Marenčin PT strana 53 z 92

Román Sama Ivany Havranovej rozpráva príbeh, ktorý čerpá z dnešných čias, keď mnohí mladí ľudia žijú bez partnera, u rodičov a veru... vinu na tom možno ani nenesú. Táňa, krásne mladé a úspešné dievča sa po tragickej smrti svojho prvého milého dostane do bludného kruhu menom samota, z ktorého akoby nemala síl sa vymaniť. Býva s rodičmi, nespokojná takmer s každým dňom, ktorý neprináša zmenu. Román odkrýva kontroverzné pocity osamotených, krásnych dievčat, ktoré akoby muži nemali odvahu osloviť, akoby nemali odvahu s nimi žiť. Obdivujú ich pôvab, pozerajú na ne akosi tajne... pozvať na rande by bol však pre nich priam nadľudský výkon. Možno i preto často stretávame krásnych mužov s nie práve dokonalou partnerkou.

Malá obec Budmerice na úpätí Malých Karpát neďaleko Bratislavy má bohatú históriu. Obci dominuje pálffyovský kaštieľ, ktorý sa v druhej polovici 20. storočia navždy zapísal do našich kultúrnych dejín ako Domov slovenských spisovateľov. Niekoľko generácií spisovateľov tu vytvorilo svoje diela, stretávali sa na literárnych podujatiach s umelcami z celého sveta. Autor zozbieral množstvo fotografií, faksimilií rukopisov, ale najmä autentické spomienky spisovateľov a osobností. Z množstva detailov a spomienok na každodenný život v kaštieli sa autorovi podarilo zachytiť genius loci Budmeríc v časoch najväčšej slávy, keď tu ešte umelci tvorili svoje diela. Juraj Šebo (1943, Bratislava), napísal úspešnú sériu kníh mapujúcich dekády našej nedávnej minulosti: Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Napísal aj knihu Také bolo PKO – spomienku na genius loci jedného kultúrneho miesta. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Česku mu vyšla kniha O socializme s láskou, Zlatá léta šedesátá a pripravuje sa vydanie jeho kníh mapujúcich dekády nášho života v českom jazyku. V roku 2011 získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej Vsi.

Rómovia a ich tragikomický život trhových kšeftárov, obyvateľov osád a iných rázovitých postáv a postavičiek. Kšeftár Fredy dostal ako kompenzáciu dlhu mladučkú a krásnu Sabinu, no tá mu utiekla a našla svoju životnú lásku. Živelné rozprávanie o malých rómskych obchodníkoch z východného Slovenska. Kusturicovská road movie plná vášní, napätia a zvratov, okorenená humorom.

Dvojdielny román o tom, že základom tvorivého života je blicovanie a dobrodružstvo. Rosa, dieťa od Hlavnej stanice, má štyridsať rokov a bližšie k vlakom ako k mestskej doprave. Stačí sa rozbehnúť: áááá naskočiť. Najmä v čase, keď január trvá dvanásť mesiacov v roku. Na úteku od práce a muža stretáva muža s očami šarlatánsky modrými a vlastníka bábkového divadla, ktorý túži svoje predstavenie o Snehovej kráľovnej ukázať svetu. Všetky cesty nezadržateľne smerujú na sever. Stále na sever. Juh je už všetkým po tridsiatke podozrivý. A more? Nemajú, ale ani nechcú.

Alfonz Trnovský, praktický lekár z malého mesta Brežany, sa celý život snaží zachovávať zdanie žiarivého, šťastného a spokojného človeka, ale skutočnosť je iná. Nechce počuť vlastné svedomie. A zatiaľ sa okolo neho nezadržateľne valí 20. storočie. Štyri režimy, židovská otázka, politické procesy, ŠTB... A rozličné ženy, ktoré má tak rád. Komu patrili kosti náhodne objavené v záhrade? Román Dom hluchého čitateľa prevedie dejinami Slovenska od tridsiatych po deväťdesiate roky v rozprávaní jeho syna Adama, ktorý sa prišiel rozlúčiť s domom, od ktorého sa nikdy nevedel odpútať. Rozpráva o vzťahu otca so synom a o súvislostiach medzi minulosťou a pamäťou, ktoré môžu byť veľmi prekvapivé.

Niektoré bytosti ženského pohlavia sa stretávajú so záujmom mužov od útleho detstva. Spolužiaci im nosia žuvačky, píšu lístočky, čakajú na ne pred domom... A takto sa to v ich živote ťahá až dokonca. Mnohé z obdivovaných sa vydávajú ešte aj v domovoch dôchodcov. Jana, hlavná postava tohto románu, odhalí celý svoj láskový život, ktorý teda nebol vôbec pokojný. Prežívala dni plné nehy, napätia, smútku, vyčkávania... I napriek tomu, že fungovala s najrôznejšími frajermi, zamiluje sa do nie najvýnimočnejšieho človeka, vydáva sa za neho a román pokračuje. Románikmi. A čo myslíte. Možno takto žiť manželský príbeh? Román Lásky jednej smutnej krásky vás celkom isto prekvapí!

Ešte neboli vyvolané fotky z osláv jeho šestnástych narodenín a on bol už na druhej strane sveta. Sám, vydaný na milosť zazobanému bisexuálovi, ale aj svojim chlapčenským fantáziám. Či naozaj musel utiecť pred svojvoľným počínaním polície, ukrutne umára jeho matku, hoci denne nachádza nespočetné množstvo indícií, že zo všetkých ziel, bol Jakubov únik do Izraela, tým najmenším. Autorka šokujúco otvorene zachytáva nielen meniaci sa vzťah so synom, ktorý sa živelne vyrovnáva s náhlou nezávislosťou, ale aj so šarmantným Arabom a extraordinárnou príbuznou, niekoľkokrát väznenou za protikomunistické činy. Čitateľ tak, ako vo všetkých autorkiných dielach, nachádza aj v tejto knihe námet na myšlienku, nie iba na prijatie jej vyjadrenia. Znova sa ukáže, že odvaha nie je iba prázdne hrdinstvo, ale základný evolučný fenomén. Števa Opremčáková (1957, Rožňava) vyštudovala sociálne právo. Autorka projektu azylového domu pre bezdomovcov a sociálnej kliniky pre týrané matky s deťmi. Za podpory pražskej Armády spásy a Nadácie dobrej vôle Oľgy Havlovej uviedla tieto projekty do života aj v Košiciach. Autorka bestsellerov Židovská krv, V Írsku prší inak a Planisko. Viac na http://www.facebook.com/stefania.opremcakova a http://opremcakova.blog.sme.sk/

Posledná večera a iné radosti je knihou zahŕňajúcou sedem poviedok, ktoré spája pochybovanie, neurčitosť a neistota. Sarkastický jazyk a čierny humor sa tu snúbi s kladením existenciálnych otázok ľudského bytia prekračujúceho obyčajnú súčasnosť. Násilie i vysoká kultúra, mágia a erotika, náboženstvo a politika, súkromie i verejný život, to všetko sú iba rekvizity nášho absurdného bytia tu a teraz. Súčasťou knihy je aj pôvodná verzia poviedky (azda) Posledná večera tak, ako vyšla v Kultúrnom živote v roku 1991, ktorá vyvolala diskusiu o hraniciach slobody slova v postsocialistickom Československu. Martin Kasarda (1968, Košice) študoval na Pedagogickej fakulte v Nitre. Pracoval vo viacerých redakciách v Bratislave. Učí na súkromnej univerzite masmediálnu komunikáciu. Je autorom a spoluautorom viacerých odborných kníh, vydal básnickú zbierku a dve knihy poviedok. Žije na Žitnom ostrove a v Bratislave.

Keď človek cestuje do Afriky, je nabitý množstvom cestovateľských predsavzatí a očakávaní. Má všetko vymyslené a naplánované. V kritických situáciach však zlyháva, nič mu nevychádza podľa plánu, má narušené sebavedomie a postupne sa zmieruje s tým, že v Afrike je to inak a naše pravidlá, skúsenosti a zvyklosti sú mu úplne nanič. Stále viac si pripadá ako lúzer... Ale na Afriku a jej černoškov nezanevrie... Trinásť autentických príbehov zachytáva všetky omyly, zlyhania a chyby, akých sa turista-lúzer dopustí na cestách v Afrike, kým si ju nakoniec úplne nezamiluje. Palo Hapák (1961, Bratislava), vyštudoval socioekonomickú geografiu. V roku 1994 založil a vydával branžový časopis o marketingu a reklame – Stratégie. Po začlenení Stratégií do medzinárodného vydavateľstva Sanoma Magazines pokračoval až do roku 2010 ako riaditeľ jeho slovenskej pobočky. Je spoluzakladateľom združenia THEMARKETERS.BIZ, venuje sa konzultačnej a poradenskej činnosti v oblasti marketingu a komunikácie v projektoch pod značkou RULEZZ.SK. Má rád Afriku, marketing a pivo.

Žena buď miluje, alebo nenávidí. Na to príde aj Mia, ktorá si myslí, že ak má chlapa, prácu a zázemie, lepšie už byť nemôže. Keď sa jej však začne pod zadkom triasť pracovná stolička a vynoria sa tiene z minulosti, prichádza na to, že všetko je inak... Stretáva Romana, chlapa, ktorý jej kedysi dávno prevrátil život naruby a zmizol. Teraz sa objaví a chce pokračovať tam, kde pred rokmi skončili. Mia má však svojho snúbenca Jana, skrýva však pred ňou nejedno tajomstvo. Všetko to sleduje kamarát Michal, na ktorého sa Mia vždy môže spoľahnúť. Vie ju postrčiť smerom, kde ju sám chce mať. Keď sa prevalia Janove klamstvá a ukáže sa Romanova pravá tvár, je to práve Michal, v ktorom Mia objaví čosi viac. No nie na dlho... Dostáva sa do mnohouholníka chlapov, z ktorého sa nevie vymotať. Prichádza nový šéf a kolega homosexuál a zábava pokračuje... Evelin Červienková (1990, Žiar nad Hronom) navštevovala Strednú odbornú školu, vyučila sa za kaderníčku a úspešne zmaturovala. Krátko po škole sa presťahovala za svojou láskou a naplno sa vrhla do písania. Zapája sa do rôznych literárnych projektov, jej poviedka Dobrý sluha – zlý pán vyšla v zbierke Poviedky o strachu. Pracuje vo firme poskytujúcej internetové pripojenie a ako sama hovorí, nebyť jej práce, nevznikla by ani táto kniha. Miluje Taliansko, knihy a syrovú pizzu. Vo voľnom čase rada športuje, korčuľuje a venuje sa Zumbe. Žije a tvorí v Prievidzi.

Láska je možná, aj keď je nemožná, absurdné je normálne, milovať sa dá aj s literárnymi postavami a žiť sa dá aj v texte. Krátke nevážne príbehy o defektoch, cestách, knihách a ľuďoch, úsilí a zlyhávaní, citoch a znecitlivení, chybách v systéme, o tom, čo sa deje v hlavách a posteliach nadpriemerných mužov a priemerných žien, a hlavne o tom, že...

Skúsený pilot nastupuje ako pasažier na palubu Airbusu. Počas letu medzi Dubajom a Lagosom, sa stáva svedkom nepríjemného incidentu. Vtedy ešte netuší, ako nebezpečne blízko má tragický osud neznámej ženy k osudu jeho vlastnej dcéry. A on tam nie je, aby ju zachránil. Nikdy tam celkom nebol... Citlivá dráma je plná melanchólie, tak príznačnej pre duše cestovateľov. Kristína Baluchová (1983, Kežmarok) päť rokov lietala pre spoločnosť SkyEurope Airlines, v roku 2011 vydala knižný debut Lietam v tom tiež. V súčasnosti pracuje v oblasti ľudských zdrojov, je zakladateľkou občianskeho združenia OZ P(L)UTO www.ozpluto.sk a projektu Šaty robia človeka; venuje sa sociálnej inklúzii, tvorbe v chránených dielňach a zbieraniu príbehov o dobrých skutkoch.

Fanúšikmi obletovaná Miriam Sternová jedného dňa zistí, že jej súkromný život je iba chabým odrazom jej speváckych úspechov. Vzťah s manželom ochladol, s nevlastnou dcérou sú si na míle vzdialené. Do toho všetkého jej do života nečakane vstupuje priateľ z detstva Tibor a jeho sympatický syn Martin, ktorý sa za každú cenu pokúša upútať jej pozornosť... Má právo siahnuť po láske mladšieho muža, alebo sa má uspokojiť s tým, čo už v živote dosiahla? Martina Monošová (1972, Trenčín), spisovateľka. Vyštudovala priemyselný dizajn na STU v Bratislave. Debutovala románom z prostredia opatrovateliek Lásky o piatej, napísala voľné pokračovanie príbehu z britských ostrovov Anglické prebúdzania, zaujímavý trojpohľad na manželskú neveru v románe Klišé a s nadhľadom podaný román Zlodeji bozkov o hľadaní vlastnej cesty i ceny. Autorka pracuje s interiérom a módou. Žije a tvorí v Pezinku. www.martinamonosova.sk

Drsný autentický príbeh hektických 90. rokov. Život poznamenaný láskou, sexom, mafiou a smrťou. Hrdina uniká osudu alebo tieňu svojho otca, no nakoniec kráča v jeho šľapajach. Osamelý a obklopený vzrušujúcimi ženami túži po šťastí a láske – ale mať rád nestačí... Juraj 8X vyštudoval Vysokú školu ekonomickú. Podnikateľ a úradník. Podieľal sa na realizácii desiatok kultúrnych projektov. V súčasnosti pripravuje zbierku poviedok.

Atraktívna blondínka Ema má len dvadsať rokov, ale srdce jej už stihlo zatrpknúť po minulých sklamaniach v láske. Spoločne s najlepšou kamarátkou sa snaží vykoreniť z duše zhubný názor, že všetci chlapi sú rovnakí - nepoužiteľní. No ľahké to nebude. Zvlášť, keď sa z jej ex vykľuje nebezpečný mafián s majetníckymi sklonmi a Eme pôjde doslova o holý život. Zachráni ju policajt Adam, alebo sa bude musieť zachrániť sama? Nájde nádej v náručí hanblivého Petra či žoviálneho Mareka?

Jedni propagovali šrotovné, iní sa na blogu hádali o post demokracii a biopotravinách. Tá mladšia iPodová generácia sedela za počítačmi facebookovali, twiterovali. Môžu nám, ale nové iPod a bio výrazy charakterizovať „o čo gou" v prvej dekáde 21. storočia? Ak ju niečo charakterizuje, tak najskôr rýchlosť, akou okolo nás preletela. Všetko sa deje rýchlejšie, nástojčivejšie: každý rok priniesol stovky nových modelov áut, technických hračičiek, reklám, filmov, seriálov, škandálov, pesničiek, liekov či objavov. Každá, aj lokálna katastrofa či nešťastie, sa nafúkli, vďaka satelitnej televízii a médiám, na globálne rozmery. Naše privatizačno-národovecké deväťdesiate roky majú s odstupom času svoju vôňu, takmer až ducha, ktorého majstrovsky vystihol Peter Pišťanek v Rivers of Babylon. Ale čo ostatní? Žiadna poézia. Napokon, koľko poézie je v Bushovi, Putinovi, Gašparovičovi, Dzurindovi a spol? Zomiera pápež Ján Pavol II. a do Bieleho domu neočakávane nastupuje prvý Afroameričan Barack Obama. Slovensko vstupilo do EÚ a NATO, schengenskej zóny a eurozóny a úspešne zakotvilo v západnej civilizácii. Momentálne sa máme v Európe asi najlepšie v dejinách, aj keď každý hovorí o kríze a všetci sú zadlžení. Vyzerá to tak, že finančný trh je len kasíno odtrhnuté od reálnej ekonomiky. Nerúticajú sa len veže v New Yorku. Postupne sa rúti pyramída finančného systému. Človek nemusí byť ani Miltonom Friedmanom, Keynesom alebo Počiatkom, aby pochopil, že sme na počiatku niečoho čo sa volá zmena. Pokiaľ ide o slovenskú kotlinu, tu naberá rútenie karikatúrnu podobu, ktorú si pamätám z detstva pri hraní karetovej hry, ktorá sa volá Hajzel. Aj v tejto hre sa stavala veža, následne sa vyťahovali karty spod nej, až spadla. Naši slovenskí politici budovali svoju vežu vyše 20 rokov, opretý o ekonomickú moc rôznych podnikateľských skupín a „bratrov v triku“ financujúcich ich politické strany. Veža sa začína pomaly kymácať a už sa len čaká na vytiahnutie poslednej karty, po ktorej sa ten hajzel zrúti presne ako domček z karát.