Rudolf Sloboda
autor
Do tohto domu sa vchádzalo širokou bránou
Prvý diel z trojzväzkového súborného diela poviedok klasika našej literatúry. Rudolf Sloboda je síce známy predovšetkým ako autor románov, ale aj v kratších dielach potvrdzuje svoju povesť autora s osobitým nenapodobiteľným štýlom a témami. Tento zväzok chronologicky nadväzuje na predchádzajúci a prináša kompletný zoznam Slobodových poviedok z rokov 1958-1968.
Uršuľa
Znovuobjavený, čitateľmi stále viac vyhľadávaný a znalcami literatúry uznávaný slovenský spisovateľ Rudolf Sloboda je autorom mnohých nadčasových diel, divadelných aj filmových scenárov a dvoch kníh pre deti. V románe Uršuľa, ktorý je jedným z jeho kľúčových diel, sa vzdelaná, sebavedomá, bystrá, racionálna Uršuľa počas školy zoznámi s rozvedeným mužom starším o dvadsať rokov, za ktorého sa vydá. Sčasti v sebaobrane, sčasti v žiarlivostnom afekte svojho manžela zabije. Text sa sústreďuje na jej životné osudy v čase, keď sa vracia z väzenia a pokúša sa opäť žiť normálnym občianskym životom, nadväzuje nové priateľstvá a známosti. V dlhšom časovom horizonte by mali vo Vydavateľstve SLOVART vyjsť všetky Slobodove knihy próz.
dostupné aj ako:
Narcis
Románový debut jedného z najčítanejších a najpredávanejších slovenských autorov aj po rokoch presvedčí, aké dôležité v živote človeka je hľadanie osobnej slobody. Hlavný hrdina Urban Chromý prichádza do Ostravy. Dobrovoľne ukončil štúdium na Filozofickej fakulte, predal knihy a odišiel pracovať do železiarní. To, čo prežíva, sa nedá nazvať nijako inak, iba ako hľadanie samého seba. Realita života sa v príbehu strieda s úvahami a snami Urbana intelektuála. Číta Knihu proroka Izaiáša, hrá s miestnymi chlapmi karty, a pritom hľadá ženu, ktorá by ho pochopila. Prostredie, v ktorom sa ocitol, ho deprimuje až natoľko, že rozmýšľa o samovražde. Napokon sa však rozhodne inak: zmení svoj život.
dostupné aj ako:
Rozum
Každodennosť, ktorú si tak zúfalo potrebujeme prikrášliť, vzbudzovala v autorovi celý rad znepokojujúcich otázok o jej zmysle. Príbeh filmového scenáristu, muža frustrovaného zložitým vzťahom k matke i manželke, pracovnými neúspechmi a smrťou otca, rozpráva o protiklade medzi rozumom a citom. Sloboda tak vytvára vnútorný priestor, ktorý vzápätí zapĺňa skľučujúcimi snami, jasnými analýzami alebo chaotickou realitou v živote hlavného protagonistu. Ten priestor môžeme pomenovať - samota.
dostupné aj ako:
Jeseň
Próza Jeseň sa odohráva v 90. rokoch 20. storočia. Udalosti denného života, práca na divadelnej hre, nový scenár, prestrihy do minulosti, blízke osoby (žena, dcéra, vnučka, ale aj mŕtvi rodičia), svet (prímestská dedina, niečo z Bratislavy), to všetko poprekladané reflexiami najmä na biblické témy. Ale nechýba ani politika či vyhranený názor na práve aktuálny problém. Slobodove súdy sa časom stávajú jednoznačnejšími, je tu menej relativizovania, kdesi v pozadí zostávajú parodické prvky, ustavične je však prítomné sebapozorovanie, presné a neiluzívne. Všednosť, prezentovaná v drobných scénkach bežného života, v dialógu či iba jeho útržku vytvára umelecky absolútne presnú paralelu "podstaty" života.
dostupné aj ako:
Útek z rodnej obce
Poviedky zo zbierky Útek z rodnej obce boli pôvodne publikované v časopisoch Slovenské pohľady, Romboid, Literárny týždenník, Dotyky, Mladá tvorba. Obsahujú postavy a postavičky hrdinov, ktorých v zásade jednoduché kolízie a zápletky povyšujú do zaujímavých osudov. V texte Moje názory na poviedku autor píše: "Poviedka by vždy mala byť odrazom nášho vlastného myslenia a trápenia. Pekné na nej je to, ak čitateľ uzná, že aj on mal podobné trápenie alebo radosť."
dostupné aj ako:
Orestea
Balada o láske a smrti. Príbeh podľa skutočnej udalosti. Poviedku Rudolfa Slobodu Orestea uverejnenú v literárnom týždenníku Kultúrny život v roku 1967 si všimol režisér Štefan Uher a navrhol Albertovi Marenčinovi napísať literárny scenár. Scenár bol schválený, súhlasil s ním aj Rudolf Sloboda, ale sa nerealizoval a skončil v trezore. Jeho autor v politických previerkach neprešiel a v roku 1972 musel zo Slovenského filmu odísť a dvadsať rokov nesmel publikovať.
