Marenčin PT strana 53 z 84

Čo potrebuje slušný človek k tomu, aby totálne zlyhal? Päť príbehov vo svete, v ktorom nie sme jediným ľudským druhom. Päť omylov, ktoré sa neskončia tragicky len vďaka dobrému srdcu autora. Napätie, láska, humor a moderátor Kvído, ktorý je presvedčený, že by polovicu z vás do týždňa prinútil spáchať zločin. A možno aj všetkých. Vydanie tejto knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Myšlienky, ktoré mi napadli a zaznamenala som ich tak ako prišli. Stále hľadám a pýtam sa sama seba o čo asi v živote, vo vzťahoch a vo všetkom, čo žijeme ide? Možno pomôžu aj vám. Život ide ako má, to čo vezme, to zas dá Choď za srdcom, pošepne ti, ktorá láska jasne svieti Nevzdávaj sa, kráčaj ďalej, vydržíš to, vždy máš nádej Drž sa priateľa, stojí zaveľa Problémy sú iba slová, usmej sa a skús to znova

Prvý máj roku 1960 sa stal pre poručíka americkej tajnej služby CIA Francisa G. Powersa osudným. Ako pilot na ten čas technologicky najvyspelejšieho špionážneho lietadla známeho pod skratkou U-2 zverenú úlohu nesplnil. Po štarte z vojenskej základne v pakistanskom Pešavári mal preletieť nad územím Sovietskeho zväzu a po celý čas z výšky fotografovať možné vojenské základne veľkej krajiny a pristáť až na vojenskej základni NATO v Nórsku. Jeho lietadlo však vo výške devätnástich kilometrov nad uralským mestom Sverdlovsk (dnes Jekaterinburg) zostrelili dve sovietske rakety SAM. S tým v centrále CIA na čele s vtedajším riaditeľom, zúrivým antikomunistom Allenom Dullesom, málokto rátal. A ak aj, „riešenie“ malo byť jednoduché... Pilot spácha samovraždu. Nesmie sa dostať do rúk sovietskych orgánov. Príkaz nevykonal. Autor sa v knihe sústredil nielen na príbeh amerického pilota, ale aj na súboj dvoch leteckých konštruktérov, Johnstona a Korovľova. Ten prvý vymyslel projekt lietadla U-2 a druhý raketu SAM. Udalosť sa odohrávala v ťažkých časoch studenej vojny a na dlhé obdobia zhoršila americko-sovietske vzťahy, ktoré sa po návšteve Nikitu Chruščova v USA začali zlepšovať. Riaditeľ tajnej služby CIA, Allen Dulles, celý projekt pripravoval za chrbtom samotného prezidenta Dwighta Eisenhowera...

Vysokoškolský učiteľ Tomáš raz náhodou na ulici stretne svoju bývalú študentku a pozve ju na kávu. Niekto ich nafotí a on je obvinený zo zvádzania študentiek. Pomocou nastrčenej milenky sa mu podarí škandál ustáť. Tomáš ale zostal poznačený (poškvrnený) a inak banálne rozhodnutia a náhody mu zmenia život. Jeho svet, o ktorom sa domnieval, že je tu navždy, sa rozloží. Aký život vlastne žil? Kde bola jeho pravá tvár? Nebola to všetko len falošná identita? A kde je tá pravá? Kde ju hľadať? Vo vede, v politike, v láske? Existuje identita alebo sa vždy nakoniec vyjaví iba falošná náhrada? Poskytuje súčasná spoločnosť človeku možnosť identifikovať sa s niečím alebo ide vždy skôr o náhodu, omyl?

Spomienku na holokaust nemožno obmedziť na formálnu sondu do nie tak dávnej minulosti. Pochopenie jeho následkov vyžaduje nielen poznať osudy, počty a mená zavraždených. K následkom je potrebné zaradiť tiež, ako toto historicky relatívne krátke obdobie ovplyvnilo život preživších a ich potomkov. Ako sa zmenila židovská komunita? Koľko židovských tradícií stratilo nositeľov? A ako tieto straty (ne)vníma majoritná spoločnosť? Niekdajšie hrôzy zároveň varujú pred možným opakovaním. Veď pokusy rehabilitovať režim a vedúce osobnosti vojnového slovenského štátu predstavujú aj dnes aktuálny problém slovenskej spoločnosti.

Tri rôzne pohľady na historické korene a súčasné reflexie vojnového slovenského štátu a holokaustu predstavujú dôležitý prínos k hlbšiemu poznaniu nedávnej minulosti Slovenska a jej presahov do súčasnosti. Napriek časovému odstupu, postupnému odchodu posledných svedkov doby, napriek dostupným historickým faktom, ostáva tento režim aj trištvrte storočia po jeho zániku stále aktuálnym problémom našej spoločnosti. Zuzana Panczová sa zaoberá Protokolmi sionských mudrcov a ich šírením v slovenskom prostredí. V tridsiatych rokoch 20. storočia prispel tento konšpiračný falzifikát k formovaniu antisemitskej propagandy a protižidovského zákonodarstva vojnového slovenského štátu a podieľal sa tak na tragických osudoch desaťtisícov jeho židovských obyvateľov. Daniel Luther sa zaoberá súčasnými reflexiami vyhnania príslušníkov českej menšiny, ku ktorému došlo na prelome rokov 1938 – 1939 už v prvých mesiacoch existencie vojnového štátu. Soňa Gyárfáš Lutherová reflektuje dôsledky arizačných zákonov, ktoré vstúpili do platnosti v roku 1940 a viedli k úplnému ožobráčeniu príslušníkov židovskej komunity na Slovensku.

Píše sa rok 1531. Kráľa trápia starosti. Nečakane zomrela jeho matka a po nevydarenej svadbe vojvodu de Guisé sa znovu stratila Sophie de Marginel. Ak sa čím skôr nenájde, Jeho Veličenstvo očakáva veľké nepríjemnosti zo strany Spoločenstva psa. Po Sophie naďalej pátra jej poručník, markíz de Pays-Rouge, hoci návratom do Francúzska ohrozuje vlastný život. Kto v skutočnosti tajomný markíz je a čo sa stalo pred dvadsiatimi rokmi? Aká minulosť všetkých spája? Takto sa začína román Ruže pre princeznú, tretí diel historicko-romantickej ságy o záhadnej Sophie.

Príbeh mladučkej Liany, ktorá sa z východu nasťahuje k svojej tete a strýkovi do luxusnej vily v hlavnom meste. Prvé stretnutia sú pre Lianu nepríjemné, pretože jej prítomnosť strýkovi prekáža a dáva to najavo. Postupne z averzie vzniká medzi nimi priateľstvo a to vyústí do milostného vzplanutia. Začínajú sa tajne stretávať. Rodinné vzťahy však nie sú jedinou prekážkou v tomto škandalóznom vzťahu...

Neuveriteľný príbeh dvoch kamarátok, ktoré odišli za lepším životom do cudziny. Zatiaľ čo jedna tam pracuje, aby mohla študovať, druhá sa chce čím skôr vydať. Zoznámi sa s mužom, ktorý spĺňa jej predstavy a nevadí jej, že je moslim, no svadba sa nekoná. Príde ďalší muž, ďalšie sklamanie... Jej vzťahy sú plné dramatických situácií, emocionálnych výkyvov, nečakaných odhalení, či arabských paradoxov a nechýba ani viera v Alaha či boj s temnými silami. Skrátka, v jej živote sa stále niečo deje a kamarátka sa ju márne snaží pochopiť, pretože nič nie je také, ako sa spočiatku zdá. Kde končí reálny život a začína čosi iné? Marianna Jurková (1978) pochádza z východného Slovenska, momentálne žije s manželom a deťmi v Banskej Bystrici. Zaoberá sa psychológiou, ezoterikou, arabskou kultúrou. Má rada slnko, more, knihy a všetko, čo je dobré... K literatúre mala blízko už od detstva, no písať začala len nedávno.

Kosztolányiho román Škovránča patrí medzi najčítanejšie a najobľúbenejšie romány modernej maďarskej literatúry. Od prvého knižného vydania (1922) vyšlo viac ako päťdesiat vydaní v pôvodnom maďarskom jazyku a ďalších 30 vydaní v 14 jazykoch. Dej románu sa odohráva počas piatich dní prvého týždňa v septembri 1899 na čoraz nudnejšej Dolnej zemi Uhorska. Je to rozprávanie o údele starnúcich rodičov, ich dcéry, starej dievky prezývanej Škovránča a tiež o dožívajúcej „džentríckej“ miestnej inteligencii, ktorá nudu svojho života zaháňa v alkoholickom opojení zábavnými „pohuľankami kancov“. Kosztolányi do románu zašifroval svoje spomienky na svet rodičovského domu a rodiska – súdobej Szabadky (Subotice). Jeho znalosť psychológie a psychoanalýzy mu dovoľuje nebadane viesť čitateľa k poznatku, že vnútorný dej vo vedomí postáv príbehu je niekedy oveľa dôležitejší než to, čo sa prezentuje navonok. Dezső Kosztolányi (29. 3. 1885, Szabadka/Subotica – 3. 11. 1936, Budapešť), básnik, prozaik, esejista, fejtonista, prekladateľ, dominantná postava modernej maďarskej literatúry prvej tretiny 20. storočia. Slovenský koreň rodového mena rodáka zo Subotice prezrádza, že jeho predkovia sa presídlili z Hornej zeme (Kostoľany) na Dolnú zem (Vojvodinu) bývalého Uhorska. Základ vzdelania nadobudol v rodičovskom dome a na gymnáziu v rodnej Subotici, kde bol jeho otec Árpád Kosztolányi riaditeľom. Zapísal sa na Filozofické fakulty budapeštianskej a viedenskej univerzity. Zlákali ho však noviny a písanie. Štúdiá nedokončil, ale v umelecko-estetických a filozofických smeroch získal výnimočnú orientáciu a prehľad, čo uplatnil v rozsiahlej a žánrovo pestrej literárnej tvorbe. Na vrchole tvorivého rozmachu v roku 1933 sám na sebe objavil príznaky zhubnej rakoviny, ktorej napokon v septembri 1936 podľahol.

V lesoch pri Hnúšti našli hubári mŕtvolu ženy. Nohu mala chytenú v pytliackej pasci, jednu ruku odrezanú, po celom tele známky krutého mučenia. Detektív Pupala sa zdráha uveriť výsledkom pitvy - žena sa do pasce v lese chytila niekoľko hodín po svojej smrti. Napínavý psychotriler vás zavedie tam, odkiaľ sa ľudia vracať nezvyknú... Ján Babarík (1970), narodil sa v Rimavskej Sobote, postupne žil v Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Brne, USA, Anglicku a na niekoľkých menej známych miestach. Pracoval ako lesný taxátor, pomocník mlynára v antracitovej mlynici, lesný robotník, novinár, projektový manažér, obchodný zástupca, lektor, audítor, krupiér, klampiar, pokrývač, montér, či manipulant vo veľkosklade. V súčasnosti pracuje pre anglickú firmu ako supervízor odstávok v rafinériách v Škandinávii, na pobreží západnej Európy a na Britských ostrovoch. Žije v Košiciach, má tri deti.

V knihe Arona Grünhuta, bratislavského rodáka a záchrancu Židov, sú uchované spomienky na tragické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny, keď bratislavská židovská komunita bojovala o holú existenciu. Grünhut ako člen ilegálnej siete zohrával jednu z kľúčových úloh pri záchrane Židov. V zápiskoch prináša málo známe fakty o záchranných akciách, na ktorých sa podieľal, o pôsobení vedúcich predstaviteľov židovského odboja, o perzekúcii a terore, ktorý sám pocítil, keď ho zatkli a väznili. Predstavuje funkcionárov ortodoxnej židovskej obce a približuje dejiny bratislavských náboženských spolkov. Aron Grünhut sa narodil v Bratislave v roku 1895. V medzivojnovom období bol aktívnym členom a funkcionárom ortodoxnej židovskej obce v Bratislave. Istý čas viedol židovské pohrebné bratstvo Chevra Kadiša. Ako obchodník často cestoval po Európe a sledoval radikalizáciu pomerov. Vycítil, že Hitler chystá likvidáciu Židov, a rozhodol sa konať. Ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny sa významným spôsobom podieľal na záchrane Židov, bol činný aj v židovskom odboji. V Bratislave dal vybudovať tajné úkryty pre židovské rodiny na úteku a zásoboval ich jedlom. V roku 1943 sa sám ocitol v ohrození. Pred zatknutím ušiel do Budapešti, kde žil pod falošnou identitou a naďalej pomáhal židovským utečencom zo Slovenska. Po komunistickom prevrate sa s rodinou vysťahoval do Izraela, tu zastával funkcie predsedu Spolku bývalých Bratislavčanov v Izraeli, predsedu Výboru na výstavbu synagógy a ješivy, prézesa synagógy v Jeruzaleme. Bol predsedom Asociácie Chatama Sofera (Chug Chatam Sofer) v Tel Avive a rozhodol sa aspoň symbolicky preniesť časť židovskej Bratislavy do Jeruzalema. Spolufinancoval projekt výstavby novej ješivy a synagógy, ktorá dostala názov Pressburg. Nová ješiva pokračuje v tradícii najstaršej bratislavskej židovskej školy preslávenej rabínom Chatamom Soferom. V synagóge dal zhotoviť kópiu svätostánku bývalej Veľkej synagógy na Zámockej ulici v Bratislave. Pressburg Ješiva a synagóga sú jediné stavby svojho druhu v Izraeli a predstavujú unikátne dedičstvo bratislavského židovstva. Zomrel v Tel Avive v roku 1974, pochovaný je na cintoríne v izraelskom meste Zichron Meir.

Fotograf Karovič z bulvárneho denníka je svedkom vraždy mladíka na bratislavských Zlatých pieskoch. S kolegom, novinárom, sa púšťa do pátrania. Pri hľadaní svedkov preniknú do sveta mladých ľudí ponorených vo virtuálnom priestore. Obaja sú však zo starej školy. Chcú len vedieť prečo a ako ten mladý človek zomrel.

Začína to nesmelými pohľadmi, romantickým randením na lavičkách v parkoch. Nasledujú kiná, divadlá, spoločné večere, spoločné bývanie. Svadba však všetko mení a svet sa často obráti naruby. Nie hneď. Zaľúbenosť trvá nejaký čas, aj vášnivé bozky, milovanie... Jedného dňa sa ale partneri akoby zobudili do celkom iného sveta. Ona zistí, že on má milenku, on zistí, že mu dostatočne neslúži, že dostatočne nerešpektuje jeho mačovskú povahu. A začína sa boj. Skutočné príbehy ľudí, ktorí si boli veľmi blízki, ale všetko pekné už pominulo, nastúpilo násilie, rešpekt zmizol do nenávratna. Facky, krik, plač, zloba. Fyzická sila partnerov dokazuje svoju nadvládu, na tvárach slabších zostávajú podliatiny. Taký je záver mnohých manželstiev a mnohých vzťahov. Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou vyše štyridsiatich poviedkových, románových a publicistických kníh, viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Žije a tvorí v Bratislave.

MALÝ SPRIEVODCA ALZHEIMEROVOU CHOROBOU prináša ucelený pohľad na tajomný svet ľudského mozgu, ktorý je zasiahnutý neurodegeneráciou. Kniha mapuje históriu ochorenia, prináša najnovšie poznatky z oblasti molekulovej medicíny a zároveň vysvetľuje príčiny vzniku demencie. Mnohé informácie sú prekvapivo odvážne, podložené osobnou skúsenosťou z výskumu. Alzheimerova choroba dnes reprezentuje najčastejšiu formu demencie. Predpokladá sa, že na Slovensku žije až 80 000 pacientov s rôznymi formami demencie a za dvadsať rokov sa toto číslo zdvojnásobí. Malý sprievodca Alzheimerovou chorobou prináša množstvo poznatkov pre trpiace rodiny, príbuzných, ale aj pre odborníkov a pre každého kto sa zaujíma o fungovanie ľudskému mozgu.

Michaela pracuje ako čašníčka. Bezhlavo sa zamiluje do sexy potetovaného mladíka Daniela. Osud jej však nepraje. Rozhodne sa ujsť do zahraničia hľadať šťastie. Nájde tam lásku svojho života? Alebo sa vráti späť na Slovensko k Danielovi? Je im dvom súdené byť spolu? Čo všetko jej prinesie osud do cesty?