výborné jedlo, čokoládu, hudbu, tanec, svoje rómske korene, spoločnosť dobrých ľudí. Je autorkou románov Tak som to chcela a Nebezpečne blízko. „Neuveriteľné,“ krútil pobavene hlavou, „ani vo sne by mi nenapadlo, že ma niekedy budeš o niečo také žiadať. Prekvapuješ ma čím ďalej, tým viac,“ pobozkal ma. Naše bozky prerástli do hladnej túžby. Bez slova som zatvorila vráta na stodole, a hoci bolo už riadne chladno, cítila som v sebe neopísateľnú horúčavu. Pri každom jeho dotyku som cítila vášeň, nehu, nedočkavosť. Nemohli sme sa jeden druhého nabažiť, náruživo sme sa do seba ponárali a zakaždým, keď do mňa vnikol hlbšie a hlbšie, chcelo sa mi kričať od blaženosti. Sloboda, šťastie, láska a úľava... To všetko som cítila v momente nášho milovania.

Jesika je zanietená študentka literatúry. Ako každé dievča, aj ona rieši bežné problémy, ktoré jej prináša život. Má komplikovaný vzťah s mamou. Tá v päťdesiatke prežíva druhú pubertu. Ich vzťah sa vyhrotí, keď si matka nájde milenca v dcériných rokoch. Východisko z krízy hľadajú na spoločnej dovolenke v Egypte. Keď sa už zdá, že sa všetko na dobré obráti, Jesika jedného večera zmizne. Ocitne sa v rukách pašeráka mladých žien... Ivana Klein (1984) vyštudovala univerzitu v Trnave, odbor germanistika a slovenský jazyk. Pracuje ako učiteľka. Býva v Starej Turej. Debutovala románom Zlatá kreditka, inšpirovaným skutočnou udalosťou. V jej druhom románe Milujem ťa na smrť nechýba napätie a kriminálna zápletka. Objal ma okolo pliec a pritisol si ma bližšie k sebe. V nohách som cítila slabosť, ruky som meravo držala pri tele, no bozkávala som ho stále nástojčivejšie. Vtom mi konečne svitlo a uvedomila som si, akej absurdity som sa dopustila. Rýchlo som ho odsotila, nemohla som dovoliť, aby sme v tom pokračovali. Aj keď moje telo hovorilo niečo iné. Horelo túžbou. Túžbou po tomto arogantnom chlapovi.

Román Sama Ivany Havranovej rozpráva príbeh, ktorý čerpá z dnešných čias, keď mnohí mladí ľudia žijú bez partnera, u rodičov... Táňa, krásne mladé a úspešné dievča sa po tragickej smrti svojho prvého milého dostane do bludného kruhu menom samota, z ktorého akoby nemala síl sa vymaniť. Býva s rodičmi, nespokojná takmer s každým dňom, ktorý neprináša zmenu. Román odkrýva kontroverzné pocity osamotených, krásnych dievčat, ktoré muži nemajú odvahu osloviť a ani s nimi žiť. Obdivujú ich pôvab, ale pozvať ich na rande nedokážu. Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala časopisy Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a ďalšie. Je autorkou románu Lásky jednej smutnej krásky a úspešných poviedkových kníh Vydaté a Neverné. Žije a tvorí v Bratislave. V tichu ukončeného hovoru sa Táni vynorilo niekoľko spoločných chvíľ s Erikom a zostalo jej smutno. Ako na začiatku, ako keď pochopila, že nie je láska ako láska. Nevedela, čo so sebou. Prechádzala sa po byte ako lev v klietke, v hlave sa striedali myšlienky s obrazmi a všetko z čias, keď prežívala najkrajšie mesiace života. Z čias, keď si boli takí blízki... Ježiš, Táňa... a boli ste si vôbec blízki? Nie je to náhodou tak, že ti len bol blízky? poopravila vlastný optimizmus a keďže jej šlo roztrhnúť hruď, natiahla sa do teplákov, bundy, obula tenisky a oznámila rodičom, že Joži zostáva sama, nech ju občas pozrú. Idem si zabehať! Na takú hodinku. Zadusím sa! Zadusím! Preč s tým šialeným tlakom, musím ho vybehať, dumala a ešte kúsok šliapala pokojnou chôdzou. O chvíľu, na neďalekej trase pre bicykle, sa však rozbehla. Najskôr opatrne... a každou rýchlou minútou z nej unikala deptajúca energia, o ktorú nemala záujem. Strhávala so sebou smútok, trúchlenie, žiaľ... Bežala už ako o dušu. Z tváre sa lial pot, nohy dostávali zabrať ako málokedy. Vlastne... takmer nikdy. Nebola fanúšička športu, skôr si tak nejaký pozrieť v televízii. Chvíle Erikovho návratu ju však privádzali do zúfalstva, bezmocnosti. Nevedela, čo s nimi, nevedela, ako sa ich zbaviť. Naveky. Na večné veky.