Krv
V románe Krv (1991) autor na pozadí spomienok z predchádzajúcich rokov života zobrazil udalosti, ktoré viedli k spoločenskému zvratu v novembri 1989. Román, tak ako všetky Slobodove diela, je vo svojej podstate postavený na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach. Výraznou črtou jeho prozaickej tvorby je charakteristický rozprávačský štýl. Základné motívy diela sú vystavané na láske, žiarlivosti, erotike, sexuálnych vzťahoch, ale i osamelosti a hľadaní zmyslu života. Edícia kníh Rudolfa Slobodu, ktorej grafickú podobu navrhol Boris Meluš, získala v roku 2016 Národnú cenu za dizajn.
dostupné aj ako:
Šedé ruže
Hrdinom útleho románu či novely z roku 1969 je mladý muž, statočne sa spovedajúci zo svojho životného pocitu, zo vzťahu k priateľom a najmä ženám. Nevyrovnaný starý mládenec v príbehu uniká pred spoločnosťou a jej problémami bez toho, aby sa jej usiloval porozumieť. Sloboda prelína vo svojich textoch vysoké a nízke, existenčné otázky splývajú v jeho tvorbe s existenciálnymi problémami; telesné motívy sa prelínajú s reflexiami; mystifikácia sa spája s autobiografickosťou.
dostupné aj ako:
Herečky
V zbierke poviedok Herečky znovu vystupujú svojrázne Slobodove postavy a postavičky, pri ktorých máme pocit, že ich už dôverne poznáme. Zbierka obsahuje aj poviedku Armagedon na Grbe o smrti autorovej matky, ktorá súvisí s divadelnou hrou, ktorú Sloboda napísal pre Divadlo Astorka Korzo ´90.
dostupné aj ako:
Láska
Slobodova Láska to sú reflexie, zážitky i postrehy muža tesne po tridsiatke. Autor zachytáva fiktívne detaily, ktoré sa prekrývajú s realitou. Netreba však zabúdať najmä na to, že nožnice, ktorými autor strihá, a spôsob, akým všetko utrieďuje a dolaďuje, sú z výbavy nadaného tvorcu, neraz a celkom vedome aj skvelého mystifikátora, vykloneného ponad strechy svojich textov. Sloboda nepísal priamo to, čo žil, a žil nielen to, čo písal; on si predovšetkým vyberal, čo zakomponuje do textu, a ako; odkladal, zahadzoval a začleňoval.
dostupné aj ako:
Rubato
Rubato znamená po taliansky nepravidelne, nepokojne, s meniacou sa rýchlosťou, zároveň aj skladbu v nie celkom predpísanom tempe. Také je aj Slobodovo Rubato, voľné pokračovanie Uršule. Opisuje osudy bezdetnej vydatej štyridsiatničky Uršule žijúcej v malej dedine. Uršuľa sa znova prejavuje ako bystrá, racionálna žena, ktorá sa nemôže vymaniť spod ťarchy svojho dávneho zločinu, vraždy manžela Jana Hodžu, preto ustavične hľadá v sebe, vo svojom najskrytejšom vnútri akési čisté zrnko, čosi dobré, nenarušené, čosi, čo ona nazýva svojím Bohom. Navonok je triezva, chladná, ukazuje sa však, že v skutočnosti ňou všetko hlboko prechádza, zanecháva stopy. Možno by sa dalo povedať, že kým Uršuľa premýšľa o veciach nie celkom každodenných, ozajstný život jej uniká.
dostupné aj ako:
Narcis a iné
Silne subjektívny, nepochopiteľne životne autentický ráz Slobodovej tvorby, jeho až neznesiteľne intenzívne a sebatrýznivé sebaskúmanie zo všetkých mysliteľných strán, ktoré samozrejme presahovalo aj do skúmania a komentovania fragmentov okolitej reality, a ďalej jeho neviazaný, esteticky nenormovaný, netradičný mix rozprávačských a sujetovo-kompozičných postupov so zameraním sa mikroúrovne textovej výstavby, na pointilistickú prácu so slovami a jednotlivými vetami a s využitím aj parodizujúcich, persiflážnych, apokryfných a iných podobných postupov, metodík a techník, predstavoval od samých publikačných začiatkov na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia šokujúce nóvum v slovenskej literárnej situácii.
Romaneto Don Juan
Útla próza, ktorá vyšla prvýkrát v roku 1971, je autobiografickým záznamom zážitkov z detstva a mladosti.
Romaneto Don Juan je desiatym zväzkom edície Slobodových diel v novej grafickej úprave Boris Meluša, za ktorú získal Národná cenu za komunikačný dizajn. "Hrdina miluje ženy a je politikom. Viac nemôže chcieť ani jedna žena. Ani jedno nerobí hrdina s chladným srdcom; dalo by sa povedať, že je dobrodruh."
dostupné aj ako:
Pánsky flám
Poviedková zbierka, ktorá prvý raz vyšla v roku 1986, pokrýva všetky Slobodove témy: vzťahy medzi mužom a ženou, otcom a synom, vzťah v pracovnom kolektíve i v rodine. Navonok sa poviedky javia ako humorné, no v skutočnosti sú vážne, odkrývajú vnútorné stavy a zážitky človeka tej doby.
dostupné aj ako:
