Rudolf Sloboda

Čtyřicetiletý scenárista se snaží vytvořit námět na filmový scénář ve chvíli, kdy se ocitl v hluboké tvůrčí i osobní krizi. Rodinné problémy s manželkou trpící schizofrenií, dospívající dcerou, sousedy a kolegy v zaměstnání stejně jako hledání logických souvislostí v chaosu a absurditě života - to vše je podáváno s tvrdou až krutou otevřeností, vyvažovanou sebeironií a humorem pro autora charakteristickým. Román Rozum je Slobodovo vrcholné a nejčtenější dílo.

Vydavateľstvo pripravilo čitateľsky príťažlivý výber z autorovej tvorby, ktorá doteraz nebola publikovaná, najmä jeho kultové televízne a filmové scenáre. Slobodove brilantné postrehy a myšlienky sa odrážajú v eseji Pokus o autoportrét, ktorý je doplnený autorovou tvorbou pre deti a jeho básňami. Nezvyčajný autor sa predstavuje čitateľom v nezvyčajnom výbere

Slovenský básník a filmový scenárista, autor románů, novel, povídek, básnických sbírek, scénářů a knih pro děti se narodil v roce 1938 a zemřel 6. října 1995 vlastní rukou. Do literatury vstoupil románem Narcis (1965); v českém překladu vyšly jeho romány Rozum (1982, č. 1989) a Láska (dokončeno v roce 1972, vyšlo 2002, č. 2005). Román Rubato (1990) vypráví žena, trestaná vražedkyně Uršula; vedle poměrně jednoduchého děje se čtenář ocitá v „myšlenkovém“ světě Uršuliných reflexí, bohatém a ambivalentním světě jejích vnitřních monologů. Nejčastěji se hrdinka upíná k úvahám o Bohu a smrti, k úvahám o své sociální roli ve společnosti a k budoucnosti. Výsledný text je potom prolnutím obou těchto rovin. Rytmus jejich střídání není nijak vyrovnaný, ale přerývaný, jak už napovídá samotný název knihy: Rubato.

Próza Láska: to sú reflexie, zážitky i postrehy muža tesne po tridsiatke, ako ich zaznamenal autorov iskrivý talent. Zachytáva v nej fiktívne detaily, ktoré sa prekrývajú s realitou. Netreba však zabúdať najmä na to, že nožnice, ktorými autor strihá, a spôsob, akým všetko utrieďuje a dolaďuje, sú z výbavy nadaného tvorcu, neraz a celkom vedome aj skvelého mystifikátora.

Príbeh románu sa začína príchodom hlavnej postavy Urbana Chromého do Ostravy. Urban dobrovoľne ukončil štúdium na filozofickej fakulte, predal knihy, priatelia mu vrátili dlhy a nikomu nepovedal, že odchádza pracovať do železiarní. To, čo prežíva, sa nedá nazvať nijako inak iba ako hľadanie samého seba. Realita života sa v príbehu strieda s úvahami a snami Urbana intelektuála, ktorý po ťažkej drine číta Knihu proroka Izaiáša, hrá s chlapmi karty, a pritom hľadá ženu, ktorá by ho pochopila. Prostredie, do ktorého sám seba uvrhol, ho po čase natoľko deprimuje, že rozmýšľa o samovražde...

Žáner denníka stojí z hodnotového aspektu viac či menej na okraji umeleckej literatúry, ma však svoju dlhoročnú tradíciu a čitateľskú príťažlivosť aj v súčasnosti. Kniha obsahuje Prvý až dvadsiaty prvý denník a je rukopisnou pozostalosťou popredného slovenského autora Rudolfa Slobodu. V denníkoch R. Slobodu je minuciózne zaznamenaných 12 rokov autorovho života, 12 rokov boja s neľahkou životnou realitou, ako aj život slovenskej bohémy pera, ktorý sa odohrával v známej kaviarni u Michala a v Klube spisovateľov.

Druhý diel z trojzväzkového súborného diela poviedok klasika našej literatúry. Rudolf Sloboda je síce známy predovšetkým ako autor románov, ale aj v kratších dielach potvrdzuje svoju povesť autora s osobitým nenapodobiteľným štýlom a témami. Tento zväzok chronologicky nadväzuje na predchádzajúci a prináša kompletný zoznam Slobodových poviedok z rokov 1969-1985.

Tretí diel súborného diela poviedok klasika našej literatúry. Rudolf Sloboda je síce známy predovšetkým ako autor románov, ale aj v kratších dielach potvrdzuje svoju povesť autora s osobitým nenapodobiteľným štýlom a témami. Tento zväzok chronologicky nadväzuje na dva predchádzajúce a prináša kompletný zoznam Slobodových poviedok z rokov 1989-1995

Autobiograficky ladený román brilantného fabulátora ponára čitateľa do mladomanželského sveta, dovnútra ktorého rušivo zasahujú spoločenské problémy. Mladý redaktor Daniel sa pokúša preniknúť k snom a túžbam svojej manželky, avšak namiesto toho je od nej stále viac a viac vzdialenejší, až sa začne topiť v bezvýznamnej žiarlivosti. Keby sme chceli toto unikátne dielo jednoducho definovať, mohli by sme povedať: Britva je citová kronika.

Slobodov román Rozum, najčítanejšie a najkontroverznejšie dielo slovenskej prózy od r. 1982, keť vzniklo, detailne odkrýva viditeľné aj skryté dilemy hlavného hrdinu, ktorý si rieši večný spor: Prostredie filmu, kde pracuje jako scenárista, sa ho dot ýka chaosom, agresivitou a absurdnosťou; nemenej absurdný sa mu však vidí aj vlastný život - v kruhu zvláštne fungujúcich vzťahov. Hľadanie logických súvislostí, samého seba tu nespočíva v napätí medzi rozumom a citom, skôr v pocite, ako ich život vô kol neho ironicky popiera.

V románe Krv (1991) autor na pozadí spomienok z predchádzajúcich rokov života zobrazil udalosti, ktoré viedli k spoločenskému zvratu v novembri 1989. Román, tak ako všetky Slobodove diela, je vo svojej podstate postavený na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach. Výraznou črtou jeho prozaickej tvorby je charakteristický rozprávačský štýl. Základné motívy diela sú vystavané na láske, žiarlivosti, erotike, sexuálnych vzťahoch, ale i osamelosti a hľadaní zmyslu života.

Malé příběhy malého chlapce, který vidí svět svérázně dětským způsobem a také dětsky mudrlantsky reaguje na všelijaká každodenní dobrodružství - proč je třeba, aby měly šachy pravidla, proč si nesmím hrát s cizím psem, proč zvířata nemluví, proč jsou mořští živočichové stejně důležití jako egyptští králové? Knížka je určena pro čtenáře předškolního až raně školního věku, ale potěší i rodiče. Ze slovenštiny přeložil Pavel Šrut Rozsáhlé dílo jednoho z nejuznávanějších slovenských prozaiků Rudolfa Slobody (1938-1995) zahrnuje kromě tří knih pro děti - Ilias (1973), Ako som sa stal mudrcom (1987), Hraničný kameň (1989) - více než dvě desítky prozaických knih, dramata, filmové scénáře či knihu poezie.

Slobodov román Rozum, najčítanejšie a najkontroverznejšie dielo slovenskej prózy od r. 1982, keď vzniklo, detailne odkrýva viditeľné aj skryté dilemy hlavného hrdinu, ktorý si rieši večný spor: Prostredie filmu, kde pracuje ako scenárista, sa ho dotýka chaosom, agresivitou a absurdnosťou; nemenej absurdný sa mu však vidí aj vlastný život – v kruhu zvláštne fungujúcich vzťahov. Hľadanie logických súvislostí, samého seba tu nespočíva v napätí medzi rozumom a citom, skôr v pocite, ako ich život vôkol neho ironicky popiera

Román Krev jsem psal rychle. Neměl jsem žádný přesný plán. Snažil jsem se popsat duševní stav úředníka, kulturního pracovníka, který po listopadu 1989 zjistil, že je odepsaný, odstavený; jeho frustrace nespočívá jen v politickém krachu, ale také v poznání, že se stal starcem. Nejprve ho samotné zestárnutí začne zajímat, má k němu takový zvláštní vztah. Je pro něho důvodem, aby byl naštvaný na mladé lidi, i na příbuzné, kteří ještě nejsou na jeho platformě. Pochopí, že jeho vztahy se ženami byly nedorozuměními, a má radost, že sex už ho navždy vysvobodil ze svých ostnů. Přehodnocuje také pracovní stránku svého života. Byl ideologem a nemůže se smířit s pocitem, že dělal nějaké chyby. Komunistický režim považoval za normální, stabilní, nevyvratitelný. Nová doba, jaro 1990, zaútočí na jeho iluze a starý pán přeci jen zapochybuje, a i to jen částečně, o svém životě a zaměstnání, kde jeho povinností, ale i radostí bylo budování slovenské kultury. Neměl nejmenší pochybnosti o tom, že naše kultura je v pořádku, nechápal, k čemu nám revoluce byla. Tyto tíživé úlohy jsou v románu propleteny – aspoň jsem se o to snažil – „lyrickými“ pasážemi, příjemnými sny, vzpomínkami na dětství. Ale pochybnosti jako rakovina hlodají kdysi silného muže. Rudolf Sloboda