Hľadanie ideálneho muža pre Lenu spustí lavínu nečakaných situácií a výrazne zasiahne aj do vzťahov troch kamarátok. Mileneckých, manželských, zabudnutých. Každý má svojich duchov a mŕtvoly v skrini. Ibaže Nora, Sabina a Lena ich majú viac, ako je políc v Ikei! Nina Krausová sa narodila v Bratislave. Má mimoriadne pozitívny vzťah k mesiacu lásky. Napriek tomu, že sa narodila v januári, narodeniny oslavuje aj v máji, a to hneď dva dni po sebe. Má 43 rokov. Študovala knihovníctvo, nemčinu a žurnalistku. Tí, ktorí ju poznajú, tvrdia, že je náladová a tvrdohlavá, ale zároveň aj krehká a citlivá. Dôležitý pre ňu bol rok 2012. Keď všetci čakali koniec sveta, ona v sebe objavila tri úplne odlišné osobnosti, ktoré spolu napísali túto knihu. Zbožňuje Paríž, kde žila tri roky, momentálne však uprednostňuje Kolín. Uvažuje o tom, že by sa na nejaký čas usadila v New Yorku. „Tak prečo si to s ním skončila? To nevieš, že keď to s chlapom skončíš, bude ťa mátať po celý život? Nedokončené vzťahy, to je sliz, ktorý ti obalí mozog aj srdce a pri každej depke sa pomaličky vyleje z nosných aj ušných dierok a nedá ti dýchať. Neustále sa budeš sama seba pýtať, kde si urobila chybu, aké by to bolo, keby ste v tom pokračovali, čo ak aj on na teba ešte myslí a či sa mu nemáš ozvať... Musíš s tým skoncovať raz a navždy, chápeš? Ale nie tak, že ho pošleš do prdele, teatrálne tresneš dverami a potom si prereveš pol života! Ale tak, že sa ho pekne držíš až do úplného totálneho nudného konca. Že sa ho prežerieš, potom sa z neho dogrciaš a ráno môžeš začať nový deň a nový život bez bruchabôľu, chápeš?“

Klasický, skutočne-neskutočný príbeh mladej Lenky. Býva s mamou a babkou. Je v poslednom ročníku na strednej škole. Po skončení chce odísť pracovať do zahraničia za lepším životom. Na lásku veľmi neverí a ani ju nevyhľadáva... Kým nestretne Riša. Ten jej zmení život a obráti priority. Naučí ju ľúbiť a ona mu to vracia tým, že stojí pri ňom, keď jeho mama umiera. Dostáva sa do sveta dospelých, ktorý sa jej vôbec nezdá fér. Raz v noci ju znásilní neznámy muž. Myslela si, že nič horšie sa jej nemôže stať, ale mýlila sa... Dominika Würll (1991, Prešov). Vždy si ide za svojím. Nepozná slovo nie. Miluje svoju rodinu, manžela, dcéru Sárku, knihy, herca Sylvestra Stalloneho, hokej a filmy so šťastným koncom. Býva na východnom Slovensku, kde je šťastná. Nemala som síl ani plakať, aj keď sa mi veľmi chcelo. Cítila som sa bezmocne. Potrebovala som ho vidieť, objať ho a pobozkať, lenže on už o to nestojí. Nerobilo mu problém, aby si niekoľko mesiacov po našom rozchode hneď našiel nový vzťah. Debil. A vraj ma miluje. Chlapi sú rovnakí, nie je to len taká fráza, je to pravda. Všetci. Od hajzlov až po svine. Vzala som čipsy a zapla telku. Práve dávali Priateľov, môj obľúbený seriál. Kašlem na všetko. Život si riadime sami a ja si ho zariadim tak, že budú všetci pozerať.

Ira a jej deti sú poznačené minulosťou. Šarlota vidí vo svojich deťoch božstvá. Koronis sa zamiluje do zabávača na hostinách. Osudy postáv sú posplietané, ich príbehy, podobné antickým mýtom, plynú pod povrchom obrazov navzájom previazaných vnútornými súvislosťami. Kniha nastoľuje otázky o zmysle vlastnenia a bytia, ukazuje obmedzenia, prepadliská a pasce pre súčasného človeka. Poznanie sprevádzajú sarkazmus a irónia. Dej speje k tragickému koncu. Všetko je to však zložitejšie aj v živote aj v literatúre... Rút Lichnerová (1951), spisovateľka a teoretička umenia. Vyštudovala Filozofickú fakultu UK v Bratislave. Pracovala v Slovenskom banskom múzeu – v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici. Je autorkou šiestich prozaických kníh a scenáristkou viac ako stovky výstav výtvarného umenia.

Nemárnime čas pomstami, závisťou, klamaním, nemárnime čas... čakaním... Lebo ak chceme byť štastní, tak buďme. Príbehy, ktoré oslovia srdce, pohladia dušu, utrú slzu. Katarína Machová (1977, Trenčín) študovala na univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V súčasnosti žije v Motešiciach pri Trenčíne a pracuje v súkromnej firme. Je vydatá a má syna Samuela. Pozerá na dievča za pultom, ono na neho, váha, premýšľa... Nevie... Laco sa pousmeje, dopije whisky, objednáva drink. Slamka mizne medzi krvavými perami, poťahuje, čaká. Nevie... Je to skutočný princ? Alebo žabiak? Laco čaká, nemá sa kam ponáhľať, on si svoj sen splnil. Doma žena, deti, stavba, hotel. Všetko, čo kedy chcel, si splnil. No ona ešte nie. Jej nohy zoskakujú, asi sa už rozhodla...

Ženy týrané svojím okolím aj najbližšou rodinou sa snažia skryť domáce násilie pred vonkajším svetom. Monika je jednou z nich. Raz si však povedala DOSŤ! Zbavila sa svojho násilníckeho, zvráteného manžela a rozhodla sa žiť s dcérkou Natálkou po svojom. To ešte nevedela, čo jej život prinesie a koľko útrap, radosti a šťastia jej nadelí, keď stretne sympatického a vtipného Erika. Bude tento muž pre ňu vykúpením? Magdaléna Pirožeková žije a tvorí v malebnej podtatranskej obci Ľubica. Venuje sa svojej rodine a pracuje v gastronómii. K písaniu kníh ju inšpirovala túžba po dobrodružstve, niekedy aj za hranicami reality. V detstve snívala o svojom vysnenom princovi. Vyšli jej romány Nádej v utajení a Iba nádej nestačí.

Po tragédii, ktorá mi vzala všetko, na čom mi kedy záležalo, je život bolestivý a márny. Prenasleduje ma túžba stratiť rovnováhu. Zrútiť sa z pomyselného lana, na ktorom denne balansujem. Prajem si potknúť sa o šnúrky na topánkach. Absurdne verím, že si udriem hlavu o balvan a už nikdy neotvorím oči. Ale želá si to aj Všemohúci? Odpoveď netuším. Boh si totiž dovolil písať môj osud celkom sám. Iba atrament som mu poskytla... Kristína Ježovičová (1984) vyštudovala germanistiku na pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Písanie je preňu návykové. Debutovala historickou romancou Uväznená v čase. 17. novembra 2013 sa na koncerte Hurts zaľúbila do ich tvorby, ktorá je jej veľkou múzou. Rada číta a trávi čas so svojou rodinou. Je autorkou románu Podvodníčka. Opretá o jeho plece si hryziem pery, očami blúdim po izbe. Skúmam ju. Pod oknom je kreslo a lampa na čítanie. Hneď vedľa na poličke gramofón a úžasná zbierka platní. V tejto izbe budeme tráviť večery, počúvať hudbu a zhovárať sa pritom. V tejto obývačke budeme prijímať návštevy, keď sa nám narodí dieťa. Tu v tomto byte zostarneme. Veľmi si to prajem, predstavy sú však zahmlené a veľmi nejasné. Premáhajú ma zimomriavky pominuteľnosti všetkých okolo nás a zároveň sa mi v srdci rozlieva sladké očakávanie budúcnosti. V tomto okamihu sme tu a zajtra tu byť nemusíme, preto nesmiem od seba Michala odháňať. Už nikdy. Silný nápor rozhodnosti mi do žíl vlieva odvahu. Sadnem si mu do lona, stále zakvačená o kus látky. „Ach Bože, prepáč,“ odtiahnem sa od neho, pretože ucítim jeho vzrušenie. Pohladí ma po tvári. „Som strašný zvrhlík. Mám chuť zneužiť tvoju situáciu.“ Preglgnem. „Práve som ti to chcela navrhnúť.“

V roku 2015 je situácia na Blízkom východe v stredobode pozornosti celého sveta. Pokračujúca vojna v Sýrii, kruté praktiky Islamského štátu, nepokoje v Jemene, nová saudská vláda... Ako toto všetko ovplyvní život našich hrdiniek, ktoré teraz žijú v rôznych častiach sveta? Pretrhne vzdialenosť putá priateľstva, ktoré sa medzi nimi vytvorili pred pár rokmi po ich príchode do Rijádu? Akceptujú novú dušu medzi sebou? Ostanú aj naďalej silnými a nezávislými ženami, ktoré sa stále rovnako neohrozene pasujú so svojím osudom? O tom všetkom, ale aj mnohom inom, sa dočítate v tejto knihe, ktorá je pokračovaním kníh Ženy z Rijádu a Z Rijádu do sveta... Rok 2015 mňa osobne našiel stále v Rijáde... užívam si horúce podnebie Saudskej Arábie a mapujem život slovenskej a českej komunity tu. Teším sa z mimoriadne priaznivých ohlasov na moju tretiu knihu Tajomstvo závoja, vďaka ktorej mnohí z vás už vedia toho o živote v Saudskej Arábii celkom veľa. A dúfam, že moja mailová schránka [email protected] bude zaplnená pozitívnymi ohlasmi aj po výjdení tejto knihy... Soňa Bulbeck „Ako? Žiadna matrika, žiaden svadobný certifikát?“ „Nie, iba ti vystavia Iqamu, v ktorej bude uvedené, že Mahmúd je tvoj manžel a sponzor...“ „A... čo pas?“ „No, pas máš teraz slovenský – ten ti ostane, pokiaľ si nezmeníš meno. Môžeš ho stále používať, až kým nevyprší jeho platnosť, ale cestovať naň zo Saudi a do Saudi nemôžeš bez víz a princovho povolenia. Samozrejme, ako veľvyslancova manželka by si mala dostať diplomatický pas – predpokladám však, že to bude len nejaký provizórny saudský dokument, keďže saudská občianka v podstate nebudeš a ani nemôžeš byť... jedine tvoje deti, nakoľko stať sa saudským občanom môže iba niekto, kto sa narodí saudskému otcovi.“ „Čiže podľa slovenských zákonov v podstate nebudem vôbec vydatá?“ prekvapene sa opýtala Martina. „Presne tak, nebudeš, keďže nebudete mať sobáš na slovenskej matrike alebo na veľvyslanectve Slovenska niekde inde... takže v podstate nebudeš mať žiaden právny doklad o svadbe. Bohužiaľ, je to tak...,“ pokrčila Nora plecami, hľadiac na priateľku, ktorej pomaly dochádzalo, že byť saudskou princeznou nemusí byť až taká výhra...

Pútavý príbeh hlavnej hrdinky Moniky odkrýva postupne množstvo krutých rán, ktoré jej prinesie život. Dokáže sa vymaniť z područia agresívneho manžela, vyrovnať sa s postihnutím syna Paťka, zvládnuť odlúčenie od dcéry Katky? Osud jej dopraje opäť objaviť lásku. Je šťastná. Prežíva krásne obdobie. Nie však nadlho. Život jej uštedrí ďalšiu krutú ranu. Najťažšiu v jej živote. V nešťastnom okamihu sa jej zrúti svet. Dokáže sa opäť naštartovať a bojovať s nepriazňou osudu? Splní sa jej nakoniec sen o krásnej a šťastnej rodine? Ľudmila Kumecká (1974, Partizánske) vyštudovala špeciálnu pedagogiku na UK. S láskou a obetavosťou sa venuje mentálne postihnutým deťom už sedemnásť rokov. Ako začínajúca spisovateľka sa inšpiruje smutnými i veselými ľudskými osudmi. Žije a tvorí v Partizánskom. Juraj sa neovládol a dal mi facku. Dostala som prvú facku od muža, ktorého som tak veľmi milovala. Hneď potom odišiel. Bez ospravedlnenia. Bez akéhokoľvek vysvetlenia. Odvtedy sa doma neukázal. Po tej facke som zostala v absolútnom šoku. Nikdy by som neverila, že by bol schopný udrieť ma! Preplakala som celú noc.

Až odliv ukáže, kto plával bez plaviek. Jean Ravaillac, tento buržuj-bohém parížsky, potreboval odísť. Nie odísť. Ujsť! Nájsť sa. Búrlivý život bol prázdny, sýtil viac jeho telo ako dušu. Nevedel to, ale le vide, to prázdno, ho neuspokojovalo. Jeho papa, poslanec Assemblée nationale, mu navrhol: „... Ani Brazília, Čína či Japonsko, to sú rastúce či vyspelé krajiny. Potrebuješ ísť tam, kde musia ešte riešiť veci podstatné, nie čerešňu na torte, ale korpus – navrhujem ti Slovensko...“ a tam stretne Hanku Ciprianovú... Ľubomír Jančok (Veľké Rovné, 1982) vyštudoval francúzsky jazyk a literatúru na Slovensku a medzinárodnú politiku vo Francúzsku. Tu ho zvolili za prezidenta asociácie študentov strednej a východnej Európy. Je zakladateľ a čestný prezident Pont Francophone na Slovensku. V roku 2009 založil spoločnosť CK Monte Christo zameranú na cestovanie a kultúru. Dokončuje doktorát na parížskej Sorbonne a UK v Bratislave. Získal cenu rektora, medzinárodné ocenenie asociácií v meste Remeš a v Paríži cenu za analýzy spoločnosti. Prednáša na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V Marenčin PT mu vyšli knihy Glamour Paríža a Francúzsky paradox. Žije na osi Bratislava – Cannes – Paríž. www.lubomir-jancok.sk www.monte-christo.sk „Čím viac sa vzďaľujem Francúzsku, tým viac ma ťahá späť ako magnet,“ vravela Hanka matke pri jednej návšteve doma, na Slovensku. „A kde by si chcela žiť, dcérenka moja?“ „Tam, kde budem obkolesená láskou!“ „A peniazmi,“ dovolil si vsuvku otec, narobený ako kôň. „To tiež, ale peniaze sú iba nástrojom.“ „Hovoriť o peniazoch je u nás, na Slovensku, na dennom poriadku,“ podotkol otec a otvoril si pivo. „Vo Francúzsku sú peniaze tabu. Čítala som štúdiu švajčiarskych bánk, že Francúzi sú najcitlivejším národom na explicitné prejavy bohatstva. U nich platí, že ak chceš žiť šťastne, neukazuj majetky.“

Amélia má osemnásť rokov a život si užíva naplno vďaka peniazom, ktoré jej dáva otec. Nič však netrvá večne. Keď nastanú v otcovej firme problémy, Amélia aj celá jej rodina musia prejsť na úsporný režim. V čase najväčšej beznádeje stretne Adama, ktorý dá jej životu nový zmysel. Pocit, vďaka ktorému vie, že sa oplatí bojovať. Až dokonca. Remi Rychtaříková (1993) sa narodila v Bratislave, kde sa celý život pohybuje, navštívila veľa miest, jej najväčšia srdcovka je však New York. Študuje vysokú školu ekonomického zamerania. Má rada lietanie a úprimných ľudí. Keď som si myslela, že ma nič dobré nemôže v živote stretnúť, keď sa veci začali rúcať, objavil sa on. A zachránil všetko, čo mohol. Doslova. Zachránil ma pred zlými rozhodnutiami, ktoré by som pravdepodobne urobila, keby sa úplnou náhodou neocitol v mojom živote.

Ela túžila mať manželstvo plné lásky a porozumenia, no osud to zariadil inak. Bolo plné klamstiev, drog, nevery. Dnes sa vyrovnáva so životom po boku manžela, ktorý na nej zanechal svoju daň. Zvažuje, váha, porovnáva. Zariadi osud, aby si mohla vyskúšať vzťah, v ktorom by láska, porozumenie, ohľaduplnosť a vernosť boli samozrejmosťou? Ela Marsová sa narodila, žije a bude žiť v Bratislave. Všetkých ľudí, ktorých miluje, má v tomto meste a bez nich jednoducho život nie je ono. Celou dlaňou mi prešiel od ramien až po zadok. „No ták, odpovedz!“ pobádala som ho. Ruka mu znenazdajky zablúdila medzi moje stehná, až mi znovu nabehli zimomriavky. „Ku kamarátovi, čo sme boli spolu v Austrálii,“ opakom dlane sa vrátil späť k ramenám. „Uhm,“ tep sa mi pomaly zvyšoval a telo začalo na jeho ruky reagovať. „A prečo?“ Ruka mu skĺzla až k lýtku a letmo sa vracala pomedzi stehná okolo jaskynky späť. Podvedome som nadvihla panvu. Dych sa mi pozvoľna zrýchľoval a telom prechádzala jemná triaška.

Lenka za zvláštnych okolností stretáva charizmatického džentlmena Andreja. Jej kamarátka Alica má z jej nového priateľa zlý dojem. Ako prokurátorka pracuje na prípade, v ktorom je Andrej hlavným podozrivým. Snaží sa Lenke naznačiť, že jej priateľ je zapletený do zločinu, ale ona jej obvineniam neverí. Lenkina dôvera k Andrejovi sa končí v okamihu, keď sa jej život ocitá v ohrození. Podarí sa Alici získať dôkazy a ochrániť Lenku? Je Lenkina láska zatratená? Podarí sa Andrejovi získať jej lásku naspäť? Kristína Pavelková (1985), najradšej leňoší s knihou v ruke a šálkou horúceho čaju, keď na okná bubnujú kvapky dažďa. Miluje knihy, písanie, čokoládu a najkrajšie chvíle prežíva s priateľom a psíkom na dlhých prechádzkach. Náhle sa otvorili dvere na pracovni a z nich vyšiel Andrej. Lenka sa strhla od ľaku. „Lenka, čo tu robíš?“ spýtal sa prekvapene, keď do nej takmer vrazil dverami. Chvíľu sa spamätávala z preľaknutia a toho, čo pred niekoľkými sekundami počula z jeho úst. „Myslela som, že sa po teba zastavím cestou do jedálne, videla som, že si ešte stále tu.“ Bohvie, koľko tu už stála, pomyslel si Andrej. Čo ak si vypočula telefonát s Dimitrijom? Čo ak niečo tuší? To je vylúčené, nemohla nič počuť, veď dvere boli takmer zatvorené. Snažil sa zahnať pochybnosti, ktoré mu do hlavy nasadil Lenkin príchod.